Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/70/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. – I., s.r.o., so sídlom vo

V., proti žalovaným 1/ D. K., bývajúcemu v S., 2/ Ľ. K., bývajúcemu v S., obom zastúpeným

JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v P., 3/ JUDr. V. Š., advokátovi so sídlom v H.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu S. – T., spoločnosti s ručením obmedzeným, so

sídlom v K., o určenie existencie záväzkového vzťahu, vedenej na Okresnom súde Spišská

Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 19. augusta 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 30. januára 2009, č.k. -103

v spojení s opravným uznesením z 30. januára 2009 určil, že zo sprostredkovateľskej zmluvy

z 27. augusta 2004 nevznikol žalovaným nárok na províziu za zorganizovanie obchodného

stretnutia dňa 7. septembra 2004 z dôvodu, že zmluvou sledovaný výsledok sa nedostavil.

Žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že

žalovaní uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu s obchodnou spoločnosťou S. – T., spoločnosť

s ručením obmedzeným, na majetok ktorej bol následne vyhlásený konkurz (ďalej len

„úpadca“). Majetok úpadcu medzičasom nadobudol žalobca a pohľadávku žalovaných ďalší

subjekt, ktorý si ju v konkurze prihlásil. Správca konkurznej podstaty úpadcu nepoprel

pravosť pohľadávky a podal návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorými žalobca

nadobudol majetok úpadcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyslovil, že žalobca

má právny záujem na uvedenom určení, nakoľko ním možno eliminovať stav ohrozenia

(vlastníckeho) práva žalobcu za situácie, kedy v konkurznom konaní bolo popretie pravosti

pohľadávok ukončené. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných rozsudkom z 19. augusta 2009,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovanými 1/, 2/ potvrdil, a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/ zrušil a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi ani žalovaným 1/, 2/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V rozsahu potvrdenia sa stotožnil so skutkovými

zisteniami, právnym posúdením i odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. So všetkými

tvrdenými odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ sa podrobne vysporiadal, pričom žiadnu

z nich neuznal za dôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 224

ods. 1 v spojení s s prihliadnutím na to, že žalobca si ich náhradu

neuplatnil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie, ktoré odôvodnili

ustanoveniami , , a tým, že „rozhodnutie vychádza zo

skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“.

Namietali: 1/ posúdenie sprostredkovateľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho (nie

Obchodného) zákonníka, 2/ neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť žalobného petitu,

3/ aktívnu legitimáciu žalobcu, 4/ pasívnu legitimáciu žalovaných, 5/ vecnú a miestnu

nepríslušnosť súdu prvého stupňa, 6/ nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvého

stupňa, 7/ existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, 8/ „že o pravosti a existencii

pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, bolo už právoplatne rozhodnuté na inom súde,“

9/ zaujatosť súdu a samotný priebeh pojednávania, 10/ premlčanie práva zo

sprostredkovateľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalobca a žalovaný 3/ sa k dovolaniu žalovaných 1/, 2 nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalovaní 1/, 2/ dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je

v zmysle až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd preto so

zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

z hľadiska nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii

určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Dovolatelia namietajú, že (žalovanými postúpená) pohľadávka (postupníkom)

prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu bola v konkurznom konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. „právoplatne uznaná za pravú“.

Z uvedeného vyplýva, že dovolatelia tvrdia vadu konania v zmysle ,

konkrétne prekážku právoplatne rozhodnutej veci (námietka č. 8/). Táto prekážka, vyslovená

v ustanovení , vylučuje možnosť znovu prejednať vec, ktorá už bola súdom

právoplatne rozhodnutá. Predpokladá totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho

konania, ako aj totožnosť predmetu konania.

V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii súd (v rámci

konaní o incidenčných žalobách, ktoré však nie sú konkurznými konaniami) rozhoduje len

o určení oprávnenosti správcom popretých pohľadávok, pričom právoplatnosťou rozhodnutia

sa pohľadávka (v súdom určenom rozsahu) považuje za zistenú (pravú, uznanú).

O nepopretých pohľadávkach konkurzný súd nerozhoduje. Keďže predmetná pohľadávka

v konkurznom konaní popretá nebola (porovnaj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa),

nemohlo o nej byť ani rozhodnuté. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je preto namietaná

bezdôvodne.

Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté i vadou spočívajúcou v tom, že

(v prvom stupni) vo veci rozhodol vecne a miestne nepríslušný Okresný súd Spišská Nová

Ves (námietka č. 5/). Keďže ide o spor vyvolaný konkurzom, bol na konanie príslušný

Okresný súd Prešov, na ktorom sa vedie konkurzné konanie na majetok úpadcu (§ 88 ods. 1

písm. j/ ).

Nedostatok príslušnosti súdu zakladá vadu konania v zmysle

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a je

dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. V danom prípade je však nedostatok príslušnosti súdu

namietaný neopodstatnene. Vecná príslušnosť súdu prvého stupňa by nebola sporná ani

vtedy, ak by tvrdenie dovolateľov, že spor je vyvolaný konkurzom, bolo oprávnené, pretože

na konanie v prvom stupni je zásadne príslušný okresný súd ( ). Pokiaľ ide

o miestnu príslušnosť, nemožno súhlasiť s tvrdením dovolateľov, že je daná (miestna)

príslušnosť konkurzného súdu, pretože „samotný žalobca v žalobe uviedol, že ide o spor

vyvolaný konkurzom“. Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že žalobcu k jej podaniu neviedlo

vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, ale konanie o určenie neúčinnosti právnych

úkonov, ktorými žalobca nadobudol majetok úpadcu (vedené na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. ). Dovolací súd poznamenáva, že samotné vyhlásenie konkurzu na

majetok úpadcu nijako neovplyvnilo právne postavenie žalobcu, preto by k podaniu žaloby

ani nemal dôvod. Až začatím konania sp. zn. sa stalo neistým právne

postavenie žalobcu vo vzťahu k jeho majetku, čím vznikol naliehavý právny záujem na

podaní určovacej žaloby, ktorá bola predmetom konania.

Prípustnosť dovolania by v prípade opodstatnenosti zakladala i dovolateľmi tvrdená

„zaujatosť súdu“ (námietka č. 9), nakoľko by išlo o vadu konania v zmysle § 237 písm. g/

, konkrétne o rozhodovanie vylúčeného sudcu. Sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti ( ). Existencia uvedených

dôvodov oprávňuje účastníka konania uplatniť voči sudcovi, ktorý má vec prejednať

a rozhodnúť, námietku zaujatosti ( ). Dôvodom na vylúčenie sudcu ale nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach ( ). V takom prípade súd na námietku zaujatosti

neprihliada a vec sa nadriadenému súdu (na rozhodnutie o námietke zaujatosti) nepredkladá

( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ uplatnili námietku zaujatosti vec

prejednávajúcej sudkyne na pojednávaní konanom 30. januára 2009 z dôvodov, že súd

(prvého stupňa) zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, nerozhodol o ich námietke

vecnej a miestnej nepríslušnosti a uložil žalovanému 2/ poriadkovú pokutu. Súd na námietku

zaujatosti neprihliadol z dôvodu, že sa týkala len okolností spočívajúcich v procesnom

postupe sudkyne ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá dôvod sa od

tohto názoru odchýliť.

Dovolanie je odôvodnené aj existenciou inej vady, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), a tiež nesprávnym právnym posúdením

veci ( ). Pod uvedené dovolacie dôvody spadajú dovolacie

námietky č. 1 až 4, 6, 7 a 10.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím

dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej

skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo

vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu

neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom

(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

K námietke dovolateľov, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd uvádza, že tento dovolací

dôvod, obsiahnutý v ustanovení účinného do 31. augusta 2003,

nie je od účinnosti , ktorým bol zmenený a doplnený Občiansky

súdny poriadok, súčasťou našich procesných predpisov.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo

žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky ho

v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. novembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková