Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 408/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného

súdu Levice a jeho uzneseniami sp. zn. z 25. apríla 2012 (),

sp. zn. z 12. januára 2012 () a sp. zn.

z 19. mája 2011 ( a ), postupom Okresného súdu Komárno

a jeho uzneseniami sp. zn. z 5. apríla 2012 (), sp. zn.

zo 4. apríla 2012 () a sp. zn. z 28. júna 2012

(), postupom Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniami sp. zn.

z 20. júna 2012 (), sp. zn. z 31. mája 2012

( a ), sp. zn. z 10. apríla 2012

() a sp. zn. z 21. júna 2012 (), postupom

Okresného súdu Topoľčany a jeho uzneseniami sp. zn. zo 14. augusta 2012

( a ) a sp. zn. z 2. apríla 2012

() a postupom Okresného súdu Nové Zámky a jeho uznesením sp. zn.

z 9. mája 2012 (), ako aj postupom Krajského súdu v Nitre

a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. apríla 2013 (), sp. zn.

z 28. marca 2013 (), sp. zn. z 31. mája

2013 ( a ), sp. zn. z 23. novembra 2012

(), sp. zn. z 28. februára 2013 (), sp. zn.

z 28. marca 2013 (), sp. zn. z 31. mája

2013 (), sp. zn. z 31. januára 2013 (

a ), sp. zn. z 28. februára 2013 (), sp. zn.

z 31. mája 2013 (), sp. zn. z 29. mája 2013

( a ), sp. zn. z 31. mája 2013

() a sp. zn. z 30. apríla 2013 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. a 13.

septembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru a

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) už označeným postupom

Okresného súdu Levice, Okresného súdu Komárno, Okresného súdu Nitra, Okresného súdu

Topoľčany a Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „postupy a uznesenia okresných

súdov“) a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými

uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti

poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní

vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že

dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči

sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových

zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou

začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na

základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.

V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise

úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež

stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté

exekučné konania. V priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami okresných súdov

v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných

konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté

uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje

ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené

konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj

porušenie , dohovoru a charty postupom a uzneseniami

okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší

označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným

súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie dátumu vydania napadnutého

uznesenia krajského súdu sp. zn. z „21. 5. 2013“ sťažovateľkou v petite

sťažnosti, ktoré považoval za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z príloh sťažnosti, uviedol

v záhlaví tohto uznesenia správny dátum napadnutého uznesenia, t. j. 31. máj 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na

totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2.2 K neprípustnosti sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. prebieha na ústavnom súde

konanie o totožnej sťažnosti sťažovateľky doručenej 3. septembra 2013, pričom v obidvoch

sťažnostiach je namietané porušenie tých istých práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1

a , , dohovoru, dodatkového protokolu a

charty postupom Okresného súdu Nitra a jeho uznesením sp. zn. z 31. mája

2012, ktorým konajúci súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a postupom

krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. z 31. januára 2013, ktorým krajský

súd návrh na prerušenie konania zamietol a uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľka, Okresný súd

Nitra a krajský súd), predmet uvedených konaní je identický (namietané porušenie

sťažovateľkiných práv podľa , a , ,

čl. 14 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty napadnutými uzneseniami)

a sťažnosti vychádzajú z totožnej právnej argumentácie. Začatie konania pod sp. zn.

teda bráni tomu, aby proti postupu Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniu

sp. zn. z 31. mája 2012, ako aj proti postupu krajského súdu a jeho uzneseniu

sp. zn. z 31. januára 2013 prebiehalo pred ústavným súdom súbežne aj ďalšie

konanie. Preto bolo potrebné sťažnosť pôvodne vedenú pod sp. zn.

odmietnuť z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona

o ústavnom súde.

2.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov

v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení

exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto

uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka

aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,

ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským

súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

2.4 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody

zjavnej neopodstatnenosti v podstate identických sťažností sťažovateľky a plne sa

stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. z 31. mája 2011,

sp. zn. z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012,

sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 15. januára 2013, sp. zn. z 26. júna 2013 a sp. zn.

z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí

všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský

rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp.

navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,

a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti

v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014