Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: F. I., bytom X. č. XXX, právne zastúpený advokátom S.. V. J., so sídlom advokátskej kancelárie S. XXX/X, K., proti žalovanému: N. K., A. V. so sídlom G., W.. XX. M. X-XX, G., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie N. K., B.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. A. riaditeľ v rozhodnutí poukázal na to, že žalobcov zdravotný stav bol hodnotený podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c), prílohy 4 k o sociálnom poistení (rozpätie 40-50%) a odôvodňuje mieru poklesu 60 % (50%+10%).

2. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia tohto rozhodnutia. Poukázal na to, že z dôvodu krízovej epidemiologickej situácie neprebiehali vyšetrenia za osobnej účasti vyšetrovanej osoby. K vyšetreniu teda poslal konajúcemu posudkovému lekárovi lekárske správy z urodynamického vyšetrenia zo dňa 17.04.2020, ktoré potvrdilo, že sa u neho jedná o ťažkosti súvisiace s chrbticou. Zaslal aj lekárske správy z vyšetrení v roku 2019 a 2020. Opakovane poukazoval na to, že podstúpil začiatkom roka 2020 urologické a neurologické vyšetrenie, nakoľko sa u neho začali zhoršovať problémy s únikom moču po operácií chrbtice 17.09.2019. Dňa 10.01.2020 absolvoval urologické vyšetrenie, podľa ktorého lekár indikoval, že problémy s únikom moču súvisia s operáciou chrbtice. Následne absolvoval neurologické vyšetrenie a urodynamické vyšetrenie. Podľa názoru žalobcu aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčín sp. zn. zo dňa 09.10.2019 vyplýva, že posudkový lekár mal pri bodovom hodnotení vychádzať aj zo skutočnosti, či úniky moču súvisia s chrbticou, resp., že operácia krčnej chrbtice má na uvedený problém vplyv.

3. Ďalej uviedol, že napádané rozhodnutie trpí okrem nesprávnosti aj formálnou vadou. Podľa ustanovenia prvá veta o správnom konaní (správny poriadok), keď nie je datované.

4. Žalobca zdôraznil, že v konaní pred orgánmi verejnej správy žiadal navýšenie miery poklesu svojej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 60 %, ktoré boli priznané v roku 2017, na 70 %, nakoľko od roku 2017 malo dôjsť k výraznému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Uviedol, že bol dňa 31.10.2018 hospitalizovaný v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v G. G. na oddelení akútnej kardiológie z dôvodu prekonania akútnej perikarditídy. Začali sa u neho objavovať

problémy s tlakom, inkontinencia spôsobená problémami s chrbticou. Je po operácii krčnej chrbtice a ľavého ramena. Má bolesti oboch lakťov aj s tŕpnutím. Nakoľko bolestivosť a tŕpnutie neustále pretrváva, je obmedzený v pohybe. Kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom, začal pravidelne navštevovať aj algeziologickú a neurochirugickú ambulanciu. Okrem toho je pravidelne kontrolovaný neurológom.

5. Uviedol, že s postupným zhoršovaním zdravotného stavu sa zhoršuje aj jeho psychický stav. Navštevuje psychiatrickú ambulanciu a pravidelne užíva lieky. Má problémy so spánkom, bojí sa zaspať. Nie je schopný prejsť dlhší úsek, vypadávajú mu predmety z rúk. Máva závrate, problémy s dýchaním a vysoký krvný tlak. Na základe uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že od roku 2017 sa jeho zdravotný stav, či už fyzický alebo psychický, výrazne zhoršil. Žije s neustálou chronickou bolesťou. Bojí sa zaspávať, nie je schopný normálne fungovať. To všetko mu znemožňuje viesť riadny a plnohodnotný život.

6. Žalobca namietal aj postup posudkového lekára N. K. pobočka K., S.. Z. H. a ďalších posudkových lekárov, a ich nestrannosť a nezaujatosť. Je toho názoru, že v jeho veci nedostatočne posúdili zdravotný stav žalobcu, podané posudky nie sú komplexné, po medicínskej stránke nelogicky zdôvodnené. Na základe uvedeného žiadal, aby mu súd pridelil nového posudkového lekára žalovaného, ktorý preverí jeho zdravotný stav za jeho osobnej účasti a určí mieru poklesu schopnosti vykonávateľ zárobkovú činnosť. Poukázal, že k takémuto určeniu posudkového lekára už v podstate v jeho veci došlo v konaní vedenom pod sp. zn. , avšak nakoniec zobral svoj návrh späť.

7. Trval na vykonaní nového posudku ohľadne jeho zdravotného stavu. Poukázal na to, že týmto posudkom vypracovaným v konaní pred súdom by bola N. poisťovňa viazaná. Mal za to, že v opačnom prípade sa nikdy nedomôže svojich práv voči N. poisťovni. Vypracovaný posudok, na ktorom sú rozhodnutia správnych orgánov postavené nemožno považovať podľa jeho názoru za relevantný podklad k vydaniu rozhodnutia podľa ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení, nakoľko ho mohla vykonať aj nekompetentná osoba.

8. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rozhodnutí N. poisťovne ústredie zo dňa XX.XX.XXXX figuruje v odôvodnení názor, podľa ktorého posudkový lekár nemá za preukázané, že by poškodenie bedrovej chrbtice, eventuálne miechy bolo, bolo príčinou inkontinencie moču. K poruchám močenia žalobcu však došlo až v príčinnej súvislosti s vykonávanými operáciami krčnej chrbtice, pri čom tieto problémy sa do operácie u neho nevyskytovali. Trval na tom, že je neurochirurgickým vyšetrením preukázané, že došlo ku kompresii nervových koreňov a spletí pri poškodení medzistavcových platničiek. V urodynamickom vyšetrení zo dňa 17.04.2020 je v závere uvedené stanovisko, že sa jedná o neurogénny močový mechúr pri základnom vertebrogénnom ochorení. Preto dospel k záveru, že sa jedná práve o súvis s pooperačným stavom chrbtice. Nesúhlasil s aplikáciou kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) prílohy č. 4 k na jeho zdravotný stav. Podľa názoru žalobcu je na jeho prípad potrebné aplikovať kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. c) prílohy č. 4 k , a to aj s poukazom na operáciu chrbtice v januári 2017, a s poukazom na závery rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . S poukazom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zrušiť a vrátiť späť na ďalšie konanie.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní riadne posúdený, považoval za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením. Zdôraznil, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zákonom zverené práve posudkovým lekárom. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, kto vyhotovil odborný posudok o invalidite zo dňa 20.05.2020 je nedôvodná, nakoľko nejde o rozhodnutie, pre ktoré zákon vyžaduje, aby bol podpísaný a opatrený pečiatkou. Taktiež nie je dôvodná námietka ohľadne neuvedenia dátumu na žalobou preskúmavanom rozhodnutí, nakoľko je na ňom jasne uvedené, že bolo vydané dňa 24.10.2020.

10. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne podradenie jeho zdravotného stavu pod kapitolu XV., oddiel E, položku 3 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, tak žalovaný poukázal na závery posudkového lekára, pričom uviedol, že aj keď bol dvakrát operovaný na krčnú chrbticu s pretrvávajúcim častým dráždením periférnych nervov, nešlo u neho o trvalé parézy a ani

svalové atrofie. Močové poruchy v zmysle inkontinencie pri poškodení krčnej chrbtice, okrem celkového prerušenia krčnej miechy sú prakticky nemožné. Inervácia mechúra je v časti bedrovej chrbtice. Z vykonaného neurologického vyšetrenia nie je močová inkontinencia preukázaná, keď neurogénny močový mechúr nie je močovou inkontinenciou.

11. V následnom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že sa pridŕža svojich doterajších vyjadrení. Zdôraznil, že v prípade spochybňovania záverov posudkového lekára nebol vedený len svojim subjektívnym presvedčením, ale objektívnymi názormi lekárov z rôznych oblastí, ktorí mu diagnostikovali nové poruchy a ochorenia, ktoré majú alebo môžu mať súvis s prehodnotením miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Objektivita lekára N. poisťovne pri výkone jeho činnosti môže byť diskutabilná. Okrem toho na posudok vypracovaný posudkovým lekárom nie je možné hľadieť ako na nemeniteľný dôkaz. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o súdnym prieskum zákonnosti rozhodnutia. Je potrebné skúmať, či je takýto posudok úplný, logický, presvedčivý a či dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. V prípade zaujatosti posudkového lekára sociálnej poisťovne sa vo svojej podstate jedná o nezákonný dôkaz. Opakovane požiadal o vykonanie lekárskeho vyšetrenia nezávislým posudkovým lekárom v rámci súdneho konania.

12. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu písomne nevyjadril.

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, po vyjadrení účastníkov konania, oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Z administratívneho spisu bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe odborného posudku posudkového lekára žalovanej, ústredie so sídlom v J. zo dňa 20.05.2020, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60%. Zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený ako chronický cervikobrachiálny a vertebrogénny lumbosakrálny syndróm s častou radikulopathiou na hornej hranici z rozpätia 40-50%. Pre ostatné ochorenia je základná miera poklesu zvýšená o 10% na celkových 60%.

15. Uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané v konaní, ktoré začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 12.11. 2018, v ktorej žiadal prehodnotenie zdravotného stavu a navýšenie sumy invalidného dôchodku. N. K., B. G. žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla z dôvodu, že podľa posudkového lekára N. K., pobočka v K. je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia N. poisťovne, ústredie, so sídlom v J. zo dňa 20. februára 2019. Pre ostatné zdravotné poruchy základnú mieru poklesu navýšil o 10% na celkových 60%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo podľa posudkového lekára - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzalgia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapitoly XV, odd. E, položka 3 písm. c) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení s mierou poklesu 50%. Za iné pridružené ochorenia bola navýšená miera poklesu o 10% na celkových 60%. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.03.2019, ktoré bolo prvotne vo veci vydané bolo podrobené súdnemu prieskumu. Tunajší súd rozhodnutím č. k. -110 zo dňa 09.10.2019 napadnuté rozhodnutie (ako aj rozhodnutie ústredia) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že „ bolo preukázané, že ochorenie žalobcu je v jasnej progresii, keď z predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca trpí dysfunkčným močením pri problémoch s L-S chrbticou. Zistený zdravotný problém by podľa správneho súdu mohol odôvodňovať posúdenie zdravotného stavu podľa žalobcom navrhovanej kvalifikácie v súlade s kapitolou XV, odd. E, položka 4 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu, ktorej prináleží miera poklesu v rozpätí od 70 do 80 %.”

16. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia opätovne, a to 20.05.2020 s tým, že bolo uzavreté, že zdravotný stav žalobcu nie je možné posudzovať podľa kapitoly XV., odd. E, položky 4 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, nakoľko preto nie sú splnené podmienky. Uviedol, že aj keď bol žalobca dvakrát operovaný na krčnú chrbticu s pretrvávajúcim častým dráždením periférnych nervov, nejde u neho o trvalé dráždenie, parézy a

svalové atrofie. Močové poruchy v zmysle inkontinencie pri poškodení krčnej chrbtice (okrem celkového prerušenia miechy) sú prakticky nemožné. Inervácia močového mechúra je v časti bedrovej chrbtice. Z vykonaného neurologického vyšetrenia nie je močová inkontinencia preukázaná. Túto u žalobcu podľa posudkového lekára spochybňuje samotná anamnéza. Prvý záznam od urológa pri vyšetrení 14.03.2019 udáva, že mu od roku 2016 uniká moč, bez bolestí s urgenciou, neriešil to. Pri urologickom vyšetrení 10.01.2020 udáva, že moč mu uniká v noci, cez deň nie, inak s močením ťažkosti nemá, čo tiež nesvedčí o pravej močovej inkontinencii. Ani urodynamické vyšetrenie zo dňa 17.04.2020 nediagnostikovalo močovú inkontinenciu , ako samotnú klinickú jednotku a už vôbec nie pri vertebrogénnom základnom ochorení. Na tento záver chýba neurologické vyšetrenie, ktoré by potvrdilo neurologicky podmienenú močovú inkontinenciu. Neurogénny močový mechúr totiž nie je močová inkontinencia, ale iba jedna z porúch vyprázdňovania močového mechúra. V žiadnom prípade nejde o močovú inkontinenciu zapríčinenú poruchou zvieračov. Konštatoval, že zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by malo za následok zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na vyššiu ako 60% nebolo preukázané. Na tomto základe bolo vo veci opätovne rozhodnuté.

17. Podľa , , o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Podľa § 153 ods. 8 zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

20. Podľa o sociálnom poistení, organizačná zložka N. poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

21. Podľa , o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky N. poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka N. poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. V predmetnej veci bol zdravotný stav žalobcu opätovne (po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov súdom) posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 20.05.2020 tak, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe je 50%, za ostatné ochorenia navýšené o 10% na celkových 60%, a to z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v odstavci 16 tohto rozhodnutia. Pri zhodnotení zdravotného stavu žalobcu bral posudkový lekár do úvahy lekárske správy ako neurologické vyšetrenie UN S. zo dňa 06.09.2018, algeziologické vyšetrenie z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, neurologické vyšetrenie z XX.XX.XXXX, psychiatrické vyšetrenie z XX.XX.XXXX, ortopedické vyšetrenie z XX.XX.XXXX, interné vyšetrenie XX.XX.XXXX, pľúcne vyšetrenie z XX.XX.XXXX a prepúšťaciu správu z hospitalizácie SUSCH G. G. od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, ako aj iné správy predložené žalobcom.

23. Žalobca nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nerozporoval, že jeho základné zdravotné obťiaže súvisia s chrbticou, avšak poukazoval na to, že má neurogénny močový mechúr, ktorý odôvodňuje subsumciu jeho zdravotného stavu pod kapitolu XV., odd. E, pol. č. 4, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Za účelom zistenia miery poklesu pracovnej jeho pracovnej schopnosti, resp. určenia správnej kategorizácie jeho zdravotného stavu podľa prílohy č. 4 k zákonu, žiadal nariadiť znalecké dokazovanie.

24. Správny súd uvádza, že bolo bez pochybností preukázané, že žalobca trpí postihnutím krčnej chrbtice. Počas administratívneho konania bolo preukázané, že absolvoval z tohto dôvodu dve operácie. Okrem toho bol u neho zistený neurogénny močový mechúr. Taktiež má bolesti driekovej chrbtice spôsobené diskrétnym útlakom v oblasti platničky L5 vpravo. Klinicky štyria odborní lekári dokumentovali pri driekovej chrbtici útlak periférneho nervu L5, pre ktorý prebieha algeziologická liečba, vrátane PRT a ónoterapie.

25. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný opakovane, pričom posudkoví lekári určili za najzávažnejšie zdravotné postihnutie stav driekovej chrbtice, s tým, že mu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, odd. E, pol. 3, písm. c) prílohy k zákonu. Uvedené postihnutie bolo určené za najzávažnejšie, nakoľko stav po operácii krčnej chrbtice by odôvodňoval posúdenie podľa kapitoly XV, odd. E pol. 4 písm. b) prílohy k zákonu, kde je zákonné rozpätie 35 až 45% miery poklesu pracovnej schopnosti. Za postihnutie driekovej chrbtice bola žalobcovi určená miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 50% s tým, že za ostatné ochorenia došlo k navýšeniu o maximálne možných 10%.

26. Ako bolo uvedené vyššie, stav po operáciách krčnej chrbtice bol vyhodnotený ako postihnutie podľa písmena b) položky 4 kapitoly XV. a jeho stav driekovej chrbtice podľa položky 3 písmena c) tejto kapitoly. Zákon pri kategorizácii stavu po operácii chrbtice podľa písm. b) položka 4, odd. E, kapitola XV, (teda tak, ako bolo jeho stav správnymi orgánmi vyhodnotený) predpokladá, že u postihnutej osoby sa prejavujú často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, existuje slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Zákon teda pre 35% až 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počíta s tým, že posudzovaná osoba je po operácii chrbtice postihnutá podstatným obmedzením výkonnosti organizmu. Ak by mal byť pooperačný stav hodnotený vyššou mierou poklesu pracovnej schopnosti, museli by byť ako dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav diagnostikované a odbornými vyšetreniami potvrdené aj trvalé prejavy dráždenia nervov, s parézami so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. Takýto stav nebol u žalobcu počas administratívneho konania preukázaný a ani v konaní pred súdom neboli tvrdené a preukazované následky na jeho zdraví ako svalové atrofie alebo parézy. Správny súd konštatuje, že posudkový lekár dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo dokumentovaný únik moču nie je možné považovať za poruchu funkcie zvieračov a už vôbec nie spôsobený postihnutím chrbtice žalobcu.

27. Aj v prípade, že by skutočne išlo o takúto kvalifikovanú poruchu zvieračov, ako má zákon na mysli v zmysle vyššie uvedenej položky, tak správny súd poukazuje na to, že nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že tu existujú aj iné poškodenia zdravia, ktoré sú pre takúto kategorizáciu zo zákona potrebné. Konkrétne u žalobcu nebola zistená svalová atrofia a trvalé prejavy draždenia nervov s parézami. Inými slovami, správny súd má za to, že správny orgány na podklade posudku posudkového lekára, správne vyhodnotil zdokumentovaný zdravotný problém žalobcu (neurogénny mechúr). Avšak aj v prípade, že by tomu tak nebolo, neboli by splnené medicínske podmienky pre posúdenie je zdravotného stavu podľa kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. c) prílohy k zákonu o sociálnom poistení.

28. Správny súd má súčasne za to, že žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo stanovil danú kategorizáciu ochorenia a hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôsledne sa zaoberal aj ostatnými zdravotnými postihnutiami žalobcu. Vzhľadom na dve takmer rovnocenné (z hľadiska určenej miery poklesu pracovnej schopnosti) postihnutia chrbtice, bolo žalobcovi v zmysle priznané maximálne možné navýšenie o 10%.

29. Správny súd uznáva, že vzhľadom na tieto dve takmer rovnako závažné postihnutia chrbtice (45% a 50%) sa žalobcovi môže javiť učených celkových 60 % poklesu ako nedostatočné. Treba však zdôrazniť, že zákon neumožňuje tieto ochorenia „sčítať“, ale správne orgány musia vybrať jedno najzávažnejšie ochorenie a za ostatné (v tomto prípade takmer rovnako závažné postihnutie, resp. ochorenie chrbtice)

je možné takto určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti zvýšiť maximálne o 10%, tak ako sa stalo v prejednávanej veci.

30. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobcu, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Skutočnosť, že sa posúdenie zdravotného stavu realizovalo bez osobnej prítomnosti žalobcu nemá na tieto závery zásadný vplyv, a to jednak z dôvodu, že posudkoví lekári rozhodujú primárne na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a súčasne tento stav bol vyvolaný epidemickou situáciou a postup správnych orgánov bol v súlade s v znení v spojení s . Súčasne je potrebné uviesť, že aj pred týmto stavom platilo, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonávalo za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár neurčil inak. Povinnosť vykonať posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca bola daná len v prípade, ak o to poistenec výslovne požiadal. Taktiež samé o sebe, nie je dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, že posudok o invalidite, ktorý bol žalobcovi zaslaný nie je podpísaný konajúcim posudkovým lekárom a nie je na ňom uvedené jeho meno. V kontexte celkového odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je pre posúdenie veci najpodstatnejšie, je podstatný najmä obsah tohto posudku, s ktorým bol žalobca oboznámený. Taktiež správny súd uvádza, že z rozhodnutia tunajšieho súdu vydaného v konaní sp. zn. nevyplýva, že by boli správne orgány zaviazané posúdiť zdravotný stav podľa položky 4, písmena c) odd. E, kapitoly XV. prílohy č. 4 k zákonu. V rozhodnutí je uvedené, že by dysfunkčné močenie mohlo odôvodňovať vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že bola vyslovená iba eventuálna možnosť inej kategorizácie zdravotného stavu žalobcu.

31. Žalobca v konaní pred súdom žiadal nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré malo dať odpoveď na to, aká je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne malo objasniť správnosť kategorizácie jeho zdravotných problémov. Správny súd tomuto návrhu na dokazovanie nevyhovel, keď mal za to, že znalecké dokazovanie ( tak ako ho navrhol žalobca) malo byť zamerané na zodpovedanie otázok, ktoré sú predmetom vlastného rozhodovania správneho orgánu v konaní o invalidný dôchodok. Je podstatou rozhodovania správneho orgánu v tomto type konania, aby bola vykonaná jednak subsumcia zdravotného stavu posudzovanej osoby, tak ako vyplýva z odborných lekárskych správ a nálezov, pod určitú kategóriu stanovenú v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Súčasne je vecou určitej správnej úvahy konajúceho orgánu ako bude v rámci zákonom stanoveného rozpätia následne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené teda nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, nakoľko znalec nemôže takýmto spôsobom nahrádzať činnosť správneho orgánu. Okrem toho správny súd nepovažoval túto požiadavku za dôvodnú aj s ohľadom na skutočnosť, že hodnotenie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi nie je v rozpore so závermi z vyšetrení odborných lekárov a ich postup nesvedčí o ich zaujatosti. O odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov posudkových lekárov sociálnej poisťovne preto nebolo dôvodu pochybovať, aj keď námietka žalobcu, že sú zamestnancami N. K., zodpovedá skutočnosti. Postavenie posudkových lekárov pri posudzovaní invalidity je upravené v zákone, a preto samotná námietka o ich zaujatosti resp. neobjektívnosti z dôvodu ich právneho vzťahu k žalovanému nepostačuje na nariadenie znaleckého dokazovania. 32. Správny súd taktiež uvádza, že nariadenie znaleckého dokazovania sa nejavilo účelné ani s ohľadom na to, že tu v konečnom dôsledku neboli ani len tvrdené také zdravotné problémy žalobcu ako napríklad atrofia svalov, ktoré sú okrem poruchy zvieračov predpokladom pre posúdenie žalobcu podľa kapitoly XV, odd. E, pol. 4 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

33. Správny súd ďalej uvádza, že ak žalobca žiadal určiť v konaní pred súdom iného posudkového lekára, tak uvedený postup nezodpovedá až po právoplatnom skončení administratívneho konania. S poukazom na uvedené nie je možné v konaní pred súdom určiť iného posudkového lekára a zadávať mu úlohy. Správny súd nemá voči posudkovým lekárom sociálneho poistenia také právomoci, aby im mohol priamo ukladať úlohy a zadania. To platí o to viac, že sa tieto majú týkať už právoplatne skončenej administratívnej veci. Ak žalobca poukazoval na to, že v minulosti mal tunajší súd v úmysle takéto posúdenie od posudkového lekára vyžiadať tak, správny súd poukazuje na to, že tomu tak bolo ešte pred účinnosťou zákona č.

, teda v čase, keď sa vo veciach invalidného dôchodku preskúmavali neprávoplatné rozhodnutia N..

34. Okrem toho, ak mal žalobca pochybnosti (dôvodné) o nezaujatosti posudkových lekárov, ktorí hodnotili jeho zdravotný stav, potom mal vychádzať zo a bol zaťažený povinnosťou tieto preukázať, a nie iba samotnú činnosť posudkových lekárov vo všeobecnosti spochybniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. uzavrel, že „Samotné konštatovanie skutočnosti, že posudkoví lekári ako zamestnancami N. K. predmetné zdravotné posudky a správy vypracovali, však nie je naplnením postupu, ktorý je pre žalobcu predpísaný prostredníctvom ustanovení až 183.“ V danej veci žalobca ani netvrdil konkrétne dôvody zaujatosti posudkových lekárov, skôr napádal ich odbornosť a ich pomer k N. K..

35. Pokiaľ ide o namietaný formálny nedostatok, a to neuvedenie dátumu vydania rozhodnutia žalovaného, tak správny súd uvádza, že dokument, ktorý predložil žalobca k správnej žalobe skutočne neobsahuje uvedenie tohto údaju. Na druhej strane ide o odstrániteľný nedostatok, ktorý žalovaný môže odstrániť zákonom určeným spôsobom. Nejde o taký nedostatok, ktorý by sám o sebe spôsoboval nezákonnosť celého rozhodnutia a bol bez ďalšieho dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

36. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol podľa , keď dospel k záveru, že správne orgány rozhodli o veci žalobcu v súlade so zákonom. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených samotným žalobcom dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.