Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 627/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., Drieňová 34, Bratislava,

zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Západný rad 39, Bratislava, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. septembra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 17. januára 2011 doručila okresnému súdu

návrh na určenie vlastníctva motorového vozidla voči spoločnosti Komunálna

poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group ako odporcovi v 1. rade a J. F. ako odporcovi

v 2. rade.

3. Sťažovateľka v sťažnosti opísala ďalší priebeh napadnutého konania takto:

„Dňa 09. 05. 2012 (nečinnosť 1 rok a 4 mesiace) súd vyzval odporcov, aby sa

vyjadrili k návrhu.

Dňa 25. 06. 2012 doručil súdu odporca v 2. rade vyjadrenie.

Dňa 30. 07. 2012 doručil súdu vyjadrenie odporca v 1. rade, v ktorom uviedol, že

so sťažovateľom uzavrel dohodu o mimosúdnom urovnaní. Táto dohoda však naliehavý

právny záujem sťažovateľa na určení vlastníckeho práva neodstránila.

Dňa 23. 08. 2012 súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k vyjadreniam odporcov.

Dňa 21. 09. 2012 sťažovateľ podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vzhľadom

na body 8.5 a 8.6 Dohody o urovnaní, ktorú uzatvoril s odporcom v 1. rade, by bolo

späťvzatie návrhu predčasným. Ohľadom vyjadrenia odporcu v 2. rade sťažovateľ uviedol,

že tento vlastnícke právo sťažovateľa vo svojom vyjadrení neuznal.

Dňa 01. 10. 2012 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej

len „MDVaRR SR“) rozhodnutím č. 13756/2012/ŠDÚ/z. 55067 prerušilo konanie

o pridelenie náhradného VIN čísla vozidlu, určenia vlastníctva ktorého sa sťažovateľ

domáha v predmetnom súdnom konaní. Konanie bolo MDVaRR SR prerušené do skončenia

predmetného súdneho konania, nakoľko otázka vlastníctva vozidla je v konaní o pridelenie

náhradného VIN čísla otázkou predbežnou, ktorá je sporná, a to aj vzhľadom na postoj

odporcu v 2. rade, ktorý vlastnícke právo navrhovateľa rozporuje. Odporca v 2.rade má

s KOMUNÁLNOU poisťovňou, a. s. spor o výšku poistného plnenia a zrejme z tohto dôvodu

sa snaží spôsobovať maximálne ťažkosti tak odporcovi v 1. rade, ako aj sťažovateľovi,

zrejme vo viere, že si tým vynúti doplatenie poistného plnenia. V komunikácii s MDVaRR

SR sa tak odporca v 2. rade domáha svojich domnelých práv k vozidlu, súdne konanie sa

snaží mariť žiadosťami o odročenie.

Dňa 18. 03. 2013 (nečinnosť súdu ½ roka) sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré

však bolo súdom odročené z dôvodu ospravedlnenia zo strany odporcu v 2. rade.

Faxovým podaním zo dňa 15. 03. 2013 odporca požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu zdravotného stavu. Žiadosť o odročenie však nespĺňala zákonné náležitosti

v zmysle ust. , keďže k nej nebolo pripojené vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že odporca v 2. rade sa nie je schopný zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života

alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd preto postupoval v rozpore so zákonom,

keď pojednávanie odročil (nesprávna činnosť súdu).

Dňa 26. 3. 2013 sťažovateľ požiadal o priznanie peňažnej náhrady za odročené

pojednávanie podľa ust. .

Uznesením zo dňa 15. 05. 2013 súd žiadosť sťažovateľa zamietol.

Ďalšie pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 23. 05. 2013 (prieťahy v dôsledku

nezákonného postupu súdu v trvaní 8 mesiacov).

Tesne pred pojednávaním odporca v 2. rade opäť požiadal o odročenie

pojednávania, tentoraz z dôvodu ochorenia svojej advokátky.

Súd žiadosti o odročenie vyhovel a ďalšie pojednávanie nariadil na 16. 09. 2013.

Dňa 04. 06. 2013 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní peňažnej

náhrady.

Dňa 17. 06. 2013 súd odvolanie sťažovateľa postúpil odvolaciemu súdu (nečinnosť

2 týždne ).

Pojednávanie nariadené na 16. 09. 2013 súd tesne pred pojednávaním odročil

z dôvodu, že spis sa ešte stále nachádza na odvolacom súde. Predloženie spisu odvolaciemu

súdu bolo neefektívnym postupom súdu, pretože odvolanie proti podružnému procesnému

rozhodnutiu mohol súd predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie až spolu s odvolaním

vo veci samej, ako to bežne sudcovia robia, aby nespôsobovali prieťahy v konaní.“

Podľa tvrdení sťažovateľky ide o vec právne aj skutkovo jednoduchú a je možné ju

rozhodnúť na prvom pojednávaní. Napriek tomu, že od podania návrhu (do podania

sťažnosti ústavnému súdu) uplynuli 2 roky a 8 mesiacov, vo veci sa neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie. Sťažovateľka zároveň napáda bezdôvodné, resp. nezákonné odročenie

nariadených pojednávaní, čo malo za následok prieťahy v konaní okresného súdu.

Sťažovateľka tiež uviedla, že svojím správaním konanie okresného súdu nemarila a nijakým

spôsobom neprispela k prieťahom v konaní.

4. Sťažovateľka doručila 7. januára 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odpovedi sp. zn. Spr. 2001/13

z 25. januára 2013 podpredsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že sťažnosť

vyhodnotila ako dôvodnú a pre účely zabránenia vzniku ďalších zbytočných prieťahov

v konaní pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia,

vyzvala tiež zákonnú sudkyňu i jej vyššieho súdneho úradníka, aby vo veci konali

bez prieťahov.

5. Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, a súčasne navrhla, aby jej ústavný súd

priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, prikázal okresnému súdu konať

bez prieťahov a nahradil jej trovy právneho zastúpenia.

6. Sťažnosť sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Jurajovi Horváthovi, ktorý bol členom II. senátu ústavného súdu. V zmysle Dodatku č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015

(ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) veci pôvodne pridelené bývalým sudcom ústavného

súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu (ktorým skončilo funkčné

obdobie) ako sudcom spravodajcom, ktoré neboli do 4. júla 2014 skončené prijatím

konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného senátu ústavného súdu,

prípadne odložením podania podľa , boli s účinnosťou

od 14. júla 2014 pridelené ostatným sudcom ústavného súdu. Predmetná sťažnosť bola

pridelená sudcovi ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, ktorý je v súlade s dodatkom

k rozvrhu práce členom I. senátu, a z tohto dôvodu túto vec prerokoval a rozhodol

I. senát ústavného súdu.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

[porovnaj a (napr. )].

9. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a bolo

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a vyjadrením

predsedníčky okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne

neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z analýzy doterajšieho priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ktoré začalo

17. januára 2011, teda doručením návrhu okresnému súdu. Ústavný súd zohľadnil priebeh

konania a úkony vykonané okresným súdom tak, ako ich v sťažnosti uviedla samotná

sťažovateľka (pozri bod 3 tohto rozhodnutia).

Ďalší priebeh konania vyplynul z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

sp. zn. Spr. 3637/2014 z 13. októbra 2014, v ktorom uviedla:

„... Dňa 23. 12. 2013 bol spis z krajského súdu vrátený späť na tunajší súd s tým, že

uznesenie zo dňa 15. 05. 2013 bolo potvrdené.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 09. 06. 2014.

Výzvou zo dňa 09. 05. 2014 súd vyzval odporcu v II. rade aby sa písomne vyjadril

k návrhu a to v lehote 15 dní

Dňa 29. 05. 2014 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu v celom rozsahu.

Súd výzvou zo dňa 02. 06. 2014 vyzval odporcov aby oznámili, či si v konaní

uplatňujú náhradu trov konania, ak áno aby túto v lehote 3 dní vyčíslili.

Na pojednávaní dňa 09. 06. 2014 súd konanie zastavil.

Dňa 25. 08. 2014 navrhovateľ podal na tunajší súd odvolanie voči uzneseniu

o zastavení konania v časti výroku o trovách konania.

Dňa 09. 09. 2014 bola vec spolu so spisovým materiálom veci predložená na Krajský

súd v Bratislave. ...

V súčasnosti je konanie namietanej veci sp. zn. zastavené na základe

uznesenia súdu zo dňa 09. 06. 2014... Vec nie je doposiaľ v celom rozsahu právoplatne

skončená z dôvodu odvolania navrhovateľa podaného voči predmetnému uzneseniu v časti

výroku o náhrade trov konania. Spisový materiál veci sa odo dňa 09. 09. 2014 nachádza

na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom súde.“

10. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti. Na základe toho ústavný súd zistil, že konanie na okresnom súde prebieha

od 17. januára 2011, pričom sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru bola ústavnému súdu doručená 23. septembra 2013. Ústavný

súd je toho názoru, že dĺžka predmetného súdneho sporu v okolnostiach prípadu nie je takej

povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už okresný

súd vo veci rozhodol a spis sa t. č. nachádza na krajskom súde.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

11. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej

pod sp. zn. nebol nečinný, vo veci konal plynulo a vykonával potrebné

procesné úkony s výnimkou obdobia od podania návrhu 17. januára 2011 do jeho odoslania

odporcom na vyjadrenie 9. mája 2012. Aj napriek tomuto viac než 16 mesiacov trvajúcemu

obdobiu pasivity okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd s poukazom na dosiaľ

uvedené zastáva názor, že prieťahy v jeho postupe nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle a

dohovoru.

V nadväznosti na uvedené sa ústavný súd odvoláva aj na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (,

). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. Ústavný súd v závere poznamenáva, že sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému

súdu 23. septembra 2013, pričom už 2. októbra 2013 po dohode s odporcom uskutočnila

predaj motorového vozidla, vlastníctvo ku ktorému malo byť určené v napadnutom konaní

a výnos z predaja si rozdelila s odporcom v 1. rade v pomere 1:1. Následne 29. mája 2014

zobrala sťažovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť, pričom ani o jednej z uvedených

skutočností ústavný súd neinformovala.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014