Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-86-2011.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/86/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. C., bytom G. X, C., proti odporcom: X./. Z. C., C. A. K. XX, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Jánom Gajanom, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, 2./ Q.. Z. Č., S.., C. G. X, C. B. X./. P.. A. Č., C. G. X, C., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ľubicou Koutnou, CSc., so sídlom Košická 6, Bratislava, o určenie užívať byt, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/44/2009-59, zo dňa 3.6.2010, v znení opravného uznesenia č.k. 9C/44/2009-81, zo dňa 20.1.2011, v časti výrokov o trovách konania, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/44/2009-59, zo dňa 3.6.2010, v znení opravného uznesenia č.k. 9C/44/2009-81, zo dňa 20.1.2011, v časti trov konania vo vzťahu k odporkyni v 1. rade m e n í tak, že jej právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.
Výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Predmetným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade 177,23 eur na účet jej právneho zástupcu. Ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 2. a 3. rade trovy konania vo výške 83,78 eur na účet ich právnej zástupkyne a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 92,94 eur.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že má právo užívania k bytu č. XX, na 3. podlaží obytného domu na G. V.. Č.. X N. C., zapísaného na F. Č.. XXXX, kat. úz. M. H. N.. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom na pojednávaní dňa 3.6.2010, a to s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.. Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..
Odporkyni v 1. rade priznal súd náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie proti uzneseniu zo dňa 31.3.2009 v sume 33 eur a ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 22.1.2010 a účasť na pojednávaní konanom dňa 3.6.2010, pri hodnote jedného úkonu právnej služby v roku 2009 v sume 53,49 eur, v roku 2010 v sume 55,49 eur a za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia pri hodnote úkonu právnej služby 13,87 eur, plus 1x režijný paušál v sume 6,95 eur a 2x po 7,21 eur, čo spolu predstavuje čiastku 177,23 eur.
Odporcom v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia advokátkou za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia pri hodnote jedného úkonu právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb 55,49 eur a za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia pri hodnote úkonu právnej služby 13,87 eur, plus 2x režijný paušál po 7,21 eur, čo spolu predstavuje sumu 83,78 eur.
Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote napadol uznesenie odvolaním, a to v časti výroku o trovách konania. S poukazom na predmet sporu a okolnosti, pre ktoré podal návrh na začatie konania sa domáha, aby súd zmenil uznesenie v napadnutej časti, aby pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 O.s.p. a odporcom nepriznal náhradu trov konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia prostredníctvom svojich právnych zástupcov.
Právny zástupca odporkyne v 1. rade uviedol, že to bol práve navrhovateľ, ktorý sa začal odporkyni, t.j. svojej matke vyhýbať a práve v dôsledku jeho správania ich vzťahy ochladli. Navrhovateľ mal hlbší a lepší vzťah ku svojmu otcovi a sám prejavil záujem, aby bol po rozvode rodičov zverený do výchovy otca. Po dosiahnutí plnoletosti, keď zistil, že otec sa o neho nepostará, začal sa prostredníctvom súdu domáhať, aby bola odporkyni uložená povinnosť strpieť bývanie navrhovateľa v jej byte. Domáhal sa toho napriek tomu, že jej dlhodobo neprejavuje úctu a rešpekt, aké by jej ako matke mal prejavovať. Navrhovateľ sa súdnou cestou snažil domôcť, aby ho odporkyňa v 1. rade strpela vo svojom byte napriek tomu, že sám je plnoletý a plne schopný sa o seba postarať, pričom pred tým si sám vybral bývanie s otcom. Odporkyňa sa z obavy pred stupňujúcimi požiadavkami navrhovateľa nechala v konaní zastupovať právnym zástupcom a má nárok na náhradu trov konania, ktoré jej tým vznikli. Podľa názoru odporkyne v 1. rade súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenia konania a nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila.
Právna zástupkyňa odporcov v 2. a v 3. rade uviedla, že navrhovateľ svojim konaním vyvíjal na odporcov psychický nátlak. Odporkyňa v 3. rade bola v čase doručenia prvej výzvy navrhovateľa, ktorou ich žiadal o sprístupnenie ich bytu a odovzdanie kľúčov od bytu, vo vysokom štádiu tehotenstva. Odporcovia zo strachu, že prídu o strechu nad hlavou vyhľadali právnu pomoc. Následne boli z podnetu navrhovateľa ako účastníci pribratí do konania o určenie umožnenia užívať byt, hoci oni nemajú voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý by mal znášať následky svojho konania. Je dospelý a zárobkovo činný, má pravidelný príjem, pričom odporcovia v 2. a v 3. rade žijú s maloletým dieťaťom z jedného platu a z rodičovského príspevku, pričom splácajú za predmetný byt hypotekárny úver. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sám inicioval pribratie odporcov v 2. a v 3. rade do konania a následne zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, je povinný znášať trovy konania vzniknuté ich právnym zastúpením. Navrhli, aby odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Trovy odvolacieho konania si neuplatnili.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcov v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, a to vo výroku o trovách konania, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť trovy konania odporkyni v 1. rade.
Navrhovateľ v odvolaní navrhol aplikáciu ust. § 150 O.s.p., teda sa domáhal, aby ho súd nezaviazal k povinnosti platiť trovy konania odporcom.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k odporkyni v 1. rade prihliadol na charakter sporu, v ktorom sa navrhovateľ domáhal umožnenia užívať byt, ktorý bol v minulosti bytom, v ktorom ich rodina bývala. Osobitne prihliadol na príbuzenský vzťah navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, ktorý sú vo vzťahu syn a matka, ako i na skutočnosť, že u navrhovateľa ide o mladého človeka, ktorý podľa jeho vyjadrenia nemá kde bývať (v spise sa nachádza oznámenie o zrušení pobytu, vystavené mestskou časťou Bratislava - Devínska Nová Ves, z ktorého vyplýva prihlásenie k trvalému pobytu v obci Bratislava
- Devínska Nová Ves, čo je štatút bezdomovca). Je nesporné, že problémy zo zabezpečením bývania u mladých osôb v našej spoločnosti sú všeobecne známym a častým javom.
Všetky uvedené okolnosti odvolací súd vo vzťahu k odporkyni v 1. rade posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe nich podľa § 220 O.s.p. zmenil 2. výrok uznesenia tak, že odporkyni v 1. rade nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.
Vo výroku o trovách konania vo vzťahu k odporcom v 2. a v 3. rade odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ s nimi nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, ide o cudzie osoby, ktoré sú t. č. vlastníkmi predmetného bytu a k navrhovateľovi nemajú žiadne záväzky. Navrhovateľ teda voči nim uplatnil návrh bez akýchkoľvek právnych dôvodov, a keďže späťvzatím návrhu z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je povinný uhradiť im trovy konania vo výške, ako si ich uplatnili a ako im boli súdom prvého stupňa správne priznané. Preto odvolací súd v uvedenej časti uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 4 O.s.p.. Keďže odporcovia v 2. a v 3. rade si trovy odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal, hoci boli v odvolacom konaní úspešní.
Ani navrhovateľovi napriek jeho úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k odporkyni v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie