Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/70/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. P. P. bývajúceho

v K., zastúpeného Mgr. Z. K., PhD., advokátkou v B., proti odporcovi Ing. I. M. bývajúcemu

v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej

koná advokát JUDr. J. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkove ujmy, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o návrhu na vylúčenie predsedníčky

senátu Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto

súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. n i e j e v y l ú č e n

á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14

Co 86/2011.

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní, ktoré je na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn.

žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni

( predsedníčke senátu) Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J., o ktorej Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 22. apríla 2010 sp. zn. už raz rozhodoval a ju

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci, keď námietku zaujatosti ( z iných

dôvodov ) vzniesol žalovaný. V námietke žalobca uviedol že o dôvode vylúčenia sa dozvedel

21. novembra 2011 a odôvodnil ju tým, že JUDr. K. J. ako prezidentka občianskeho združenia

Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ďalej len ZOJ) v roku 2010 vyjadrovala ostrý nesúhlas

s politikou vlády Róberta Fica a strany SMER-SD, súhlasí s viacerými zmenami vykonanými

v súdnictve Ministerkou spravodlivosti SR Luciou Žitňanskou (SDKÚ-DS), ktorú pravidelne

navštevuje, na webovej stránke ZOJ uviedla, že sudcovia sú rozdelení na „harabinovcov“ a

„protiharabinovcov“, pričom je známe, že SDKÚ-DS patrí k protiharabinovcom. Menovaná

predsedníčka senátu týmto vnáša do justície politiku a vzhľadom na predmet sporu

27

a účastníkov, je možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Poukázal na teóriu zdania, podľa

ktorej sudca musí nielen byť fakticky nezávislý, ale sa ako taký musí aj javiť v očiach

účastníkov konania. Nakoniec poukázal aj na neprimeranú dĺžku konania, čo taktiež vyvoláva

pochybnosti o jej nezaujatosti

JUDr, K. J. sa k námietke vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá. Ako zakladateľka

a predstaviteľka ZOJ len vyjadrila svoj názor na stav slovenského súdnictva. Všetky otvorené

listy, upozornenia a žiadosti o riešenie situácie ZOJ posielala všetkým poslancom parlamentu

bez rozdielu, čo je preukázateľné z mailovej pošty. Niektoré dokumenty boli posielané aj P. P.

ako predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, alebo aj Róbertovi Ficovi ako

predsedovi vlády SR, ZOJ sa nikdy jasne nevyjadrilo v tom zmysle, že odmieta spolupracovať

so stranou SMER-SD, naopak zdôraznilo vôľu spolupracovať s ktoroukoľvek politickou

stranou, ktorá bude podporovať zmeny v súdnictve. Voči návrhom ministerky Žitňanskej (

okrem podporných stanovísk ) podalo aj množstvo pripomienok, čo je zistiteľné priamo

z internetového portálu MS SR. Uviedla, že ZOJ bolo aj proti právnej úprave, ktorou boli

znížené platy sudcov. Namietaná predsedníčka senátu uviedla, že sa v roku 2010 osobne

verejne postavila a bola jednou z hlavných organizátorov petície sudcov proti tejto úprave

a bola to práve strana SMER-SD, ktorá túto petíciu podporila. Dala tiež do pozornosti

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. apríla 2010,

ktorým tento rozhodol o obdobnej námietke proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr.

E. S., ktorá rovnako patrí k zakladateľom ZOJ a nebola vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci. Z rozhodnutia vyplýva, že podpora iniciatíve sudcov zo strany sudkyne

nijako nesúvisí s prejednávanou vecou a ani s osobou navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ods. l ) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého sudca je vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania.

Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej

veci ( o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci ), alebo k účastníkom konania ( ide oň napríklad v prípade rodinného

alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania ), alebo k zástupcovi účastníka

konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces ( čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (

). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, prostredníctvom ktorého priamo úprava ( zo

zákonom predpokladaných dôvodov ) pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu

nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol

konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a

nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred

47

nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy

vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a

procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp.

aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho

pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno

usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o

zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú

také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či

je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo

aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci môže dôjsť až

vtedy, keď je z objektívneho pohľadu evidentné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom dosahuje takú povahu a intenzitu, že napriek zákonom stanovenej

povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Pôjde o prípady, kedy pomer

sudcu k veci bude vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na

prejednávanej veci, napr. keď by sám bol účastníkom konania, alebo keby mohol byť

rozhodnutím súdu dotknutý na svojich právach, teda keby inak mohol byť vedľajším

účastníkom. Vylúčený je tiež sudca, ktorý získal poznatky o veci iným spôsobom než z

dokazovania na pojednávaní (napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú predmetom

dokazovania) alebo ktorý mimoprocesne verejne vyjadril vopred svoj názor na prejednávanú

vec alebo očakávateľný výsledok. Pomer sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom,

vylučujúci ho z prejednávania a rozhodovania veci, môže byť založený predovšetkým

príbuzenským alebo jemu obdobným vzťahom k týmto osobám, pričom v konkrétnom

prípade môže ísť ako o vzťah priateľský, tak i nepriateľský, prípadne aj vzťah ekonomickej

závislosti.

Pokiaľ však ide o sudkyňu Krajského súdu v Bratislave JUDr.. K. J., v jej prípade

nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by umožňovala vylúčiť ju v zmysle a nasl.

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Za takúto okolnosť nemožno považovať skutočnosť, že namietaná predsedníčka senátu

je zakladateľkou ZOJ, resp. podporovateľkou, predsedníčkou iniciatívy, podľa názoru ktorej

zodpovednosť za stav súdnictva nesie i strana SMER-SD, ktorej je žalobca podpredsedom.

Samotná táto skutočnosť nie je totiž objektívne spôsobilá privodiť záver o existencii osobného

negatívneho vzťahu sudkyne k žalobcovi, ktorý zastával funkciu predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky. Podpora iniciatíve zo strany namietanej predsedníčky senátu nijako

nesúvisí s prejednávanou vecou a teda ani so žalobcom ako s účastníkom súkromnoprávneho

sporu o ochranu osobnosti, a nič nenapovedá o existencii určitého - žalobcom tvrdeného

opozičného a obviňujúceho - vzťahu predsedníčky senátu k nemu. Týmto spôsobom a formou

verejne vyslovený názor JUDr. J. na problémy súdnictva na Slovensku (ich pomenovanie a

riešenie) nemôže byť dôvodom objektívne zakladajúcim pochybnosť o jej nezaujatosti

v predmetnej veci. Na jednej strane je totiž povinnosťou sudcu presadzovať a obhajovať

nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť ( o

sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a na druhej strane je jeho

právom plynúcim zo slobody prejavu a z princípu demokratického právneho štátu zúčastniť sa

diskusie o veciach verejných, samozrejme za predpokladu, že tak robí spôsobom a formou

neznižujúcou dôveru v súdnictvo a dôstojnosť sudcovskej funkcie.

Na vzťah sudkyne k žalobcovi nemožno bez ďalšieho usudzovať ani v spojitosti so

skutočnosťou, že v rámci verejnej diskusie o stave justície vyslovila aj názory o

zodpovednosti za určitý stav. V tejto súvislosti treba uviesť, že systém fungovania súdnictva

je nepochybne vecou verejnou, pričom zodpovednosť za správu vecí verejných majú

predstavitelia všetkých jednotlivých štátnych mocí (zákonodarnej, výkonnej a súdnej) a aj

všetci občania.

Sama namietaná predsedníčka senátu sa vyjadrila tak, že k prejednávanej veci,

k účastníkom konania a k ich zástupcom nemá žiadny vzťah. Nakoľko zo spisu nevyplývajú

žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali správnosť jej vyjadrenia,

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dôvody, ktoré by mohli viesť k jej

vylúčeniu z prejednávania a rozhodovania tejto veci nie sú dané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že jednou zo záruk nestrannosti sudcu

je jeho profesionalita. Jej súčasťou je vedomosť sudcu, že princíp nezávislého, nestranného a

spravodlivého rozhodovania je zásadným princípom fungovania súdnej moci, a že je jeho

zákonnou, resp. ústavnou ako aj morálnou povinnosťou tento princíp dodržiavať. Najvyšší

súd Slovenskej republiky v predmetnej veci dospel k záveru, že namietaná predsedníčka

senátu - vedomá si svojich ústavných povinností - je schopná vo veci rozhodovať nezaujate a

nestranne.

Pokiaľ žalobca poukazuje na možné prieťahy v odvolacom konaní a z nich vyvodzuje

zaujatosť JUDr. J., treba pripomenúť, že v zmysle článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Uvedený článok sleduje zámer čo najskôr odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (); zaväzuje najmä súdy, aby ako subjekty

garantujúce spravodlivosť prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov (). Riešenie otázky, či v určitom konaní došlo k porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spočíva vždy v posúdení konkrétnych

okolností každého jednotlivého prípadu, najmä z hľadiska zložitosti veci, správania účastníka

konania a postupu súdu (viď napr. , ), ako aj z hľadiska predmetu sporu

a jeho významu pre účastníka konania (napr. , , II. ÚS

32/02).

Výskyt prieťahov v súdnom konaní je v každom prípade nežiaduci. Na druhej strane

ale samotná ich existencia (pokiaľ k prieťahom došlo) ešte neznamená, že súd vo veci koná

neobjektívne a zaujato. Zdĺhavosť súdneho konania nie je z hľadiska

dôvodom vylučujúcim sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Prípadné prieťahy

v súdnom konaní sú z aspektu uvedeného zákonného ustanovenia právne relevantné len vtedy,

ak sú vonkajším prejavom existujúceho vnútorného vzťahu sudcu k prejednávanej veci,

účastníkom konania alebo ich zástupcom. Nespokojnosť žalobcu s určením termínu

odvolacieho pojednávania sa týka časového aspektu postupu sudcov odvolacieho senátu

v odvolacom konaní, teda okolnosti, ktorá nie je dôvodom na vylúčenie sudcu (viď § 14 ods.

3 ). Na dosiahnutie nápravy v takejto námietke vytýkaných nedostatkov sú určené iné

prostriedky (systém opravných prostriedkov, podanie sťažnosti, náhrada škody), nie však

námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný (viď vyššie).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2011

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta