Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)b03/361570.09949a.pdf
PDF · 166.54 KB
No categories available
1Sžso/23/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/23/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. V. Ž. - K., bytom P., proti ţalovanému:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska
č. 4 - 6, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu,
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2010
č. k. 4S 2/2008–23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28. mája 2010 č. k. 4S 2/2008–23 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím označeným v záhlaví V. T. ministerka s dodatkom Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vydaným pod č.: 30219/2007-I/52 zo dňa
10.decembra 2007 ţalovaná podľa § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
2
o správnom konaní (správny poriadok) nevyhovela rozkladu ţalobcu a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie ţalovanej č. X. z 18.10.2007, ktorým bola ţiadosť ţalobcu o zvýšenie príplatku
za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy starobného dôchodku podľa § 293k zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietnutá.
Po opise úkonov ţalobcu (podanie ţiadosti) a prvostupňového rozhodnutia ţalovanej,
po citácii ustanovení § 108a a 108b, § 165b ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe
(ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 312/2001 Z.z.“), § 293k zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) odporkyňa uviedla,
ţe „Po preskúmaní spisovej dokumentácie a napadnutého rozhodnutia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. X. z 18. októbra 2007 som zistila, že uvedené
rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Z tohto dôvodu som
rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. “
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal ţalobca na Najvyšší súd
Slovenskej republiky ţalobu z 08. januára 2008. Uznesením č. k. 3Sţ 6/2008 z 28. januára
2008 bola ţaloba postúpená na Krajský súd v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru,
ţe uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho bolo potrebné
podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec ţalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
Po úvodnom zhrnutí predchádzajúceho správneho konania, krajský súd s odkazom
na ustanovenia § 108a ods. 1, § 108b, § 165b ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe
a § 293k ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. konštatoval, ţe „ Keďže tvrdeniami žalobcu uplatnenými
v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný dostatočne nezaoberal
a zrozumiteľným spôsobom neobjasnil, či a akú zmenu priniesla vo vzťahu k nároku žalobcu
novela zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 310/2006 Z.z., javí
sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. “
3
Na základe týchto skutočností potom krajský súd rozhodol tak, ako uviedol vo výroku.
III.
Odvolanie žalovaného/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.06.2010 (č. l. 28) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný na prvom mieste poukázal na to, ţe krajský súd
pri rozhodovaní:
- dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p.) a ďalej, ţe
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Najmä vyslovil nesúhlas s názorom súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
ministerky. Následne ţalovaný uviedol argumenty na podporu svojho zrušeného rozhodnutia,
ktoré sa v pôvodnom odôvodnení vôbec nenachádzali. Okrem iného vykonal analýzu
právnych účinkov ustanovení § 108b a § § 165b zák. č. 312/2001 Z.z., analýzu pojmu
„zostáva zachovaný“ ako aj skutočností, ktoré mu vyplývajú z predloţených dokladov.
Tieţ ţalovaný s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zdôraznil,
ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol premietnutý jeho právny názor na aplikáciu
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý môţe byť korigovaný súdnou praxou.
Ďalej poukázal na niektoré právoplatné rozsudky Krajského súdu Bratislave, ktorými
boli iné ţaloby vzťahujúce sa na meritum veci zamietnuté.
Záverom ţalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu
tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne.
4
Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 21.06.2010 (č. l. 34) vyplýva, ţe označil právne
posúdenie veci krajským súdom a jeho rozhodnutie za správne. Takisto poukázal
na prípustnosť odvolania len z dôvodov § 250ja ods. 2 O.s.p.
Na základe uvedeného preto ţalobca poţadoval podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
odvolanie odmietnuť.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spoj. s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250l ods. 2 v spoj. s § 250ja ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, ţe odvolanie
nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho
po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
5
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe správne súdnictvo najmä vzhľadom
na ústavnú garanciu zakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje
jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu
správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.
Správne ţalovaný v svojom odvolaní naznačil, ţe uvedené ústavné právo jednotlivca
na súdny prieskum je zaloţené na dominantnom postavení súdnej moci pri posudzovaní
správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti zistené
v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Uvedené dominantné postavenie súdnej moci
je však pouţiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky
preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom
vo výrokovej časti rozhodnutia.
Ak ţalobca poukazoval v súdnom konaní na nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia a krajský súd svoj zrušujúci rozsudok zaloţil najmä na tejto argumentácii, ide
o závaţný dôvod, ktorý sám o sebe vytvára základnú prekáţku pre vykonanie súdneho
prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.
Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna
judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva nastolila trvalú poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť
č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie starostlivo preveruje.
Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo
a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti
rozhodnutia, tzn. ţe existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu
rozhodovacích dôvodov.
6
Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej
právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.
Na tomto mieste Najvyšší súd poukazuje aj na jednoznačný zákaz dodatočného
doplňovania rozhodovacích argumentov, tzn. aby správny orgán prostredníctvom súdneho
prieskumu dodatočne dopĺňal, objasňoval alebo ţalobcovi prostredníctvom svojho vyjadrenia
v súdnom konaní prezentoval dôvody nevyslovené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu; dôvody, ktoré by si mal správny súd osvojiť. V súvislosti s týmto Najvyšší
súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1So 118/2010 zo 14.12.2010, podľa ktorého : „Postup súdu
v správnom súdnictve, kedy skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov rozhodnutia krajský
súd vysloví namiesto správneho orgánu, a následne vysloví svoju právnu subsumáciu týchto
podkladov rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali,
tak takýto postup je nežiaducim suplovaním výkonnej moci a potom je v rozpore so zásadou
kasačného princípu (§ 250i ods. 1 O.s.p), ktorý dominuje v správnom súdnictve, ak nejde
prieskum rozhodnutí správnych orgánov, ktorý si vyžaduje uprednostniť apelačný princíp
(rozhodovanie o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných a obchodných vzťahov /§ 7 ods. 1/ alebo rozhodovanie o uložení
sankcie - viď § 250i ods. 2 O.s.p.“ Preto je povinnosťou ţalovaného správneho orgánu
pri obrane svojho rozhodnutia vyzdvihnúť, nie však dopĺňať nové argumenty, ktoré
v napadnutom rozhodnutí absentujú, čo je prípad tohto konania.
Ďalej je nutné zdôrazniť pre rozhodovania o námietkach ţalovaného kasačný charakter
správneho súdnictva, kedy tak ţalobca ako aj ţalovaný nemôţu očakávať zisťovanie
skutkového stavu v súdnom konaní. V svojom rozsudku sp. zn. 1So 112/2010 zo 11.01.2010
Najvyšší súd vyslovil nasledovné právne závery: „Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi
neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje
kasačný spôsob (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.) prieskumu napadnutých správnych
rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu
na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá
O.s.p.), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený. nie je to dôvod na súdne
zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.
7
Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene
očakávať, že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume.
Je síce pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob
prieskum správnych rozhodnutí (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ale navrhovateľkou podaný opravný
prostriedok do tejto výnimočnej skupiny nespadá.“
Najvyšší súd z priloţeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaná rozhodnutím
č. 30219/2007-I/52 z 10.12.2007 nevyhovela rozkladu ţalobcu a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie ţalovanej č. X. z 18.10.2007, ktorým bola ţiadosť ţalobcu o zvýšenie príplatku
za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy starobného dôchodku podľa § 293k
zák. č. 461/2003 Z.z. zamietnutá. Toto svoje rozhodnutie so všeobecne uvedeným odkazom
na ust. § 108a a 108b, § 165b ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z. a § 293k zákona č. 461/2003 Z.z.
stroho odôvodnila tým, ţe bolo zistené, ţe uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade
s platnými právnymi predpismi.
Ako správne skonštatoval krajský súd, v celom odôvodnení však absentuje
argumentácia ţalovaného, prečo je nutné sa zaoberať so zmenou, resp. či a akú zmenu
priniesla vo vzťahu k nároku ţalobcu novela zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
vykonaná zákonom č. 310/2006 Z.z.
Najvyšší súd uţ vo viacerých svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad
5So 27/2005) jednoznačne zdôraznil, ţe konanie správneho orgánu podľa Správneho poriadku
alebo podľa osobitného predpisu musí vychádzať zo zásady zákonnosti. Konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru je rámcovým spôsobom upravené v Jedenástej hlave (§ 125
aţ 144) zák. č. 312/2001 Z.z. s moţnosťou aplikácie právneho predpisu všeobecne
upravujúceho oblasť správneho konania, tzn. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), nakoľko z ustanovenia § 125 zák. č. 312/2001 Z.z. v platnom znení
ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vyplýva subsidiárna pôsobnosť zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) na všetky konania vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru s výnimkou výberových konaní, kvalifikačnej a nominačnej
skúšky, zriaďovania osobitných komisií podľa tohto zákona a pracovnej cesty.
8
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Správne krajský súd sa správne vysporiadal s rozhodnutím ţalovaného, ak vyslovil,
ţe je nepreskúmateľné. Navyše Najvyšší súd k tomuto dodáva, ţe by tak mohol vykonať
aj bez opory v ţalobe, lebo z ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. vyplýva poţiadavka na správne
súdy postupom „ex offo“ zrušiť všetky rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli vydané
na základe neúčinného právneho predpisu a tieţ, ak sú nepreskúmateľné pre:
1. nezrozumiteľnosť,
2. nedostatok dôvodov,
3. neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené.
Je nepochybné, ţe rozhodnutie ţalovaného z 10.12.2007 kritériám uvedených v § 47
ods. 3 správneho poriadku vôbec nevyhovuje a je nepreskúmateľné z titulu nedostatku
dôvodov.
Najvyšší súd uţ opakovane v svojich rozhodnutiach (napríklad sp. zn. 5Sţ 37/2006
a 5Sţf 89/2007) vyslovil záver, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí
obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; tzn. ţe priemernému adresátovi je
daná moţnosť z mu predloţeného odôvodnenia pochopiť
- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený
skutkový stav,
- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a
- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej
vo výrokovej časti.
9
Takéto poţiadavky Správny poriadok poţaduje v zmysle zásady dvojinštančnosti
konania od rozhodnutí správnych orgánov ako celku, tzn. bez rozlišovania rozhodnutia
odvolacieho, či prvostupňového správneho orgánu.
Avšak namiesto hore uvedeného zdôvodnenia a vysvetlenia, prečo v prípade ţalobcu
bolo jeho ţiadosť o zvýšenie príplatku za štátnu sluţbu k dôchodku z dôvodu úpravy
starobného dôchodku podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietnutá,
ţalovaný iba doslovne a mechanicky citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia znenia
právnych ustanovení bez ponúknutia právnych názorov z toho vyplývajúcich.
Podľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom
takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie ţalovaného negatívne ovplyvňuje ústavné právo
ţalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach
alebo právom chránených záujmoch odopiera moţnosť efektívne spochybniť takéto
rozhodnutie, lebo samotný účastník môţe iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného
odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňoval
svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Z uvedeného dôvodu ţalovaný nenaplnil legitímne očakávanie ţalobcu (ako jeden
zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva), čím mu odoprel právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je moţné napadnuté
rozhodnutie označiť ako vydané v súlade so zákonom.
Takisto z uvedeného dôvodu nemohol byť ţalobca objektívne pripravený vykonať
svoju nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho ţiadosti
mohol iba odhadovať. Preto nie je moţné napadnuté rozhodnutie označiť ako súdneho
prieskumu schopné a tieţ, ţe je spravodlivé.
Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
10
Na základe hore uvedených právnych názorov odvolacieho súdu je povinnosťou
ţalovaného v novom konaní prejednať podané odvolanie ţalobcu tým spôsobom, ţe sa bude
námietkami ţalobcu zaoberať, pričom dôvody rozhodnutia musia byť jasne a zrozumiteľne
v jeho novom rozhodnutí obsiahnuté v odôvodnení.
K odvolacím dôvodom ţalovaného, tzn. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Najvyšší súd
záverom uvádza, ţe ak správny súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia dospeje
k záveru, ţe je nepreskúmateľné, je odvolací dôvod, ţe súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d O.s.p.) v odvolacom
konaní neaplikovateľný, lebo v tomto prípade okrem posudzovania obsahu samotného
rozhodnutia súd nemôţe vykonať iné dôkazy práve z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
tzn. záveru, ktorý vychádza z právneho posúdenia veci.
K nesprávnosti odvolacieho dôvodu ţalovaného podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
tzn. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odvolací súd uţ hore vyjadril.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1So 112/2010
a 1So 118/2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich
odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu
alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie
krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému
ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko úspešný ţalobca nebol
právne zastúpený a zo súdneho spisu nevyplývajú jeho ďalšie trovy konania spôsobilé
na priznanie ich úhrady (§ 151 ods. 2 a nasl. O.s.p.), nebola ţalobcovi priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.
11
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných,
resp. štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 8. marca 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová