Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/10/2010

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. P. P.,

bývajúceho v K., zastúpeného Mgr. Z. K., PhD., advokátkou v B., proti odporcovi Ing. I. M.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. E. V. PhD., advokátom v B., o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde v Bratislava I pod sp.

zn. , o návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave z

prejednávania a rozhodovania vec vedenej pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J.

n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 14 Co

86/2010 (vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Odporca podaním datovaným dňom 23. marca 2010 a doručeným Krajskému súdu

v Bratislave, na ktorom prebieha odvolacie konanie, dňa 25. marca 2010 uplatnil námietku

zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni (predsedníčke senátu) Krajského súdu

v Bratislave JUDr. K. J.. Uviedol, že dňa 21. júna 2000 podala uvedená sudkyňa návrh na

ochranu osobnosti voči Ing. J. L., ktorý bol vedený na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5

C 6/2001. Prvostupňový súd návrh zamietol. Po vrátení veci odvolacím súdom bolo konanie

pre úmrtie Ing. J. L. zastavené. Ako právny zástupca v tomto konaní zastupoval Ing. J. L.

JUDr. E. V. PhD. V uvedenom súdnom konaní logicky existoval medzi JUDr. K. J. ako

navrhovateľkou a právnym zástupcom odporcu protichodný záujem spočívajúci vo výsledku

predmetného sporu, ktorý bol umocnený skutočnosťou, že v spore išlo o ochranu osobnej

integrity navrhovateľky. Uvedená skutočnosť vyvoláva pochybnosť, či protichodný záujem

JUDr. K. J. (navrhovateľky) a JUDr. E. V. PhD. (právneho zástupcu odporcu) v konaní na

Okresnom súde Malacky sp. zn. nemá vplyv na skutočnosť, či tá istá osoba

(JUDr. K. J.) avšak v pozícii sudcu môže nestranne rozhodovať a pôsobiť ako nestranný tretí

subjekt – sudca, v konaní na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. , v ktorom

zastupuje odporcu JUDr. E. V. PhD. Považoval za prirodzené, že subjektívny vzťah sudkyne,

ktorý si vytvorila v pozície navrhovateľky voči právnemu zástupcovi odporcu v konaní o

ochranu osobnosti, môže objektívne reálne ovplyvniť jej postavenie v roli sudcu v konaní na

Krajskom súde v Bratislave. Pritom nie je potrebné dokazovať, či je sudca v prejednávanej

veci zaujatý, stačí dôvodná pochybnosť o zaujatosti. Dal do pozornosti obdobný prípad

prejednaný Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Wettstein vs. Švajčiarsko, kedy

sudcovia súdili sťažovateľovu vec a zároveň v iných veciach vystupovali ako právni

zástupcovia protistrany sťažovateľa, pričom bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa

na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom. Navrhol preto, aby sudkyňa JUDr.

K. J. bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci Krajského súdu v Bratislave

vedenej pod sp. zn. .

Predsedníčka senátu krajského súdu JUDr. K. J. dňa 30. marca 2010 predložila vec

predsedníčke súdu s oznámením o dôvodoch, pre ktoré je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania veci. Uviedla, že JUDr. E. V. PhD. zastupoval odporcu v konaní, v ktorom

uplatňovala návrhom ochranu svojej osobnosti. Vzhľadom na to, že v tomto konaní

zastupoval účastníka, ktorý mal protichodný záujem na výsledku sporu ako ona, toto sa

prejavovalo aj v ich vystúpeniach v priebehu viacerých pojednávaní a mohli by vzniknúť

pochybnosti o jej nezaujatosti v prejednávanej veci vzhľadom k právnemu zástupcovi

odporcu. Súhlasila s tým, aby bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi.

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec podľa

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti z dôvodu, že

nie je dôvod pochybovať o zaujatosti JUDr. K. J.. V tejto súvislosti poukázala aj na

stanovisko predsedníčky občianskoprávneho kolégia zo dňa 1. apríla 2010, ktoré vo fotokópii

pripojila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený v zmysle

posudzoval predloženú vec z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14

až ) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa (ďalej

len ). Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že podľa platnej a účinnej právnej

úpravy možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

45

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti

Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov

z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom

alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlišuje aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza

z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania

sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu

(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.

Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky zaujatosti voči sudkyni

JUDr. K. J. zo strany odporcu ako účastníka konania ( ) ako aj oznámenia

označenej sudkyne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov

a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo

všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď

sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor

na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), k účastníkom konania

[o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,

súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu

(tak pozitívneho alebo negatívneho)], k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky analýza skutočností uvádzaných

odporcom v uplatnenej námietke zaujatosti, ako aj v oznámení označenej sudkyne,

neumožňujú objektívne a ani subjektívne prijatie záveru, že JUDr. K. J. je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje predovšetkým na to, že každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1

). Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( veta prvá ).

V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy (čl. 141

ods. 1 ). Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych

orgánov ( ). Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom ( ). Sudca skladá do rúk prezidenta

Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať

, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať

zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne“ (čl. 144

ods. 1 ).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,

účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti

sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania

a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej

a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje

konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá

skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom

na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného

prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež jeho schopnosť vyrovnať sa

vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania a s eventuálnou kritikou

jeho konania (napríklad aj zo strany médií).

V danom prípade z uplatnenej námietky zaujatosti zo strany odporcu ako aj oznámenia

JUDr. K. J. vyplýva, že existenciu vzťahu vylučujúceho konajúcu sudkyňu z prejednávania

a rozhodovania veci vidia v okolnostiach obdobnej (rovnakej) povahy. Jedná sa o namietanú

zaujatosť sudkyne (odporca), ako aj oznámenie o svojej zaujatosti

(JUDr. K. J.), ktorá spočíva v tom, že v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. , v

ktorom JUDr. K. J. uplatňovala návrh na ochranu osobnosti, zastupoval JUDr. V. PhD.

odporcu (zomrelého Ing. J. L.) a aj v súčasnom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. zastupuje odporcu Ing. I. M..

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto námietka odporcu, ako aj

prípadné subjektívne pocity konajúcej sudkyne, nemôžu objektívne spôsobiť vznik

pochybnosti o nezaujatosti v zmysle

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že po zvážení všetkých okolností prípadu nie je

možné dospieť k záveru o tom, že obava účastníka konania (odporcu) o zaujatosti

JUDr. K. J. je objektívne oprávnená. Sama skutočnosť, že právny zástupca odporcu (advokát)

skoro pred desaťročím zastupoval tiež ako advokát účastníka konania v spore, v ktorom ako

navrhovateľka vystupovala v súčasnosti konajúca sudkyňa v rámci odvolacieho konania,

nespôsobuje vylúčenie tejto sudkyne z prejednania a rozhodnutia veci. Nadriadený súd pritom

zohľadnil aj stupeň vzťahu medzi sudkyňou JUDr. K. J. a právnym zástupcom odporcu –

advokátom JUDr. E. V. PhD., ktorý nebol charakterizovaný žiadnymi inými (negatívnymi)

osobnými vzťahmi či už zo strany odporcu alebo konajúcej sudkyne, ktoré by prezrádzali

nedostatok nestrannosti súdu.

Pokiaľ odporca poukazoval na obdobný prípad prejednaný Európskym súdom pre

ľudské práva vo veci Wettstein vs. Švajčiarsko, je potrebné uviesť, že sa nejednalo o prípad,

ktorý by bolo možné aplikovať na prejednávanu vec (totožnosť postavenia účastníkov, časové

hľadisko, výsledok sporu sp. zn. Okresného súdu Malacky a pod.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, že sama skutočnosť, že sudca sa

zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k zástupcovi účastníka alebo

že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade môžu vznikať pochybnosti

o jeho nezaujatosti vo vzťahu k zástupcovi účastníka, nezakladá ale bez ďalšieho dôvod pre

vylúčenie tohto sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak

okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho

nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť

k legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami

objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca

nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by

objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné

záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej

moci v demokratickej spoločnosti.

95

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o odporcom uplatnenej námietke

zaujatosti ( ) ako aj oznámení o skutočnostiach, pre ktoré je sudca vylúčený

( ) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk

teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,

ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, že v prípade označenej

sudkyne nemožno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14

ods. 1 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny dôvod

objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že sudkyňa

Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. bude voči účastníkom konania postupovať nezaujato,

neutrálne, že im prizná rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv účastníka občianskeho

súdneho konania, že žiadnemu z nich nebude nadŕžať a že vec objektívne – podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia – posúdi so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre

rozhodnutie.

Preto z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

JUDr. K. J. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

V Bratislave 22. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská