Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)6ac/360875.40ca83.pdf
PDF · 183.06 KB
No categories available
1So/112/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1So/112/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ľ., nar. X., bytom T., zast.: JUDr. J.,
advokátom so sídlom A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu v dávkovom konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 12. júla 2010 č.k. 15Sd 65/2009-51, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 12. júla 2010 č. k. 15Sd 65/2009-51 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č.: 22-156/2009 zo dňa 26. januára 2009 odporkyňa podľa § 179 ods. 1
písm. a) prvého bodu a § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely
tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela
2
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. júla 1984, nemá nárok na úrazovú
rentu.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17
ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje
na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo
s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne
posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené
na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pri svojom rozhodnutí vychádzala z dokladov zamestnávateľa navrhovateľky T. a.s.
v konkurze (pôv. T., N., Z.). Podľa týchto dokladov navrhovateľka, pracovala od roku 1984
ako robotníčka – meračka reziva u hore uvedeného zamestnávateľa, kde dňa 05. júla 1984
utrpela pracovný úraz, následkom ktorého jej bola urobená amputácia palca a časti I. záprstnej
kosti ľavej nohy.
Ďalej odporkyňa uviedla, že navrhovateľka je od detského veku sledovaná pre esovité
zakrivenie chrbtice – skolióza pri vyšikmení panvy. Ochorenie bolo dôvodom na podanie
žiadosti o uznanie za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorá bola zamietnutá.
Pritom je fyziologickým javom, že pri zmenenom stereotype chôdze a skolióze dochádza
k tvorbe adaptačných negeneratívnych zmien na chrbtici, najmä vo vrcholoch esovitého
zakrivenia chrbtice, ktoré môžu spôsobovať bolesť napríklad v oblasti driekovej chrbtice.
Pre tieto bolesti bola poškodená intermitentne liečená neurológom od roku 1999.
Tiež odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v roku 2007 a 2008 absolvovala
ortopedické a neurologické vyšetrenia, pri ktorých bol jej zdravotný stav uzatvorený ako stav
3
po amputácii palca ľavej nohy, bolestivý syndróm krčnej chrbtice, poúrazová deformita
prednožia vľavo. Pre túto deformitu a narušenú chôdzu bola poškodená posúdená ako
čiastočne invalidná od 9. novembra 1984, pričom maximum obtiaží pramení zo strany
chrbtice a je rozvinutý aj sekundárny neurastenický syndróm, čo potvrdil neurológ.
Navrhovateľka proti rozhodnutiu o nepriznaní úrazovej renty z 05. februára 2008
podala dňa 04. marca 2008 včas opravný prostriedok. Vydané rozhodnutie odporkyne zo dňa
2. februára 2008 Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 11. júla 2008 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.
Na základe novej lekárskej správy z 27. novembra 2008 posudkový lekár sociálneho
poistenia v posudku neuviedol mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty,
pretože po 1. januári 2004 u navrhovateľky nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. V rámci
konania o opravnom prostriedku pobočka odporkyne v Prievidzi uskutočnila dňa l0. decembra
2008 ústne pojednávanie v zmysle § 188 zák. č. 461/2003 Z.z.
Nakoľko u navrhovateľky nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti
s pracovným úrazom zo dňa 5. júla 1984 a súčasne nevznikla žiadna nová právna skutočnosť,
ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa ustanovení § 88 zák. č. 461/2003
Z.z., odporkyňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný
prostriedok z 03.03.2009 (č. l. 6).
Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa potvrdil napadnuté rozhodnutie
odporkyne, nakoľko dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia je správny.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovateľka utrpela pracovný
úraz dňa 5. júla 1984, teda pred 1. januárom 2004, pričom navrhovateľka z dôvodu uvedeného
pracovného úrazu podala dňa 06. decembra 2007 žiadosť o úrazovú rentu podľa § 88
4
Na základe podaného opravného prostriedku boli u navrhovateľky vykonané ďalšie
kontrolné lekárske prehliadky, a to dňa 2. júna 2009 a dňa 8. júla 2009 posudkovými lekármi.
Aj pri týchto kontrolných prehliadkach bolo konštatované, že navrhovateľke bola
už v detskom veku stanovená diagnóza skoliózy a mala skrátenú ľavú dolnú končatinu
o 1,5 cm. Medzičasom sa pridružili aj iné zdravotné poruchy, ako je choroba vysokého
krvného tlaku, vazoneuróza končatín a potvrdené vertebrogénne ochorenie.
Krajský súd poukázal na názor vyslovený posudkovým lekárom, že v dôsledku
pracovného úrazu nedošlo u navrhovateľky k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu,
ale u navrhovateľky ide o trvalý stav, ktorý nadväzoval na existujúce poruchy chodidiel
(ploché nohy), pričom ostatné zdravotné poruchy nesúvisia s pracovným úrazom.
Pri aplikácii § 88 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aj na prípady, kedy
došlo k pracovnému úrazu pred 1. januárom 2004 krajský súd upozornil na výnimku
zakotvenú v ustanovení § 272 ods. 3 cit. zákona.
Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada
za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá
aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili
do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Keďže medzi zákonnými podmienkami pre vznik nároku na úrazovú rentu podľa
§ 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nie je uvedená podmienka poklesu zárobkovej činnosti
navrhovateľky tak, ako je uvedená v ustanovení § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., potom
v prípade priznanej úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. podľa krajského
súdu nie je potrebné určovať pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre účely úrazovej
renty, ak v období po 1. januáru 2004 nedošlo k zhoršení zdravotného stavu.
Krajský súd ďalej zdôraznil, že avšak navrhovateľke doposiaľ nebola priznaná
úrazová renta podľa hore citovaného ustanovenia § 272 ods. 3. Za tejto skutkovej situácie
bolo povinnosťou odporkyne vykonať dokazovanie za účelom posúdenia oprávnenosti jej
5
žiadosti o úrazovú rentu podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z., vrátane zistenia poklesu jej
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, čo aj bolo vykonané. Tu krajský súd
zdôraznil, že v zmysle § 246c ods. 1 a § 127 O.s.p. nie je oprávnený sám posudzovať otázky
medicínskeho charakteru, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Naopak môže preverovať
len správnosť skutkových okolností, z ktorých posudkoví lekári vychádzali a či
na ne prihliadali. Z tohto pohľadu krajský súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporkyne nezistil disproporcie medzi podkladmi, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii
a ich závermi o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v dôsledku
pracovného úrazu.
Vo vzťahu k podnetu právneho zástupcu navrhovateľky súdu na zváženie potrebnosti
vykonať znalecké dokazovanie s ohľadom na vyslovený názor znalca v konaní o invalidnom
dôchodku navrhovateľky, podľa ktorého akákoľvek porucha má vplyv na funkčnosť v prípade
poruchy chrbtice, krajský súd dospel k záveru, že názor posudkových lekárov nie je v rozpore
s predloženým názorom znalca.
III.
Odvolanie navrhovateľky/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo 06.08.2010 (č. l. 58) proti rozsudku prvostupňového
súdu navrhovateľka poukázala na to, že posudky vypracovali posudkoví lekári, ktorí sú však
zamestnancami odporcu a teda možno mať dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti.
Navyše zdôraznila, že ich závery sú v absolútnom rozpore so znaleckým posudkom
MUDr. J., ktorého závery navrhovateľka krajskému súdu predložila.
Taktiež navrhovateľka v svojom odvolaní poukázala na fakt, že podľa nej posudkoví
lekári nemali pre objektívne posúdenie veci potrebnú kvalifikáciu ako znalec MUDr. H..
Krajský súd dokazovanie navrhnutým znaleckým posudkom nedoplnil a v tomto vidí
navrhovateľka dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. popri tomto dôvode sa
navrhovateľka vyjadrila všeobecne, že je tu aj dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p.
6
Vo svojom vyjadrení zo dňa 30. augusta 2010 (č. l. 62) odporkyňa zhrnula doterajšie
skutkové zistenia, popri nich citovala mnohé pasáže z vybraných posudkov a lekárskych
správ. Ďalej odporkyňa zdôraznila, že považuje uvedené závery posudkových lekárov
za hodnoverné, pretože sa zhodujú, sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi odborných lekárov bez nejasností a rozporov, a preto nemá dôvod pochybovať
o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci.
Vo vzťahu k námietke o nutnosti znaleckého dokazovania odporkyňa poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2003,
sp. zn. 1So 9/03, v ktorom sa uvádza, že posudok posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia má konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu
ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom.
Záverom odporkyňa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spoj. s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1
v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil.
7
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou poukazuje na znenie
ustanovenia § 88 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré sa stalo základom na argumentáciu krajského
súdu.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu,
ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17
ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Hore citované ustanovenie jednoznačne vymedzuje nasledovný okruh podmienok
potrebných pre vznik nároku na úrazovú rentu, a to že
1. poškodený musel utrpieť pracovný úraz,
2. poškodený má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať činnosť,
3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom a
4. poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.
Správne preto krajský súd uzavrel svoju interpretáciu ustanovenia § 272 ods. 3
zák. č. 461/2003 Z.z., že ak navrhovateľke nebola priznaná úrazová renta podľa tohto
ustanovenia, potom za takejto skutkovej situácie bolo povinnosťou odporkyne vykonať
8
dokazovanie za účelom posúdenia oprávnenosti žiadosti navrhovateľky o úrazovú rentu podľa
§ 88 zák. č. 461/2003 Z.z., vrátane zistenia poklesu jej pracovnej schopnosti v dôsledku
pracovného úrazu. Najvyšší súd má z priloženého administratívneho spisu zistené,
že tak odporkyňa konala. Nakoľko však navrhovateľka spochybňovala prostredníctvom
svojich námietok zákonnosť postupu pri zisťovaní skutkového stavu, musel Najvyšší súd
sa najskôr zaoberať s touto skupinou námietok.
Ak navrhovateľka chcela vyvolať pochybnosti (dôvodné) o nezaujatosti posudkových
lekárov, ktorí hodnotili jej zdravotný stav, potom mala vychádzať zo zákonných
predpokladov uvedených v zák. č. 461/2003 Z.z. a bola zaťažená povinnosťou tieto
preukázať, a nie iba samotnú činnosť posudkových lekárov vo všeobecnosti spochybniť.
Podľa § 181 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho
nezaujatosti.
Podľa § 181 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. z prerokovávania rozhodovania
pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci
zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.
Podľa § 182 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. účastník konania oznámi organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 183 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o tom, či je zamestnanec organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne z konania vylúčený, rozhoduje
a) riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a
b) generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.
Samotné konštatovanie skutočnosti, že posudkoví lekári ako zamestnancami odporcu
predmetné zdravotné posudky a správy vypracovali, však nie je naplnením postupu, ktorý je
pre navrhovateľku predpísaný prostredníctvom hore citovaných ustanovení § 181 až 183.
9
Iba dodržanie tohto postupu by bolo dôvodom, aby súd v správnom súdnictve mohol
preskúmať, či o práve navrhovateľky ako účastníčky spochybniť nezaujatosť konajúcich osôb
bolo riadne konané a rozhodnuté, a v konečnom dôsledku, či nebola ukrátená na svojom
základnom práve na spravodlivé konanie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Preto aj túto
námietku Najvyšší súd vyhodnotil ako nepodloženú.
Ďalej navrhovateľka zdôraznila, že závery posudkových lekárov sú v absolútnom
rozpore so znaleckým posudkom MUDr. J. č. 2/2009 (č. l. 19 súdneho spisu), ktorého závery
navrhovateľka krajskému súdu predložila. Na tomto mieste musí Najvyšší súd konštatovať, že
navrhovateľka súdu predložila iba fragment z tohto dôkazného prostriedku. Napriek tejto, pre
konanie podstatnej skutočnosti, Najvyšší súd z jeho neúplného obsahu zistil, že znalecký
posudok bol vyhotovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyňou (tzn. rozhodnutie
vydané dňa 26.01.2009 a znalecký posudok spracovaný ku dňu 04.06.2009), preto odporkyňa
nemohla tento znalecký posudok zohľadniť pri vyhodnotení podkladov pre vydanie svojho
rozhodnutia.
Ak ho odporkyňa nemohla zohľadniť v svojom rozhodnutí, potom na takýto listinný
dôkazný prostriedok súd v správnom súdnictve môže prihliadnuť iba vtedy, ak navrhovateľke
existencia objektívnych dôvodov bránila dôkazný prostriedok predložiť v konaní vo veciach
sociálneho poistenia (m.m. § 196 ods. 6 veta prvá zák. č. 461/2003 Z.z.). Navrhovateľka však
na takúto existenciu prekážok nepoukázala. Preto správne krajský súd pristúpil k znaleckému
posudku ako k dôkaznému prostriedku predloženému oneskorene.
Ak aj za tejto situácie sa krajský súd s oneskorene predloženým dôkazným
prostriedkom zaoberal a vyhodnotil jeho vplyv na súdny prieskum, Najvyšší súd poukazuje
na to, že aj znalecký posudok obsahuje text „ ... kde rozhodujúcim zdravotným postihnutím
na účel posudzovania invalidity je u navrhovateľky v súčasnej dobe pristredová prietrž
medzistavcovej platničky L5-S1 vľavo, a z nej vyplývajúcim chronickým LIS, s dráždením
koreňa L5 a znížením citlivosti v jeho dermatome, s výslednou poruchou dynamiky driekovo-
krížovej chrbtice a stereotypu chôdze ...“, a preto správne krajský súd uzavrel svoje úvahy,
že názor posudkových lekárov nie je v rozpore s predloženým názorom znalca.
10
Navyše Najvyšší súd neustále v svojej rozhodovacej praxi upozorňuje účastníkov
na odlišný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob (§ 250i ods. 1
veta prvá O.s.p.) prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva
iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých
v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.), a ak dospeje k názoru,
že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho
skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie
rozhodnutia správneho orgánu.
Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene
očakávať, že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume.
Je síce pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob
prieskumu správnych rozhodnutí (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ale navrhovateľkou podaný opravný
prostriedok do tejto výnimočnej skupiny nespadá.
Pokiaľ potom navrhovateľka poukázala na fakt, že podľa nej posudkoví lekári nemali
pre objektívne posúdenie veci potrebnú kvalifikáciu ako znalec MUDr. H., tak Najvyšší súd
musí s odkazom na hore uvedené závery poukázať, že s takýmto tvrdením sa mal a mohol
vysporiadať orgán sociálneho poistenia v konaní iba vtedy, ak by navrhovateľka túto otázku
spolu so znaleckým posudkom v ňom vzniesla. Z argumentácie ako aj z predloženej časti
znaleckého posudku však Najvyšší súd má preukázané, že sa tak stať nemohlo.
Na základe uvedeného sa Najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu,
že dôkazné prostriedky produkované odporkyňou v konaní o sociálnom poistení boli
postačujúce a zistené zákonným spôsobom, nevykazovali vnútorné rozpory evidentne
zistiteľné súdom, a preto Najvyšší súd je nútený konštatovať, že navrhovateľka nepreukázala,
že by napadnutý rozsudok trpel vadami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c), tzn. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., tzn. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a písm. f),
tzn. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľky ako aj argumentácie odporkyne, s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej
navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-
poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 11. januára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová