Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/67/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. K., bývajúceho

v Č.Č., zastúpeného JUDr. N. K., advokátom so sídlom v Ž., proti odporcom 1/ M. S.

a 2/ Ing. M. S., bývajúcim v Ž., zastúpeným JUDr. M. K., advokátom so sídlom v Ž.,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní odporcov proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 9. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 9. septembra 2009 č.k. -871 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Č.,

ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. (dom súpisné č. X. na parcele č. X. spolu

s oplotením a vonkajšími úpravami, humnom a maštaľou na parcele č. X.), na liste vlastníctva

2

č. X. (parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m), na liste vlastníctva č. X.

2

(parcela X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrady

22

vo výmere X. m, parcela č. X. – ostatné plochy o výmere X. m) a navrhovateľa určil za

výlučného vlastníka s tým, že mu uložil povinnosť zaplatiť do 30 dní odporkyni 1/ sumu

19 070,88 € a odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 4 583,33 €. Rozhodol tiež

o trovách konania účastníkov a štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania

sú podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Keďže medzi nimi nedošlo k dohode

o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a ich reálna deľba podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neprichádza do úvahy, rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva

a vyporiadaní tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému

uložil povinnosť vyplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Pri určení

hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku a vzal na zreteľ najmä účelné

využitie nehnuteľností. Zohľadnil, že v dome je jediná bytová jednotka, ktorá je primeraná

bytovej potrebe navrhovateľa. Navrhovateľ v dome nepretržite býva a je na bývanie v ňom

odkázaný vzhľadom na svoj vek a tiež zdravotný stav. Pri posudzovaní účelného využitia veci

vychádzal zo zistenia, že odporcovia žijú a pracujú v Žiline a sporné nehnuteľnosti užívajú

len príležitostne. Rozhodnutie o trovách účastníkov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1

a štátu podľa

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. septembra 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách

konania štátu potvrdil; vo výroku o trovách konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil

sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na zdôraznenie jeho správnosti doplnil

ďalšie dôvody a reagoval aj na odvolacie dôvody odporcov. K ich námietke, že súd prvého

stupňa nedostatočne zistil skutkový stav (nevykonal dokazovanie výsluchom syna odporcov)

odvolací súd uviedol, že jeho svedecká výpoveď by nemala vplyv na výsledok rozhodnutia

súdu. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že odporcovia boli od začiatku

konania proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva a až neskôr žiadali prikázať sporné

nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľ ale od začiatku žiadal

zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva.

Za neopodstatnenú považoval odvolací súd tak námietku odporcov o finančnej nespôsobilosti

navrhovateľa zaplatiť im náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, ako aj námietku týkajúcu sa

matematickej nesprávnosti určenia výšky podielov na parcele č. X.. Pokiaľ odporcovia tvrdili,

že súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť vo vzťahu ku garáži, odvolací súd poukázal na to,

že garáž nie je v katastri nehnuteľností evidovaná a (spolu)vlastnícke vzťahy účastníkov k nej

sú sporné; správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ garáž nezahrnul do predmetu

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil odvolací súd podľa na a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia s odôvodnením, že

v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v (lebo rozhodnutie, ktoré

bolo napokon vydané, nebolo navrhované) a inej vade (podstatou ktorej je predovšetkým

neúplné zistenie skutkového stavu) majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

ods. 2 písm. c/ ). Namietali, že prvostupňový súd nepostupoval správne, pokiaľ nezrušil

a nevyporiadal aj (údajne sporné) spoluvlastníctvo garáže postavenej na parcele č. X.;

v súvislosti s tým pripomenuli, že garáž bola predmetom zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva v skorších rozhodnutiach súdov v tejto veci. Prikázaním pozemku pod

garážou do výlučného vlastníctva navrhovateľa a ponechaním právnych vzťahov ku garáži

v nezmenenom stave bola vytvorená možnosť vzniku ďalších sporov účastníkov konania, lebo

prístup na predmetnú parcelu a garáž je možný len cez parcely č. X. a X., ktoré súd prikázal

do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Dovolatelia ďalej namietali, že súd prvého stupňa

nezistil dostatočne skutkový stav (najmä nezisťoval finančné možnosti navrhovateľa pri

vyplatení náhrad za spoluvlastnícke podiely). Nesprávne sú aj závery súdu v otázke užívania

predmetu sporu (odporcovia ho od začiatku konania – i keď nie sústavne – užívajú a v dome

majú vyčlenené samostatné priestory). Poukázali tiež na ich, nie zanedbateľnú, citovú väzbu

na dotknuté nehnuteľnosti (ide o rodičovský dom odporkyne 1/). Navrhovateľ v konaní tvrdil,

že má v úmysle uzavrieť manželstvo, a je preto vo väčšej miere odkázaný na bývanie

v spornom dome, ani v priebehu viac rokov trvajúceho konania ale nepreukázal uzatvorenie

manželstva. Na druhej strane sa odporcom zmenila situácia – dosiahli dôchodkový vek, ich

deti sa stali dospelými, syn nemá zabezpečené iné bývanie ako u rodičov. Dovolatelia

vytýkali súdom, že pri rozhodovaní neakcentovali veľkosť spoluvlastníckych podielov a to, že

v dome majú samostatne vyčlenené priestory. Rozhodnutia súdov, ktoré v danej veci

nezohľadňujú všetky uvedené rozhodujúce okolnosti a nepodávajú do dôsledkov vysvetlenie

všetkých dôvodov, sú zmätočné a nepreskúmateľné. Odporcovia dovolaním napadli aj

zmeňujúci výrok o trovách prvostupňového konania; odvolaciemu súdu vytkli, že neaplikoval

. Z týchto dôvodov žiadali, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie odporcov nie je prípustné

podľa ani podľa Súd prvého stupňa vykonal potrebné

dokazovanie na všetky skutkové otázky a správne aplikoval aj príslušné ustanovenia

, správne tiež zistil a identifikoval všetky veci patriace do podielového

spoluvlastníctva, zistil aj spôsobilosť navrhovateľa na vyplatenie náhrad za vyporiadanie

spoluvlastníckych podielov, v súlade so zákonom vyhodnotil dôvodnosť zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhol preto dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (X.. ods. 1 ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolaním je napadnutý

potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v Prípustnosť

dovolania odporcov preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie odporcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal

sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd bez zreteľa na to, čo bolo

uplatnené v dovolaní, skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k týmto vadám.

Vady konania vymenované v až d/, , dovolatelia nenamietali

a žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z týchto ustanovení preto

prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

konania dovolateľmi výslovne namietanej, teda k procesnej nesprávnosti vykazujúcej znaky

uvedené v

V zmysle je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Konanie vo všeobecnosti začína na návrh

( a 80 ) alebo aj bez návrhu ( ). Ustanovenie dopadá

iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna

z procesných podmienok konania vyplývajúca z – nebol podaný (žiadny)

návrh na začatie konania vo veci, ktorá nie je uvedená v O prípad

neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon,

ktorým sa začína konanie. V predmetnom konaní (odlišnom od konaní uvádzaných v § 81

ods. 1 ) nejde o prípad, že by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný

(žiadny) návrh na začatie konania. Pokiaľ odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa

nerozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva garáže z dôvodu, že jej

spoluvlastníctvo bolo sporné, nemá postup súdov za následok procesnú vadu v zmysle § 237

písm. e/ Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť podaného

dovolania nemožno vyvodiť z

Podľa názoru dovolateľov došlo v konaní k tzv. inej (v neuvedenej)

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesnú vadu tejto

povahy treba v zmysle považovať za relevantný dovolací dôvod,

ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama takáto vada ale procesnú

prípustnosť dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch nižších stupňov

došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie,

nezakladalo by to prípustnosť dovolania odporcov. Pre prípad, že dovolatelia namietajú

neúplnosť skutkových zistení súdov (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné

zohľadnenie určitých skutočností, ktoré zo svojho pohľadu považujú za rozhodujúce), môže

ísť o námietku, že v konaní došlo k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba

ale zopakovať, že s výskytom tejto procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec

z tohto aspektu neskúmal), nespája prípustnosť dovolania.

Pokiaľ dovolatelia namietajú, že súdy nesprávne aplikovali § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, alebo že na základe vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnym právnym

záverom, namietajú nesprávne posúdenie veci, na ktorom spočívajú rozhodnutia súdov

nižších stupňov ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

I keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

(viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Dovolatelia tiež vytýkali súdu prvého stupňa, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je

zmätočné a nepreskúmateľné. V tomto smere namietajú existenciu tzv. inej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci ( ), lebo

nepreskúmateľnosť je považovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho tzv.

inú vadu konania vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(viď napríklad sp. zn. , , , ,

, ). Takáto tzv. iná vada konania je síce relevantný dovolací

dôvod ( ), prípustnosť dovolania ale nezakladá. Uvedený dovolací

dôvod možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale

v preskúmavanej veci nešlo).

Z obsahu dovolania vyplýva, že odporcovia napadli dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu je ale podľa neprípustné. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku

nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť

dovolania odporcov proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania odporcov nevyplýva z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky ich mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcom, ktorí úspech nemali ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková