Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/52/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a

JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci ţalobcu: G. P., nar. X., bytom S., X., zast.: JUDr.

Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul. Škultétyho č. 1597/7,

955 01 Topoľčany, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.

novembra 2013 č. k. -52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

07. novembra 2013 č. k. -52 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

A)

1. Rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.03.2012 (č. l. 10 – ďalej na účely

rozsudku tieţ „rozhodnutie 1.“) postupom podľa

2

Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“)

ţalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia

sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.:

SPC-OSZ-VZ46.488-2/2011 z 23.12.2011 (č. l. 9 – ďalej na účely tohto rozsudku len

„prvostupňové rozhodnutie 1.“), ktorým bolo podľa ustanovení § 33 ods. 1 písm. a)

a odsek 2, a , v súlade s ţalobcovi

priznané odchodné vo výške l1.317,68 € mesačne.

2. Ţalovaný svoje prvostupňové rozhodnutie 1. odôvodnil tým, ţe na výpočet

odchodného bola ţalobcovi podľa zhodnotená doba trvania

sluţobného pomeru 21 rokov a 308 dní a za túto dobu trvania sluţobného pomeru ţalobcovi

patrí odchodné vo výške 9 násobku základu. Celková započítaná doba sluţobného pomeru

bola nasledovná:

- od 01.10.1980 do 29.09.1982 - základná vojenská sluţba,

- od 01.01.1992 do 31.12.1999 - výkon sluţby,

- od 01.01.2000 do 31.10.2011 - výkon sluţby.

Podľa v znení platnom v čase podania žiadosti

(t. j. 03.11.2011) dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku

na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový

dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru príslušníkov Zboru

ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej

polície podľa o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších

predpisov.

3. Rozhodnutie 1. potom ţalovaný odôvodnil tým, ţe podľa potvrdenia odboru

personálnych a sociálnych činností Generálneho riaditeľstva Ţelezničnej polície č. p.: GRŢP-

4-29/P-98 zo dňa 04.08.1998 bol ţalobca dňom 01.06.1985 na základe pracovnej zmluvy

č. prijatý do pracovného pomeru k Správe Ochrany ţelezníc Bratislava.

Pracovný pomer bol ukončený dňom 31.10.1986. Počas trvania pracovného pomeru bol

v zmysle pracovnej zmluvy poverený výkonom funkcie príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany

ţelezníc.

3

Keďţe ţalobcov pracovný pomer, ako príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc

bol ukončený dňom 31.10.1986, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti

Zb. o Federálnej ţelezničnej polícii (ďalej na účely rozsudku len „“),

nemohlo podľa ţalovaného dôjsť a ani nedošlo k pretransformovaniu jeho pracovného

pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc na sluţobný pomer príslušníka

„policajta“ Ţelezničnej polície. Tým nemoţno jeho dobu pracovného pomeru príslušníka

Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc od 1.6.1985 do 31.10.1986 povaţovať za dobu trvania

sluţobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na priznanie výsluhového dôchodku podľa

B)

4. Rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.03.2012 (č. l. 6 – ďalej na účely

rozsudku tieţ „rozhodnutie 2.“) postupom podľa § 84 ods. 4 písm. a) zák. ţalovaný zamietol

odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych

a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPC-OSZ-VZ46.488-

1/2011 z 23.12.2011 (č. l. 8 – ďalej na účely tohto rozsudku len „prvostupňové

rozhodnutie 2.“), ktorým bol podľa ustanovení § 38, § 39, § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3

písm. a) ţalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2011

vo výške 540,74 € mesačne a súčasne sa mu táto suma podľa

Z. z. zvýšila o 2,10% na sumu 552,10 € mesačne.

5. Prvostupňové rozhodnutie 2. bolo odôvodnené tým, ţe pre výpočet výsluhového

dôchodku bola podľa zhodnotená hore uvedená doba trvania

sluţobného pomeru v dĺţke 21 rokov a 308 dní, za ktorú patrí ţalobcovi výsluhový dôchodok

vo výške 43% základu určeného podľa

Zamietnutie odvolania ţalobcu bolo odôvodnené rovnako ako je uvedené vyššie

(viď bod č. 3).

II.

Konanie na prvostupňovom súde

A)

6. Proti obidvom rozhodnutiam ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal

na Krajský súd v Bratislave ţalobu zo dňa 25.04.2012.

4

7. Ţalobca ako dôvod ţaloby uviedol, ţe v zápočtoch mu chýba obdobie od 01.6.1985 -

31.10.1986 (t. j. 1 rok a 5 mesiacov). V tomto čase pracoval ako príslušník Zboru ozbrojenej

ochrany ţelezníc Nové Zámky, oddelenie v Topoľčanoch.

Podľa výkazu o zápočtoch rokov ku dňu 01.09.1998 mal započítanú prax 10 rokov,

1 mesiac a 1 deň pre prídavok za výsluhu rokov podľa

o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru

väzenskej a justičnej stráţe SR, Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej

na účely rozsudku len „“), čo korešponduje s obdobím od 01.10.1980 d

30.09.1982, od 01.06.1985 do 31.10.1986 a od 01.01.1992 aţ do 01.09.1998. Ako príslušník

Policajného zboru pracoval nepretrţite od uvedeného dátumu 01.01.1992 do 31.10.2011, čo je

spolu 19 rokov a 10 mesiacov.

8. S poukazom na ustanovenie a v zmysle ust.

okrem zhodnotenia doby výkonu základnej vojenskej sluţby

od 1.10.1980 do 30.9.1982 mu mala byť započítaná aj doba od 1.6.1985 do 31.10.1986,

keď vykonával prácu príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc.

9. Ţalovaný vo vyjadrení z 02.09.2013 opätovne zdôraznil svoj argumentačný záver

z napadnutých rozhodnutí 1. a 2., ţe nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tzv. „pretransformovaniu"

pracovného pomeru ţalobcu, ktorý bol ukončený dňom 31.10.1986 na sluţobný pomer

príslušníka (policajta) Ţelezničnej polície, pretoţe tento pracovný pomer v čase nadobudnutia

účinnosti ani neexistoval.

10. V súvislosti s uvedeným ţalovaný nesúhlasil s námietkou ţalobcu, ţe doba

pracovného pomeru od 01.06.1985 do 31.10.1986 mu bola započítaná do obdobia

započítateľnej odbornej praxe podľa ust. , a preto mu mala

byť započítaná ako doba trvania sluţobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č.

Podľa ţalovaného dobu trvania sluţobného pomeru nie je moţné stotoţňovať a

zamieňať s dobou započítateľnej odbornej praxe podľa ,

pretoţe ide o dva samostatné a na sebe nezávislé inštitúty.

5

B)

11. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ( ),

ţalobu prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru,

ţe ţaloba nie je dôvodná.

12. Po citácii dotknutých ustanovení § 33 ods. 1 písm. a), odsek 2, § 38 ods. 1, § 39

, a aţ 3 zák. č.

krajský súd zdôraznil, ţe spornou zostala iba skutočnosť, či ţalovaný bol

povinný započítať ţalobcovi dobu trvania pracovného pomeru od 01.06.1985 do 31.10.1986

k Správe ochrany ţelezníc Bratislava, do trvania sluţobného pomeru podľa § 58 ods. 1

písm. s)

V súvislosti s uvedeným krajský súd konštatoval, ţe z citovaného ustanovenia vyplýva

aplikačný záver, ţe doba pracovného pomeru v Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc sa

povaţuje za sluţobný pomer príslušníkov ţelezničnej polície podľa iba

v tom prípade, ak ku dňu účinnosti (29.05.1992) by ţalobca bol

príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc a stal by sa policajtom ţelezničnej polície.

toto sa však podľa krajského súdu v prípade ţalobcu nesplnilo.

13. Námietkou ţalobcu, ţe vyššie uvedená doba pracovného pomeru mu bola

započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa , a

preto mu mala byť započítaná aj ako doba trvania sluţobného pomeru podľa § 58 ods. 1

písm. s) , krajský súd odmietol, nakoľko je nutné striktne rozlišovať

nároky plynúce z doby započítateľnej odbornej praxe, ktorá je rozhodná pre určenie

percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov ( ),

od nárokov vyplývajúcich z doby trvania sluţobného pomeru, ktorý je rozhodný pre určenie

výšky odchodného a výsluhového dôchodku je rozhodujúca a nie doba započítanej odbornej

praxe ( ), nakoľko ide o dva samostatné a rôzne na sebe nezávislé

inštitúty.

14. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako uviedol v svojej výrokovej časti

rozsudku.

6

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.12.2013 (č. l. 61) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu objasnil odvolacie

dôvody poţadované v zmysle v spojení s odsekom 2 a tak,

ţe

- súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam (viď ) a

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(viď ).

16. Ďalej ţalobca sformuloval nasledujúce parciálne odvolacie dôvody:

- nakoľko za obdobie od 01.06.1985 do 31.10.1986, kedy pracoval ako príslušník Zboru

ozbrojenej ochrany Nové Zámky, oddelenie v Topoľčanoch, a z uvedeného dôvodu

poberal aj prídavok za výsluhu rokov, ţalobca naďalej trvá na názore, ţe do doby

sluţobného pomeru mu mala byť započítaná uvedená doba,

- v súvislosti s tým poukázal na uznanie vojenskej základnej sluţby, ktorá bola ešte

pred dátumom 31.10.1986 v rokoch 1980-1982,

- vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia ods. l na prejednávanú

vec, nakoľko v citovanom zákone sa nikde neuvádza, ţe počas pretransformovania zákona

nemal mať ţalobca prerušenú činnosť vykonávania povolania,

- obdobne vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia

na prejednávanú vec, nakoľko podľa citovaného odseku by nemalo byť rozhodujúce, či

v čase nadobudnutia zákona bol ţalobca činný v sluţbe ZOOŢ a následne príslušníkom

ţelezničnej polície, ako aj

- namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia na prejednávanú

vec, nakoľko ţalobca je vnútorne presvedčený, ţe mu prináleţí priznať uvedené roky, tak

ako uviedol v svojej ţalobe.

- ţalobca tieţ odmietol tvrdenie Krajského súdu v Bratislave, ţe ţalobca mohol vedieť,

ţe dôchodok nebol správne vypočítaný, a naopak prístup ţalovaného označil

za šikanovanie a diskrimináciu. Rovnako nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ţe bol

povinný okrem iného písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia

7

do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku jej výšky

a výplatu.

17. Taktieţ ţalobca poukázal na vykonané prerátanie výsluhového dôchodku podľa

odslúţených rokov na mzdovej učtárni KR PZ Nitra, kde pracovníčka ţalobcovi mala rátať

celkom 23 rokov, tak ako je uvedené v jeho ţalobe. Súčasne vyslovil svoj záver, ţe keby bol

na uvedenej učtárni informovaný, ţe čas pôsobenia v ZOOŢ mu nebude zarátaný, tak by

nebol odchádzal do výsluhového dôchodku. Preto sa týmto cíti byť zavádzaný a podvedený.

18. Záverom ţalobca navrhol, aby konajúci súd zrušil rozhodnutia 1. a 2. spolu

s prvostupňovými rozhodnutiami 1. a 2. a veci vrátil ţalovanému na ďalšie konanie spolu

s uloţením povinnosti náhrady trov konania vo vyčíslenej sume.

19. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 66) zo dňa 13.12.2013 vyplýva jednoznačný názor

ţalovaného, ţe

krajský súd sa napadnutým rozsudkom v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými

námietkami ţalobcu a rozhodol v súlade so zákonom,

ţalobca v odvolacích dôvodoch neuvádza ţiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva

názor, ţe došlo nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci,

v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zdôrazňuje úloha súdu v správnom

súdnictve tak, ţe nemá nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať

zákonnosť ich postupov a rozhodnutí v medziach ţalobných bodov s výnimkou

zakotvenou v ustanovení

20. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa (ďalej v texte

rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej

8

lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

( o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,

pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

22. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia

ţalovaného, je právna otázka, či právne inštitúty započítateľnej odbornej praxe podľa § 86

ods. 3 a trvanie sluţobného pomeru podľa zák. č.

sú totoţné alebo svojim právnym obsahom odlišné.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

23. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

24. Ţalobca sa v svojom odvolaní bránil argumentáciou, ţe

- súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a ţe

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9

25. Vo vzťahu k prvej odvolacej námietke Najvyšší súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. ) uvádza, ţe pre riadne

preverenie zisteného skutkového stavu si správny súd vyţiada kompletný administratívny

spis, a na zabezpečenie tohto cieľa mu ponúka platný mnoţstvo

oprávnení. Pre správne súdnictvo je administratívny spis ţalobcu ako správneho orgánu

základným podkladom na posúdenie riadneho zistenia skutkového stavu ako aj moţných

nedostatkov tohto procesu.

Medzi moţné nedostatky sa najmä zaraďuje nedostatočné vyhodnotenie vykonaných

dôkazných prostriedkov alebo nedôvodné odmietnutie dôkazných prostriedkov

(v prejednávanej veci ide o relevantnú sociálno-právnu dokumentáciu vo forme rôznych

časových a pracovnoprávnych správ, listín alebo iných dokumentov), ktoré by mohol

navrhnúť alebo predloţiť ţalobca.

26. Tieţ Najvyšší súd vo svojej konštantnej judikatúre uţ viackrát zdôraznil (napríklad

rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 11.01.2011), ţe iba výnimočne je moţné

v konaní podľa 2 a 3. hlavy 5. časti správnom súdnictve

v zmysle , resp. veta druhá vykonávať dôkazy, ktoré správny

orgán počas konania nevykonal, a to aj bez svojho zavinenia. Tento záver vyplýva z odlišného

charakteru správneho súdnictva, v ktorom prevaţuje kasačný spôsob (§ 250i ods. 1 veta prvá

v spojení s ) prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí, tzn.

ţe správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu (tzn.

nerozpornosti vyslovených odborných sociálnych záverov o relevantných skutočnostiach

týkajúcich sa poistných odvodov a období ţalobcu) na základe podkladov obsiahnutých

v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p,).

Ak na základe vyslovených námietok správny súd dospeje k názoru, ţe takýto skutkový

stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu

vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho

orgánu.

27. medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené

so skutkovým stavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom

prezentované ako nedostačujúce na posúdenie veci (viď ).

Uvedená vada v zistení skutkového stavu (t. j. nie riadne zistený skutkový stav) môţe kolísať

v rôznych medziach, a to:

10

i. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky

potrebné skutočnosti (napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo

odmietnutie vykonania predkladaného alebo poţadovaného dôkazu a iné),

ii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku

(napríklad následkom omylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda

nepotrebné skutočnosti, poprípade s riadnou oporou v právnom poriadku boli

predloţené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotené (napríklad

špatne určený vek ţiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe

nepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo

zamlčaním podstatných údajov dôleţitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového

stavu), alebo

iii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä

v rozpore s právnym predpisom upravujúcim oprávnené pouţívanie rôznych

zisťovacích metód a s následkami uvedenými v ustanovení § 7 ods. 3 zákona

č. o ochrane súkromia pred neoprávneným pouţitím informačno-

technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane

pred odpočúvaním/).

28. V súlade so svojou inou ustálenou judikatúrou (napríklad rozsudok sp. zn.

) Najvyšší súd poukazuje na to, ţe pokiaľ ţalobca chcel spochybniť riadnosť

skutkového stavu zisteného ţalovaným ( ), potom bolo jeho

procesnou povinnosťou ako účastníka súdneho prieskumu všetky svoje skutkové tvrdenia

v zmysle v spojení s podloţiť dôkaznými prostriedkami. Iný

prístup neumoţňuje konajúcemu súdu, aby si overil pravdivosť tvrdení ţalobcu.

Ţalobca však v celom odvolaní neprodukoval ţiadne argumenty, ţe by konajúci krajský

súd mal vykonať dôkazy alebo odmietol vykonať dôkazy ním navrhnuté, resp. ţe dôkazy

vykonané krajským súdom aj tento súd nesprávne vyhodnotil, a v čom údajné nesprávne

vyhodnotenie malo spočívať. Na uvedenom základe Najvyšší súd musí uvedenú odvolaciu

námietku proti skutkovému stavu označiť za irelevantnú.

29. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci Najvyšší súd z napadnutého

rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal jedinou spornou otázkou,

a to výkladu ustanovenia vo vzťahu k dobe započítateľnej

odbornej praxe, ktorá je rozhodná pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu

11

rokov, a jeho vzájomného, resp. sukcesívneho vplyvu na inštitút doby trvania sluţobného

pomeru podľa

Krajský súd s prihliadnutím na nesporne zistený skutkový stav, ţe ţalobca bol

v pracovnom pomere od 01. júna 1985 do 31. októbra 1986 k Správe ochrany ţelezníc

Bratislava, vyslovil so zákonom súladný právny názor, t. j. ţe ţalobca ku dňu nadobudnutia

účinnosti (29.05.1992) sa v zmysle hore uvedeného ustanovenia

ods. 1 aţ 3 nestal príslušníkom ţelezničnej polície, nakoľko v uvedenom

období uţ nebol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany ţelezníc, nakoľko jeho pracovný

pomer k Správe ochrany ţelezníc Bratislava s ním uvedený subjekt ukončil k 31.10.1986.

30. Krajský súd tieţ argumentáciu ţalobcu, ţe doba pomeru od 01.06.1985 aţ

do 31.10.1986 mu bola započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa § 86

ods. 3 , správne odmietol, nakoľko podľa krajského súdu je nutné striktne

rozlišovať nároky plynúce z dĺţky započítanej odbornej praxe od nárokov vyplývajúcich

z doby trvania sluţobného pomeru, ktorý je rozhodný pre určenie výšky odchodného a

výsluhového dôchodku ( ), nakoľko ide o dva samostatné a rôzne

na sebe nezávislé inštitúty.

31. Najvyšší súd ani v tomto prípade nezistil tvrdené pochybenia na strane konajúceho

krajského súdu, ktorý v zmysle ustálenej judikatúry aplikoval riadne ustanovenia dotknutých

predpisov, pričom vyslovený právny názor je v súlade s obsahom a rozsahom uvedených

právnych noriem, a tak nezakladá dôvod pre arbitrárnosť súdneho výkladu tak ustanovenia

ako aj a zák. č.

V.

32. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku s podporou osobitného správneho predpisu. Uvedené rozhodnutie

správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky

vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa

12

zákonné podmienky pre priznanie vyšších súm sociálnych dávok ako tie, ktoré mu boli

priznané na základe rozhodnutí 1. a 2.

Počas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo

účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie

z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych

predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie

prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.

33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach ( ), najmä

uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. ako aj sp. zn. a sp. zn.

, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich

obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario

odsek 7 spolu s ) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania

protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-

24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika

č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa ods. l a

3 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

34. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo

na náhradu trov tohto konania nevzniklo a úmyslom zákonodarcu nebolo toto právo

v správnom súdnictve ani priznať ţalovanému.

35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava náleţitostí spojených so zmenou

sociálnych dávok pri vzniku alebo zániku vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je

13

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave, dňa 10. februára 2015

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec,PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová