Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/255/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., správcu konkurznej

podstaty úpadcu L., spol. s r.o., K., M., IČO: X., so sídlom v B., proti žalovanému J.,

bývajúcemu v T., zastúpeného M., advokátom so sídlom v M., o určenie neúčinnosti

právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. mája 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 21. mája 2008

sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Martin zo 4. októbra 2007 č.k.

-74 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 4. októbra 2007 č.k. -4 určil, že

právne úkony (kúpne zmluvy uzavreté dňa 28. mája 2004 a 9. decembra 2005) sú voči

konkurzným veriteľom právne neúčinné; žalovaného zaviazal v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania 4 572 Sk. Vychádzal z toho, že

odporovateľnými právnymi úkonmi – kúpnymi zmluvami z 28. mája 2004 a z 9. decembra

2005 uzavretými medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo

k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov v zmysle § 15 ods. 4 písm. a/ a § 16 ods. 1 až

4 o konkurze a vyrovnaní. Na základe princípu úspechu v spore

( ) žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21. mája 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcovi uložil

-2-3 Cdo 255/2008

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 9 652 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa

bol toho názoru, že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporoval, nedošlo k zmenšeniu

majetku úpadcu (dlžníka). Vychádzal z toho, že dohodnutá kúpna cena prevyšovala

všeobecnú cenu, čo bolo pre dlžníka výhodné vzhľadom k tomu, že nedošlo k zníženiu jeho

majetku. Právnymi úkonmi (kúpnymi zmluvami) došlo len k zámene jednej formy majetku za

inú formu, touto dlžník nadobudol majetok vo forme pohľadávok, ktoré mali vyššiu hodnotu,

než bola všeobecná cena prevádzaných nehnuteľných a hnuteľných vecí. Žalobca

nepreukázal, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka,

odvolací súd preto žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou náležitej opatrnosti

žalovaného vo vzťahu k úmyslu úpadcu ukrátiť konkurzných veriteľov. Výrok o trovách

odvolacieho konania odôvodnil poukazom na ustanovenia a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobca a žalovaný dovolaním. Podľa žalobcu

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože po

uzavretí kúpnych zmlúv neostal úpadcovi žiaden majetok, z čoho jednoznačne vyplýva, že

žalovaný ukrátil konkurzných veriteľov, keď ako konateľ úpadcu uspokojil iba svoju

pohľadávku. V dôsledku tohto konania v čase vyhlásenia konkurzu úpadca nedisponoval

žiadnym speňaženým majetkom ani pohľadávkami, žalobca preto nesúhlasil s tvrdením

odvolacieho súdu, že došlo iba k zmene inej formy majetku úpadcu. Navrhol, aby dovolací

súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný dovolaním

napadol rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania. Namietal nesprávne

určenie výšky tarifnej odmeny advokáta odvolacím súdom, keď pri jej určení vychádzal

z toho, že v danom prípade nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch (§ 11

ods. 1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Mal za to, že výšku tarifnej odmeny mal určiť podľa § 9 a § 10 uvedenej

vyhlášky, vychádzajúc z hodnoty sporu, ktorú tvorila hodnota vecí prevádzaných

odporovateľnými právnymi úkonmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania a vec tomuto súdu vrátil na

ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že majetok úpadcu sa predajom zvýšil,

následkom toho nedošlo k ukráteniu veriteľov, a preto je rozsudok odvolacieho súdu správny.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol.

-3-3 Cdo 255/2008

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí spĺňajú podmienku

zastúpenia podľa , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmito

opravnými prostriedkami ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď nasl. ).

Žalovaný napadol zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov

konania. Pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu obsahuje aj časť, ktorou sa mení rozhodnutie

súdu prvého stupňa o trovách konania, prípustnosť dovolania proti tejto časti rozsudku treba

posudzovať podľa Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle

, a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku. Ani v takom prípade totiž

nezmení rozhodnutie svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba

na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie výslovne upravuje, že

odseky 1 a 2 tohto ustanovenia pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu, neplatia, ak ide

o uznesenie o trovách konania. Vzhľadom na uvedené procesná prípustnosť dovolania

žalovaného z ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v

Naproti tomu v prípade žalobcu je dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, prípustnosť jeho dovolania vyplýva z ustanovenia

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť (ex officio) prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolaní podľa a , ale sa zaoberal

-4-3 Cdo 255/2008

predovšetkým otázkou, či dovolania nie sú dôvodné podľa Uvedené ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca ani žalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až

g/ netvrdili a procesné vady tejto povahy v zmysle až e/ a

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolaní je založená podľa § 237

písm. f/

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup

súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím

procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú

možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej

strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne

opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska

garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vady spôsobujúce

zmätočnosť konania môžu nastať už v priebehu procesného postupu súdu pri skúmaní otázok

právomoci i vecnej príslušnosti. Právomoc vo všeobecnosti predstavuje súhrn oprávnení

-5-3 Cdo 255/2008

daných zákonom tomu orgánu, do ktorého pôsobnosti prejednanie veci patrí. Príslušnosťou je

potom okruh pôsobnosti medzi jednotlivými orgánmi. Miestna príslušnosť vymedzuje okruh

pôsobnosti medzi orgánmi toho istého stupňa, vecná príslušnosť stanovuje orgán ktorého

druhu a stupňa má oprávnenie na prejednanie konkrétnej veci.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr.

, , .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (aj dohovoru) je zaručiť

každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať

a rozhodnúť (, ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by

došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

-6-3 Cdo 255/2008

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania ().

To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany je základom

k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu

ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného

práva na súdnu ochranu (, ).

Konaním súdu sa rozumie najmä jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so

zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na

súdnu ochranu. Materiálnu (kvalitatívnu) stránku procesného postupu súdu určuje Občiansky

súdny poriadok na začiatku konania vymedzením vecnej príslušnosti súdu ( ). Vecná

príslušnosť určuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi tak, že určuje ktorý druh súdu

ma rozhodovať určitú vec na prvom stupni. Konanie na prvom stupni zákon v zásade zveruje

okresným súdom s výnimkou tých vecí, ktoré na prvom stupni prejednávajú krajské súdy (§ 9

ods. 2 ). Zákonne založená vecná príslušnosť sa počas trvania konania nemení, hoci by

sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich určení (zásada perpetuatio fori).

Zistený nedostatok vecnej príslušnosti je súd povinný riešiť postupom podľa

Podľa , ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do

31. decembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra

2005, je tento súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným

a vyrovnacím konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

aj po 31. decembri 2005.

Spory z odporovateľných právnych úkonov podľa a násl.

o konkurze a vyrovnaní, ktoré podal správca konkurznej podstaty za trvania konkurzu, sú

spory vyvolané konkurzom (incidenčné spory). K prejednaniu týchto sporov je podľa §372n

v spojení s v znení účinnom do 31. decembra 2005

príslušný krajský súd.

-7-3 Cdo 255/2008

V predmetnej veci na základe návrhu dlžníka prijatého súdom 16. decembra 2005 bol

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júla 2006 č.k. -125 na

majetok obchodnej spoločnosti L., spol. s r.o., K., M., IČO: X., vyhlásený konkurz. Dňa

3. októbra 2006 bola okresnému súdu doručená žaloba o určenie odporovateľnosti právnych

úkonov v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorú podal M., správca konkurznej

podstaty úpadcu L., spol. s r.o. Okresný súd vec meritórne prejednal ako súd prvého stupňa

napriek tomu, že k prejednaniu uvedeného sporu je podľa v spojení s

písm. a/ v znení účinnom do 31. decembra 2005 príslušný krajský súd.

V danej veci v prvom stupni rozhodoval Okresný súd Martin, hoci na konanie o nej

bol v prvom stupni vecne príslušný krajský súd. Túto vadu neodstránil ani odvolací súd, ktorý

vo veci konal ako súd odvolací. Konanie súdov na oboch stupňoch je tak postihnuté vadou

podľa

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že súdy v prejednávanej veci

zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá nielenže zakladá

prípustnosť dovolania, ale je zároveň aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutia

vydané v takomto konaní vždy zrušiť - rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto

procesnou vadou nemôžu byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli

k potrebe zrušiť rozsudky súdov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaniach.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

i rozsudok súdu prvého stupňa podľa , veta druhá zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa vzhľadom na zaujatý

právny názor dovolacím súdom, ktorým je viazaný ( ), zachová postup podľa

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách odvolacieho i dovolacieho

konania ( ).

-8-3 Cdo 255/2008

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková