Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 524/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť S. D.,

zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, Holíčska 28, Bratislava, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave, Krajskej prokuratúry v Bratislave a Okresného súdu Bratislava I v bližšie

neoznačených konaniach, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2014 doručená sťažnosť S. D. (ďalej len „sťažovateľ“), podaná prostredníctvom advokáta

Mgr. Igora Schweighofera, Holíčska 28, v Bratislave, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) a Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

neoznačených konaniach.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený rozsudkom

okresného súdu č. k. -431 z 5. júna 2014 za prečin útoku na verejného činiteľa

podľa na nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere jedenásť mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu zo stredným stupňom

stráženia. Sťažovateľ bol odsúdený za skutok, ktorého sa dopustil tým, že 1. decembra 2013

v mieste výkonu trestu odňatia slobody napísal a následne odoslal výhražný list sudkyni,

ktorá bola predsedníčkou senátu súdu prvého stupňa, ktorý ho odsúdil na trest odňatia

slobody vo výmere trinásť rokov, ktorý čoskoro vykoná, čo u sudkyne vzbudilo obavu

o svoj život a zdravie, pretože tieto vyhrážky uskutočnil pre výkon jej právomoci a vníma

ich v kontexte výhražného listu, ktorý jej sťažovateľ zaslal v roku 2003 po vyhlásení

odsudzujúceho rozsudku.

Sťažovateľ bol 4. januára 2014 bezprostredne po prepustení z Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody... zadržaný, obvinený a vzatý do väzby. Vyšetrovanie vykonávalo krajské

riaditeľstvo, dozor nad zákonnosťou prípravného konania vykonávala krajská prokuratúra

a o väzbe rozhodol okresný súd. Sťažovateľ namieta, že ku spáchaniu skutku došlo

v územnom obvode Trnavského kraja a preto mala v jeho veci konať Okresná prokuratúra

Trnava a rozhodovať Okresný súd Trnava. V súvislosti so skutkom poukazuje na uplynutie

premlčacej doby za konanie súvisiace s listom odoslaným v roku 2003 a tvrdí, že tento list

nebol ani súčasťou vyšetrovacieho spisu a bol mu predložený až na hlavnom pojednávaní

konanom 5. júna 2014.

V sťažnosti ďalej uvádza: „Dňa 24. 4. 2014 mi bol predložený Trestný rozkaz

s trestom 19 mesiacov. Proti nemu som podal odpor. O podaní odporu prokuratúrou som

sa dozvedel tiež až 5. 6. 2014 s tým, že prokuratúra navrhuje trest 24 mesiacov. Prakticky

som bol pod hrozbou vysokého trestu psychicky donútený učiniť vyhlásenie o vine. Bol

mi uložený trest 11 mesiacov a hoci som sa proti výške trestu odvolal, neskôr som svoje

odvolanie stiahol z obavy, že by mohol odvolací súd trest navýšiť. Bolo to vynútené

priznanie ku skutku, ktorého som sa nedopustil, ako možno vidieť z mnou písaných listov.“

Sťažovateľ vyslovuje v súvislosti s nevyužitím opravných prostriedkov proti

rozsudku súdu prvého stupňa podozrenie z možného neobjektívneho rozhodovania o jeho

odvolaní a dovolaní z dôvodu kolegiálnych vzťahov poškodenej, ktorá bola predsedníčkou

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a v súčasnosti je sudkyňou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľ uvádza: „Z tohto dôvodu som stiahol

moje odvolanie, lebo v rámci kolegiality a podriadenosti by mi mohol tento súd

v odvolacom konaní trest navýšiť. Podať dovolanie je pre mňa rovnakou dilemou ako

odvolanie.“

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že „Po vzatí do väzby som bol tri mesiace

izolovaný, pričom som nemal kolúznu väzbu. Nikto mi nevie, respektíve doposiaľ mi nikto

nezdôvodnil výkon takejto väzby.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd „o vydanie nálezu

o nezákonnom protiprávnom konaní OČTK a tak isto žiadam zrušiť rozsudok Okresného

súdu Bratislava I, ktorý bol dosiahnutý nezákonne vynúteným spôsobom, pričom

v predmetnej veci OS BA I nebol oprávnený konať“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti nie je zrejmé, či sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

aj rozhodnutím okresného súdu o vzatí do väzby, pretože neoznačil spisovou značkou

konania orgánov, ktorých postup namieta. Sťažnosť teda nemá zákonom predpísané

náležitosti.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé, napr. o advokáta

().

Sťažovateľ je právne zastúpený a bolo povinnosťou advokáta, ktorého si vybral,

aby podal návrh, ktorý spĺňa tieto náležitosti. U advokáta sa tiež predpokladá,

že je oboznámený s publikovanou judikatúrou ústavného súdu, z ktorej vyplýva,

ako ústavný súd posudzuje sťažnosti na predbežnom prerokovaní (,

, ). Ústavný súd preto nevyzýval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov sťažnosti a vzhľadom na znenie petitu, ktorým je viazaný

( ), sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezaoberal

námietkami sťažovateľa, ktoré sa týkali rozhodnutia o väzbe.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom krajského

riaditeľstva a krajskej prokuratúry

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ považuje za porušenie svojich práv

samotné začatie trestného konania a vznesenie obvinenia a tiež to, že v jeho veci konali

orgány činné v trestnom konaní, ktoré podľa jeho názoru neboli miestne príslušné.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity podľa vyplýva, že ústavný súd

má právomoc konať o sťažnosti iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných

právnych prostriedkov umožňujúcich nápravu namietaného stavu naďalej dochádza

k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ,

, ).

Právomoc rozhodovať o vine a treste za trestné činy patrí všeobecným súdom

( ). Sťažovateľ mal teda možnosť brániť sa proti vzneseniu obvinenia

a proti postupu orgánov činných v trestnom konaní využitím svojich práv vypovedať,

predkladať dôkazy, podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky podľa Trestného

poriadku v konaní pred súdom, ktorý bol príslušný rozhodnúť o jeho vine a o uložení trestu.

Pretože právomoc poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa proti postupu

orgánov činných v trestnom konaní mal všeobecný súd, ústavný súd odmietol sťažnosť

v tejto časti podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom okresného

súdu

Sťažovateľ bol odsúdený rozsudkom okresného súdu č. k. -431

z 5. júna 2014, proti ktorému podal odvolanie, ktoré vzal späť, a rozhodnutie tak nadobudlo

právoplatnosť 18. júna 2014.

Jednou z podmienok konania o sťažnosti je aj vyčerpanie všetkých účinných

právnych prostriedkov vrátane riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

na podanie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 1

). Ústavný súd nevyžaduje splnenie tejto podmienky len vtedy,

ak sťažovateľ preukáže, že ju nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Vyčerpanie všetkých dostupných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, neznamená samotné

podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Sťažovateľ vzal späť svoje odvolanie a zabránil tak príslušnému krajskému súdu,

aby v odvolacom konaní posúdil jeho námietky proti rozhodnutiu okresného súdu,

ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. Vzhľadom na nevyčerpanie riadneho opravného

prostriedku sťažovateľ nie je oprávnený ani podať dovolanie (§ 372 ods. 1 Trestného

poriadku).

Sťažovateľ odôvodnil rozhodnutie vziať späť odvolanie svojimi obavami

zo zaujatého rozhodovania krajského súdu, pretože poškodená bola predsedníčkou tohto

súdu a obával sa uloženia vyššieho trestu v odvolacom konaní. Ústavný súd nemohol

prihliadnuť na takéto dôvody, pretože sťažovateľ mal možnosť namietať v trestnom konaní

zaujatosť konkrétnych sudcov krajského súdu alebo podať návrh na odňatie veci

a jej prikázanie inému krajskému súdu z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu.

Obava z uloženia vyššieho trestu tiež nemá reálne základy, pretože odvolací súd môže

zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného len na základe odvolania

prokurátora, ktoré bolo podané v jeho neprospech ( ).

Sťažovateľ by preto späťvzatím odvolania nemohol zabrániť rozhodnutiu vo svoj

neprospech, ak by prokurátor podal v jeho neprospech odvolanie, čo sa však v tejto veci

nestalo.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevyužil na ochranu svojich práv proti napadnutému

rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý mu predchádzal, účinné právne prostriedky, ktoré

mal k dispozícii, a súčasne nepreukázal, že ich nevyužil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

ako neprípustnú.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu

pri jej predbežnom prerokovaní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014