Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
525/365262.16b2f3.pdf
PDF · 114.74 KB
No categories available
3Cdo/70/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 70/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. – I., s.r.o., so sídlom vo
V., proti žalovaným 1/ D. K., bývajúcemu v S., 2/ Ľ. K., bývajúcemu v S., obom zastúpeným
JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v P., 3/ JUDr. V. Š., advokátovi so sídlom v H.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu S. – T., spoločnosti s ručením obmedzeným, so
sídlom v K., o určenie existencie záväzkového vzťahu, vedenej na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 1 C 84/2008, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 19. augusta 2009, sp. zn. 5 Co 120/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 30. januára 2009, č.k. 1 C 84/2008-103
v spojení s opravným uznesením z 30. januára 2009 určil, že zo sprostredkovateľskej zmluvy
z 27. augusta 2004 nevznikol žalovaným nárok na províziu za zorganizovanie obchodného
stretnutia dňa 7. septembra 2004 z dôvodu, že zmluvou sledovaný výsledok sa nedostavil.
Žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že
žalovaní uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu s obchodnou spoločnosťou S. – T., spoločnosť
s ručením obmedzeným, na majetok ktorej bol následne vyhlásený konkurz (ďalej len
„úpadca“). Majetok úpadcu medzičasom nadobudol žalobca a pohľadávku žalovaných ďalší
subjekt, ktorý si ju v konkurze prihlásil. Správca konkurznej podstaty úpadcu nepoprel
pravosť pohľadávky a podal návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorými žalobca
nadobudol majetok úpadcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyslovil, že žalobca
má právny záujem na uvedenom určení, nakoľko ním možno eliminovať stav ohrozenia
(vlastníckeho) práva žalobcu za situácie, kedy v konkurznom konaní bolo popretie pravosti
pohľadávok ukončené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných rozsudkom z 19. augusta 2009,
sp. zn. 5 Co 120/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými 1/, 2/ potvrdil, a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/ zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi ani žalovaným 1/, 2/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V rozsahu potvrdenia sa stotožnil so skutkovými
zisteniami, právnym posúdením i odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. So všetkými
tvrdenými odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ sa podrobne vysporiadal, pričom žiadnu
z nich neuznal za dôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na to, že žalobca si ich náhradu
neuplatnil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie, ktoré odôvodnili
ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a tým, že „rozhodnutie vychádza zo
skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“.
Namietali: 1/ posúdenie sprostredkovateľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho (nie
Obchodného) zákonníka, 2/ neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť žalobného petitu,
3/ aktívnu legitimáciu žalobcu, 4/ pasívnu legitimáciu žalovaných, 5/ vecnú a miestnu
nepríslušnosť súdu prvého stupňa, 6/ nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvého
stupňa, 7/ existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, 8/ „že o pravosti a existencii
pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, bolo už právoplatne rozhodnuté na inom súde,“
9/ zaujatosť súdu a samotný priebeh pojednávania, 10/ premlčanie práva zo
sprostredkovateľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Žalobca a žalovaný 3/ sa k dovolaniu žalovaných 1/, 2 nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Žalovaní 1/, 2/ dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje
znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je
v zmysle § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so
zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich.
Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že
z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii
určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.
Dovolatelia namietajú, že (žalovanými postúpená) pohľadávka (postupníkom)
prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu bola v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2 K 3/2007 „právoplatne uznaná za pravú“.
Z uvedeného vyplýva, že dovolatelia tvrdia vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.,
konkrétne prekážku právoplatne rozhodnutej veci (námietka č. 8/). Táto prekážka, vyslovená
v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p., vylučuje možnosť znovu prejednať vec, ktorá už bola súdom
právoplatne rozhodnutá. Predpokladá totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho
konania, ako aj totožnosť predmetu konania.
V zmysle § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súd (v rámci
konaní o incidenčných žalobách, ktoré však nie sú konkurznými konaniami) rozhoduje len
o určení oprávnenosti správcom popretých pohľadávok, pričom právoplatnosťou rozhodnutia
sa pohľadávka (v súdom určenom rozsahu) považuje za zistenú (pravú, uznanú).
O nepopretých pohľadávkach konkurzný súd nerozhoduje. Keďže predmetná pohľadávka
v konkurznom konaní popretá nebola (porovnaj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa),
nemohlo o nej byť ani rozhodnuté. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je preto namietaná
bezdôvodne.
Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté i vadou spočívajúcou v tom, že
(v prvom stupni) vo veci rozhodol vecne a miestne nepríslušný Okresný súd Spišská Nová
Ves (námietka č. 5/). Keďže ide o spor vyvolaný konkurzom, bol na konanie príslušný
Okresný súd Prešov, na ktorom sa vedie konkurzné konanie na majetok úpadcu (§ 88 ods. 1
písm. j/ O.s.p.).
Nedostatok príslušnosti súdu zakladá vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 255/2008) a je
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. V danom prípade je však nedostatok príslušnosti súdu
namietaný neopodstatnene. Vecná príslušnosť súdu prvého stupňa by nebola sporná ani
vtedy, ak by tvrdenie dovolateľov, že spor je vyvolaný konkurzom, bolo oprávnené, pretože
na konanie v prvom stupni je zásadne príslušný okresný súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ ide
o miestnu príslušnosť, nemožno súhlasiť s tvrdením dovolateľov, že je daná (miestna)
príslušnosť konkurzného súdu, pretože „samotný žalobca v žalobe uviedol, že ide o spor
vyvolaný konkurzom“. Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že žalobcu k jej podaniu neviedlo
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, ale konanie o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, ktorými žalobca nadobudol majetok úpadcu (vedené na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 2 Cbi 1/2007). Dovolací súd poznamenáva, že samotné vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu nijako neovplyvnilo právne postavenie žalobcu, preto by k podaniu žaloby
ani nemal dôvod. Až začatím konania sp. zn. 2 Cbi 1/2007 sa stalo neistým právne
postavenie žalobcu vo vzťahu k jeho majetku, čím vznikol naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby, ktorá bola predmetom konania.
Prípustnosť dovolania by v prípade opodstatnenosti zakladala i dovolateľmi tvrdená
„zaujatosť súdu“ (námietka č. 9), nakoľko by išlo o vadu konania v zmysle § 237 písm. g/
O.s.p., konkrétne o rozhodovanie vylúčeného sudcu. Sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Existencia uvedených
dôvodov oprávňuje účastníka konania uplatniť voči sudcovi, ktorý má vec prejednať
a rozhodnúť, námietku zaujatosti (§ 15a ods. 1 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu ale nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). V takom prípade súd na námietku zaujatosti
neprihliada a vec sa nadriadenému súdu (na rozhodnutie o námietke zaujatosti) nepredkladá
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ uplatnili námietku zaujatosti vec
prejednávajúcej sudkyne na pojednávaní konanom 30. januára 2009 z dôvodov, že súd
(prvého stupňa) zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, nerozhodol o ich námietke
vecnej a miestnej nepríslušnosti a uložil žalovanému 2/ poriadkovú pokutu. Súd na námietku
zaujatosti neprihliadol z dôvodu, že sa týkala len okolností spočívajúcich v procesnom
postupe sudkyne (§ 15a ods. 5 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá dôvod sa od
tohto názoru odchýliť.
Dovolanie je odôvodnené aj existenciou inej vady, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a tiež nesprávnym právnym posúdením
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pod uvedené dovolacie dôvody spadajú dovolacie
námietky č. 1 až 4, 6, 7 a 10.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím
dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej
skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu
neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.
Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom
(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
K námietke dovolateľov, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd uvádza, že tento dovolací
dôvod, obsiahnutý v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do 31. augusta 2003,
nie je od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Občiansky
súdny poriadok, súčasťou našich procesných predpisov.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková