Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/162/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. M., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. J. D., advokátom v P., proti žalovanému M. K., bývajúcemu v J.,

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 12. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením (v poradí druhým) z 9. marca 2011 č.k.

-51 zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa

žalobca domáhal stiahnutia z obehu a zničenia neoprávnene spoločnosťou D. vytlačenej

rozmnoženiny diela – knihy pod názvom J. – a nápravy vydaním rovnakého počtu

aktualizovaného a žalobcom autorskou korektúrou odsúhlaseného diela. Žalobca vydanie

predbežného opatrenia odôvodnil porušením o autorskom práve

a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Namietal, že žalovaný nechal

vytlačiť dielo, na ktorom pracoval žalobca a žalovaný neuviedol žalobcu ako autora diela.

Tým si prisvojil cudziu prácu bez jeho súhlasu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že

účelom predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom sa

musí osvedčiť právo alebo ohrozenie práva. Nesmú byť vážnejšie pochybnosti o potrebe

predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Konštatoval, že nie je možné zaviazať žalovaného na

stiahnutie z obehu a zničenie rozmnoženiny tohto diela. Z návrhu na nariadenie predbežného

2

opatrenia nebola zjavná pasívna legitimácia žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej

povinnosti, resp. povinnosti, ktorú v petite návrhu vyžadoval žalobca. Žalobca neosvedčil

danosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Nebolo ani jasné, aká bezprostredná

ujma žalobcovi hrozí. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd

rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením (v poradí druhým) z 12. apríla

2011 sp. zn. uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Žalovanému náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v tomto prípade bolo

preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi O. a žalobcom (napísanie knihy k 750. výročiu

prvej písomnej zmienky o obci J.). Za obec vystupoval starosta obce M. K. – žalovaný. Podľa

o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny celok

Slovenskej republiky a je právnickou osobou. Obecný úrad je výkonným orgánom obecného

zastupiteľstva a starostu. Žalovaný však už obec nezastupuje (nie je starostom obce) a zo

strany žalobcu nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

Podľa uzavretej zmluvy o dielo objednávateľom diela bola O.. Knihy J. sú v dispozícii

Obecného úradu v J.. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval odvolací súd preto za

vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol zrušiť

uznesenie krajského a okresného súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/

Uviedol, že žalovaný vydal znehodnotenú verziu knihy bez vedomia poslancov

obecného zastupiteľstva a to tesne pred komunálnymi voľbami na propagáciu svojho

opätovného zvolenia. Tlačou poveril spoločnosť D. Konaním žalovaného boli porušené práva

žalobcu (ochrana duševného vlastníctva). Predbežným opatrením žalobca sledoval zabránenie

distribúcie tejto znehodnotenej knihy. Súd navyše spôsobil v konaní prieťahy. Namietal, že

súdom nebola dodržaná 30 dňová lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení. Navyše súdy

vec nesprávne právne posúdili.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

3

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje a , je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť ( )

skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v

písm. a/ až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 ods. 3

vylúčené. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je

založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľ v danej veci

nenamietal vady v zmysle až e/ a a procesné vady tejto povahy

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Žalobca v dovolaní uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu v konaní bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle (zrejme, keďže ju nekonkretizoval)

v dôsledku nedodržania zákonných lehôt na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia ako aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných

práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (, , ).

Zo spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia

2. novembra 2010. V zmysle o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní

po doručení návrhu. Okresný súd Prešov uznesením z 5. novembra 2010 č.k. 10 C 215/2010-

16 konanie zastavil z dôvodu, že ako žalovaný bol označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť

byť účastníkom konania, tzn. že v zákonom stanovenej lehote o návrhu žalobcu rozhodol.

Zároveň vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Následne žalobca podaním

z 5. novembra 2010 (č.l. 18 a nasl.) doplnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia

a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 10. novembra 2010

a 18. novembra 2010 žalobca opätovne svoj návrh doplnil (č.l. 28 a nasl., č.l. 32 a nasl.).

Po podaní odvolania (č.l. 34) proti zastavujúcemu uzneseniu žalobca adresoval súdu ďalšie

doplnenia svojho návrhu. Podaním doručeným súdu 3. decembra 2010 reagoval na výzvu

okresného súdu z 25. novembra 2010 na odstránenie nedostatkov odvolania. Spis bol

odvolaciemu súdu predložený 21. decembra 2010 a o odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd

taktiež v lehote stanovenej zákonom. Uznesením z 28. decembra 2010 sp. zn.

Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Po vrátení spisu odvolacím súdom, prvostupňový súd vyzval žalobcu na doplnenie

návrhu (spresniť označenie žalovaného). Po doplnení (11. februára 2011) Okresný súd Prešov

uznesením z 9. marca 2011 č.k. -51 zamietol návrh žalobcu na nariadenie

predbežného opatrenia (t.j. v lehote 30 dní od doplnenia návrhu). Na odvolanie žalobcu

Krajský súd v Prešove uznesením z 12. apríla 2011 sp. zn. prvostupňové

rozhodnutie potvrdil (spis bol predložený odvolaciemu súdu 7. apríla 2011).

Plynutie zákonnej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný súd sa

nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale len s takým

návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení . Ak

súd vyzve žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu, nemôže súdu až do obdobia, kým tieto

nedostatky žalobca neodstráni, vôbec vzniknúť povinnosť rozhodnúť v lehote do 30 dní

().

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva navyše vyplýva, že nerešpektovanie

lehoty ustanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Wiesinger

c. Rakúsko, rozsudok z 30. októbra 1991, § 60), môže byť však faktorom pri hodnotení, či sa

konanie skončilo v primeranej lehote. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva primeranosť

dĺžky konania musí byť posudzovaná podľa konkrétnych okolností prípadu berúc do úvahy

kritériá uvedené v jeho judikatúre, a to najmä zložitosť veci, správanie účastníka a postup

orgánov prejednávajúcich vec, ako aj význam predmetu sporu pre účastníka (napr. Jóri

c. Slovenská republika, rozsudok z 9. novembra 2000, § 51). Uvedené kritériá Európsky

súd pre ľudské práva teda neaplikuje mechanicky, ale pragmaticky s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu ().

Okresný ako aj krajský súd však v zmysle vyššie uvedeného postupovali podľa

ustanovení a o návrhu žalobcu rozhodli v zákonom stanovenej lehote. Námietka

dovolateľa je preto nedôvodná.

Aj v prípade, že by súd v zákonom stanovenej lehote o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia nerozhodol, nemá toto pochybenie za následok vadu v zmysle

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho

procesných práv. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z

Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd zo skutkových

zistení vyvodil správne právne závery, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o takýto prípad v danej veci nejde).

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní ani o takomto type návrhu,

ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ,

).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalovanému proti žalobcovi, ktorý

úspech v dovolacom konaní nemal, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu

žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli ( v spojení s a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová