Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 463/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti WS – Production, s. r. o., Dopravná 2, Košice,

zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Advokátska kancelária

JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 48 ods. 2

, ako aj práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 6. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti WS – Production, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája

2014 doručená sťažnosť spoločnosti WS – Production, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

resp. v citovanom texte aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 2, v spojení s

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. novembra 2013.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

žalobcom v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky (Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) č. I/223/9506-

48209/2011/999608-r z 21. apríla 2011 vedenej na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. . Krajský súd rozsudkom z 12. septembra 2012 zrušil

napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. O odvolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

zo 6. novembra 2013 tak, že zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu

zamietol. Proti odvolaciemu rozsudku podala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd (ako

dovolací súd) konanie o dovolaní zastavil uznesením sp. zn. z 9. apríla 2014.

3. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. novembra 2013 nadobudol

právoplatnosť 10. decembra 2013 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 9. apríla 2014 nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2014.

4. Sťažovateľka tvrdí, že vo veci konajúci najvyšší súd ako súd odvolací porušil

predmetným rozhodnutím jej ňou označené základné práva zaručené , ako aj práva

zaručené dohovorom (body 1 a 6).

5. Podľa názoru sťažovateľky „(Sťažovateľ má dôvodne za to, že) konanie

a rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. ... trpí vadou:

a) nepreskúmateľnosti

b) arbitrárnosti

c) rozpor dôkazov vykonaných v konaní so skutkovým stavom zisteným odvolacím

súdom, t. j. Najvyšším súdom SR...

v dôsledku čoho došlo postupom porušovateľa k odňatiu práva sťažovateľa konať pred

súdom a porušeniu práva... na súdnu ochranu.“

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Najvyšší súd... rozsudkom.. sp. zn. zo dňa 6. 11. 2013 porušil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 48 ods. 2

... a a Dohovoru...

Ústavný súd zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 6. 11.

2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie...

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd skúma všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona

o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Zaoberá sa teda okrem iného aj včasnosťou podania posudzovanej sťažnosti.

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

9. Uznesenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho nadobudlo právoplatnosť

29. apríla 2014 (bod 3). Sťažnosť sťažovateľka doručila ústavnému súdu 22. mája 2014.

Z uvedených skutočností sa na prvý pohľad javí, že lehota na podanie sťažnosti bola

dodržaná.

Ústavný súd rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou inšpirovanou právnymi

závermi Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudok z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54, podľa

ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie),

spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako

neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu (napr. , , ),

v posudzovanej veci odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu zo 6. novembra 2013.

Citovaná judikatúra je uplatniteľná v tých prípadoch, keď právomoc dovolacieho

(najvyššieho) súdu preskúmať odvolacie rozhodnutie má legálny základ v procesnom

predpise [ (ďalej aj „OSP“)]. Inými slovami, aplikovať zásadu

zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu z dôvodu podaného dovolania možno len vtedy, ak právomoc dovolacieho

súdu posúdiť splnenie podmienok prípustnosti (zakotvených v – )

podaného mimoriadneho opravného prostriedku má vzhľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu zákonný základ.

10. Podľa vzťahujúceho sa z hľadiska jeho systematiky na všetky

konania podľa piatej časti (teda aj na konanie o opravných

prostriedkoch podľa tretej hlavy tejto časti) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo

upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto

zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak to je ustanovené v tejto časti. Proti

rozhodnutiu najvyššieho súdu opravný prostriedok nie je prípustný.

Aj ústavný súd už vo svojej rozhodovacej praxi konštatoval ústavnú konformitu

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu

podľa piatej časti neprípustné (,

, a ďalšie).

Z citovaného ustanovenia i judikatúry vyplýva, že najvyšší súd nemá právomoc

konať o dovolaní podanom proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v ktoromkoľvek z konaní

podľa piatej časti . Nejde tu teda o procesnú neprípustnosť

dovolania, ale o nedostatok právomoci najvyššieho súdu na konanie o dovolaní. Tomu

zodpovedá aj výrok uznesenia najvyššieho súdu, ktorý pri podaní dovolania proti svojmu

odvolaciemu rozhodnutiu podľa piatej časti toto dovolanie

neodmieta ako procesne neprípustné [ prvá veta v spojení s

písm. c) ], ale uznesením konanie o ňom zastaví pre neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania podľa v spojení s . Tomuto konceptu

zodpovedá aj výrok a odôvodnenie uznesenia, ktorým najvyšší súd konanie o dovolaní

sťažovateľky zastavil.

11. V nadväznosti na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

zachováva, ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného prípadu

sťažovateľkino dovolanie nepredstavovalo prostriedok spôsobilý zabezpečiť ochranu jej

práv, najvyšší súd nedisponoval právomocou preskúmať ani len jeho procesnú prípustnosť

z hľadísk vymenovaných v až , čo napokon viedlo k tomu, že ho najvyšší

súd neodmietol ako procesne neprípustný, ale konanie o ňom zastavil.

V podmienkach aktuálnej právnej úpravy teda sťažovateľka namiesto účinného

prostriedku ochrany svojich základných práv, ktorým bola sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

proti rozsudku najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, využila iný prostriedok,

ktorého podanie však nemalo potrebný legálny základ. Neunesenie procesnej zodpovednosti

sťažovateľky za kvalitu ochrany svojich hmotných práv nemôže nahrádzať doterajšou

judikatúrou sformulovaná zásada zachovania lehoty na podanie sťažnosti v prípade

podaného mimoriadneho opravného prostriedku, pretože v popísaných okolnostiach by

takýto postup znamenal úplnú benevolenciu ústavného súdu pri posudzovaní splnenia

procesných predpokladov na konanie o sťažnosti podanej proti odvolacím rozsudkom

najvyššieho súdu zjavne po uplynutí dvoch mesiacov od nadobudnutia ich právoplatnosti

(). Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že odvolací rozsudok najvyššieho

súdu (pozri bod 3) sp. zn. zo 6. novembra 2013 nadobudol právoplatnosť 10.

decembra 2013 a sťažovateľkina sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 22. mája 2014

(bod 1), bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

12. Vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. z 9. apríla 2014 ústavný súd

poznamenáva, že v danom prípade najvyšší súd ako dovolací súd rozhodoval o dovolaní

sťažovateľky proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydanému v rámci

správneho súdnictva. Za daných okolností najvyšší súd postupoval správne, ak konanie

o dovolaní sťažovateľky s poukazom na v spojitosti s

zastavil, keďže v danom prípade dovolanie nebolo prípustné.

13. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je nesplnenie náležitostí predpísaných

zákonom ( v spojení s ), pretože

sťažovateľka k sťažnosti pripojila len všeobecné splnomocnenie pre advokáta z 8. apríla

2011.

14. Nad rámec už uvedeného po nahliadnutí do k sťažnosti pripojeným písomnostiam

(rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z 21. apríla 2011, rozsudok

krajského súdu z 12. septembra 2012, namietaný odvolací rozsudok najvyššieho súdu

zo 6. novembra 2013 – pozri bod 2) ústavný súd poznamenáva, že aj keby preskúmal

napadnuté odvolacie rozhodnutie najvyššieho súdu zo strany vecnej, dôvody tohto

rozhodnutia sa nejavia byť ani arbitrárne, ani zjavne neodôvodnené.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nepovažoval už ústavný

súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014