Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 29/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť dr. A. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., P.,

vo veci namietaného porušenia , a

v konaniach vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , Krajským

súdom v Prešove pod sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť dr. A. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2011 osobne do podateľne doručená sťažnosť dr. A. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie , a (ďalej len

„ústava“) v konaniach vedených Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. , Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ 2. novembra

2010 podal okresnému súdu návrh na predbežné opatrenie vo veci porušenia autorských

práv v súvislosti s knihou, ktorú z poverenia Obecného úradu v J. (ďalej len „obecný úrad“)

na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so starostom napísal pri príležitosti 750. výročia

prvej písomnej zmienky o obci. Bez súhlasu sťažovateľa došlo k tomu, že z diela, ktoré

sťažovateľ ako autor napísal, bolo vypustených 80 strán dôležitého textu a dokumentačného

materiálu. Takouto cenzúrou sa dielo zredukovalo na 304 strán. Okrem toho sa vsunuli

do diela údaje, ktoré tam sťažovateľ nedal. Takto znehodnotenú verziu knihy sa rozhodol

bývalý starosta obce M. K. (ďalej len „bývalý starosta“) vydať tesne pred komunálnymi

voľbami vyhlásenými na 27. november 2010 so zámerom využiť ju vo vlastný prospech

v predvolebnej kampani. Sťažovateľ sa podaním uvedeného návrhu usiloval zabrániť

distribúcii diela ešte v čase, keď sa výtlačky nachádzali v tlačiarni.

Uznesením okresného súdu č. k. -51 z 9. marca 2011 bol návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Potom, ako sťažovateľ návrh doplnil

podaniami z 5. novembra 2010, 10. novembra 2010, 18. novembra 2010, 25. novembra

2010, 30. novembra 2010 a 11. februára 2011, ho okresný súd vyzval, aby spresnil

označenie odporcu, resp. ujasnil, kto je odporcom. Sťažovateľ za odporcu označil bývalého

starostu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil porušením ustanovenia § 56

ods. 1 písm. a), b), c) a e) o autorskom práve a právach súvisiacich

s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov tým, že bývalý starosta

nechal vytlačiť dielo bez toho, aby tam sťažovateľ figuroval ako autor, vsunul tam

neúplných 10 strán a 1 zoznam mien. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade nie je

možné zaviazať bývalého starostu na stiahnutie z obehu a na zničenie (zošrotovanie)

neoprávnene vytlačenej knihy, resp. na vydanie rovnakého počtu sťažovateľom ako autorom

odsúhlaseného diela. Bývalý starosta totiž nie je vo veci vecne pasívne legitimovaný, keďže

nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp. záväzku, splnenia ktorého sa sťažovateľ

domáha. Ďalej je podstatné, že sťažovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

neuviedol, čoho sa vlastne mieni domáhať vo veci samej.

Uznesením krajského súdu č. k. -59 z 12. apríla 2011 bolo uznesenie

okresného súdu č. k. -51 z 9. marca 2011 potvrdené. Podľa názoru krajského

súdu sťažovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu voči

bývalému starostovi. Bolo totiž preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi

Obcou J. a sťažovateľom, ktorá sa týkala napísania knihy k 750. výročiu prvej písomnej

zmienky o obci J. Za obec vystupoval bývalý starosta, ktorý v čase uzavretia zmluvy

zastával ešte funkciu starostu a ktorý je v konaní označený ako odporca (teda proti nemu

smeruje návrh na vydanie predbežného opatrenia). Bývalý starosta však už v súčasnosti

obec J. nezastupuje, a preto nie je ani osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi

sťažovateľom a bývalým starostom.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. septembra 2011 bolo

odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 12. apríla 2011. Sťažovateľ v dovolaní uviedol, že postupom krajského súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nedodržania zákonných lehôt na rozhodnutie

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci. Podľa názoru najvyššieho súdu plynutie zákonnej lehoty na nariadenie

predbežného opatrenia sa nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia, ale len s takým návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení

. Ak súd vyzve žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu,

nemôže súdu až do obdobia, kým žalobca tieto nedostatky neodstráni, vôbec vzniknúť

povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní (). Z podrobného prehľadu jednotlivých

úkonov v konaní vyplýva, že okresný súd a krajský súd rozhodli v zákonom ustanovenej

lehote. Aj v prípade, že by všeobecný súd v zákonom ustanovenej lehote o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia nerozhodol, nemá toto pochybenie za následok vadu

v zmysle . Pokiaľ ide o namietané nesprávne

právne posúdenie veci, toto samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ

vo vade konania v zmysle ).

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

, krajským súdom pod sp. zn. a najvyšším súdom pod sp. zn.

s tým, aby boli rozhodnutia všeobecných súdov zrušené a vo veci bolo

urýchlene rozhodnuté.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná len subsidiárne, teda iba vtedy,

keď o ochrane týchto práv nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu okresného súdu

bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu voči okresnému súdu mal krajský súd

v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba

dodať, že sťažovateľ právo podať odvolanie aj využil.

Odlišná je situácia vo vzťahu ku konaniam vedeným krajským súdom pod sp. zn.

a najvyšším súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu

dostatočným a presvedčivým spôsobom odpovedajú na odvolacie, resp. dovolacie námietky

sťažovateľa. Tieto uznesenia v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárne či zjavne

neodôvodnené.

Okresný súd a krajský súd založili svoje uznesenia na právnom názore, podľa

ktorého sťažovateľom označený odporca (bývalý starosta) nie je vecne pasívne

legitimovaný, teda nie je nositeľom tých hmotnoprávnych povinností, splnenia ktorých sa

od neho sťažovateľ v konaní domáha. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu o dielo uzavrel

sťažovateľ s Obcou J., z pohľadu ústavného súdu sa javí ako vecne pasívne legitimovaný

subjekt Obec J. Tú teda mal sťažovateľ správne označiť ako odporkyňu v konaní, a pokiaľ

tak neurobil, právom bol jeho návrh zamietnutý.

Najvyšší súd veľmi podrobným a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo nedošlo

k prieťahom pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa, resp. k nedodržaniu zákonnej 30-dňovej

lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012