Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d3f/380826.08436f.pdf
PDF · 113.08 KB
No categories available
2Cdo/162/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Cdo 162/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. M., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. J. D., advokátom v P., proti žalovanému M. K., bývajúcemu v J.,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 10 C 215/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 12. apríla 2011 sp. zn. 12 Co 26/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením (v poradí druhým) z 9. marca 2011 č.k.
10 C 215/2010-51 zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
žalobca domáhal stiahnutia z obehu a zničenia neoprávnene spoločnosťou D. vytlačenej
rozmnoženiny diela – knihy pod názvom J. – a nápravy vydaním rovnakého počtu
aktualizovaného a žalobcom autorskou korektúrou odsúhlaseného diela. Žalobca vydanie
predbežného opatrenia odôvodnil porušením zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve
a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Namietal, že žalovaný nechal
vytlačiť dielo, na ktorom pracoval žalobca a žalovaný neuviedol žalobcu ako autora diela.
Tým si prisvojil cudziu prácu bez jeho súhlasu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
účelom predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom sa
musí osvedčiť právo alebo ohrozenie práva. Nesmú byť vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Konštatoval, že nie je možné zaviazať žalovaného na
stiahnutie z obehu a zničenie rozmnoženiny tohto diela. Z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nebola zjavná pasívna legitimácia žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej
povinnosti, resp. povinnosti, ktorú v petite návrhu vyžadoval žalobca. Žalobca neosvedčil
danosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Nebolo ani jasné, aká bezprostredná
ujma žalobcovi hrozí. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením (v poradí druhým) z 12. apríla
2011 sp. zn. 12 Co 26/2011 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v tomto prípade bolo
preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi O. a žalobcom (napísanie knihy k 750. výročiu
prvej písomnej zmienky o obci J.). Za obec vystupoval starosta obce M. K. – žalovaný. Podľa
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny celok
Slovenskej republiky a je právnickou osobou. Obecný úrad je výkonným orgánom obecného
zastupiteľstva a starostu. Žalovaný však už obec nezastupuje (nie je starostom obce) a zo
strany žalobcu nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.
Podľa uzavretej zmluvy o dielo objednávateľom diela bola O.. Knihy J. sú v dispozícii
Obecného úradu v J.. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval odvolací súd preto za
vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol zrušiť
uznesenie krajského a okresného súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/
O.s.p. Uviedol, že žalovaný vydal znehodnotenú verziu knihy bez vedomia poslancov
obecného zastupiteľstva a to tesne pred komunálnymi voľbami na propagáciu svojho
opätovného zvolenia. Tlačou poveril spoločnosť D. Konaním žalovaného boli porušené práva
žalobcu (ochrana duševného vlastníctva). Predbežným opatrením žalobca sledoval zabránenie
distribúcie tejto znehodnotenej knihy. Súd navyše spôsobil v konaní prieťahy. Namietal, že
súdom nebola dodržaná 30 dňová lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení. Navyše súdy
vec nesprávne právne posúdili.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., je
nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,
postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného
rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 ods. 3
O.s.p. vylúčené. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je
založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou
vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou
uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľ v danej veci
nenamietal vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a procesné vady tejto povahy
nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Žalobca v dovolaní uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu v konaní bola odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (zrejme, keďže ju nekonkretizoval)
v dôsledku nedodržania zákonných lehôt na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia ako aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.
Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (II. ÚS 174/04, III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04).
Zo spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia
2. novembra 2010. V zmysle § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní
po doručení návrhu. Okresný súd Prešov uznesením z 5. novembra 2010 č.k. 10 C 215/2010-
16 konanie zastavil z dôvodu, že ako žalovaný bol označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť
byť účastníkom konania, tzn. že v zákonom stanovenej lehote o návrhu žalobcu rozhodol.
Zároveň vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Následne žalobca podaním
z 5. novembra 2010 (č.l. 18 a nasl.) doplnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia
a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 10. novembra 2010
a 18. novembra 2010 žalobca opätovne svoj návrh doplnil (č.l. 28 a nasl., č.l. 32 a nasl.).
Po podaní odvolania (č.l. 34) proti zastavujúcemu uzneseniu žalobca adresoval súdu ďalšie
doplnenia svojho návrhu. Podaním doručeným súdu 3. decembra 2010 reagoval na výzvu
okresného súdu z 25. novembra 2010 na odstránenie nedostatkov odvolania. Spis bol
odvolaciemu súdu predložený 21. decembra 2010 a o odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd
taktiež v lehote stanovenej zákonom. Uznesením z 28. decembra 2010 sp. zn. 12 Co 64/2010
Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Po vrátení spisu odvolacím súdom, prvostupňový súd vyzval žalobcu na doplnenie
návrhu (spresniť označenie žalovaného). Po doplnení (11. februára 2011) Okresný súd Prešov
uznesením z 9. marca 2011 č.k. 10 C 215/2010-51 zamietol návrh žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia (t.j. v lehote 30 dní od doplnenia návrhu). Na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Prešove uznesením z 12. apríla 2011 sp. zn. 12 Co 26/2011 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (spis bol predložený odvolaciemu súdu 7. apríla 2011).
Plynutie zákonnej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný súd sa
nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale len s takým
návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ak
súd vyzve žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu, nemôže súdu až do obdobia, kým tieto
nedostatky žalobca neodstráni, vôbec vzniknúť povinnosť rozhodnúť v lehote do 30 dní
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva navyše vyplýva, že nerešpektovanie
lehoty ustanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Wiesinger
c. Rakúsko, rozsudok z 30. októbra 1991, § 60), môže byť však faktorom pri hodnotení, či sa
konanie skončilo v primeranej lehote. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva primeranosť
dĺžky konania musí byť posudzovaná podľa konkrétnych okolností prípadu berúc do úvahy
kritériá uvedené v jeho judikatúre, a to najmä zložitosť veci, správanie účastníka a postup
orgánov prejednávajúcich vec, ako aj význam predmetu sporu pre účastníka (napr. Jóri
c. Slovenská republika, rozsudok z 9. novembra 2000, § 51). Uvedené kritériá Európsky
súd pre ľudské práva teda neaplikuje mechanicky, ale pragmaticky s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu (PL. ÚS 25/01).
Okresný ako aj krajský súd však v zmysle vyššie uvedeného postupovali podľa
ustanovení O.s.p. a o návrhu žalobcu rozhodli v zákonom stanovenej lehote. Námietka
dovolateľa je preto nedôvodná.
Aj v prípade, že by súd v zákonom stanovenej lehote o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia nerozhodol, nemá toto pochybenie za následok vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie treba uviesť, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd zo skutkových
zistení vyvodil správne právne závery, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o takýto prípad v danej veci nejde).
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že základné právo na súdnu ochranu a právo
na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní ani o takomto type návrhu,
ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05,
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalovanému proti žalobcovi, ktorý
úspech v dovolacom konaní nemal, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu
žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 a § 142
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová