Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
354/382707.989e76.pdf
PDF · 209.05 KB
No categories available
7Cdo/161/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 161/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. N., bývajúceho
v R., zastúpeného JUDr. L. J., advokátom v R., proti odporkyni E.N., bývajúcej v R.,
zastúpenej JUDr. M. A., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia , vedenej na
Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2 C 94/2010, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 31. augusta 2011 sp. zn. 9 Co 315/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok uznesením zo 7. marca 2011 č. k. 2 C 94/2010 – 91 nariadil
M.N. , aby nevstupoval do rozostavanej časti rodinného domu súp. č. X. zapísaného na LV č.
X. vedeného Správou katastra R. pre obec R., k. ú. R., nachádzajúceho sa v R. – B.
uvedeného v stavebnom povolení vydanom dňa 30. 6. 2004 Mestom R. pod č. SPŽP – X. ako
aj na pozemky parc. č. X. X. vedené na LV č. X. Správou katastra R. , obec R. pre k. ú. R.. V
ostatnej časti ( nariadenia zákazu navrhovateľovi vstupovať do priestorov rodinného domu
s príslušenstvom ) návrh ako nedôvodný zamietol. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi
a s obsahom spisu dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia
v uvedenom rozsahu.
2
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 12. mája 2011 sp. zn.
9 Co 144/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
Okresný súd Ružomberok ( v poradí druhým ) uznesením z 28. júla 2011 č. k.
2 C 94/2010 – 154 konanie v časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým sa
odporkyňa domáhala uloženia zákazu navrhovateľovi vstúpiť do rodinného domu súp. č. X.
postaveného na pozemku parc. č. KN X., zapísaného na LV č. X. na Správe katastra R. , pre
kat. územie R. , a to v rozsahu priestorov na 1. podlaží – kotolne a skladu, na 1. nadzemnom
podlaží – haly, chodby, kuchyne, izby, komory, schodišťa a garáže, na 2. nadzemnom podlaží
– dvoch izieb, kúpeľne, terasy ( budúcej kúpeľne ) a balkóna zastavil. Takto rozhodol podľa
ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p. , lebo v tejto časti bolo už
o návrhu odporkyne právoplatne rozhodnuté v súlade s § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p.
V ostatnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že odporkyňa
sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia - zákazu vstupu navrhovateľa do ostatnej
časti rodinného domu s príslušenstvom, ktorá nie je účastníkmi konania užívaná. Preto
aplikácia § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. neprichádza do úvahy. Pokiaľ sa domáhala aj uloženia
zákazu vstupu navrhovateľa na uvedené pozemky , tieto nie sú predmetom daného konania (
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ) , z ktorého dôvodu nie je
daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením v tejto časti a konaním vo
veci samej.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne ( v poradí druhým ) uznesením z
31. augusta 2011 sp. zn. 9 Co 315/2011 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
( v ostanej časti ) návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol potvrdil. Vyslovil, že
výrok, ktorým súd prvého stupňa konanie zastavil ( nenapadnutý odvolaním ) zostáva
nedotknutý. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi prvého stupňa na ktoré
v podrobnostiach poukázal ( § 219 ods. 2 O. s. p. ). Zdôraznil, že odporkyňa nepreukázala,
ktoré jej právo je ohrozené natoľko, aby bolo treba dočasne upraviť pomery účastníkov
konania. Nie je ani sporné, že rozostavaná časť rodinného domu s príslušenstvom nie je
účastníkmi konania užívaná. Preto neboli splnené predpoklady na nariadenie odporkyňou
navrhnutého predbežného opatrenia . Konštatoval, že o trovách konania rozhodne súd prvého
stupňa ( § 145 O. s. p. v spojení s § 224 O. s. p. ).
3
Proti tomuto ( potvrdzujúcemu ) uzneseniu krajského súdu podala dovolanie
odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala
odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom prvostupňového
súdu, ktorý návrh ( na nariadenie predbežného opatrenia ) v časti týkajúcej sa aj iných
nehnuteľností ako rodinného domu nevylúčil na samostatné konanie , čím nerešpektoval
odporúčanie krajského súdu uvedené v odôvodnení uznesenia z 12. mája 2011 ( ktorým
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. marca 2011 ). Namietala tiež, že súd vec
nesprávne právne posúdil v zákonom predpísanej lehote ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) .
Uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je skreslené, nepravdivé a zavádzajúce,
pretože rozostavané podkrovie rodinného domu užíva ako skladové priestory, suší tu
bylinky, huby a ovocie. Postupne ho upratuje a vynáša nepotrebný stavebný materiál.
Navrhovateľ do týchto priestorov občas nedôvodne vstupuje, skoro ráno búcha, trieska
tehlami do podlahy tak, že sa trasie celý dom až po prízemie.
Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236
a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel
k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu , ktorým bolo
rozhodnuté o predbežnom opatrení.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
4
o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia , ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalcovskom , tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo
veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení , ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia , kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239 O. s. p.
nemožno vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už
to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či
uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a / až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ odporkyňa
nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne
skúmal , či postupom súdu nedošlo o odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom
( § 237 písm. f/ O. s. p. ) . Odporkyňa namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom
postupom prvostupňového súdu, spočívajúcim v nevylúčení časti návrhu na nariadenie
5
predbežného opatrenia týkajúceho sa aj iných nehnuteľností ako predmetného rodinného
domu na samostatné konanie.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký
závadný procesný postup , ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je daná už tým, že dovolateľ
tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou , ale len vtedy, ak touto vadou
skutočne trpí, t. j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa
( resp. nebola odstránená ) v rozhodnutí ( v postupe ) odvolacieho súdu.
Súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie vtedy, ak navrhovateľ jedným
písomným podaním - návrhom na začatie konania – uplatní viacero celkom samostatných
nárokov ( § 112 ods. 2 O. s. p. ) . Rozhodujúcou bude ( ako pri spojení vecí ) hospodárnosť
konania.
Otázka vylúčenia veci na samostatné konanie je otázkou , ktorá sa týka vedenia
konania a posúdenie dôvodnosti takéhoto postupu patrí výlučne súdu ( „súd môže“ ). Preto
tým, že v danej veci súd nevyhovel návrhu odporkyne na vylúčenie časti jej návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia na samostatné konanie ( zákazu vstupu navrhovateľovi
i do iných častí nehnuteľnosti, než ako bolo pôvodne určené ) , neodňal jej právo konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporkyňa námietku výskytu procesnej vady
uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p. spojila aj s tvrdením o prieťahoch v konaní .
Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka obracať sa so
sťažnosťou na orgány súdnej správy ( čo odporkyňa aj urobila ) a právo podať sťažnosť na
Ústavný súd Slovenskej republiky . Pokiaľ by sa však prieťahy v konaní považovali za
procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. , zrušením napadnutého rozhodnutia
by sa nemohla dosiahnuť ochrana ( náprava ) procesných práv účastníka konania dotknutého
prieťahmi. Preto prieťahy v konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania podľa § 237
6
písm. f/ O. s. p. ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005 ).
Ani sama skutočnosť , že súd v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom (
pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 162/2011 ). Napokon
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nerešpektovanie lehoty
stanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd ( Wiesinger c. Rakúsko , rozsudok z 30. 10. 1991 , § 60 ) , môže však byť faktorom
pri hodnotení , či sa konanie skončilo v primeranej lehote.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale
prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či
odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či
zo skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné ( v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo ) .
Z uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie odporkyne nie je prípustné podľa
ustanovenia § 239 O. s. p., ani podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný
prostriedok prípustný, odmietol ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. ).
Navrhovateľovi, ktorý mal v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej
republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania , pretože mu žiadne trovy tohto
7
konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p, v spojení s § 224 ods. 1 O. s.p. a § 142 ods. 1
O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta