Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava,

Jašíkova 2, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Advokátska

kancelária, Jesenského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, a , podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -590 z 25. mája 2012, rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. apríla 2013 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca

2014 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti Kerametal, akciová spoločnosť,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, resp. v citovanom texte aj „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 59 ods. 2

(ďalej len „“), podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -590 z 25. mája 2012, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. apríla 2013 a uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 9. decembra 2013.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

žalobcom v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky Bratislava č. I/221/7229-43344/2010/990395-r z 1. apríla 2010

vedenej na krajskom súde pod sp. zn. . Krajský súd sťažovateľkinu žalobu

rozsudkom z 25. mája 2012 zamietol. O odvolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 9. apríla 2013 tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu.

Proti odvolaciemu rozsudku podala sťažovateľka 28. mája 2013 dovolanie. Najvyšší súd

(ako dovolací súd) konanie o dovolaní zastavil uznesením sp. zn.

z 9. decembra 2013.

3. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 9. apríla 2013 nadobudol právoplatnosť

30. apríla 2013 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 9. decembra 2013

nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2014.

4. Sťažovateľka tvrdí, že vo veci konajúce všeobecné súdy porušili predmetnými

rozhodnutiami jej ňou označené základné práva zaručené a listinou, ako aj práva

zaručené dohovorom a dodatkovým protokolom (body 1 a 6).

5. Podľa názoru sťažovateľky „v danom prípade došlo k viacnásobnej nezákonnej

aplikácii zákona, kedy konajúce súdy vychádzajúce zo svojich svojvoľných úvah, aplikovali

výklad zákona v absolútnom rozpore s jeho paragrafovým znením... ako aj ustálenou

právnou teóriou... v prejednávanej veci rozhodli tak v prvostupňovom, ako i v odvolacom

konaní arbitrárne, svojvoľne a v hrubom rozpore s platným právom, čím porušili právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ktoré v konečnom dôsledku vyústili

do neoprávneného zásahu aj do práva sťažovateľa vlastniť majetok. Krajský súd... a ani

Najvyšší súd... sa nevysporiadali riadne s rozhodujúcimi argumentmi sťažovateľa...“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na uloženie dane a poplatku iba zákonným

spôsobom a na základe zákona podľa ... a základné právo sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa ..., Listiny... a

ods. 1 Dohovoru... a základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

..., Listiny... a Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru... a

základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu... zo dňa 25. 05. 2012, č. k. 4

S/191/2010-590, rozsudkom Najvyššieho súdu... zo dňa 09. 04. 2012, sp. zn. 3

a uznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 09. 12. 2013, sp. zn. ,

porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu... zo dňa 09. 04. 2013, sp. zn.

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 12. 2013, sp. zn.

zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania... vo výške

284,08 EUR...“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd skúma všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona

o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Zaoberá sa teda okrem iného aj včasnosťou podania posudzovanej sťažnosti.

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

9. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho nadobudlo

právoplatnosť 7. januára 2014 (bod 3). Sťažnosť proti nemu sťažovateľka doručila

ústavnému súdu 5. marca 2014. Z uvedených skutočností sa na prvý pohľad javí, že lehota

na podanie sťažnosti bola dodržaná. Ústavný súd v súlade s ustálenou judikatúrou

inšpirovanou právnymi závermi Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudkom

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54, podľa ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny

opravný prostriedok (dovolanie), spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší

súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53

ods. 3 v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. , ,

).

Citovaná judikatúra je uplatniteľná v tých prípadoch, keď právomoc dovolacieho

(najvyššieho) súdu preskúmať odvolacie rozhodnutie má legálny základ v procesnom

predpise [ (ďalej aj „OSP“)]. Inými slovami, aplikovať zásadu

zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu z dôvodu podaného dovolania možno len vtedy, ak právomoc dovolacieho

súdu posúdiť splnenie podmienok prípustnosti (zakotvených v – )

podaného mimoriadneho opravného prostriedku má vzhľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu zákonný základ.

10. Podľa vzťahujúceho sa z hľadiska jeho systematiky na všetky

konania podľa piatej časti (teda aj na konanie o opravných

prostriedkoch podľa tretej hlavy tejto časti) na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak to je ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu opravný prostriedok nie je prípustný.

Aj ústavný súd už vo svojej rozhodovacej praxi konštatoval ústavnú konformitu

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu

podľa piatej časti neprípustné (,

, a ďalšie).

Z citovaného ustanovenia i judikatúry vyplýva, že najvyšší súd nemá právomoc

konať o dovolaní podanom proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v ktoromkoľvek z konaní

podľa piatej časti . Nejde tu teda o procesnú neprípustnosť

dovolania, ale o nedostatok právomoci najvyššieho súdu na konanie o dovolaní. Tomu

zodpovedá aj výrok uznesenia najvyššieho súdu, ktorý pri podaní dovolania proti svojmu

odvolaciemu rozhodnutiu podľa piatej časti toto dovolanie

neodmieta ako procesne neprípustné [ prvá veta v spojení s

písm. c) ], ale uznesením konanie o ňom zastaví pre neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania podľa v spojení s . Tomuto konceptu

zodpovedá aj výrok a odôvodnenie uznesenia, ktorým najvyšší súd konanie o dovolaní

sťažovateľky zastavil.

11. V nadväznosti na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

zachováva, ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného prípadu

sťažovateľkino dovolanie nepredstavovalo prostriedok spôsobilý zabezpečiť ochranu jej

práv, najvyšší súd nedisponoval právomocou preskúmať ani len jeho procesnú prípustnosť

z hľadísk vymenovaných v až , čo napokon viedlo k tomu, že ho najvyšší

súd neodmietol ako procesne neprípustný, ale konanie o ňom zastavil.

V podmienkach aktuálnej právnej úpravy teda sťažovateľka namiesto účinného

prostriedku ochrany svojich základných práv, ktorým bola sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

proti rozsudku najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, využila iný prostriedok,

ktorého podanie však nemalo potrebný legálny základ. Neunesenie procesnej zodpovednosti

sťažovateľky za kvalitu ochrany svojich hmotných práv nemôže nahrádzať doterajšou

judikatúrou sformulovaná zásada zachovania lehoty na podanie sťažnosti v prípade

podaného mimoriadneho opravného prostriedku, pretože v popísaných okolnostiach by

takýto postup znamenal úplnú benevolenciu ústavného súdu pri posudzovaní splnenia

procesných predpokladov na konanie o sťažnosti podanej proti odvolacím rozsudkom

najvyššieho súdu zjavne po uplynutí dvoch mesiacov od nadobudnutia ich právoplatnosti

(). Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že odvolací rozsudok najvyššieho

súdu (pozri bod 3) sp. zn. z 9. apríla 2013 nadobudol právoplatnosť 30. apríla

2013 a sťažovateľkina sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 5. marca 2014 (bod 1), bolo

potrebné sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

12. Vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. z 9. decembra 2013 ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade najvyšší súd ako dovolací súd rozhodoval o dovolaní

sťažovateľky proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydanému v rámci

správneho súdnictva. Za daných okolností najvyšší súd postupoval správne, ak konanie

o dovolaní sťažovateľky s poukazom na v spojitosti s

zastavil, keďže v danom prípade dovolanie nebolo prípustné. Aj ústavný súd už vo svojej

rozhodovacej praxi konštatoval ústavnú konformitu názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého

je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku neprípustné. Z uvedeného dôvodu sťažovateľkinu sťažnosť v tejto jej časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nepovažoval už ústavný

súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014