Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. V. Ž. - K., bytom P., proti ţalovanému:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska

č. 4 - 6, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu,

na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2010

č. k. –23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 28. mája 2010 č. k. –23 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím označeným v záhlaví V. T. ministerka s dodatkom Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vydaným pod č.: 30219/2007-I/52 zo dňa

10.decembra 2007 ţalovaná podľa a

2

o správnom konaní (správny poriadok) nevyhovela rozkladu ţalobcu a potvrdila prvostupňové

rozhodnutie ţalovanej č. X. z 18.10.2007, ktorým bola ţiadosť ţalobcu o zvýšenie príplatku

za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy starobného dôchodku podľa § 293k zákona č.

o sociálnom poistení zamietnutá.

Po opise úkonov ţalobcu (podanie ţiadosti) a prvostupňového rozhodnutia ţalovanej,

po citácii ustanovení a 108b, o štátnej sluţbe

(ďalej v texte rozsudku len „“),

o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „“) odporkyňa uviedla,

ţe „Po preskúmaní spisovej dokumentácie a napadnutého rozhodnutia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. X. z 18. októbra 2007 som zistila, že uvedené

rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Z tohto dôvodu som

rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. “

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal ţalobca na Najvyšší súd

Slovenskej republiky ţalobu z 08. januára 2008. Uznesením č. k. z 28. januára

2008 bola ţaloba postúpená na Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho bolo potrebné

podľa zrušiť a vrátiť vec ţalovanému na ďalšie konanie,

v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

Po úvodnom zhrnutí predchádzajúceho správneho konania, krajský súd s odkazom

na ustanovenia , , o štátnej sluţbe

a konštatoval, ţe „ Keďže tvrdeniami žalobcu uplatnenými

v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný dostatočne nezaoberal

a zrozumiteľným spôsobom neobjasnil, či a akú zmenu priniesla vo vzťahu k nároku žalobcu

novela o sociálnom poistení vykonaná , javí

sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. “

3

Na základe týchto skutočností potom krajský súd rozhodol tak, ako uviedol vo výroku.

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.06.2010 (č. l. 28) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný na prvom mieste poukázal na to, ţe krajský súd

pri rozhodovaní:

- dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ ) a ďalej, ţe

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ).

Najmä vyslovil nesúhlas s názorom súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

ministerky. Následne ţalovaný uviedol argumenty na podporu svojho zrušeného rozhodnutia,

ktoré sa v pôvodnom odôvodnení vôbec nenachádzali. Okrem iného vykonal analýzu

právnych účinkov ustanovení a § , analýzu pojmu

„zostáva zachovaný“ ako aj skutočností, ktoré mu vyplývajú z predloţených dokladov.

Tieţ ţalovaný s odkazom na zdôraznil,

ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol premietnutý jeho právny názor na aplikáciu

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý môţe byť korigovaný súdnou praxou.

Ďalej poukázal na niektoré právoplatné rozsudky Krajského súdu Bratislave, ktorými

boli iné ţaloby vzťahujúce sa na meritum veci zamietnuté.

Záverom ţalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu

tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne.

4

Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 21.06.2010 (č. l. 34) vyplýva, ţe označil právne

posúdenie veci krajským súdom a jeho rozhodnutie za správne. Takisto poukázal

na prípustnosť odvolania len z dôvodov

Na základe uvedeného preto ţalobca poţadoval podľa ust.

odvolanie odmietnuť.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spoj. s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( v spoj. s ) dospel k záveru, ţe odvolanie

nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho

po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení

s potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

5

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe správne súdnictvo najmä vzhľadom

na ústavnú garanciu zakotvenú v zabezpečuje

jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu

správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.

Správne ţalovaný v svojom odvolaní naznačil, ţe uvedené ústavné právo jednotlivca

na súdny prieskum je zaloţené na dominantnom postavení súdnej moci pri posudzovaní

správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti zistené

v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Uvedené dominantné postavenie súdnej moci

je však pouţiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky

preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom

vo výrokovej časti rozhodnutia.

Ak ţalobca poukazoval v súdnom konaní na nepreskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia a krajský súd svoj zrušujúci rozsudok zaloţil najmä na tejto argumentácii, ide

o závaţný dôvod, ktorý sám o sebe vytvára základnú prekáţku pre vykonanie súdneho

prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna

judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nastolila trvalú poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť

č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. ţe existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu

rozhodovacích dôvodov.

6

Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej

právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.

Na tomto mieste Najvyšší súd poukazuje aj na jednoznačný zákaz dodatočného

doplňovania rozhodovacích argumentov, tzn. aby správny orgán prostredníctvom súdneho

prieskumu dodatočne dopĺňal, objasňoval alebo ţalobcovi prostredníctvom svojho vyjadrenia

v súdnom konaní prezentoval dôvody nevyslovené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu; dôvody, ktoré by si mal správny súd osvojiť. V súvislosti s týmto Najvyšší

súd poukazuje na rozsudok sp. zn. zo 14.12.2010, podľa ktorého : „Postup súdu

v správnom súdnictve, kedy skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov rozhodnutia krajský

súd vysloví namiesto správneho orgánu, a následne vysloví svoju právnu subsumáciu týchto

podkladov rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali,

tak takýto postup je nežiaducim suplovaním výkonnej moci a potom je v rozpore so zásadou

kasačného princípu (§ 250i ods. 1 O.s.p), ktorý dominuje v správnom súdnictve, ak nejde

prieskum rozhodnutí správnych orgánov, ktorý si vyžaduje uprednostniť apelačný princíp

(rozhodovanie o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných a obchodných vzťahov /§ 7 ods. 1/ alebo rozhodovanie o uložení

sankcie - viď “ Preto je povinnosťou ţalovaného správneho orgánu

pri obrane svojho rozhodnutia vyzdvihnúť, nie však dopĺňať nové argumenty, ktoré

v napadnutom rozhodnutí absentujú, čo je prípad tohto konania.

Ďalej je nutné zdôrazniť pre rozhodovania o námietkach ţalovaného kasačný charakter

správneho súdnictva, kedy tak ţalobca ako aj ţalovaný nemôţu očakávať zisťovanie

skutkového stavu v súdnom konaní. V svojom rozsudku sp. zn. zo 11.01.2010

Najvyšší súd vyslovil nasledovné právne závery: „Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi

neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje

kasačný spôsob ( veta prvá ) prieskumu napadnutých správnych

rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu

na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá

), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený. nie je to dôvod na súdne

zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod

na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.

7

Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene

očakávať, že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume.

Je síce pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob

prieskum správnych rozhodnutí ( ), ale navrhovateľkou podaný opravný

prostriedok do tejto výnimočnej skupiny nespadá.“

Najvyšší súd z priloţeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaná rozhodnutím

č. 30219/2007-I/52 z 10.12.2007 nevyhovela rozkladu ţalobcu a potvrdila prvostupňové

rozhodnutie ţalovanej č. X. z 18.10.2007, ktorým bola ţiadosť ţalobcu o zvýšenie príplatku

za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy starobného dôchodku podľa § 293k

zamietnutá. Toto svoje rozhodnutie so všeobecne uvedeným odkazom

na ust. a 108b, a

stroho odôvodnila tým, ţe bolo zistené, ţe uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade

s platnými právnymi predpismi.

Ako správne skonštatoval krajský súd, v celom odôvodnení však absentuje

argumentácia ţalovaného, prečo je nutné sa zaoberať so zmenou, resp. či a akú zmenu

priniesla vo vzťahu k nároku ţalobcu novela o sociálnom poistení

vykonaná

Najvyšší súd uţ vo viacerých svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad

) jednoznačne zdôraznil, ţe konanie správneho orgánu podľa Správneho poriadku

alebo podľa osobitného predpisu musí vychádzať zo zásady zákonnosti. Konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru je rámcovým spôsobom upravené v Jedenástej hlave (§ 125

aţ 144) s moţnosťou aplikácie právneho predpisu všeobecne

upravujúceho oblasť správneho konania, tzn. o správnom konaní

(správny poriadok), nakoľko z ustanovenia v platnom znení

ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vyplýva subsidiárna pôsobnosť zákona

č. o správnom konaní (Správny poriadok) na všetky konania vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru s výnimkou výberových konaní, kvalifikačnej a nominačnej

skúšky, zriaďovania osobitných komisií podľa tohto zákona a pracovnej cesty.

8

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne krajský súd sa správne vysporiadal s rozhodnutím ţalovaného, ak vyslovil,

ţe je nepreskúmateľné. Navyše Najvyšší súd k tomuto dodáva, ţe by tak mohol vykonať

aj bez opory v ţalobe, lebo z ustanovenia vyplýva poţiadavka na správne

súdy postupom „ex offo“ zrušiť všetky rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli vydané

na základe neúčinného právneho predpisu a tieţ, ak sú nepreskúmateľné pre:

1. nezrozumiteľnosť,

2. nedostatok dôvodov,

3. neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené.

Je nepochybné, ţe rozhodnutie ţalovaného z 10.12.2007 kritériám uvedených v § 47

ods. 3 správneho poriadku vôbec nevyhovuje a je nepreskúmateľné z titulu nedostatku

dôvodov.

Najvyšší súd uţ opakovane v svojich rozhodnutiach (napríklad sp. zn.

a ) vyslovil záver, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí

obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; tzn. ţe priemernému adresátovi je

daná moţnosť z mu predloţeného odôvodnenia pochopiť

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej

vo výrokovej časti.

9

Takéto poţiadavky Správny poriadok poţaduje v zmysle zásady dvojinštančnosti

konania od rozhodnutí správnych orgánov ako celku, tzn. bez rozlišovania rozhodnutia

odvolacieho, či prvostupňového správneho orgánu.

Avšak namiesto hore uvedeného zdôvodnenia a vysvetlenia, prečo v prípade ţalobcu

bolo jeho ţiadosť o zvýšenie príplatku za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy

starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení zamietnutá,

ţalovaný iba doslovne a mechanicky citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia znenia

právnych ustanovení bez ponúknutia právnych názorov z toho vyplývajúcich.

Podľa výkladu Najvyššieho súdu ( ) potom

takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie ţalovaného negatívne ovplyvňuje ústavné právo

ţalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach

alebo právom chránených záujmoch odopiera moţnosť efektívne spochybniť takéto

rozhodnutie, lebo samotný účastník môţe iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného

odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňoval

svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe v medziach vykonávacie zákona ( a 3 ).

Z uvedeného dôvodu ţalovaný nenaplnil legitímne očakávanie ţalobcu (ako jeden

zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva), čím mu odoprel právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je moţné napadnuté

rozhodnutie označiť ako vydané v súlade so zákonom.

Takisto z uvedeného dôvodu nemohol byť ţalobca objektívne pripravený vykonať

svoju nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho ţiadosti

mohol iba odhadovať. Preto nie je moţné napadnuté rozhodnutie označiť ako súdneho

prieskumu schopné a tieţ, ţe je spravodlivé.

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

10

Na základe hore uvedených právnych názorov odvolacieho súdu je povinnosťou

ţalovaného v novom konaní prejednať podané odvolanie ţalobcu tým spôsobom, ţe sa bude

námietkami ţalobcu zaoberať, pričom dôvody rozhodnutia musia byť jasne a zrozumiteľne

v jeho novom rozhodnutí obsiahnuté v odôvodnení.

K odvolacím dôvodom ţalovaného, tzn. a Najvyšší súd

záverom uvádza, ţe ak správny súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia dospeje

k záveru, ţe je nepreskúmateľné, je odvolací dôvod, ţe súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) v odvolacom

konaní neaplikovateľný, lebo v tomto prípade okrem posudzovania obsahu samotného

rozhodnutia súd nemôţe vykonať iné dôkazy práve z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia,

tzn. záveru, ktorý vychádza z právneho posúdenia veci.

K nesprávnosti odvolacieho dôvodu ţalovaného podľa ,

tzn. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odvolací súd uţ hore vyjadril.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn.

a , pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého úspešnému

ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko úspešný ţalobca nebol

právne zastúpený a zo súdneho spisu nevyplývajú jeho ďalšie trovy konania spôsobilé

na priznanie ich úhrady ( a nasl. ), nebola ţalobcovi priznaná náhrada trov

odvolacieho konania.

11

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných,

resp. štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 8. marca 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová