Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4CoP-59-2014.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Subarea
4CoP/59/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o mal. F. U., nar. XX.XX.XXXX, a mal. Q. U., nar. 11.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov Ing. K. U., bytom E. F., E. XXXX a Ing. G. U., bytom L. XXX, o návrhu otca na rozšírenie styku s deťmi a iné, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. mája 2014, č.k. 9P/108/2013-420, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh otca na rozšírenie styku s deťmi zamietol, vo výroku II. návrh otca na riešenie podstatnej veci - ďalšieho školského zariadenia pre mal. F. zamietol, vo výroku III. návrh otca na uloženie výchovného opatrenia matke detí zamietol, vo výroku IV. uložil matke povinnosť oznámiť otcovi detí telefonickou správou (SMS) na jeho telefónne číslo v lehote 3 dní od dátumu uskutočnenia psychologického a psychiatrického vyšetrenia u maloletého F. a/ dátum vyšetrenia, b/ miesto vyšetrenia, c/ označenie osoby, ktorá vyšetrenie vykonala. Matka detí je povinná oznámiť otcovi detí telefonickou správou (SMS) na jeho telefónne číslo v lehote 3 dní pred podaním žiadosti o zmenu školy u mal. Q. a mal. F. názov a sídlo nového školského zariadenia. Vo výroku V. vo zvyšnej časti návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke detí zamietol, vo výroku VI. vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa otec detí domáhal, aby súd jeho styk s deťmi rozšíril tak, aby sa s deťmi mohol stretávať prvé tri celé víkendy v mesiaci od piatku 12:00 hod. do nedele 14:00 hod., počas štvrtého a piateho týždňa v mesiaci v čase od stredy 12:00 hod. do piatku do 08:00 hod., prvé dva celé týždne v mesiaci júl, prvý celý týždeň mesiaca august, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v párnom roku od 31.12. od 12:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. Otec mal byť tiež oprávnený sa s oboma deťmi stretávať každý Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 18:00 hod. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.02.2012, č.k. 11C/35/2011-248 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí sumou 80 eur na mal. Q. a sumou 90 eur na mal. F.. Bol tiež upravený styk otca s deťmi tak, že sa s nimi má stýkať prvé tri celé víkendy v mesiaci od piatku 12:00 hod do nedele 14:00 hod., prvé dva celé týždne v mesiaci júl, prvý celý týždeň mesiaca august, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v párnom roku od 31.12. od 12:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. a s mal. F. každý Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 16:00 hod. Podľa názoru otca však ani takáto úprava styku s deťmi nie je dostatočná, keďže existujú v roku mesiace, kedy je v kalendárnom mesiaci 5 týždňov a teda otec s deťmi nestrávi po sebe prakticky dva víkendy a dochádza k dlhšiemu obdobiu bez kontaktu otca s deťmi. Už zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15.07.2013, ktorý urobil
pohovor s deťmi vyplýva, že deti počas konzultácie neprejavili záujem o častejšie stretávanie sa s otcom. Takéto vyjadrenie detí však otec nebol schopný akceptovať. I preto došlo k vypracovaniu znaleckého posudku PhDr. C. H., PhD., z obsahu ktorého vyplýva, že maloletá Q. by sa chcela viac stýkať s rovesníčkami v mieste svojho terajšieho bydliska, byť doma počas víkendu. Má vlastný názor na styk s otcom a tento dokáže slobodne prejaviť. Maloletý F. vlastný názor na styk podľa znalca asi nemá, hoci deklaruje to isté, čo sestra Q.. Znalec sám nepovažoval otcom navrhovaný rozsah styku s deťmi za prospešný pre deti. Na otázku súdu, z akého dôvodu, poukázal znalec na osobnosť otca. Toho v znaleckom posudku hodnotí ako sebanekritickú, dysreflexívnu osobnosť s manipulatívnymi spôsobmi, osobnosť neempatickú, ktorá svoje záujmy vyhlasuje za záujmy detí. Deťom sa vnucuje vysoko nad rámec ich prirodzenej potreby. Zatiaľ čo matkinu argumentáciu považuje znalec za logickú, u otca ide o argumentáciu paranoidnú, kverulačnú. Práve z dôvodu, že deti takéto správanie otca vnímajú a teda logicky preberajú, považuje znalec otcom navrhovanú úpravu styku za nevhodnú pre deti. Znalec sám pritom zdôraznil, že deti majú otca rady, avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte nemusí znamenať potrebu rozšírenia styku otca s deťmi. Súd ďalej zdôraznil, že už pri súčasnej úprave styku otca s deťmi je na matke predovšetkým ťarcha všetkých povinností, otec detí sa o deti stará v čase, kedy majú voľno a nemajú povinnosti. Matka detí si tak s deťmi nemôže s výnimkou jedného víkendu a prázdnin užívať žiadne voľné aktivity a byť s nimi. Súd prvého stupňa bol vzhľadom k záverom znaleckého dokazovania, vzhľadom k vyjadreniam detí a ich rodičov názoru, že je potrebné deťom poskytnúť priestor na realizáciu vlastných záujmov, organizáciu vlastného voľného času. Bolo by možné uvažovať i o znížení rozsahu styku, tak ako to uviedol znalec vo svojom posudku, avšak s ohľadom na vek detí je ešte možné ponechať styk v rozsahu ako sa realizuje. Pokiaľ otec navrhoval rozšíriť styk počas štvrtého a piateho týždňa v mesiaci na čas od stredy 12,00 hod. do piatku do 08,00 hod, bol súd tiež názoru, že s ohľadom na špecifický prístup k vzdelávaniu maloletého F. by takáto úprava bola v rozpore s jeho záujmom a narušovala by vyučovací proces u neho. Rodičia detí majú rozdielne názory na školu maloletého F., nie sú jednotní v jeho príprave do školy, táto ťažiskovo leží na matke detí. Styk realizovaný uprostred týždňa by tak celý proces prípravy na vyučovanie narušil. V prípade Veľkonočného pondelka súd prvého stupňa uviedol, že niet žiadneho objektívneho dôvodu na to, aby sa styk v tento deň rozšíril aj na dcéru Q.. V prípade mal. F. súd pôvodne určenú dobu styku považuje za primeranú na realizáciu aktivít, ktoré sa v tento deň uskutočňujú. Pokiaľ ide o návrh otca na riešenie podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa- riešenie ďalšieho školského zariadenia pre mal. F., súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní návrh otca i v tejto časti zamietol. V prvom rade považoval za potrebné uviesť, že maloletý začal navštevovať základnú školu vychádzajúc z výsledkov správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie G.. Centrum doporučilo vzdelávať F. integrovanou formou ako začleneného žiaka v bežnej triede základnej školy, zriadiť miesto asistenta učiteľa dieťaťa. Bolo konštatované, že F. má predpoklady zvládať nároky základnej školy. Zo správy Výskumného ústavu detskej psychológie a pedopsychológie v Bratislave z Detského centra zo dňa 12.05.2014 vyplýva, že mal. F. je dieťa s intelektovým vývinom v norme, s nerovnomerným profilom výkonov, s emočnou poruchou (fóbickou a sociálnou úzkostnou poruchou), s vývinovou poruchou učenia (dyskalkúliou, susp. zmiešanou poruchou učenia). Vzdelávanie v špeciálnej základnej škole nie je možné, keďže zákonným predpokladom je mentálna retardácia, ktorá je u F. vyšetrením vylúčená. I tento ústav doporučil vzdelávať F. v základnej škole formou individuálnej integrácie s IVP, účasť asistenta nie je nutná, hoci je vo všeobecnosti veľmi prínosná. Rovnako i znalec PhDr. H., ktorý sa tejto oblasti venoval iba okrajovo vo svojom posudku uviedol, že maloletý F. by nemal byť nálepkovaný ako autista alebo mentálne retardovaný a zaradený do špeciálnej školy pre mentálne postihnuté dieťa. Maloletého F. hodnotil ako dieťa, ktoré nie je mentálne retardované, ide o dieťa s vývinovou poruchou. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že maloletý F. nie je mentálne retardovaný, ako je o tom presvedčený jeho otec, a do špeciálnej základnej školy teda nepatrí (predpokladom pre zaradenie dieťaťa do špeciálnej základnej školy je mentálna retardácia). Má len vývinovú poruchu, ktorá vyžaduje špecifický prístup. Jeho vzdelávanie je naďalej doporučované v bežnej základnej škole, i keď s osobitnými podmienkami. Na strane matky vidno veľmi veľkú snahu docieliť, aby z F. vyrástla samostatná a silná osobnosť. Súd prvého stupňa návrh otca na zmenu školského zariadenia preto z týchto všetkých dôvodov zamietol. Návrh na uloženie výchovného opatrenia - uloženie povinnosti matke detí podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach podal otec v súvislosti s tým, že matka detí nerešpektuje odborné vyjadrenia týkajúce sa maloletého F. v súvislosti s jeho postihnutím a potrebou navštevovať špeciálnu základnú školu. Súd prvého stupňa poukázal na to, že matka detí je tá, ktorá sa snaží, aby o deti bolo postarané po všetkých stránkach a zabezpečené ich vzdelanie do budúcnosti. V konaní žiadnym spôsobom otec nepreukázal, že by matka deti svojím výchovným postupom ohrozovala, že by ich výchovu nezvládala, že by nerešpektovala názory odborníkov na výchovu a vzdelávanie detí.
U maloletého F. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že maloletý patrí do základnej školy, má plné právo sa v nej vzdelávať a matka pre to robí všetko potrebné. O veľkom záujme matky o deti svedčí i tá skutočnosť, že s maloletým F. opakovane navštevuje odborníkov a ich názory rešpektuje. Podľa názoru súdu opierajúc sa o výsledky dokazovania uloženie žiadneho výchovného opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy. Matka detí vie, ako postupovať, svoje deti neohrozuje, ich výchovu zvláda. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matky, v danom prípade chce otec maloletých detí od matky zasielanie kópie z vyšetrení maloletého F.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uloženie takejto povinnosti matke maloletého F. by bolo vo vzťahu k matke zbytočne zaťažujúce a otca detí odbremeňujúce. Súd preto uložil matke mal. F. iba povinnosť oznámiť v lehote 3 dní dátum psychologického a psychiatrického vyšetrenia F. a označenie lekára, kde sa vyšetrenie uskutočnilo. Právo žiadať správu z takéhoto vyšetrenia má otec maloletého dané, ak bude považovať za potrebné si správu vyžiadať, môže tak urobiť na vlastné náklady. Matka detí má náklady spojené už s tým, že s dieťaťom vyšetrenie absolvuje, povinnosť doručovať ešte i správy z tohto vyšetrenia otcovi by bola nad rámec jej informačnej povinnosti podľa Zákona o rodine. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti informovať otca detí o výbere školy a krúžkov u detí, súd uložil matke detí iba povinnosť informovať otca detí o výbere školy. Výber krúžkov je mimoškolská záujmová aktivita a vychádzajúc i z doterajšieho správania matky je zrejmé, že matka bude mať záujem, aby deti navštevovali také krúžky, ktoré budú ich schopnosti v plnej miere rozvíjať. Matka detí uviedla, že Q. navštevuje výtvarný krúžok na umeleckej škole z dôvodu, že pekne maľuje. Niet žiadneho dôvodu, aby o tom, že dieťa zapíše na takýto krúžok, ak oň dieťa má záujem, otca detí informovala. Túto skutočnosť sa otec detí môže dozvedieť aj sám v rámci styku s deťmi (ide o deti vo veku 10,5 roka) a nejde o skutočnosti podstatné. Pokiaľ ide o pravidlá styku, tieto majú rodičia dané už pôvodným Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.02.2012 č.k. 11C/35/2011-248 a niet žiadneho dôvodu ich meniť. Preto vo zvyšnej časti bol tento návrh zamietnutý. Súd prvého stupňa uložil povinnosť matke detí informovať otca detí SMS správou, nie mailom. Matka detí poukázala na skutočnosť, že otec detí následne všetky maily kopíruje, rozposiela a zneužíva, neustále jej zasiela množstvo podaní, avšak telefonickému kontaktu ohľadom potrieb detí sa vyhýba. Súd bol názoru, že informácia poskytnutá SMS správou je preukázateľná, rýchla a plní svoj účel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, 5, § 25 ods. 2, 3, § 35, § 37 ods. 2 Zákona o rodine, čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne právne posúdil vec, čím je daný dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Okrem toho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tým sú dané dôvody odvolania tiež v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. Uviedol, že v predmetnom konaní sa domáha predovšetkým rozšírenia styku so svojimi mal. deťmi. Súd prvého stupňa mu síce v konaní o rozvod manželstva určil na styk s deťmi tri víkendy za sebou, avšak on a pravdepodobne ani súd si v tom čase vôbec neuvedomil, že v každom kalendárnom roku existujúce mesiace, počas ktorých je 5 víkendov. V takomto prípade ho deti nevidia až po dobu 18 dní. V kalendárnom roku 2014 nastane takáto situácia 4x. Na základe skúsenosti z ročného realizovania styku s mal. deťmi nadobudol presvedčenie o tom, že súčasná úprava styku s mal. deťmi, a to citové odlúčenie po dobu 18 dní nie je v záujme mal. detí. Z týchto dôvodov, v záujme mal. detí, navrhoval, aby styk s deťmi bol rozšírený tak, že bude mať navyše oproti pôvodne upravenému styku právo sa stretnúť s mal. deťmi v každom štvrtom a piatom týždni v kalendárnom mesiaci v čase od stredy od 12:00 hod. do piatku do 08:00 hod., súčasne navrhol, aby bola zmenená aj úprava styku počas Veľkonočného pondelka. Súd prvého stupňa však jeho návrh na rozšírenie styku zamietol predovšetkým s poukazom na znalecký posudok znalca PhDr. C. H. č. 4/2014. Vytýkal súdu, že hodnotil dôkazy jednostranne a zobral do úvahy len dôkazy, svedčiace v prospech matky a dôkazy svedčiace v jeho prospech opomenul. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia spomína, že mal. deti prejavili svoj názor, že ako otec odmieta razantne vyjadrenia detí, a že dokonca takéto vyjadrenie detí nie je schopný akceptovať. Súd prvého stupňa však úplne opomenul, či sa jedná o slobodné, samostatné vyjadrenie a želanie detí s ohľadom stretávania sa s ním alebo či je mal. deťom podsúvaná odpoveď na túto otázku. Poukázal na názor znalca, vyslovený v znaleckom posudku, v ktorom uviedol, že je pravdepodobné, že matka inštruuje deti, ako majú odpovedať - prinajmenšom u psychológa. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že matka manipuluje s mal. deťmi, dokonca sa neštíti dávať deťom inštrukcie, ako majú odpovedať u psychológa a mal. F. vlastný názor nemá. Aké vyjadrenie detí je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je teda otázne. Vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je v záujme mal. detí a je presvedčený o tom, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil doterajšie správanie
sa matky, ktorá preukázateľne manipuluje s mal. deťmi, inštruuje ich, ako majú odpovedať a negatívne sa vyjadruje aj k osobe otca aj pred mal. deťmi. Ďalej uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku sa riadne staral a venoval svojim mal. deťom, preukázal, že je schopný o deti sa po všetkých stránkach plnohodnotne postarať, a že takýto styk je v záujme mal. detí. V danej veci si treba uvedomiť aj skutočnosť, že mal. deti až do svojich 8,5 roka vyrastali v jeho rodinnom dome, v ktorom doteraz žije. V obci, v ktorej žije, majú deti vybudované sociálne väzby, ide o pre ne známe prostredie. Je pre neho preto nepochopiteľná argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že súd musí určiť hranicu optimálnosti vzťahov medzi deťmi a rodičmi a ich rozvoja. V prístupe súdu prvého stupňa k matke a k nemu ako k otcovi zistil silné spoločenské predsudky voči nemu ako rodičovi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval taktiež za nesprávne v časti týkajúcej sa podstatnej otázky mal. F., na ktorej sa rodičia nevedia zhodnúť, a to na zaradení mal. F. do školského zariadenia. Súdom ustanovený znalec PhDr. H. vo svojom znaleckom posudku polemizoval o tom, že ak by v blízkom okolí existovala špeciálna škola na poruchy učenia, ktorá má charakter základnej školy, bolo by to pre mal. F. vhodné. Psychologička Dr. G. G. po vyšetrení mal. F. uviedla, že intelekt mal. F. je v pásme ľahkej mentálnej retardácie, čo znamená, že by mal maloletý navštevovať špeciálnu školu. Toto vyjadrenie je však v zásadnom rozpore s vyjadrením Výskumného ústavu detskej psychológie a pedopsychológie v Bratislave, ktorý má na vec názor presne opačný. Súd prvého stupňa však tento rozpor neriešil, opäť uveril matke, že mal. F. do špeciálnej školy nepatrí. Uviedol, že pani učiteľka Mgr. L. mu v rozhovore potvrdila, že mal. F. nie je schopný sledovať dianie na hodine, nebol schopný zapojiť sa do činností, ktoré robili ostatné deti. Vyslovil názor, že mal. F. nebude spôsobilý postupovať do vyšších ročníkov, kde sa nároky na žiakov zvyšujú a riešením pre neho je špeciálna škola. V otázke výchovných opatrení, ktoré navrhoval pre matku, uviedol, že medzi ním a matkou sú dlhotrvajúce problémy v komunikácii ohľadne mal. detí, matke s ním v súčasnej dobe vôbec nekomunikuje. Mal. deti vidia a cítia napätie medzi rodičmi, preto je ochotný urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa táto situácia zmenila a tiež je ochotný zúčastniť sa spolu s matkou psychologického poradenstva. Mal za to, že uloženie takéhoto výchovného opatrenia bude jednoznačne v záujme mal. detí. Ohľadne informačnej povinnosti, ktorú súd prvého stupňa uložil matke, nemá zásadnejšie námietky, ale požaduje, aby bola zmenená lehota troch dní, ktorú súd určil matke ako lehotu na informovanie o podaní žiadosti o zmenu školy pre mal. Q. a mal. F. tak, že matka ho bude povinná informovať nie v lehote troch dní, ale v lehote 15 dní po podaní takejto žiadosti o zmenu školy s uvedením názvu a sídla nového školského zariadenia. Taktiež žiadal, aby ho matka informovala aj o mimoškolskej záujmovej činnosti maloletých, a to pravidelne jedenkrát do mesiaca cestou SMS správy.
Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozšírenie úpravy styku v zmysle návrhu otca nie je v záujme detí, je to len záujem otca zabezpečiť si prítomnosťou detí vyriešenie svojej samoty v domácnosti. Zachovanie vzťahu detí s rodičom je podľa platného rozsudku rešpektované dokonca v nadštandardnej miere, preto nie je dôvod a najmä nie je vhodné z dôvodu negatívneho vplyvu na vyučovací proces a prístup k vzdelávaniu oboch detí. K požadovanému návrhu na rozšírenie styku s deťmi počas Veľkonočného pondelka uviedla, že Veľkonočné sviatky pripadajú v každom roku na iný týždeň v mesiaci a napríklad v tomto roku boli obidve deti v období Veľkonočných sviatkov u otca od piatku do nedele a syn F. ešte musel ísť k otcovi aj vo Veľkonočný pondelok XX.XX.XXXX. Nesúhlasila preto, aby aj dcéra bola nútená Veľkonočný pondelok prežívať len u otca. Návrh otca a jeho trvanie na presunutí syna F. na špeciálnu základnú školu je diskriminačný voči synovi, nakoľko posledné psychologické vyšetrenie a testovanie vo Výskumnom ústave detskej psychológie a pedopsychológie v Bratislave nepotvrdilo u syna F. mentálnu retardáciu a všetky odporúčania smerujú k tomu, aby bol F. vzdelávaný v bežnej základnej škole formou integrácie na základe individuálneho vzdelávacieho plánu so stanovenou diagnózou dyskalkúlia a sociálne úzkostná porucha. Vyjadrenie psychologičky PhDr. G. G. považuje za neprofesionálne, nakoľko psychologička bola so synom F. 03.10.2013 celkovo asi jednu hodinu. K odvolaniu otca o uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu vyjadrila nesúhlasné stanovisko, nakoľko otec je ten, ktorý nechce a nemá záujem komunikovať normálne a najmä ľudsky. Každý telefonát, ktorým mu chce položiť nejakú otázku, ukončí tak, aby sa už nemala možnosť vyjadriť. Akýkoľvek návrh, položený z jej strany, je pre neho neakceptovateľný a ponižujúci jeho chlapské ego a vždy sa musí, aj deti prispôsobiť tomu, čo navrhne on. Vyslovila názor, že otec sám by sa mal podrobiť psychiatrickému liečeniu, aby deti, ktoré k nemu musia chodiť z donútenia a prispôsobovať sa stále jeho želaniam, nemuseli samé trpieť psychickými chorobami. Čo sa týka pozdravenia pri vzájomnom stretnutí, veľmi dobre si pamätá, že otec nikdy nepozdravil ani svoju bývalú manželku po rozvode, takisto ani ju nepozdraví pri preberaní a odovzdávaní detí, nepozdraví ju ani pri stretnutí v práci, pretože pre neho je ponížením pozdraviť človeka, ktorý odmietol žiť s ním naďalej v
jeho domácnosti a prispôsobovať sa jeho želaniam a manipulácii s človekom. Čo sa týka informácie o mimoškolskej záujmovej činnosti, tak tieto informácie si môže otec získať priamo od detí, ktoré mu môžu svoju činnosť v krúžku opísať, ale jediný krúžok, ktorý obe deti doteraz navštevovali, bol školský krúžok H. a dcéra Q. navštevuje výtvarný odbor na Základnej umeleckej škole, výsledky ktorého budú zhodnotené na konci roku vysvedčením, takže otec si môže pozrieť výsledky jej práce v ZUŠ. Ďalej uviedla, že deti nijako neovplyvňuje proti otcovi, ale ponecháva rozhodnutie o styku s otcom na ich vyjadrení a potrebách. Ak si častejší styk s otcom neželajú, bolo by to vhodné rešpektovať. Styk otca s deťmi má negatívny vplyv na psychický, ale aj emocionálny a sociálny vývoj detí, a preto nesúhlasí s tým, aby doteraz striktne nariadený styk bol akokoľvek rozšírený.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a plne na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:
Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie otca, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na rozšírenie styku s mal. deťmi, vo výroku o zamietnutí návrhu na riešenie podstatnej veci - ďalšieho školského zariadenia pre mal. F., vo výroku o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia matke a vo výroku o zamietnutí návrhu o uložení informačnej povinnosti matke mal. detí informovať otca o mimoškolskej záujmovej činnosti mal. detí.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Okrem toho by mali rešpektovať aj prirodzenú potrebu a záujem dieťaťa o oboch rodičov, avšak za predpokladu, že dieťa nie je ovplyvňované nevhodnými zásahmi iných osôb, prípadne nevhodným správaním aj niektorého z rodičov. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s maloletým dieťaťom na prospech dieťaťa a ďalej aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno totiž zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov. Ide predovšetkým o zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičovi, ktorý ho nemá vo svojej výchove, denného režimu maloletého dieťaťa, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.02.2012, č.k. 11C/35/2011-248 bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. deti Q. a F. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí sumou 80 eur na mal. Q. a sumou 90 eur na mal. F.. Zároveň bol týmto rozsudkom upravený styk otca s mal. deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi prvé tri celé víkendy v mesiaci od piatku od 12:00 hod. do nedele do 14:00 hod., prvé dva celé týždne v mesiaci júl, prvý celý týždeň mesiaca august, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v párnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v párnom roku od 31.12. od 12:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. a s mal. F. každý Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 16:00 hod.
Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2012. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ďalej vyplýva, že otec sa s mal. deťmi na základe citovaného rozhodnutia pravidelne stretáva. Dňa 29.04.2013 podal otec návrh na rozšírenie styku s mal. deťmi tak, že okrem pôvodnej úpravy styku bude mať právo stretnúť sa s mal. deťmi aj v každom štvrtom a piatom týždni v kalendárnom mesiaci v čase od stredy 12:00 hod. do piatku do 8:00 hod. a súčasne navrhol, aby bola zmenená aj úprava styku s deťmi počas Veľkonočného pondelka tak, že sa bude stretávať s obidvoma mal. deťmi, a to v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. Súd prvého stupňa vo veci návrhu otca o rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi Q. a F. vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom účastníkov, výsluchom mal. detí na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR U. G. nad H., znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie PhDr. C. H., PhD. a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi nie je dôvodný. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že mal. deti Q. a F. počas konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb neprejavili záujem o častejšie stretávanie sa s otcom. Nakoľko otec uvedenú správu kolízneho opatrovníka namietal, súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Zo znaleckého posudku PhDr. C. H., PhD. vyplýva, že mal. Q. si neželá väčší rozsah styku, rada by trávila viac času s rovesníčkami v mieste bydliska. Mal. F. deklaruje to isté, ale nedá sa spoľahlivo potvrdiť, či má na tento problém nejaký vlastný názor. Znalec nepovažoval otcom navrhovaný rozsah styku s deťmi za prospešný pre deti. V závere znaleckého posudku dokonca znalec navrhol zredukovať styk otca s deťmi oproti terajšiemu stavu na dva víkendy do mesiaca, čo umožní matke väčší rozsah kontaktu s deťmi v čase, keď nemá pracovné povinnosti. Znalec hodnotil osobnosť otca v znaleckom posudku ako sebanekritickú, dysreflexívnu osobnosť s manipulatívnymi spôsobmi, osobnosť neempatickú, ktorá svoje záujmy vyhlasuje za záujmy detí. Zatiaľ čo matkinu argumentáciu považuje znalec za logickú, u otca ide o argumentáciu paranoidnú, kverulačnú. Práve z dôvodu, že deti takéto správanie otca vnímajú a logicky preberajú, považuje znalec otcom navrhovanú úpravu styku za nevhodnú pre deti. Znalec sám zdôraznil, že deti majú otca rady, avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte nemusí znamenať potrebu rozšírenia styku otca s deťmi. Odvolací súd na základe výsledkov znaleckého dokazovania, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi nie je dôvodný. Doterajšia úprava styku otca s mal. deťmi je rozsiahla a dostatočná vzhľadom na dodržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových vzťahov medzi deťmi a otcom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otcom navrhovaná úprava styku počas štvrtého a piateho týždňa v mesiaci na čas od stredy do piatku by mohla negatívne zasiahnuť do výchovno-vzdelávacieho procesu detí, najmä s ohľadom na špecifický prístup k vzdelávaniu mal. F. a takáto úprava by bola v rozpore so záujmami mal. detí. Rovnako v prípade návrhu otca o rozšírenie styku počas Veľkonočného pondelka niet žiadneho objektívneho dôvodu na to, aby sa styk v tento deň rozšíril aj na mal. dcéru Q., keď na základe súdneho rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa mal. F. každý Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, aj podľa názoru odvolacieho súdu bol dostatočný na rozhodnutie o návrhu otca o rozšírenie úpravy styku s mal. deťmi, keď súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z odborných záverov znalca PhDr. C. H.. V ostatnom odvolací súd odkazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Ďalším predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku, ktorým zamietol návrh otca na riešenie podstatnej veci - ďalšieho školského zariadenia pre mal. Tomáša.
Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích dôvodov otca a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh otca aj v tejto časti zamietol. V danej veci je potrebné uviesť, že mal. F. začal navštevovať základnú školu, vychádzajúc z výsledkov správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie G., ktoré doporučilo vzdelávať F. integrovanou formou ako začleneného žiaka v bežnej triede základnej školy, zriadiť miesto asistenta učiteľa dieťaťa. Zo správy N. centra H. ústavu detskej psychológie a patopsychológie v R. zo dňa 12.05.2004 vyplýva, že mal. F. je dieťa s intelektovým vývinom v norme, s nerovnomerným profilom výkonov, emočnou poruchou (fobickou a sociálnou úzkostnou poruchou), s vývinovou poruchou učenia (dyskalkúliou, resp. zmiešanou poruchou učenia). Podľa vyjadrenia tohto ústavu vzdelávanie v špeciálnej základnej škole nie je možné, keďže základným predpokladom je mentálna retardácia, ktorá je u mal. F. vyšetrením vylúčená. I tento ústav doporučil vzdelávať F. v základnej škole formou individuálnej integrácie s IVP. Rovnako i znalec PhDr. H. v znaleckom posudku uviedol, že mal. F. by nemal byť zaradený do špeciálnej školy pre mentálne postihnuté deti, maloletého hodnotil ako dieťa, ktoré nie je mentálne retardované, ide o dieťa s vývinovou poruchou. Na základe takto vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k
záveru, že maloletý F. má len vývinovú poruchu, ktorá vyžaduje špecifický prístup, jeho vzdelávanie je naďalej doporučované v bežnej základnej škole s osobitnými podmienkami. Z uvedených dôvodov bol návrh otca na zmenu školského zariadenia - umiestnenia maloletého do špeciálnej školy nedôvodný.
Ďalším predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku, ktorým zamietol návrh otca na uloženie výchovného opatrenia matke - podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odborného poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Otec mal. detí podal tento návrh v súvislosti s tým, že matka nerešpektuje odborné vyjadrenia týkajúce sa mal. F. v súvislosti s jeho postihnutím a potrebou navštevovať špeciálnu školu. Ako už bolo vyššie uvedené, z odborného stanoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave zo dňa 12.05.2014, ako i zo záverov znaleckého posudku znalca PhDr. H. vyplýva, že mal. F. má vývinovú poruchu, ktorá mu však nebráni vzdelávať v základnej škole, i keď s osobitnými podmienkami. Naviac, ako vyplýva zo stanoviska ústavu, vzdelávanie v špeciálnej škole nie je možné, keďže zákonným predpokladom je mentálna retardácia, ktorá je u mal. F. vyšetrením vylúčená. Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, vyplýva, že matka sa dôsledne venuje mal. F., podporuje ho vo vzdelávaní, rešpektuje názory odborníkov na výchovu a vzdelávanie dieťaťa, s maloletým opakovane navštevuje odborníkov. K požadovanému návrhu na rozšírenie styku s deťmi počas H. pondelka uviedla, že Veľkonočné sviatky pripadajú v každom roku na iný týždeň v mesiaci a napríklad v tomto roku boli obidve deti v období Veľkonočných sviatkov u otca od piatku do nedele a syn F. ešte musel ísť k otcovi aj vo Veľkonočný pondelok 21.04.2014. Nesúhlasila preto, aby aj dcéra bola nútená Veľkonočný pondelok prežívať len u otca. V konaní otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by matka svojím výchovným postupom ohrozovala výchovu mal. F., resp. že by jeho výchovu nezvládala. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádza do úvahy uloženie žiadneho výchovného opatrenia matke, ktorá svoju starostlivosť o mal. F. riadne zabezpečuje.
Ohľadne informačnej povinnosti, ktorú súd prvého stupňa uložil matke mal. detí, otec v podanom odvolaní nemal zásadnejšie námietky, ale žiadal, aby bola zmenená lehota troch dní, ktorú súd určil matke ako lehotu na informovanie otca pred podaním žiadosti o zmenu školy pre mal. F. a mal. Q. tak, že matka ho bude informovať v lehote 15 dní pred podaním takejto žiadosti o zmenu školy s uvedením názvu a sídla nového školského zariadenia. Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie povinnosti matke detí informovať otca v lehote troch dní pred podaním žiadosti o zmenu školy mal. detí je postačujúce a primerané. Otec detí má v takto určenej lehote dostatok priestoru reagovať na takúto žiadosť matky. Z tohto dôvodu bolo odvolanie otca v tomto smere nedôvodné. Rovnako nedôvodné bolo aj odvolanie otca ohľadne uloženia povinnosti matke informovať ho o mimoškolskej záujmovej činnosti mal. detí. Výber krúžkov je mimoškolská záujmová aktivita a vychádzajúc z doterajšieho správania matky je zrejmé, že bude mať záujem, aby deti navštevovali také krúžky, ktoré budú ich schopnosti v plnej miere rozvíjať. Naviac mal. deti F. a Q. sú vo veku takmer 11 rokov a otec sa môže od nich sám v rámci styku s deťmi dozvedieť o ich mimoškolských záujmových aktivitách.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .