Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/8/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. L. K., správcu

konkurznej podstaty úpadcu H.H., proti ţalovanej Ing. K. Z., bývajúcej v P., zastúpenej

JUDr. R. D., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., o určenie, že právny úkon

dlžníka je voči žalobcovi neúčinný, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava III

pod sp.zn. PK , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008 sp.zn. a rozsudok

Okresného súdu Bratislava III z 31. januára 2006 č.k. -93 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou 16. októbra 2003 na Okresnom súde Pezinok (z ktorého súdu prešiel

výkon súdnictva k 1. januáru 2005 na Okresný súd Bratislava III) ţalobca, správca konkurznej

podstaty, sa domáhal, aby súd určil, ţe je voči nemu neúčinná zmluva o prevode obchodného

podielu medzi jeho dlţníčkou Ing. M. G. a ţalovanou. Uviedol, ţe predmetný právny úkon

ukracuje uspokojenie jeho pohľadávok, ktoré mu boli priznané právoplatnými

a vykonateľnými rozhodnutiami súdov.

Ţalovaná sa bránila tým, ţe nepoznala úmysel Ing. M. G. ukrátiť ţalobcu. Uzavretím

zmluvy o prevode obchodného podielu si v podstate zabezpečila návratnosť pôţičky peňazí

poskytnutej menovanej v sume 250 000,-- Sk.

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 31. januára 2006

č.k. -93 určil, ţe zmluva o prevode obchodného podielu z 15. júla 2002

medzi prevádzajúcou Ing. M. G. a nadobúdateľkou Ing. K. Z., ktorou bol prevedený podiel vo

výške 50 % na základnom imaní spoločnosti L., s.r.o. so sídlom v B., za kúpnu cenu

750 000,-- Sk, je voči ţalobcovi právne neúčinná. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania v sume 5 000,-- Sk. Súd prvého stupňa po kladnom vyriešení

predbeţnej otázky platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu posúdil zistený skutkový

stav z hľadiska predpokladov odporovateľnosti zmluvy o prevode obchodného podielu,

pričom dospel k záveru, ţe ţalovanej, ktorá v zmluve o prevode obchodného podielu

vyhlásila, ţe sa riadne oboznámila so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami vyplývajúcimi

z účtovníctva obchodnej spoločnosti, bol dobre známy i stav pohľadávok a záväzkov

spoločnosti. Uviedol, ţe „ţalovaná teda v konaní nepreukázala, ţe nemala vedomosť o úmysle

ukrátiť veriteľa, nakoľko uţ v období uzavretia zmluvy o pôţičke dňa 3.1.2001 mala

vedomosť o tom, ţe M. G. podniká v oblasti zdravotníctva, ktorá nemala dostatok finančných

prostriedkov, preto jej poţičala 2500 000,-- Sk a peniaze jej nevrátila do 30.4.2001.“ Tým, ţe

ţalovaná uzavrela zmluvu o prevode obchodného podielu, došlo k zmenšeniu majetku

dlţníčky Ing. M. G. a došlo tak k ohrozeniu práva ţalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky.

Podľa súdu prvého stupňa, v konaní nebolo preukázané, ţe by spoločnosti L. s.r.o. zostal

majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie ţalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Uvedené

vyvodil z výpovede Ing. M. G., ktorá uviedla, ţe ţalovanej ponúkla uzavretie zmluvy

o prevode obchodného podielu, pretoţe bola v platobnej neschopnosti, nemala ţiadne

finančné prostriedky a nedalo sa predpokladať, ţe zdravotné poisťovne budú uhrádzať jej

pohľadávky. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, ţe „ţalovaná v konaní

neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko bolo objektívne preukázané, ţe za daných okolností aj

pri náleţitej starostlivosti musela poznať úmysel dlţníka ukrátiť svojho veriteľa.“

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 26. júna 2008 sp.zn.

potvrdil odvolaním ţalovanej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho

konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. O veci samej tak rozhodol podľa

majúc za to, ţe súd prvého stupňa posúdil vec správne. Na odôvodnenie svojho

rozhodnutia uviedol, ţe „napriek dôvodnej námietke v odvolaní, ţe dôkazné bremeno

zaťaţuje ţalobcu,“ z dokazovania, ktoré sám doplnil, bolo moţné vyvodiť, ţe „ţalovaná ako

nadobúdateľka obchodného podielu v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

15.7.2002 od prevádzateľky Ing. K. Z. (zrejme správne má byť Ing. M. G. - poznámka

dovolacieho súdu) pri hodnotení zákonného predpokladu podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. jej

vedomosti úmyslu ukrátiť veriteľa aj pri náleţitej starostlivosti bolo moţné tak ako

posudzoval súd prvého stupňa vyvodiť z celkovej situácie a právnych vzťahov medzi týmito

účastníkmi zmluvy.“ Odvolací súd tieţ uviedol, ţe „preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť

veriteľa jej (rozumej ţalovanej - poznámka dovolacieho súdu) bol známy je zloţitou

skutkovou otázkou, ktorú je potrebné posudzovať z danej situácie a ustáleného zisteného

skutkového stavu na základe výsledkov vykonaného dokazovania a odvolací súd

konštatovanie, ţe ţalovaná v konaní nepreukázala, ţe nemala vedomosť o úmysle Ing. M. G.

ukrátiť veriteľa odôvodnil dostatočne pri hodnotení podnikateľskej činnosti Ing. M. G., ktorá

bola v platobnej neschopnosti, ktorú okolnosť sama nepopierala.“ Ţalovaná mala vedomosť

o nepriaznivej finančnej situácii Ing. M. G. uţ v čase poskytnutia pôţičky peňazí a bol jej

známy aj stav záväzkov obchodnej spoločnosti, obchodný podiel v ktorej kupovala.

Proti rozsudku odvolacieho podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(dovolateľ) mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet ţalovanej, pretoţe

napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených

záujmov nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie

odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

[dovolací dôvod podľa , zákona

č. v znení neskorších predpisov ]. Podľa dovolateľa spočíva nesprávne

právne posúdenie veci konajúcimi súdmi v nesprávnom výklade ustanovenia § 42a ods. 2

, v znení neskorších predpisov a sčasti aj

v nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia na zistený skutkový stav. Uviedol, ţe predmetné

ustanovenie upravuje dve samostatné skutkové podstaty, ktoré sú predpokladom

odporovateľnosti právneho úkonu. Prvou z nich je právny úkon dlţníka adresovaný druhej

strane, ktorá nie je dlţníkovi osobou blízkou. V tomto prípade sa vyţaduje, aby druhá strana

mala vedomosť o úmysle dlţníka ukrátiť týmto úkonom svojho veriteľa. Druhou skutkovou

podstatou je právny úkon dlţníka adresovaný blízkej osobe alebo urobený v prospech blízkej

osoby. Vedomosť blízkej osoby o úmysle dlţníka ukrátiť veriteľa sa v tomto prípade

prezumuje. Právny úkon však nie je odporovateľný, ak osoba blízka dlţníkovi nemohla

úmysel dlţníka poznať ani pri náleţitej starostlivosti. Je nesporným zistením, ţe ţalovaná nie

je blízkou osobou dlţníčky Ing. M. G.. Súdy mali preto správne aplikovať iba tú časť

ustanovenia (vyššie označenú ako prvá skutková podstata), ktorá určuje, ţe

úmysel dlţníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strane známy. Súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku na strane 6 v odseku 7 uvádza, ţe ţalovaná nepreukázala, ţe nemala

vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa. Súd prvého stupňa týmto vykladá ustanovenie § 42a

ods. 2 (prvú skutkovú podstatu) ako zákonnú vyvrátiteľnú domnienku o tom, ţe adresát

odporovaného úkonu (ţalovaná) má vedomosť o úmysle dlţníka. Takýto výklad je nesprávny

a nemá oporu v texte zákona. Dôkazné bremeno zaťaţuje stranu, ktorá uvádza sporné

tvrdenie, v danom prípade ţalobcu. Odvolací súd síce správne ustálil nesprávnosť záveru súdu

prvého stupňa, ţe dôkazné bremeno zaťaţovalo ţalovanú, z ďalšieho textu odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu ale vyplýva, ţe na vec aplikoval tú časť ustanovenia § 42a ods. 2

, ktorá sa týka výlučne právnych úkonov vo vzťahu k osobám dlţníkovi blízkym

(vyššie označené ako druhá skutková podstata). Odvolací súd výslovne uvádza, ţe posudzuje

„vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa pri náleţitej starostlivosti“ (strana 4, odsek 4, veta prvá).

Objektívne právo však ţalovanej neukladalo vynaloţiť náleţitú starostlivosť pred uzavretím

právneho úkonu. Ţalovaná nebola povinná zisťovať pohnútky Ing. M. G., ktoré ju k právnemu

úkonu viedli, ani zisťovať jej majetkové pomery, či existenciu jej ďalších veriteľov. Pre

vyhovenie ţalobe bolo podľa dovolateľa potrebné, aby mal súd za preukázané, ţe ţalovaná

mala konkrétnu vedomosť o existencii veriteľov Ing. M. G. a ďalej vedomosť o tom, ţe

urobením právneho úkonu (zmluvy o prevode obchodného podielu) môţe nastať ukrátenie

uspokojenia týchto veriteľov, t.j. ţe na strane Ing. M. G. je aspoň nepriamy úmysel vo forme

uzrozumenie s moţným následkom. Takýto skutkový záver sa v odôvodnení rozsudkov

nenachádza. Súd prvého stupňa sa uspokojil s tým, ţe ţalovaná nepreukázala opak a odvolací

súd tým, ţe ţalovaná mohla pri náleţitej starostlivosti takúto vedomosť získať. Poukázal na

vedomosť ţalovanej o majetkových pomeroch spoločnosti L., s.r.o. a na neschopnosť Ing. M.

G. vrátiť pôţičku ţalovanej. Vedomosť ţalovanej o majetkových pomeroch právnickej osoby,

v ktorej má Ing. M. G. majetkovú účasť a vedomosť ţalovanej o tom, ţe Ing. M. G. nemala

dostatok prostriedkov na zaplatenie dlhu voči ţalovanej, nemohlo postačovať na naplnenie

skutkového predpokladu pre aplikáciu právnej normy uvedenej v . Uvedené

zistené skutkové okolnosti nie je moţné zamieňať s vedomosťou ţalovanej o existencii

veriteľov Ing. M. G. a o úmysle Ing. M. G. ukrátiť týchto veriteľov. Dovolateľ v závere

odôvodnenia svojho opravného prostriedku zdôraznil, ţe dôvody mimoriadneho dovolania

spočívajú výlučne v nesprávnom právnom posúdení veci; nejde o námietky spočívajúce

v hodnotení vykonaných dôkazov. Tým, ţe konajúce súdy nemali ujasnené, ţe predpokladom

vyhovenia ţalobe je splnenie podmienok uvedených v (v časti prvej

skutkovej podstaty), neuviedli v odôvodnení rozsudkov také skutočnosti, ktoré mali byť

dokazovaním zistené ako predpoklad vyhovenia ţalobe. Skutkové závery zistené súdom mali

jasne obsahovať: a) označenie veriteľov Ing. M. G., o ktorých ţalovaná vedela a b)

skutočnosti spôsobujúce moţné ukrátenie týchto veriteľov, o ktorých ţalovaná vedela

(napríklad vedomosť ţalovanej o tom, ţe výška pohľadávok veriteľov prevyšuje hodnotu

50 % podielu Ing. M. G. v spoločnosti L., s.r.o., t.j. hodnotu majetku, ktorý zostal Ing. M. G.

po uzavretí zmluvy o prevode podielu 50 %). Takéto skutkové hodnotenia v odôvodnení

rozsudkov úplne absentujú. Súdy sa totiţ uspokojili so skutkovými hodnoteniami

o „nepreukázaní nevedomosti“ a o „nevykonaní náleţitej starostlivosti,“ čo sú však skutkové

závery bez právneho významu, uzavrel dôvody svojho mimoriadneho opravného prostriedku

generálny prokurátor.

Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné, hoci

z iných dôvodov neţ v ňom uvedených.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie súdov

niţších stupňov má vadu uvedenú v ustanovení .

Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je

z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným

postupom v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť

konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky

súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie,

a preto je vţdy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného

práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania

môţu nastať uţ v priebehu procesného postupu súdu pri skúmaní otázok právomoci i vecnej

príslušnosti. Právomoc vo všeobecnosti predstavuje súhrn oprávnení daných zákonom tomu

orgánu, do ktorého pôsobnosti prejednanie veci patrí. Príslušnosťou je potom okruh

pôsobnosti medzi jednotlivými orgánmi. Miestna príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti

medzi orgánmi toho istého stupňa, vecná príslušnosť stanovuje orgán ktorého druhu a stupňa

má oprávnenie na prejednanie konkrétnej veci.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) - porovnaj napr. III. ÚS

156/06, , .

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho

záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (aj dohovoru) je zaručiť

kaţdému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať

a rozhodnúť (, ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by

došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu (ţalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (). Z judikatúry tieţ

vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako

v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu

ochranu ().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať

sa jeho rešpektovania ().

To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany je základom

k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu

ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného

práva na súdnu ochranu (, ).

Konaním súdu sa rozumie najmä jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade

so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo

na súdnu ochranu. Materiálnu (kvalitatívnu) stránku procesného postupu súdu určuje

na začiatku konania vymedzením vecnej príslušnosti súdu

( ). Vecná príslušnosť určuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi tak, ţe

určuje ktorý druh súdu má rozhodovať určitú vec na prvom stupni. Konanie na prvom stupni

zákon v zásade zveruje okresným súdom s výnimkou tých vecí, ktoré na prvom stupni

prejednávajú krajské súdy ( ). Zákonne zaloţená vecná a príslušnosť sa počas

trvania konania nemení, hoci by sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich

určení (zásada perpetuatio fori). Zistený nedostatok vecnej príslušnosti je súd povinný riešiť

postupom podľa .

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 1997 č.k. -92 bol

na majetok dlţníka H. spol. s r.o. vyhlásený konkurz. a za správcu konkurznej podstaty bol

ustanovený JUDr. L. K., advokát so sídlom v B..

Dňa 16. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená ţaloba o určenie

odporovateľnosti právnych úkonov, ktorú podal JUDr. L. K., správca konkurznej podstaty

úpadcu H., spol. s r.o. Z označenia ţalobcu a z rozhodujúcich skutočností uvedených v

ţalobe, z ktorých sa právo vyvodzuje, vyplýva, ţe ide o odporovaciu ţalobu podľa § 15 a nasl.

o konkurze a vyrovnaní, účinného do 31. decembra 2006 a nie

o ţalobu podľa a nasl. .

Podľa , ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31. decembra

2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento

súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím

konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov aj

po 31. decembri 2005.

Spory z odporovateľných právnych úkonov podľa a nasl.

o konkurze a vyrovnaní, účinného do 31. decembra 2006, ktoré podal správca konkurznej

podstaty za trvania konkurzu, sú spory vyvolané konkurzom (incidenčné spory).

K prejednaniu týchto sporov je podľa v spojení s (v čase

podania ţaloby ) v znení účinnom do 31. decembra 2005

príslušný krajský súd.

V danej veci v prvom stupni rozhodoval Okresný súd Pezinok (Okresný súd Bratislava

III), hoci na konanie o nej bol v prvom stupni vecne príslušný krajský súd. Túto vadu

neodstránil ani odvolací súd, ktorý vo veci konal ako súd odvolací. Konanie súdov na oboch

stupňoch je tak postihnuté vadou podľa (tak i rozhodnutia dovolacieho

súdu sp.zn. , , a pod.).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe súdy v prejednávanej veci

zaťaţili konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá je dôvodom, pre ktorý

musí dovolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vţdy zrušiť - rozhodnutia vydané

v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţu byť povaţované za správne. Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudky súdov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaniach.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

i rozsudok súdu prvého stupňa podľa , veta druhá zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa vzhľadom na zaujatý právny

názor dovolacím súdom, ktorým je viazaný ( ), zachová postup podľa .

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách odvolacieho i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová