Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/118/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ing. C., nar. X., bytom B., zast. : JUDr. J.,

advokátom so sídlom P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica

29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho

orgánu v konaní o invalidnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. mája 2010 č. k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 20. mája 2010 č. k. -38 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

č. X. z 24. júna 2009 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť navrhovateľovi

na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 295,71 €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

Rozhodnutím č.: X. zo dňa 24. júna 2009 odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č.

o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „“)

zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.

Podľa v texte účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (24.06.2009) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,

získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný

dôchodok.

Podľa v hore cit. účinnosti fyzická osoba má nárok

na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným

dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto

fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok

má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme,

nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa v hore cit. účinnosti poistenec je invalidný,

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Svoje zamietajúce rozhodnutie odporkyňa odôvodnila s odvolaním sa na posudok

posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky odporkyne v Topoľčanoch z 09. júna 2009,

podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný podľa , lebo

u navrhovateľa nebola zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľa vrátane percentuálne

určenej miery poklesu odporkyňa odkázala na pripojenú lekársku správu, ktorá tvorí

neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

3

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok

z 24.06.2009 (č. l. 5) s odkazom na svoju mienku o nesprávnom posúdení svojho zdravotného

stavu vo vzťahu k pracovnému zaradeniu posudkovým lekárom.

Krajský súd ako súd prvého stupňa vyhodnotil v súdnom konaní zistené skutočnosti

a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je

vecne správne a preto ho potvrdil podľa

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako posudkový lekár pobočky odporkyne

v Topoľčanoch, tak posudkový lekár odporkyne vo svojich posudkoch z 18.08.2009,

14.10.2009 ako aj neskoršieho z 15.04.2010 vypracovaného na základe podnetu krajského

súdu, dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľ nespĺňa podmienky

pre priznanie invalidity.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní pôvodne vychádzal zo zistení obsiahnutých

v posudku zo dňa 18. augusta 2009 vypracovaného posudkovým lekárom odporkyne,

pobočky v Topoľčanoch. Z tohto posudku mu vyplynulo, že posudkový lekár určil

za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa stav – Choroby podporného a pohybového

aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa

prílohy 4, kapitoly XV., oddiel E, položka 4 písm. b) na 35%.

Ďalej krajský súd citoval posudkový záver, podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný

podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou.

Podľa odôvodnenia krajského súdu sa posudkový lekár zaoberal v posudku pracovnou,

sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel

k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihom navrhovateľa sú hore citované choroby.

V ďalšej časti odôvodnenia sa krajský súd zaoberal aj zisteniami obsiahnutými

v posudku z 15. apríla 2010, ktoré po stránke skutkovej ako aj právnej vyhodnotil.

4

Záverom odôvodnenia krajský súd s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 5

uviedol, že v súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľa

pracovať zaoberal príslušný posudkový lekár. Obaja posudkoví lekári po podaní opravného

prostriedku navrhovateľa posúdili, či má navrhovateľ dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po vyhodnotení týchto skutočnosti

a zákonných ustanovení (krajský súd citoval najmä § 71 ods. 3 až 8 a § 4 ods. 4

) sa krajský súd stotožnil s argumentáciou odporkyne.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.07.2010 (č. l. 41) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to,

že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z toho pohľadu, ako posudkový lekár mal

dospieť k názoru, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa nie je viac

ako 40%. Svoju argumentáciu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne podporil

odkazom na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.

zo dňa 02.08.2006, zo dňa 12.07.2006 alebo zo dňa 06.09.2007).

Najmä z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

06.09.2007 na podporu svojich argumentov navrhovateľ doslovne citoval nasledovný text:

„V konaniach o úrazových dávkach nemôže odporkyňa ponechať zisťovanie podkladov

pre rozhodnutie len na posudkových lekárov, ale musí sama vykonať úplné, zákonu

zodpovedajúce dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl. zákona, vrátane ústneho

pojednávania s poškodeným podľa § 188 zákona, podľa § 201 ods. 1 zákona vykonávať

procesné úkony a hodnotiť všetky vykonané dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zákona. Povaha

týchto vecí, ktoré majú sporový charakter, to jednoznačne vyžaduje.“

Ďalej odporca v odvolaní zdôraznil to, že je stavebným technikom, a preto vďaka tejto

profesii fakticky denne chodí po stavbách v prevažnej väčšine mimo svojho stáleho

pracoviska v Prievidzi. Preto navrhovateľ mesačne najazdil pravidelne viac ako 2.000 km

v motorovom vozidle, čoho nie je v súčasnosti schopný. Preto navrhovateľ musel odo dňa

5

09.11.2009 zmeniť výkon práce na 4 hodiny denne, čo je podmienené toleranciou jeho

zamestnávateľa.

Súčasne navrhovateľ opakovane namietal, že posudkoví lekári sú zamestnancami

odporcu a treba mať dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti pri hodnotení môjho

zdravotného stavu.

Navrhovateľ ďalej zotrval na tom, že je invalidný a že spĺňa podmienky pre priznanie

invalidného dôchodku podľa a nasl. (jeho pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 45%).

Záverom svojho odvolania požadoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

zmenil, rozhodnutie odporkyne č. X.X. zo dňa 24. júna 2009 zrušil a priznal

trovy prvostupňového konania v sume 233,01 € a odvolacie trovy vo výške 62,70 € k rukám

advokáta JUDr. J..

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 06.08.2010 vyplýva, že dôvody uvedené

navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za relevantné. Posúdenie zdravotného stavu a poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bolo vykonané podľa § 153 ods. 3 a 5

, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia za osobnej účasti

navrhovateľa vyhotovili logické a jednoznačné posudky.

Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý

odvolaním a nepriznať náhradu trov preskúmavacieho konania a trov odvolacieho konania

právneho zastúpenia.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spoj. s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

6

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( v spoj. s ) dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď

v spoj. s ), a preto postupom podľa

v spoj. s a rozsudok krajského súdu zmenil tak, že podľa §

250j ods. 2 písm. a) napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým

rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle

nasledujúcich záverov.

Navrhovateľ svoje odvolanie oprel o námietku nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého

rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré navrhovateľ

využil na spochybnenie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Až po vyslovení

ich nedôvodnosti súdom vzniká právo navrhovateľovi na prieskum zákonnosti samotného

rozhodnutia (meritórne námietky).

Ako správne navrhovateľ v odvolaní zdôrazňoval, na to, aby bol postup správneho

orgánu vyhodnotený ako zákonný, musí splniť všetky podmienky postupu stanovené

Jednou zo základných požiadaviek, čo aj zdôraznil Najvyšší súd v hore

citovanom rozsudku sp. zn. zo dňa 06.09.2007, je vykonať v postačujúcom

rozsahu všetky úkony predpokladané v ustanovení

Podľa organizačné zložky Sociálnej poisťovne

vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná

zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých

základe rozhodovala.

7

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov,

ktoré by sa mali v zmysle hore cit. ustanovenia logicky

nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení a právnych názorov vychádzal z viacerých

posudkov posudkových lekárov odporkyne. Uvedené skutkové zistenia si potom krajský súd

osvojil a vyslovil svoje právnu subsumáciu jednotlivých podkladov rozhodnutia, ktoré

v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali. Potom postup súdu v správnom

súdnictve, kedy skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov rozhodnutia krajský súd vysloví

namiesto správneho orgánu, a následne vysloví svoju právnu subsumáciu týchto podkladov

rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali, takýto postup je

nežiaducim suplovaním výkonnej moci a potom je v rozpore so zásadou kasačného princípu

(§ 250i ods. 1 O.s.p), ktorý dominuje v správnom súdnictve, ak nejde prieskum rozhodnutí

správnych orgánov, ktorý si vyžaduje uprednostniť apelačný princíp (rozhodovanie o spore

alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov /§ 7 ods. 1/ alebo rozhodovanie o uložení sankcie - viď § 250i ods. 2

).

Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje tú časť napadnutého rozhodnutia odporkyne,

kde v konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľa vrátane percentuálne

určenej miery poklesu odporkyňa odkázala na pripojenú lekársku správu, ktorá tvorí

neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Avšak takýto postup nezodpovedá

požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, lebo odborný

posudok je podľa v spojení s jedným

z podkladov na vydanie rozhodnutia v konaní vo veciach sociálneho poistenia (viď Tretia

časť ).

Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia

účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia

8

a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti

všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Zákonnou úlohou odporkyne je potom každý posudok posudkového lekára

(v terminológii ide nepochybne o odborný posudok) ako dôkaz

vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti (v zmysle aplikácie ). Nie je preto možné -

Najvyšší súd tu vychádza z aplikácie logickej interpretačnej zásady „reductio ad absurdum“,

ktorá by v takomto prípade viedla k negácii úlohy orgánu verejnej správy plnohodnotne

vykonávať vrchnostenskú právomoc v rozhodovacom procese, lebo by sa zúžila

iba na rozhodovanie vo forme výroku a ponúknutia právneho inštrumentária s odkazom,

aby si účastník na zvyšok urobil svoj vlastný úsudok - ponechať na subjektívnej

predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu (ktorá je prinajmenej založená na odbornej

erudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných techník a bohatej skúsenosti pracovníkov

odporkyne) zvládol každý účastník sociálno-poistných vzťahov sám.

Navyše, k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme

nedostatočného odôvodnenia sa Najvyšší súd smerom k odporkyni viackrát vyjadroval.

Napríklad v rozsudku sp. zn. Najvyšší súd vyjadril nasledujúce myšlienky:

„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom

na ústavnú garanciu zakotvenú v zabezpečuje jej

realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu

správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.

Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom

postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem

(ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované

dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych

orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny

orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia.

9

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna

judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť

č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov.

Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej

právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.

Podľa výkladu Najvyššieho súdu ( ) potom

takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo

navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach

alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto

rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného

odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňoval

svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe v medziach vykonávacie zákona ( a 3 ).

Z uvedeného dôvodu odporkyňa nenaplnila legitímne očakávanie navrhovateľa

(ako jeden zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva), čím mu odoprela právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je

možné napadnuté rozhodnutie označiť ako vydané v súlade so zákonom.

Rovnako z uvedeného dôvodu navrhovateľ, ako aj vyslovil vo svojom opravnom

prostriedku k odvolaniu odporkyne, nemohol byť objektívne pripravený vykonať svoju

nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti mohol

10

iba odhadovať. Preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť ako súdneho prieskumu

schopné a tiež, že je spravodlivé.“(koniec citácie rozsudku Najvyššieho súdu

sp. zn. ).

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

ods. 4 veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania

proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého úspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca

úspešného navrhovateľa si svoje právo lehote uplatnil prostredníctvom podaného odvolania,

súd pri ich vyčíslení vychádzal z tohto podania.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca navrhovateľa listom

zo 06.07.2010 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

11

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.1.2. pojednávanie (10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (10) ......... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

2. z náhrady preukázaného cestovného 20.05.2010 v sume 35,49 €

3. z náhrady straty času ...... 2010 - 6 x ½ hod. a : 12,02 € 72,12 €

tzn. v celkovej sume : 295,71 €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

v spoj. s a c ods. 1 zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie

podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste

zo dňa 06.07.2010, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-

poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. decembra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová