Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 137/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

18. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ,

, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa ,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

2. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

1

,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5

C 106/2011.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 22. júna 2011 na okresnom

súde návrh označený ako „o zrušenie rozsudku“. Dňa 13. júla 2011 okresný súd

požiadal o pripojenie spisu okresného súdu sp. zn. , keďže sťažovateľ sa

v namietanom konaní domáhal zrušenia rozsudku, ktorý bol vydaný práve v tomto

konaní. Dňa 2. februára 2012 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu

sťažovateľa. Dňa 8. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád

návrhu. Následne okresný súd 12. septembra 2013 postúpil vec z dôvodu vecnej

a miestnej nepríslušnosti Krajskému súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pretože

bol toho názoru, že návrh sťažovateľa v spojitosti s jeho doplnením z 19. apríla 2012

treba podľa jeho obsahu posúdiť ako odvolanie. Spis bol vrátený okresnému súdu

12. decembra 2013 ako nesprávne predložený, keďže podľa názoru krajského súdu

z podaného návrhu a ani z jeho doplnenia nevyplýva, že by sťažovateľ podal odvolanie

proti rozsudku vo veci sp. zn. , a navrhol okresnému súdu postup podľa

.

3. Keďže sťažovateľ sa domnieval, že v jeho veci dochádza k zbytočným

prieťahom, podal 6. februára 2014 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu

po prešetrení sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 2057/2014 z 24. februára 2014 uznala

sťažnosť za dôvodnú.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napriek podanej sťažnosti

predsedníčke okresného súdu neboli prieťahy v konaní odstránené a viacročnou

nečinnosťou súdu boli porušené jeho označené práva podľa a dohovoru. V tejto

2

súvislosti sťažovateľ argumentuje: „... okresný súd v časovom období od podania

návrhu dňa 22. júna 2011 do dňa podania sťažnosti, teda 2. septembra 2014 teda

v období takmer viac ako 3 rokov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže

meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne pojednávanie vo veci. Uvedené

nesvedčí o schopnosti okresného súdu konať plynule, bez zbytočných prieťahov

za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa vo veci rozhodnúť. Navyše

v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu, a to jeho

nesústredenou činnosťou pri postúpení veci krajskému súdu a následnom rozhodovaní,

okresný súd zavinil neprimerané predĺženie namietaného konania čím spôsobil

zbytočné prieťahy v namietanom konaní.“ V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ

na podporu svojej argumentácie poukazuje na relevantné články a dohovoru

a s poukazom na rozhodovaciu činnosťou ústavného súdu interpretuje základné práva,

ktoré podľa jeho názoru boli v jeho veci porušené.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný

súd vyslovil porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané

zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Výšku primeraného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že prieťahmi

v konaní zo strany okresného súdu mu bola spôsobená majetková škoda, ktorá presahuje

sumu požadovaného primeraného zadosťučinenia, ale v dôsledku odopretia

spravodlivosti taktiež aj nemajetková ujma, ktorá spočíva v jeho pocitoch totálnej

neistoty a bezmocnosti.

7. Ústavnému súdu bolo 19. februára 2015 doručené doplnenie sťažnosti,

ktorým sťažovateľ rozšíril svoju ústavnú sťažnosť, a okrem namietaných prieťahov

v konaní pred okresným súdom požadoval aj vyslovenie týchto výrokov:

„II. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby Krajský súd v Bratislave,

3

Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu, ex officio zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 24.05.2005

sp. zn. podľa v súlade s platnou judikatúrou V 38/1972.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva V. d. Lasso New York, výrobné

družstvo, , , finančné

zadosťučinenie nemajetkovej ujmy 50.000, EUR, ktoré sú povinní zaplatiť Krajský súd

v Bratislave, a Okresný súd Bratislava I,

, spoločne a nerozdielne štatutárnemu zástupcovi

V. d. Lasso New York, výrobné družstvo, ,

, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Svoj návrh uvedený v doplnení podania, ktoré bolo doručené ústavnému súdu

19. februára 2015, sťažovateľ odôvodnil takto: „Hoci V. d. Lasso New York, výrobné

družstvo, nebolo de iure účastníkom konania na strane odporcu vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. pre označenie neúplným obchodným

menom podľa § 9 ods. 2 Obch. Z a pre nedostatočné označenie podľa judikatúry

R. č. 12/199 neúplným návrhom v časti obchodného mena, a zároveň de facto nebolo

ani na svoju adresu uvedenú v spise predvolané na pojednávanie a nebol mu tam ani

doručený rozsudok sp. zn. z 24.05.2005, žalobca v predmetnej veci

ale vzťahuje uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 24.05.2005

sp. zn. na V. d. Lasso New York, výrobné družstvo. Aj napriek tomu, že

konanie porušovateľov nemá procesno právne účinky, údajný rozsudok súdy zaviedli

v spisoch ako vykonateľný. Z dôvodu, že postup riadnymi a mimoriadnymi opravnými

prostriedkami na zrušenie predmetného rozsudku nie je hospodárny a ani obligatórny,

žiadam, aby sa vylúčil ex officio podľa judikatúry V 38/1972, nariadením zrušenia

rozsudku, ktoré súdy obchádzajú, tak ako je hore uvedené. Okresný súd Bratislava

I dňa 14.01.2015 odmietol zrušiť rozsudok ex officio a doteraz ani nedoručil rovnopis

rozsudku!“

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

4

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo

slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

5

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ,

).

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

14. Ústavný súd konštatuje, že pri výklade práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť

zásadnú odlišnosť (porovnaj , , ).

15. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru

spôsobené zbytočné prieťahy a bolo porušené jeho základné právo garantované čl. 48

ods. 2 , resp. dohovoru.

16. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel

k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

17. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

vychádza z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo

22. júna 2011. Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namietal

porušenie svojich označených práv vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní

6

vedenom pod sp. zn. , ktorého celková dĺžka od podania návrhu

na začatie konania do podania sťažnosti doručenej ústavnému súdu bola 3 a pol roka

a sama osebe nepredstavuje takú dobu, v ktorej už musel okresný súd v danej veci

rozhodnúť, tak ako si to zrejme predstavuje sťažovateľ. Ústavný súd pritom prihliadol

predovšetkým na správanie samotného sťažovateľa, konkrétne na skutočnosť, že jeho

návrh nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a súd bol nútený ho vyzývať

na doplnenie. Táto skutočnosť zásadne prispela k celkovej dĺžke konania.

18. Ústavný súd ďalej dopĺňa, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. podľa dohovoru (,

, ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného

základného práva (, ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný

súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ).

19. Podľa ústavného súdu postup okresného súdu nemožno bez ďalšieho

považovať za také porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer,

predovšetkým s prihliadnutím na ďalšie okolnosti tejto veci, keď okresný súd nebol

vo veci absolútne nečinný, ale v rámci skúmania formálnoprávnych podmienok

pokračovania v konaní vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu a uskutočňoval aj

ďalšie úkony smerujúce k ukončeniu veci. Z obsahu spisu napokon vyplýva, že

okresný súd nariadil pojednávanie na 14. január 2015, na ktorom i meritórne rozhodol.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajší

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by

signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

7

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia

21. Vo vzťahu k doplneniu sťažnosti z 16. februára 2015 (ústavnému súdu

doručenému 19. februára 2015) ústavný súd poukazuje na § 20 ods. 1 prvú vetu

, podľa ktorého návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

22. Z doplnenia ústavnej sťažnosti je síce zrejmé, akej veci sa týka, kto ho

podáva a proti komu smeruje, a čiastočne i to, akého rozhodnutia sa sťažovateľ

domáha, avšak tam uvedená argumentácia nemá ústavnoprávny rozmer. V prvom rade

je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu preskúmaniu

sťažnosti absencia akékoľvek označenia základných práv a slobôd sťažovateľa, ktoré

mali byť rozsudkom okresného súdu porušené. Taktiež sťažovateľ z ústavnoprávneho

hľadiska ani len v minimálnom rozsahu neodôvodnil, v čom konkrétne vidí porušenie

svojich základných práv a slobôd. Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov predpokladá

nález ústavného súdu o porušení základných práv alebo slobôd (napr.

). Ústavný súd pripomína, že uvedený nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ). Nadväzujúc na uvedené úvahy ústavný súd konštatuje,

že v tejto časti odmietol sťažnosť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, resp.

8

pre nesplnenie predpísaných náležitostí, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015

9