Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 797/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. N., zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou

Bartkovou, Advokátska kancelária, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Trenčína sp. zn. z 21. augusta 2014

a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -420 z 30. mája

2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2014 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. augusta 2014 a rozsudkom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. -420

z 30. mája 2014.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. domáhal „... rozšírenia

styku so svojimi maloletými deťmi, riešenia podstatnej otázky týkajúcej sa maloletého

dieťaťa ‒ riešenia školského zariadenia pre maloletého..., uloženia výchovných opatrení

matke detí a uloženia informačnej povinnosti matke detí...“. Okresný súd rozsudkom č. k.

-420 z 30. mája 2014 jeho návrh (vo veci starostlivosti o jeho maloleté deti...,

v spore s ich matkou A. N.) zamietol. V odvolaní sťažovateľa krajský súd rozsudkom

č. k. -461 z 21. augusta 2014 potvrdil prvostupňový rozsudok.

3. Sťažovateľ uviedol, že porušenie označených práv „vidí v tom, že Okresný súd...,

ako aj Krajský súd... neurobili všetko preto, aby chránili práva maloletých detí, právo

sťažovateľa ako rodiča podieľať sa na výchove a starostlivosti o jeho maloleté deti...“.

Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta, že „hodnotil dôkazy jednostranne a zobral do úvahy len

dôkazy svedčiace v prospech matky“, v dôsledku čoho „záver súdu I. stupňa nevyplýva

z vykonaného dokazovania“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „krajský súd... napriek

sťažovateľom podanému odvolaniu, nedostatky konania pred súdom I. stupňa, ako aj ním

porušené práva... nenapravil“.

4. Sťažovateľ považuje „v právnom štáte za neprípustné také arbitrárne rozhodnutia

aké predstavujú... rozsudok Okresného súdu... a rozsudok Krajského súdu... Tieto

rozhodnutia ako aj postup, ktorý im predchádzal porušili všetky znaky právnej istoty, ktorá

je atribútom právneho štátu.“.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo... na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 od. 1

..., základné právo... na výchovu a starostlivosť o svoje maloleté deti zaručené v čl.

41 ods. 4 ... a právo na spravodlivý proces zaručené v Dohovoru..., ako

aj jeho právo na rešpektovanie rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 Dohovoru...

postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Rozsudok Okresnému súdu... č. k. -420 zo dňa 30.05.2014, ako aj

rozsudok Krajského súdu... č. k. zo dňa 21.08.2014 sa zrušujú, vec sa vracia

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR... .

4. ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 EUR...“

I.

6. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ namietal porušenie práv (pozri body 1 a 5) rozsudkami okresného súdu

z 30. mája 2014 a krajského súdu z 21. augusta 2014.

II.A

K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -420

z 30. mája 2014

10. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu subsidiarity vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa

pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané

chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

11. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú

osobu, ako aj právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného

práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

12. V danom prípade mohol sťažovateľ namietať porušenie svojich základných práv

podľa , ako aj práv podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu

odvolaním (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.B

K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 21. augusta 2014

13. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

14. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa krajský súd

napadnutým rozsudkom porušil ním označené základné práva podľa a práva

podľa dohovoru predovšetkým tým, že potvrdil (a teda akceptoval) právne závery

okresného súdu, nevykonal ním navrhované dôkazy a nedostatočne odôvodnil svoje

faktické a právne závery (pozri tiež body 3 a 4).

15. Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní tejto časti sťažnosti posúdiť, či medzi odôvodnením napadnutého rozsudku

krajského súdu v častiach týkajúcich sa uvedených námietok a sťažovateľom označenými

základnými právami podľa a právami podľa dohovoru existuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody

na vyslovenie ich porušenia.

16. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti domáhal predovšetkým vyslovenia porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu

a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup

k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť

(). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou týchto práv nie je to,

aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný vrátane

odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj

účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť

všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov

a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia

civilného procesu (, , , ). Rovnako

ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

18. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

19. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného

prostriedku (odvolania či dovolania) uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich

„nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného

základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné

dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného odvolania či dovolania vôbec boli

naplnené.

20. Ústavný súd z týchto hľadísk (body 17 až 19) preskúmal rozhodnutie krajského

súdu č. k. -461 z 21. augusta 2014, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach jeho výrokov. Nezistil pritom žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu nemajúci oporu v zákone.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol podstatu odôvodnenia

prvostupňového súdu, oboznámil odvolaciu argumentáciu sťažovateľa a stanoviská matky

maloletých a kolízneho opatrovníka k nemu:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh otca na rozšírenie

styku s deťmi zamietol, vo výroku II. návrh otca na riešenie podstatnej veci - ďalšieho

školského zariadenia pre mal... zamietol, vo výroku III. návrh otca na uloženie výchovného

opatrenia matke detí zamietol, vo výroku IV. uložil matke povinnosť oznámiť otcovi detí

telefonickou správou (SMS) na jeho telefónne číslo v lehote 3 dní od dátumu uskutočnenia

psychologického a psychiatrického vyšetrenia u maloletého... a/ dátum vyšetrenia, b/ miesto

vyšetrenia, c/ označenie osoby, ktorá vyšetrenie vykonala. Matka detí je povinná oznámiť

otcovi detí telefonickou správou (SMS) na jeho telefónne číslo v lehote 3 dní pred podaním

žiadosti o zmenu školy u mal. ... a mal. ... názov a sídlo nového školského zariadenia. Vo

výroku V. vo zvyšnej časti návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke detí

zamietol...

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, domáhal sa

jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že nesprávne právne posúdil vec, čím je daný dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2

písm. § Okrem toho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tým sú dané dôvody

odvolania tiež v zmysle , , Uviedol, že v predmetnom konaní

sa domáha predovšetkým rozšírenia styku so svojimi mal. deťmi. Súd prvého stupňa mu síce

v konaní o rozvod manželstva určil na styk s deťmi tri víkendy za sebou, avšak on

a pravdepodobne ani súd si v tom čase vôbec neuvedomil, že v každom kalendárnom roku

existujúce mesiace, počas ktorých je 5 víkendov. V takomto prípade ho deti nevidia až

po dobu 18 dní. V kalendárnom roku 2014 nastane takáto situácia 4x. Na základe

skúsenosti z ročného realizovania styku s mal. deťmi nadobudol presvedčenie o tom, že

súčasná úprava styku s mal. deťmi, a to citové odlúčenie po dobu 18 dní nie je v záujme

mal. detí. Z týchto dôvodov, v záujme mal. detí, navrhoval, aby styk s deťmi bol rozšírený

tak, že...

Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť...

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu... navrhol napadnutý

rozsudok... potvrdiť.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:

„Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (, v spojení s ) a dospel

k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa

odvolací súd považuje za správne; v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219

ods. 2 a plne na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

odvolací súd dodáva:

Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie otca, ktorým napadol rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na rozšírenie styku s mal. deťmi, vo výroku

o zamietnutí návrhu na riešenie podstatnej veci - ďalšieho školského zariadenia pre mal. ...,

vo výroku o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia matke a vo výroku o

zamietnutí návrhu o uložení informačnej povinnosti matke mal. detí informovať otca o

mimoškolskej záujmovej činnosti mal. detí.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských

práv a povinností.

Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa

a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé

dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý

dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým

dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu

a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere

pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia

prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu

rozporov medzi nimi. Okrem toho by mali rešpektovať aj prirodzenú potrebu a záujem

dieťaťa o oboch rodičov, avšak za predpokladu, že dieťa nie je ovplyvňované nevhodnými

zásahmi iných osôb, prípadne nevhodným správaním aj niektorého z rodičov. Spoľahlivá

úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s maloletým dieťaťom

na prospech dieťaťa a ďalej aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade

najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením

skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno totiž zhodnotiť niektoré okolnosti,

týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov. Ide

predovšetkým o zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového

vzťahu k rodičovi, ktorý ho nemá vo svojej výchove, denného režimu maloletého dieťaťa,

osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové

a hospodárske možnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že rozsudkom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.02.2012, č. k. -248 bolo

manželstvo rodičov rozvedené, mal. deti... boli zverené do osobnej starostlivosti matky a

otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí sumou 80 eur na mal. ... a sumou 90 eur na

mal. ... Zároveň bol týmto rozsudkom upravený styk otca s mal. deťmi tak, že je oprávnený

stretávať sa s nimi prvé tri celé víkendy v mesiaci od piatku od 12:00 hod. do nedele do

14:00 hod., prvé dva celé týždne v mesiaci júl, prvý celý týždeň mesiaca august, počas

vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v

párnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v párnom roku od 31.12. od

12:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. a s mal. ... každý Veľkonočný

pondelok od 09:00 hod. do 16:00 hod. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

13.04.2012. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa ďalej vyplýva, že otec sa s

mal. deťmi na základe citovaného rozhodnutia pravidelne stretáva. Dňa 29.04.2013 podal

otec návrh na rozšírenie styku s mal. deťmi tak, že okrem pôvodnej úpravy styku bude mať

právo stretnúť sa s mal. deťmi aj v každom štvrtom a piatom týždni v kalendárnom mesiaci v

čase od stredy 12:00 hod. do piatku do 8:00 hod. a súčasne navrhol, aby bola zmenená aj

úprava styku s deťmi počas Veľkonočného pondelka tak, že sa bude stretávať s obidvoma

mal. deťmi, a to v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. Súd prvého stupňa vo veci návrhu otca

o rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi... vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom

účastníkov, výsluchom mal. detí na Referáte poradensko-psychologických služieb UPSVaR

Nové Mesto nad Váhom, znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie... a po

vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku

s mal. deťmi nie je dôvodný. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že

mal. deti ... počas konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb neprejavili

záujem o častejšie stretávanie sa s otcom. Nakoľko otec uvedenú správu kolízneho

opatrovníka namietal, súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z

odboru psychológie. Zo znaleckého posudku.... vyplýva, že mal. ... si neželá väčší rozsah

styku, rada by trávila viac času s rovesníčkami v mieste bydliska. Mal. ... deklaruje to isté,

ale nedá sa spoľahlivo potvrdiť, či má na tento problém nejaký vlastný názor. Znalec

nepovažoval otcom navrhovaný rozsah styku s deťmi za prospešný pre deti. V závere

znaleckého posudku dokonca znalec navrhol zredukovať styk otca s deťmi oproti terajšiemu

stavu na dva víkendy do mesiaca, čo umožní matke väčší rozsah kontaktu s deťmi v čase,

keď nemá pracovné povinnosti. Znalec hodnotil osobnosť otca v znaleckom posudku ako

sebanekritickú, dysreflexívnu osobnosť s manipulatívnymi spôsobmi, osobnosť neempatickú,

ktorá svoje záujmy vyhlasuje za záujmy detí. Zatiaľ čo matkinu argumentáciu považuje

znalec za logickú, u otca ide o argumentáciu paranoidnú, kverulačnú. Práve z dôvodu, že

deti takéto správanie otca vnímajú a logicky preberajú, považuje znalec otcom navrhovanú

úpravu styku za nevhodnú pre deti. Znalec sám zdôraznil, že deti majú otca rady, avšak táto

skutočnosť sama o sebe ešte nemusí znamenať potrebu rozšírenia styku otca s deťmi.

Odvolací súd na základe výsledkov znaleckého dokazovania, rovnako ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi nie je

dôvodný. Doterajšia úprava styku otca s mal. deťmi je rozsiahla a dostatočná vzhľadom

na dodržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových vzťahov medzi deťmi a otcom. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu otcom navrhovaná úprava styku počas štvrtého a piateho týždňa

v mesiaci na čas od stredy do piatku by mohla negatívne zasiahnuť do výchovno-

vzdelávacieho procesu detí, najmä s ohľadom na špecifický prístup k vzdelávaniu mal. ... a

takáto úprava by bola v rozpore so záujmami mal. detí. Rovnako v prípade návrhu otca o

rozšírenie styku počas Veľkonočného pondelka niet žiadneho objektívneho dôvodu na to,

aby sa styk v tento deň rozšíril aj na mal. dcéru..., keď na základe súdneho rozhodnutia je

otec oprávnený stretávať sa mal. ... každý Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00

hod. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, aj podľa názoru odvolacieho súdu bol

dostatočný na rozhodnutie o návrhu otca o rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi, keď súd

pri rozhodovaní vychádza predovšetkým z odborných záverov znalca... V ostatnom odvolací

súd odkazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorým sa v

celom rozsahu stotožňuje.

Ďalším predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu

prvého stupňa v časti jeho výroku, ktorým zamietol návrh otca na riešenie podstatnej veci -

ďalšieho školského zariadenia pre mal. ...

Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích dôvodov otca a dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh otca aj v tejto časti zamietol. V danej

veci je potrebné uviesť, že mal. ... začal navštevovať základnú školu, vychádzajúc

z výsledkov správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie..., ktoré

doporučilo vzdelávať... integrovanou formou ako začleneného žiaka v bežnej triede

základnej školy, zriadiť miesto asistenta učiteľa dieťaťa. Zo správy Detského centra

Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v... zo dňa 12.05.2004 vyplýva,

že mal. ... je dieťa s intelektovým vývinom v norme, s nerovnomerným profilom výkonov,

emočnou poruchou (fobickou a sociálnou úzkostnou poruchou), s vývinovou poruchou

učenia (dyskalkúliou, resp. zmiešanou poruchou učenia). Podľa vyjadrenia tohto ústavu

vzdelávanie v špeciálnej základnej škole nie je možné, keďže základným predpokladom je

mentálna retardácia, ktorá je u mal. ... vyšetrením vylúčená. I tento ústav doporučil

vzdelávať... v základnej škole formou individuálnej integrácie s IVP. Rovnako i znalec... v

znaleckom posudku uviedol, že mal. ... by nemal byť zaradený do špeciálnej školy pre

mentálne postihnuté deti, maloletého hodnotil ako dieťa, ktoré nie je mentálne retardované,

ide o dieťa s vývinovou poruchou. Na základe takto vykonaného dokazovania aj odvolací

súd dospel k záveru, že maloletý ... má len vývinovú poruchu, ktorá vyžaduje špecifický

prístup, jeho vzdelávanie je naďalej doporučované v bežnej základnej škole s osobitnými

podmienkami. Z uvedených dôvodov bol návrh otca na zmenu školského zariadenia ‒

umiestnenia maloletého do špeciálnej školy nedôvodný.

Ďalším predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého

stupňa v časti jeho výroku, ktorým zamietol návrh otca na uloženie výchovného

opatrenia matke ‒podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odborného poradenstvu

v špecializovaných zariadeniach. Otec mal. detí podal tento návrh v súvislosti s tým, že

matka nerešpektuje odborné vyjadrenia týkajúce sa mal. ... v súvislosti s jeho postihnutím a

potrebou navštevovať špeciálnu školu. Ako už bolo vyššie uvedené, z odborného stanoviska

Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v... zo dňa 12.05.2014, ako i zo

záverov znaleckého posudku znalca... vyplýva, že mal... má vývinovú poruchu, ktorá mu

však nebráni vzdelávať v základnej škole, i keď s osobitnými podmienkami. Naviac, ako

vyplýva zo stanoviska ústavu, vzdelávanie v špeciálnej škole nie je možné, keďže zákonným

predpokladom je mentálna retardácia, ktorá je u mal. ... vyšetrením vylúčená. Z

dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, vyplýva, že matka sa dôsledne venuje

mal. ..., podporuje ho vo vzdelávaní, rešpektuje názory odborníkov na výchovu a

vzdelávanie dieťaťa, s maloletým opakovane navštevuje odborníkov. K požadovanému

návrhu na rozšírenie styku s deťmi počas Veľkonočného pondelka uviedla, že Veľkonočné

sviatky pripadajú v každom roku na iný týždeň v mesiaci a napríklad v tomto roku boli

obidve deti v období Veľkonočných sviatkov u otca od piatku do nedele a syn ... ešte musel

ísť k otcovi aj vo Veľkonočný pondelok 21.04.2014. Nesúhlasila preto, aby aj dcéra bola

nútená Veľkonočný pondelok prežívať len u otca. V konaní otec žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by matka svojím výchovným postupom ohrozovala výchovu mal. ..., resp. že

by jeho výchovu nezvládala. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade

neprichádza do úvahy uloženie žiadneho výchovného opatrenia matke, ktorá svoju

starostlivosť o mal. ... riadne zabezpečuje.

Ohľadne informačnej povinnosti, ktorú súd prvého stupňa uložil matke mal. detí, otec

v podanom odvolaní nemal zásadnejšie námietky, ale žiadal, aby bola zmenená lehota troch

dní, ktorú súd určil matke ako lehotu na informovanie otca pred podaním žiadosti o zmenu

školy pre mal. ... a mal. ... tak, že matka ho bude informovať v lehote 15 dní pred podaním

takejto žiadosti o zmenu školy s uvedením názvu a sídla nového školského zariadenia. Podľa

názoru odvolacieho súdu uloženie povinnosti matke detí informovať otca v lehote troch dní

pred podaním žiadosti o zmenu školy mal. detí je postačujúce a primerané. Otec detí má v

takto určenej lehote dostatok priestoru reagovať na takúto žiadosť matky. Z tohto dôvodu

bolo odvolanie otca v tomto smere nedôvodné. Rovnako nedôvodné bolo aj odvolanie otca

ohľadne uloženia povinnosti matke informovať ho o mimoškolskej záujmovej činnosti mal.

detí. Výber krúžkov je mimoškolská záujmová aktivita a vychádzajúc z doterajšieho

správania matky je zrejmé, že bude mať záujem, aby deti navštevovali také krúžky, ktoré

budú ich schopnosti v plnej miere rozvíjať. Naviac mal. deti ... sú vo veku takmer 11 rokov a

otec sa môže od nich sám v rámci styku s deťmi dozvedieť o ich mimoškolských záujmových

aktivitách.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil.“

21. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na spravodlivé

súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

22. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

). Namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

preto ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať

(podobne aj , , ) a v tejto situácii nemá dôvod

zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte

pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

23. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

III.

24. Sťažovateľ namietal aj „porušenie základného práva na výchovu a starostlivosť

o svoje maloleté deti zaručené a jeho právo na rešpektovanie rodinného

života zaručeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru“ označeným postupom a rozhodnutím krajského

súdu [body 1 a 5 (vo vzťahu k okresnému súdu pozri bod 12)].

25. Vzhľadom na možnosť porušenia označených práv len v príčinnej súvislosti

s porušením základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami menovaných súdov dospel ústavný súd

k záveru, že keďže v danom prípade nebolo zistené porušenie základného práva sťažovateľa

podľa ani práva podľa dohovoru (pozri bod 23),

v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených práv.

26. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru,

že napadnutý rozsudok krajského súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľný

a udržateľný, pričom medzi ním a v bode 24 označenými právami sťažovateľa zaručenými

a dohovorom neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie dôvod na vyslovenie záveru o ich porušení. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

27. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod

zaoberať sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie odvolacieho rozsudku,

priznaním mu finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014