Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbárne lesy

a pasienky, so sídlom 900 52 Kuchyňa 571, zast.: JUDr. Ivanom Syrovým PhD., so sídlom

Advokátskej kancelárie Kadnárova č. 2, 831 52 Bratislava, proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, 901 01 Malacky, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. novembra 2010 č. k. -45,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 02. novembra 2010 č. k. -45 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

č. OPÚ 2008/5034/109-25/07 z 28.08.2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť navrhovateľovi na účet

jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.011,73 €.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. OPÚ 2008/5034/109-25/07 zo dňa 28.08.2008

odporca ako prvostupňový správny orgán podľa o správnom

konaní (správny poriadok) s odvolaním sa na o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozsudku tiež „“) rozhodol, že

1. oprávnené osoby 1/ až 185/ združené v Pozemkovom spoločenstve, Urbárne lesy

a pasienky, 900 52 Kuchyňa, ktoré

a. vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi v dňoch 29.08.1991 a 04.09.1991

s registráciou dňa 03.10.1991 pod č. VVS/1-900/90-4382 Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky,

b. do evidencie pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity zapísané

podľa dňa 07.03.1996 (č. EV. 5/96) a

c. do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou zapísané podľa

a dňa 11.03.2005

(č. 22/2005/Sch, identifikačné číslo 34007491),

d. zastúpení splnomocneným zástupcom: V. (t.č. predsedom pozemkového

spoločenstva)

spĺňajú podmienky uvedené v ustanovení a a ods. l písm. d)

Zb., avšak nespĺňajú podmienky uvedené v ods. l a 2

o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež

„“) s odôvodnením, že čiastka urbáru oprávnených osôb, na ktorú bol

uplatnený nárok na vydanie nehnuteľností je: 8.636.110/22.654.800 tzn. iba 38,12%

z majetku bývalých urbárnikov, a preto odporca vyslovil, že oprávneným osobám sa

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. K. z PKV č. X. nepriznáva;

2. žiadatelia 1a/ až 27a/ (bod 1B rozhodnutia) nespĺňajú podmienky podľa § 4 ods. 1 a 2

a ods. l a 2 a

3. Ďalej podľa odporcu na čiastku urbáru v podiele:

(tzn. 61,88 %) nebol uplatnený nárok na vydanie, resp. žiadatelia nepreukázali, že sú

oprávnenými osobami podľa ods. l a 2

3

Podľa oprávnenou osobou je štátny občan Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda,

budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné

právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6

ods. 1.

Podľa platí, že ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla

v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo

ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú

štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej

území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak

niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými jeho deti.

Podľa oprávneným osobám sa vydajú

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia

bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

2. Úvodom svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 22.12.1992 si žiadatelia

(oprávnené osoby) združení v Pozemkovom spoločenstve Urbárne lesy a pasienky , v tom

čase zastúpení p. Š. (predsedom spoločenstva, ktoré vzniklo na ustanovujúcej členskej

schôdzi v dňoch 29.08.1991 a 04.09.1991, zaregistrované dňa 03.10.1991 pod č. VVS/1-

900/90-4382 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) uplatnili na bývalom Pozemkovom

4

úrade Bratislava – vidiek, podľa ods. l nárok na vydanie

nehnuteľností evidovaných v PKV č. X., X. a X. pre k. ú. K..

3. Následne dňa 26.06.2002 vydal odporca rozhodnutie č. j. OPPLH-

B/2002/00887/2/G, ktorým neschválil nasledujúce dohody o vydaní nehnuteľností uzavreté

podľa na strane jednej

1. dňa 22.01.1996 s Poľnohospodárskym družstvom K.,

2. dňa 04.07.1995 so Západoslovenskými lesmi š.p., odštepný závod Šaštín Stráže,

3. dňa 11.02.1994 s Lesmi Malacky, š.p. Malacky a

4. dňa 8.2.2000 s Lesmi SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Šaštín Stráže,

a na strane druhej so Spolkom urbárov K. (zastúpeným Š. a D.). Toto rozhodnutie Krajský súd

v Bratislave rozsudkom č. k. -19 zo dňa 23.05.2003 zrušil a vrátil vec na ďalšie

konanie.

4. V novom reštitučnom konaní odporca vyzval splnomocneného zástupcu

na predloženie dokladov, ktoré spresňujú okruh oprávnených osôb a ich vlastníckeho podielu,

ďalej osobitného splnomocnenia zástupcov pozemkového spoločenstva na zastupovanie

oprávnených osôb vo veci uplatneného reštitučného nároku a tiež doklad o registrácii

pozemkového spoločenstva, čo čiastočne navrhovateľ v dňoch 30.04.2005, resp. 20.04.2007

splnil.

5. Na odstránenie zvyšných nedostatkov požiadal splnomocnený zástupca

navrhovateľa o predĺženie lehoty, s čím však vyjadrili nesúhlas

1. predseda ZO SZZ Ing. I.,

2. správca konkurznej podstaty PD v konkurze Ing. J..

Na základe uvedeného odporca žiadosti navrhovateľa nevyhovel a lehotu na doplnenie

dokladov mu nepredĺžil.

6. Odporca ďalej uviedol, že po preskúmaní zoznamu pôvodných a súčasných

vlastníkov (oprávnených osôb) majetkovej podstaty združenia urbárskych lesov a pasienkov

v (do 31.12.1995), občianskych preukazov, rodných listov, úmrtných listov, dedičských

osvedčení ako aj individuálnych PK vložiek zistil, že výsledný podiel majetku bývalých

urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými osobami uplatnený nárok, vo vzťahu k počtu

oprávnených osôb predstavuje čiastku 38,12%.

5

7. Následne sa odporca zaoberal s preverovaním splnenia podmienok § 4

u žiadateľov 1a/ až 27a/. U všetkých takto označených žiadateľov

odporca dospel k názoru, že nepreukázali splnenie podmienok zakotvených v ustanovení § 4

8. Záverom svojho odôvodnenia odporca stručne konštatoval, že žiadatelia označení

v rozhodnutí ako oprávnené osoby nespĺňajú podmienky ustanovené v § 37 ods. l a 2

o pozemkových a preto oprávneným osobám nebolo priznané vlastníctvo

k pozemkom vedeným v PKV č. X., k. ú. K..

Podľa spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú

vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj

užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali

predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov. 26) Ak nemožno výšku pôvodných podielov

určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný

stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia

všeobecné predpisy. 27)

Podľa na uplatňovanie nároku na vydanie

nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia

oprávnené osoby (spoluvlastníci) [ale to sú stále iba občania, tzn. fyzické osoby a nemôže tu

vystupovať zrazu Pozemkové spoločenstvo, keď predmetom vydania nie sú lesné pozemky

podľa , lebo sú označené ako !roľa! !!!!] spoločného zástupcu

(spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny

podielov.

Podľa sa na obstaranie spoločných vecí súvisiacich

s odovzdaním pozemkov podľa odseku 1 [ale iba na lesné pozemky!!] a ich ďalším využívaním

sa vlastníci môžu združiť 23f) alebo utvoriť lesné spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo

podľa osobitného predpisu 23g) (ďalej len "združenie").

Podľa o pozemkových spoločenstvách pozemkovým

spoločenstvom (ďalej len "spoločenstvo") sa rozumie

6

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa

vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov

(urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré sa vydali podľa

osobitných právnych predpisov 2) a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa

osobitných predpisov,

c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.

9. Na základe uvedených záverov a zistených skutočností dospel odporca k záveru,

ktorý vyslovil vo vyššie citovanej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na Krajský súd v Bratislave opravný

prostriedok (označený ako žaloba podľa a nasl. proti rozhodnutiu správneho

orgánu) zo 14.10.2008.

11. Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu

administratívneho spisu odporcu (nesprávne konajúci senát vykonal súdny prieskum podľa

Druhej hlavy Piatej časti, keď išlo o konanie o opravnom prostriedku podľa Tretej hlavy

uvedenej časti v zmysle a ) dospel záveru, že neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.

Vyhodnotil napadnuté rozhodnutie žalovaného, i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,

že boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom a námietky žalobcu

neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

12. Predovšetkým krajský súd po citácii a , ,

a 2 a zdôraznil (na str. 4 odôvodnenia), že odporca správne

zistil skutkový stav veci. Preto sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného

[v danom prípade správne odporcu korekčná poznámka Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky], že po zosumarizovaní jednotlivých dokladov odporca zistil výsledný podiel

majetku bývalých urbárnikov ako aj tú časť, na ktorý bol oprávnenými osobami uplatnený

7

nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X. pre k. ú. K. čiastku iba v hodnote 38,12 %.

Na zvyšný podiel (61,88 %) nebol podľa krajského súdu uplatnený reštitučný nárok,

resp. žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia nespĺňajú zákonné podmienky.

13. Ďalej krajský súd s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. konštatoval, že žaloba navrhovateľa okrem všeobecných

náležitostí neobsahovala riadne označenie rozsahu a taktiež navrhovateľ nerozviedol, prečo sa

domnieva, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Nakoľko úlohou

súdu v správnom súdnictve nie je vyhľadávať za účastníka konania konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a zároveň

určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, pričom ani nezistil dôvody

na postup podľa , krajský súd vyslovil záver, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol v súlade so zákonom.

III.

Odvolanie navrhovateľa 1/ až 4/; stanoviská a ďalší procesný vývoj

A)

14. Vo včas podanom odvolaní zo 17.12.2010 (č. l. 48) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu poukázal najmä na to, že

1. v prvostupňovom súdnom konaní malo byť namiesto žaloby podané odvolanie

(čo však vzhľadom na splnenú zákonnú 30-dňovú lehotu nie je procesnou vadou

podanie, ktoré je treba posudzovať podľa obsahu),

2. napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

3. nesprávne právne posúdenie veci a

4. v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Navrhovateľ najmä poukázal na to, že na pojednávaní dňa 02.11.2010 vytkol

(resp. už prostredníctvom žaloby zo 14.10.2008) rozhodnutiu správneho orgánu nasledujúce:

„správny orgán, keď nevyhovel žalobcovi, mal vyzvať jednotlivé oprávnené osoby

na uplatnenie ich nároku, čo dodnes nevykonal“. Týmto úkonom, podľa slov navrhovateľa,

chcel jednoznačne vytknúť správnemu orgánu nesprávnu aplikáciu § 37 ods. 2

s tým významom, že hoci cit. vyžaduje

nadpolovičnú väčšinu na ustanovenie spoločného zástupcu, aby konal za všetkých

8

(tzn. aj za tých, ktorí nesúhlasia s jeho zvolením - procesné splnomocnenie na zastupovanie),

tak nedosiahnutie 50% väčšiny nemôže jednotlivé oprávnené osoby zbaviť ich reštitučného

nároku.

16. Navyše navrhovateľ zdôraznil tú skutočnosť, že nehnuteľnosti vedené v PKV č. X.,

k. ú. K. (lúky a role), boli pôvodne vo vlastníctve bývalých urbarialistov a želiarov obce

Kuchyňa a postupom podľa prešli do vlastníctva Jednotného

roľníckeho družstva v K. Hoci u časti žiadateľov označených v rozhodnutí ako oprávnené

osoby správny orgán dospel k záveru, že spĺňajú podmienky v zmysle § 4 ods. 1 a 2 a § 6 ods.

písm. d) , tak napriek tomu podľa navrhovateľa týmto osobám

nepriznal ich spoluvlastnícke podiely, aj keď tieto nároky mali vyplývať priamo z PKV

a zoznamu urbárnikov; pri ich právnych nástupcoch z dedičských, resp. iných rozhodnutí

(navrhovateľ zdôraznil, že spoluvlastnícke podiely sa výslovne uvádzajú v rozhodnutiach). Na

základe uvedeného navrhovateľ vyslovil svoj názor, že v prípade, ak správny orgán

mal za preukázané, že oprávnené osoby spoločne nemajú viac ako 50% podielov na celom

uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným zástupcom, ale v súlade so správnym

poriadkom, mal konať priamo s jednotlivými oprávnenými osobami.

17. Podľa navrhovateľa úspešné oprávnené osoby (bod A/ napadnutého rozhodnutia)

by nemali znášať následky za to, že aj keď všetko splnili v zmysle ,

tak všetci spolu nemajú a ani niekedy objektívne mať nemôžu (v tejto súvislosti poukázal

napríklad na nemožnosť splnenia podmienky občianstva resp. bydliska) viac ako 50%-ný

podiel na uplatnených nehnuteľnostiach.

18. Po citácii ustanovení § 3 ods. 4 a odseku 1 Správneho poriadku navrhovateľ označil

konanie správneho orgánu za konanie zjavne postihnuté snahou nevyhovieť uplatneným

nárokom. Aj dĺžka samotného konania, ktorá už dosiahla viac ako 16 rokov, má za dôsledok,

že niektoré oprávnené osoby zomreli, bolo potrebné nanovo získavať ďalšie podklady, najmä

dedičské rozhodnutia a podobne. Tým správny orgán svojou nečinnosťou napomohol stavu,

že žiadateľom sa nepodarilo vydokladovať viac percent ako vydokladovali.

19. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na stanoviska Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 09.01.2008, ktoré sa nachádza v súdnom spise

9

(č. l. 42). Podľa neho mal pozemkový úrad rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb

aj keď bolo vydokladovaných len 38,12% vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti.

20. Záverom navrhovateľ od konajúceho súdu požadoval zmenu rozsudku krajského

súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie

a rozhodnutie spolu s priznaním náhrady trov konania vo vyčíslenej výške 509,73 €.

B)

21. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 07.01.2011 (č. l. 55) vyplýva, že sa stotožňuje

s rozsudkom krajského súdu, ktorý žalobu zamietol ako nedôvodnú. Predovšetkým odporca

prezentoval svoj názor, že navrhovateľ [korekčná poznámka súdu: opätovne nesprávne

ho označuje odlišným procesným termínom žalobca] nevyužil všetky opravné prostriedky

v zmysle správnom konaní.

22. Ďalej odporca tvrdenie navrhovateľa, že ak oprávnené osoby nemajú spoločne viac

ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným zástupcom,

označil za rozporné so o správnom konaní. Navyše ďalšiu argumentáciu

navrhovateľa, že ani pri maximálnej snahe sa mu nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac

ako 50%-ný podiel, označil na uvedených príkladoch (najmä Pasienkové pozemkové

spoločenstvo Láb či Urbárska a pasienková spoločnosť Gajary) za subjektívne tvrdenie

odporcu.

23. Tiež tvrdenie navrhovateľa, že správny orgán konal zjavne so snahou nevyhovieť

uplatneným nárokom, vyhodnotil odporca, že sa nezakladá na pravde. Naopak odporca ako

správny orgán na žiadosť navrhovateľa až štyrikrát prerušil správne konanie a predĺžil mu

lehotu na doloženie dokladov, a to celkovo na 180 dní. Napriek tejto skutočnosti ako aj

presnému označeniu osôb, ktorým chýbali doklady a tiež menovite aké doklady, tak

navrhovateľ odporcovi nepredložil všetky požadované doklady.

24. Ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca svojou nečinnosťou spôsobil, že žiadateľom

sa nepodarilo vydokladovať viac percent, sa podľa odporcu rovnako nezakladá na pravde.

25. Rovnako odporca sa domnieva, že nie je jeho povinnosťou vyzývať niekoho

na uplatnenie si reštitučného nároku, čo v súčasnosti ani nie je možné. Lehota na uplatnenie

10

reštitučného nároku v zmysle bola do 31.12.1992. Preto odporca

odmietol argumentáciu navrhovateľa, že keď mu nevyhovel, mal vyzvať jednotlivé oprávnené

osoby na uplatnenie ich nároku.

C)

26. Počas prípravy podkladov na prejednanie veci bolo na Najvyššom súde zistené,

že početný, pripojený administratívny spis neobsahuje všetky potrebné dokumenty, a preto

bol tak krajský súd ako aj odporca viackrát vyzvaný na ich doplnenie, resp. objasnenie, kde sa

nachádzajú.

27. Na pojednávaní dňa 27. marca 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle

záver vykonal oboznámenie prítomných účastníkov s časťou

administratívneho spisu neprítomného odporcu týkajúcej sa zachytenia priebehu

ustanovujúcej schôdze predchodcu navrhovateľa (list č. E-44) za účelom preverenia splnenia

zákonných predpokladov na zastupovanie pri podaní neskoršieho návrhu na začatie konania

o reštitučných nárokov členov k spoločnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na obsah vyjadrení

prítomných účastníkov došlo k odročeniu pojednávania.

28. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.04.2012 s poukazom na rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 23.05.2003 právny zástupca konštatoval, že prezenčná

listina preukazujúca, že v čase konania ustanovujúcej členskej schôdze v roku 1991 došlo

k povereniu aspoň 50% oprávnených osôb, bola dňa 13.12.1995 predložená Pozemkovému

úradu Bratislava –vidiek (ako právnemu predchodcovi žalovaného). Toto doplnil svojim

presvedčením, že (súd cituje) „Aj z logiky veci je zrejmé, že žalovaný disponoval prezenčnou

listinou, nakoľko inak by nekonal s ohľadom doloženia dokladov k uplatneným reštitučným

nárokom.“

29. Nakoľko sa odporca nezúčastnil ani druhého pojednávania vytýčeného

na deň 24. apríla 2012 za účelom vykonania výsluchu účastníkov k otázke úplnosti a riadnosti

administratívneho spisu, konajúci súd bol nútený pojednávanie opätovne odročiť za účelom

vyžiadania si písomného stanoviska odporcu. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca

navrhovateľa na podporu svojej argumentácie o splnení procesnej podmienky na zastupovanie

v priebehu ustanovujúcej schôdze predložil list Obecného úradu Kuchyňa zo 06.04.1992 ako

aj listy štátneho podniku LESY Malacky zo 22.11.1991, 06.01.1992 ako aj zo 06.02.1992,

11

a tiež Dohodu o vydaní majetku z bližšie neurčeného dáta spolu s prípisom Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.: 395/2008-720 z 09.01.2008.

30. Odporca vo svojom vyjadrení z 02.05.2012 nespochybnil existenciu prezenčnej

listiny, avšak žiadosť konajúceho súdu o spoluprácu pri jej predložení zredukoval iba na

odkázanie súdu na prvý zväzok administratívneho spisu v zložke označenej písmenom E.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s a

(ďalej v texte rozsudku tiež „“). Po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok,

proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné,

po nariadení pojednávaní ( v spojení s a contrario ),

na ktorých vykonal oboznámenie nielen s dotknutými časťami administratívneho spisu

ale aj s listinami predloženými prítomnými účastníkmi, dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9

o súdoch) k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nebolo možné odstrániť

ani úmyslom odvolacieho súdu vykonať v zmysle záver dokazovanie

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko tomu bránila neúplnosť

spisov správneho orgánu ( ), a preto postupom podľa

v spoj. s a rozsudok zmenil tak, že podľa

písm. d) napadnuté rozhodnutie odporcu spolu s prvostupňovým rozhodnutím

postupom podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle

nasledujúcich záverov.

Skutočnosť, že konajúci Krajský súd v Bratislave dôsledne neidentifikoval vec ako vec

spadajúcu pod režim 3. hlavy 5. časti a rozhodoval v senáte,

tak nemôže byť pričítaná na ťarchu účastníkov odvolacieho konania.

12

32. Najvyšší súd sa celkom nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených konajúcim správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj podaného opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľ

domáha preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna otázka, či nesplnenie odporcom

deklarovanej podmienky viac ako 50%-ného majetkového podielu oprávnených osôb má

oporu v právnej norme ako materiálna podmienka začatia konania alebo mal odporca,

bez ohľadu na ich majetkový podiel na spoločných právach, konať s jednotlivými žiadateľmi.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

33. Najvyšší súd predovšetkým pri hľadaní takto načrtnutej odvolacej otázky musí

pri súdnom prieskume vychádzať z argumentácie odporcu, ktorú krajský súd označil

za súladnú so zákonom. Z tohto pohľadu najviac zaváži odvolací dôvod navrhovateľa (bod

č. 14/2), ktorým upozornil na možnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu pre nedostatok dôvodov.

34. Už vo svojej staršej judikatúre konajúci senát Najvyššieho súdu (dostupná

na internetovej stránke www.nssr.gov.sk) smerom k problematike nepreskúmateľnosti

rozhodnutia správneho orgánu napríklad zdôraznil, že „Ide o závažný argument

[nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatočné

odôvodnenie], ktorý sám o sebe vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu

rozhodnutia správneho orgánu. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia

správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými

relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsko‚ rozsudok

z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.“ (mutatis

mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 27. apríla 2010).

35. Preto zákonodarca v prípade výskytu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho

orgánu celkom logicky modifikoval všeobecne zakotvenú dispozitívnu zásadu prieskumu

podľa Piatej časti (tzn. neakceptoval starorímsku zásadu, že

sudca nesmie ísť nad rámec, ktorý tvoria návrhy strán - „iudex ne eat ultra petita partium“;

viď bližšie ustanovenie ). Výsledkom uvedenej modifikácie je vznik

procesného oprávnenia (v zmysle procesnej povinnosti ex offo) správneho súdu, kedy práve

13

výskyt nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je výnimočným zákonným titulom

pre správny súd na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa neprihliada

na dispozičné oprávnenie navrhovateľa, a uvedené oprávnenie presahuje možnosti, a to aj

oneskoreného procesného aktivizmu účastníka, pričom jeho aplikácia svojim charakterom

súčasne vylučuje (v zmysle zabraňuje) správnemu súdu pripustiť iný zrušovací dôvod podľa

36. Charakter ex offo prístupu súdu pri testovaní preskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia oprávňuje súdny orgán uprednostniť konanie formou inkvizičného postupu

pred všeobecne zažívaným kontradiktórnym postupom, ktorý je však charakteristický

pre apelačný súdny prieskum a je sprevádzaný vytváraním hodnotiaceho úsudku

z predložených spisov (smerom dovnútra súdneho orgánu) bez vedomosti strán.

37. Pri zvolení postupu podľa môže byť rozhodnutie pre obidve

strany súdneho prieskumu zásadne prekvapivé, lebo väčšinou nezodpovedá návrhovej

argumentácii navrhovateľa (samozrejme, pokiaľ navrhovateľ neavizuje takýto výsledok

súdneho konania použitím argumentácie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu) a ani obranným námietkam odporcu. Takýto postup, najmä v prípade

odvolacieho súdu, ktorý sám o sebe pre účastníkov väčšinou predstavuje poslednú možnosť

právnej nápravy neželaného stavu, sa spája s ústavnou otázkou, či prekvapivé rozhodnutie

nenarušilo rovnosť účastníkov, resp. rovnosť ich zbraní, keď výsledok súdneho prieskumu

evidentne svedčí v prospech navrhovateľa. Najmä v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 2

ods. 2 však takýto postup je na základe zásady legality

a prezumpcie znalosti slovenského práva ( o Zbierke zákonov

Slovenskej republiky) logicky očakávaný.

38. Konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v svojej doterajšej judikatúre

dostatočne jasne vymedzil hranice medzi preskúmateľným a nepreskúmateľným rozhodnutím

správneho orgánu tým, že týčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií aplikovaných

na riadnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy: “Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej

správy .... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ....... splnení

formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je

daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť

14

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo

výrokovej časti.“

(mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. ).

39. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nebude spĺňať hore uvedenú

definíciu, potom je nepreskúmateľné. Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie správneho

orgánu už nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov konajúci senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyslovil nasledovne (napr. sp. zn. ):

„Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. že

- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej

normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že

- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov.“

40. Hore uvedenými rozhodnutiami tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ponúkol pre

správne orgány dvojkriteriálny test preskúmateľnosti vo forme

1. kritérium: poznanie, že v odôvodnení sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody

(tzn. logické súdy nadobudnuté správnym orgánom riadnym vyhodnotením podkladov

rozhodnutia získaných v úplnom rozsahu a korešpondujúce s predpokladmi právnej normy,

o ktorej vhodnosti aplikácie na zistený skutkový stav neexistujú pochybnosti), ktoré by

umožnili pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (absolútny nedostatok dôvodov),

a ďalej

2. kritérium: poznanie, či sa počas rozhodovania o podaní účastníka správneho konania

vyhol takým vadám skutkových zistení spojených s výberom právnej normy (tzn. právneho

ustanovenia), ktoré vady bránia na základe logických metód pochopiť záver vyslovený

vo výroku rozhodnutia (nezrozumiteľnosť vo forme relatívneho nedostatku dôvodov).

15

41. Avšak v posudzovanej veci, tzn. negatívne rozhodnutie vydané v reštitučnom konaní

podľa § , ide o konanie správneho súdu podľa Tretej hlavy 5. časti

je charakterizované určitými odlišnosťami od doteraz

prezentovaných právnych názorov všeobecného charakteru, ktorých vplyv

na nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu je nutné objasniť.

42. Predovšetkým tá charakteristika konania správneho súdu podľa Tretej hlavy 5. časti

je determinovaná tým, že ide o nahradenie právnej ochrany

poskytovanej účastníkom prostredníctvom druhostupňového reštitučného konania odvolacím

správnym orgánom tým, že do jeho pozície nastupuje možnosť účastníka okamžite využiť

prostriedky súdneho prieskumu neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu postupom podľa Tretej hlavy 5. časti .

43. Takto zákonodarca prejavil svoj úmysel vytvoriť osobitný právny model nápravy

formou zmiešaného správno-súdneho konania, v ktorom samozrejme neplatí zásada

dvojinštančnosti správneho konania (tzn. že odvolací orgán musí pred nadobudnutím

právoplatnosti napraviť zistené skutkové a nadväzujúce právne vady vykonaním dokazovania

bez toho, aby mohol vec z tohto dôvodu zrušiť) a táto zásada je čiastočne saturovaná

možnosťou správneho súdu postupom podľa záver „doobjasniť“

(tzn. nie napraviť – viď použitá formulácia „dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia“) skutkový stav doteraz zistený správnym orgánom.

Tento model by mal zaručovať rýchlejší proces pri vyslovovaní autoritatívneho

právneho názoru ( ).

44. Najvyšší súd hore uviedol (bod č. 1 a 8), že v odôvodnení odporcu sa stručne

konštatuje, že žiadatelia označení v rozhodnutí ako oprávnené osoby nespĺňajú podmienky

ustanovené v ods. l a 2 a jediným argumentom odporcu, prečo im

ako oprávneným osobám nepriznáva vlastníctvo k pozemkom vedeným v PKV č. X.,

k. ú. K., je ním stanovený pomer medzi celkovým majetkom bývalých urbárnikov a čiastkou,

na ktorú bol uplatnený nárok na vydanie nehnuteľností, ktorý je: 8.636.110/22.654.800 tzn.

iba 38,12% z majetku, a to bez bližšieho právneho objasnenia.

Takéto odôvodnenie negatívne nastavenej výrokovej časti jednoznačne nevyhovuje

už hore raz uvedeným (najmä body č. 38 a 39) kritériám odôvodnenia a preto už z tohto

16

dôvodu ho musí Najvyšší súd označiť v zmysle

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď 1. kritérium uvedené v bode č. 40).

45. V súvislosti s touto strohou argumentáciou odporcu musí Najvyšší súd však súčasne

(aj vzhľadom na značne dlhé poskytovanie právnej pomoci pri riešení reštitučných vzťahov

členov) v zmysle základných cieľov sledovaných samotným

ponúknuť čiastkové výkladové usmernenie ustanovení tvoriacich právny základ pre riešenie

tejto veci.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

46. Preto na prvom mieste poukazuje na účel citovaného , ktorý je

zakotvený v jeho preambule, tzn.

„ - zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

- dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a

- upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka

aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. “

47. Uvedený účel je nutné mať na pamäti pri aplikácii každého ustanovenia

predmetného zákona, tzn. aj pri aplikácii ustanovenia ,

pričom z jeho textu nevyplýva vôľa zákonodarcu obmedziť prinavrátenie nehnuteľností,

resp. jeho naplnenie viazať, podmieniť absolútnym percentuálnym pomerom, lebo takýto

postup zákonodarcu by nepochybne vyústil do vzniku takmer nesplniteľné podmienky

(tzn. v poradí ďalšej krivdy).

Podľa oprávneným osobám sa vydajú

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia

bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

17

48. V súvislosti s hore uvedeným musí Najvyšší súd ďalej zdôrazniť, že odporca sa

v svojom odôvodnení ani bližšie nezamýšľal nad právnymi účinkami ustanovenia § 42a ods. 2

a v spojení s prejednávanou vecou ich vôbec právne nevyhodnotil.

Podľa do vydania nehnuteľností podľa odseku 1 je

doterajší vlastník povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu.

Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa odseku 1 alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú

z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.

49. Na tomto mieste preto musí Najvyšší súd poukázať na odlišné účely a ciele

sledované v úpravách (bližšie objasnené v bode č. 46)

a Na rozdiel od precízne formulovaných cieľov v

zákonodarca, a to už nie vôbec jasným spôsobom, nevymedzil výslovne predmet úpravy

, a naopak úvodné ustanovenia tohto zákona využil iba na legálne

definovanie právnych pojmov. Preto sa javí opodstatnený názor, že hlavným cieľom tohto

zákona bolo upraviť postup kompetentných orgánov (vrátanie ich konštituovania) v procese

pozemkových úprav.

Pri vnímaní takto vymedzeného predmetu úpravy potom v zmysle

systematického výkladu jeho jednotlivých ustanovení až ako cudzorodý prvok pôsobí jeho

Štvrtá časť, ktorá obsahuje osobitné ustanovenia o zmiernení niektorých majetkových krívd.

Pritom tie ustanovenia, ktoré sa týkajú majetku bývalých urbárnikov (§ 37 v celosti),

predstavujú podľa Najvyššieho súdu viac charakter vykonávajúceho predpisu (ius specialis)

v procesnoprávnej rovine k samotnému (ius generalis).

Podľa spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať

podľa osobitného predpisu [ ] alebo ku ktorým

zaniká užívacie právo [ SNR o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych

útvarov], sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach,

na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno výšku pôvodných

podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je

zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie

náhrady platia všeobecné predpisy.

Podľa na uplatňovanie nároku na vydanie

nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia

18

oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho

konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Podľa pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností,

ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného predpisu 28) a ktoré sa majú vydať 29)

vrátane pasienkov zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku

niektorých užívacích práv. 30)

50. Práve hore uvedené ustanovenie § 37 predstavuje základnú a tým neprehliadnuteľnú

podmienku konania, bez preverenia ktorej nie je možné o meritórnom posúdení žiadosti

stávajúcich urbárnikov alebo ich nástupcov konanie konať, resp. konanie vôbec začať. Najmä

jeho odsek 2 nepochybne predstavuje procesný imperatív (viď formulácia „určia oprávnené

osoby“ a nie „môžu určiť“) na určenie spoločného procesného zástupcu na uplatňovanie

reštitučného nároku (viď definičné ustanovenie obsiahnuté v odseku 1) ako materiálnej

podmienky konania pre prinavrátenie spoločnej nehnuteľnosti, ktorej obhospodarovanie je

majetkovým základom urbariátu.

Práve v tomto duchu boli aj formulované písomné inštrukcie vtedajšieho správcu

(vlastníka) dotknutých pozemkov v korešpondencii s pozemkovým spoločenstvom (ide

o písomnosti predložené navrhovateľom počas odvolacieho pojednávania) pri vybavovaní ich

žiadostiach o vydanie predmetných pozemkov.

51. Ďalej je tiež evidentné, že zákonodarca pri stanovovaní majetkového cenzu

potrebného na legitímne rozhodnutie členov pozemkového spoločenstva o konkrétnej osobe

spoločného zástupcu (resp. zástupcov) nekládol dôraz ani na maximálne (tzn. 100%-né)

ani na kvalifikované (viac ako 2/3) majetkové zastupovanie, vedomý si objektívnej reality,

že s odstupom času by s vysokou pravdepodobnosťou išlo o takmer nesplniteľnú podmienku,

a preto sa uspokojil iba s prostou väčšinou majetkového zastupovania pri riešení spoločného

zástupcu, čo je celkom logické aj s prihliadnutím na zotrvaní zákonodarcu na pojmu

„oprávnená osoba“, tzn. s dôrazom na splnenie striktnej podmienky štátneho občianstva

a trvalého pobytu na území vtedajšieho spoločného štátu.

Tak sa aj osoby zúčastnené na zvolávaní a riadení ustanovujúcej schôdze nástupcu

pôvodného urbariátu v roku 1991 správali, čo je preukázateľné z pripojenej zápisnice.

52. Ďalej, hoci uvedené ustanovenie odkazuje najmä na

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, musí Najvyšší súd z hľadiska

19

charakteru a rozsahu žiadosti pozemkového spoločenstva najmä zobrať do úvahy zákon

č. o pozemkových spoločenstvách, ktorý z pohľadu uplatňovaných

reštitučných nárokov formou historicko-právnej kontinuity prepája súčasné reštitučné právne

predpisy s úpravou platnou pozemkových spoločenstiev v minulosti.

Podľa pozemkovým spoločenstvom (ďalej len

"spoločenstvo") sa rozumie lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej

nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku

bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov

[zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín,

ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym

vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, tiež zákonný článok X/1913

o nedielnych spoločných pasienkoch ako aj zákonný článok XXXIII/1913 o predaji

niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto], ktoré sa vydali podľa

osobitných právnych predpisov [najmä , a ] a boli

obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,

53. Základným princípom tvorby týchto spoločenstiev je hospodárenie so spoločnou

nehnuteľnosťou v zmysle Následne z ustanovenia

vyplývajú charakteristické a dispozičné limity podielového

spoluvlastníctva spoločenstva.

Podľa podielové spoluvlastníctvo spoločnej

nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov.

54. Práve existenčný princíp pozemkového spoločenstva, ktorý vychádza

z hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá v zmysle citovaných ustanovení

predstavuje nedeliteľný a neodčleniteľný majetkový korpus, tzn. majetkovú podstatu

pozemkového spoločenstva, bez ktorej jej existencia stráca realitu.

55. Na základe uvedeného je jednoznačné, že podstatnou podmienkou pre uplatňovanie

reštitučného nároku spojeného s navrátením vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti,

tzn. v prejednávanej veci k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa evidenčne v k. ú. K.,

PKV č. X., je legitímny postup oprávnených osôb pri určení spoločného zástupcu. Z dôvodu

nepreskúmateľnosti tohto postupu nebolo možné vykonať súdny prieskum napadnutého

rozhodnutia.

20

56. Okrem uvedeného musí Najvyšší súď vzhľadom k nutnosti splniť podmienku viac

ako 50% oprávnených osôb pri prinavrátení vlastníckeho práva dať do pozornosti odporcovi

aj niektoré právne názory vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vzťahu

k charakteru a aplikácii reštitučných predpisov. Najmä z ďalej citovaného textu nálezu

Ústavného súdu sp. zn. -35 z 22. júna 2010 vyplýva, že pri ich výklade sa

pri hodnotení reštitučného konania začína uplatňovať nový prvok extenzívneho výkladu,

nakoľko „ k reštitučným nárokom žiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo,

aby v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami týchto osôb, ktorých

ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná,

nedochádzalo k ďalším krivdám.“

57. Z ďalšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva pokyn pre orgán

verejnej moci, aby „ k rozhodovaniu prejednávanej veci, konkrétne k interpretácii

reštitučných zákonov pristúpil s určitou veľkorysosťou berúc do úvahy pre minulý režim

príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy (citované z nálezu -35

z 22. júna 2010 str. 13 ods. 2).

58. Na základe uvedeného právny názor odporcu, ktorý je súčasne jediným právnym

titulom vysloveného výroku, že žiadatelia označení v rozhodnutí ako oprávnené osoby

nespĺňajú podmienky ustanovené v ods. l a 2 o pozemkových,

a preto oprávneným osobám nebolo priznané vlastníctvo k pozemkom vedeným v PKV č. X.,

k. ú. K., je nepreskúmateľný.

V.

59. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporcu, a tiež s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v citovaných rozhodnutiach, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden

relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,

zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto ďalšou úlohou odporcu ako správneho orgánu v ďalšom konaní

za súčinnosti s účastníkmi reštitučného konania preveriť, či bola splnená materiálna

21

podmienka začatie tohto konania (viď aj požiadavka Najvyššieho súdu uvedená v uznesení

spis. zn. z 24.11.2010), a podľa zistených výsledkov vo veci ďalej konať.

60. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta v spojení s ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie

súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie

prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam

Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 )

ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné

ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

61. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého úspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia,

ktoré právny zástupca navrhovateľa

listom zo 16.05.2012 v zmysle vyhl.

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. vyčíslil

a Najvyššiemu súdu nikto

nespochybnil:

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (08) - 1 úkon práv. pomoci 48,63 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,30 €

1.1.2. podanie žaloby (08) - 1 úkon práv. pomoci 48,63 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,30 €

1.1.3. účasť na pojednávaní (10) - 1 úkon práv. pomoci 120,23 €

1.1.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (10) ......... 1 úkon práv. pomoci 120,23 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

22

1.2.2. pojednávanie (12) ....... 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.2.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,63 €

1.2.3. písomné podanie (12) ....... 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.2.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,63 €

1.2.4. pojednávanie (12) ....... 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.2.4.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,63 €

celkom trovy právneho zastúpenia vr. DPH : 1.011,73 €

Náhradu súdneho poplatku za žalobu v uplatnenej výške 66,-- € a zaplatenej

navrhovateľom na základe výzvy krajského súdu z 5.11.2009 nemohol Najvyšší súd priznať,

lebo krajský súd takto vyzval navrhovateľa na poplatkovú povinnosť, ktorá je v rozpore s § 2

ods. 4 v spojení s (viď záver bodu č. 31). Za tohto

stavu musí krajský súd uvedenú situáciu vyriešiť ako súd, ktorý súdny poplatok prevzal (§ 11

).

Nakoľko úspešný navrhovateľ bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte

právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 16.05.2012, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 15. mája 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová