Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 208/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť L. M., zastúpeného

ADVOKÁT s. r. o., Jantárová 30, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Rudolfa Manika, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2014 doručená sťažnosť L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného ADVOKÁT s. r. o.,

Jantárová 30, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rudolfa

Manika, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z príloh k nej priložených a vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľ doručil 31. decembra 2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Mgr. Andreja

Dembického návrh na vykonanie exekúcie proti A. B. Následne súdny exekútor JUDr. Mgr.

Andrej Dembický (ďalej len „súdny exekútor“) doručil 11. januára 2013 okresnému súdu

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je vedené

okresným súdom pod sp. zn. , pričom do dňa doručenia sťažnosti ústavnému

súdu okresný súd o žiadosti súdneho exekútora nerozhodol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Keďže od podania návrhu uplynulo

v máji 2013 už takmer 1/2 roka, podal sťažovateľ dňa 14. 5. 2013 urgenciu konajúcemu

súdu, na čo však súd nereagoval. Pretože nasledovali ďalšie prieťahy v exekučnom konaní,

podal 23. 8. 2013 sťažovateľ novú urgenciu tomuto súdu, avšak bezvýsledne. Sťažovateľ má

za to, že aj v takej veci, ako je exekučné konanie, malo byť už dávno vydané poverenie na

vykonanie exekúcie resp. vo veci samej malo byť rozhodnuté meritórnym rozhodnutím.

V danom prípade ide o neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktorá výrazne prevyšuje aj iné

exekučné konania. Skutočnosť, že za viac než 1 rok od začatia exekučného konania nebolo

vydané žiadne rozhodnutie súdu, nemôže sťažovateľovi spôsobovať ujmu pri práve na súdnu

a inú právnu ochranu vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ tak dodnes nevie odpredať vlastnú nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa exekúciou

domáha a za kúpu ktorej mu medzitým bola ponúkaná kúpna cena vo výške 80 000,- €.

Sťažovateľ má za to, že porušovateľovi základného práva v meritórnom rozhodnutí

nebránila zásadná prekážka (, ), navyše podľa rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva už nie je obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti

podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu. Sťažovateľ vždy súdu poskytoval súčinnosť

a neprispel k neprimeranej dĺžke konania. Vec navyše nie je až tak skutkovo, právne či

procesné zložitá, umelo sa predlžuje len nečinnosťou súdu. Neúmerným predlžovaním

konania sa dlhodobo predlžuje sťažovateľova právna neistota. Na základe uvedeného sa

takto sťažovateľ domnieva, že má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie

( ).“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

č. v znení neskorších predpisov

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

L. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 80 000,- €, ktoré mu je Okresný

súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

L. M. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 1 187,86 € za 2 úkony právnej

pomoci á 585,89 € a 2 x režijný paušál á 8,04 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa , ktorý

vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. ,

).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa, v zmysle ktorej „podľa rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva už nie je obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti

podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu...“, ústavný súd uvádza, že v reakcii na

niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva korigoval v ostatnom období svoju

judikatúru tak, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch,

keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima

facie zjavne neprimeraná (napr. , ). V konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci o zjavne neprimeranú doterajšiu dĺžku konania nejde.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na právne názory vyjadrené v jeho

doterajšej judikatúre, podľa ktorých účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch

nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2

, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. ,

). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne

využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že

túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch, príjme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho

základného práva, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

ako zjavne neopodstatnenej.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „podal dňa 14. 5. 2013 urgenciu konajúcemu súdu,

na čo však súd nereagoval. Pretože nasledovali ďalšie prieťahy v exekučnom konaní, podal

23. 8. 2013 sťažovateľ novú urgenciu tomuto súdu...“. Prihliadajúc na obsah označených

podaní sťažovateľa ich v zásade možno kvalifikovať ako sťažnosti podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch.

Na účely objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných v sťažnosti si ústavný súd

vyžiadal spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, z ktorého zistil,

že uznesením sp. zn. z 12. marca 2014 okresný súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.

Ex 4185/2012 MB tak, že ju zamietol.

Z uvedeného teda vyplýva, že po tom, ako sťažovateľ doručil okresnému súdu

opakovanú (urgenciu) sťažnosť, okresný súd v primeranej lehote vo veci rozhodol, t. j.

sťažnosťou podľa zákona o súdoch sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva

sťažovateľa podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2014