Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 407/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného

súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. z 19. apríla 2012

(), sp. zn. zo 16. októbra 2012 () a sp. zn.

z 25. júna 2012 (), postupom Okresného súdu Prešov a jeho

uzneseniami sp. zn. z 12. apríla 2012 () a sp. zn.

z 5. apríla 2012 (), postupom Okresného súdu Stará

Ľubovňa a jeho uznesením sp. zn. z 25. mája 2012 (),

postupom Okresného súdu Humenné a jeho uznesením sp. zn. z 1. augusta

2012 () a postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uznesením

sp. zn. z 12. decembra 2011 (), ako aj postupom Krajského

súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. z 29. mája 2013

(), sp. zn. z 23. mája 2013 (), sp. zn.

z 29. apríla 2013 (), sp. zn. z 31. mája

2013 (), sp. zn. z 27. júna 2013 (), sp. zn.

z 28. mája 2013 (), sp. zn. z 19. apríla

2013 () a sp. zn. z 20. decembra 2012 ()

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. a 27.

septembra 2013 a 14. októbra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných

práv podľa a (ďalej len „“),

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“) už označeným postupom Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Prešov,

Okresného súdu Stará Ľubovňa, Okresného súdu Humenné a Okresného súdu Vranov nad

Topľou (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postupy

a uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti

poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní

vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že

dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči

sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových

zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou

začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli

na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné

konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri

podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa

taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté

exekučné konania. V priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami okresných súdov

v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných

konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté

uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje

ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené

konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj

porušenie , dohovoru a charty postupom a uzneseniami

okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší

označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným

súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie dátumu vydania napadnutého

rozhodnutia okresného súdu sp. zn. z „12. 12. 2012“ ()

sťažovateľkou v petite sťažnosti, ako aj v napadnutom uznesení krajského súdu sp. zn.

z 20. decembra 2012. V súčinnosti s okresným súdom ústavný súd zistil,

že okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2011. Nesprávne označenie dátumu napadnutého rozhodnutia v petite

sťažnosti, ako aj v uznesení krajského súdu sp. zn. z 20. decembra 2012

preto ústavný súd považoval za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc zo svojho zistenia,

uviedol v záhlaví tohto uznesenia správny dátum napadnutého uznesenia, t. j.

„12. december 2011“.

Ústavný súd konštatuje, že aj v prípade napadnutého uznesenia Okresného súdu

Bardejov sp. zn. () sťažovateľka v petite sťažnosti uviedla

nesprávny dátum vydania označeného uznesenia. Uvedené nesprávne označenie ústavný súd

považoval za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z príloh sťažnosti, uviedol v záhlaví tohto

uznesenia správny dátum označeného uznesenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až , sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj

vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K neprípustnosti sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Ústavný súd zistil, že uznesením sp. zn. z 23. januára 2014 rozhodol

o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pôvodne vedenej pod sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa a dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu

a práva podľa čl. 47 charty postupom a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 12. decembra 2011, ako aj namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu a práva podľa čl. 47 charty postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 20. decembra 2012, ktorým uvedenú sťažnosť odmietol v časti

smerujúcej proti rozhodnutiu Okresného súdu Vranov nad Topľou z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie a v časti smerujúcej proti

rozhodnutiu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaní pôvodne vedenom ústavným súdom pod

sp. zn. vystupujú identickí účastníci, predmet konania je rovnaký

a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu

krajského súdu, o ktorom už ústavný súd rozhodol svojím uznesením sp. zn.

z 23. januára 2014. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal

vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili podmienky konania,

vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre jej neprípustnosť [§ 24

písm. a) ].

2.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov

v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení

exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto

uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka

aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,

ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským

súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

2.4 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody

zjavnej neopodstatnenosti v podstate identických sťažností sťažovateľky a plne sa

stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. z 31. mája 2011,

sp. zn. z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012,

sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 15. januára 2013, sp. zn. z 26. júna 2013 a sp. zn.

z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí

všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský

rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp.

navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,

a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti

v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014