Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-1S/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., právne zast. MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, pracovisko Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1.) MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov, Sov. hrdinov 374/17, 089 01 Svidník, 2.) B. E., Sov. hrdinov 374/15, 089 01 Svidník, 3.) F. G. B., ul. Sov. hrdinov 374, 089 01 Svidník, 4.) H. G. - ENERGOSPOL, ul. gen. Svobodu 682/5, 089 01 Svidník, 5.) F. B. I., ul. Sov. hrdinov 372/3, 089 01 Svidník, 6.) Ateliér ARCHUS, F. J. C., ul. Hlavná 108, 080 01 Prešov, 7.) SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, 8.) O.K. WINDOW, Tajovského 14, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS-KM, zo dňa 13. decembra 2021 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- PO-OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS-KM zo dňa 13. decembra 2021 a rozhodnutie Mesta Svidník č. 1390-17351/2020 zo dňa 07. apríla 2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

III. P r i z n á v a ďalším účastníkom právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Svidník (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 1390-17351/2020 zo dňa 07. apríla 2021 rozhodol, že nariaďuje žalobcovi odstránenie stavby ,,Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na Ul. Sov. hrdinov“ vchod č. 15, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. KN-C 768, kat. územie C..

2. Orgán prvého stupňa pre odstránenie stavby určil tieto podmienky: a) Stavba bude odstránená do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. b) Odstránenie stavby bude postupným rozoberaním, a to dodávateľským spôsobom. Pred začatím stavebných prác oznámi stavebník údaje o zhotoviteľovi stavebnému úradu. c) Stavebník odstráni nepovolenú stavbu komína v týchto častiach bytového domu: v pivničnom priestore, vo svojom byte a v priestore nad bytom vlastníka B. E., číslo bytu 21.

d) Vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných stavbách, pokiaľ ich nevyvolal ich závadný stav. Náklady, ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stav susednej stavby, znáša vlastník tejto stavby. e) Podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania: Stavebnými prácami na odstránení stavby nebudú dotknuté susedné byty. Prípadný vstup do bytov je podmienený súhlasom ich vlastníkov. f) Materiál získaný odstránením stavby bude vyvezený na skládku v súlade s platným VZN mesta Svidník o odpadoch. Odvážaným stavebným odpadom nesmú byť znečisťované verejné komunikácie.

3. Orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zistenia nepovolenej stavby začal z vlastného podnetu konanie podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) vo veci dodatočného povolenia stavby: ,,Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na Ul. Sov. hrdinov“, pričom dospel k záverom, že: – v lehote stanovenej v rozhodnutí o odkázaní na súd č. 1390-17351/2020 zo dňa 18. septembra 2020 nebol predložený písomný dôkaz, že bol na súde podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci, – skutočnosť, že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bola v konaní nepochybne preukázaná, – dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , a to najmä pre rozpor s , nakoľko žalobca nepreukázal iné právo k stavbe, ktorá prechádza cez jednotlivé byty a cez spoločné časti bytového domu, – žalobca nepredložil doklady požadované orgánom prvého stupňa vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020, – poukázal na nesúhlasné záväzné stanovisko Mesta Svidník č. 1698-12748/2019 zo dňa 20. augusta 2019, v zmysle ktorého stavbu dodatočne povoliť nemožno s ohľadom na stanovisko OÚ Svidník, odbor starostlivosti o ŽP zo dňa 11. augusta 2020 k povoleniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 12. mája 2021, v ktorom uviedol, že vydané rozhodnutie je nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné a nevykonateľné, že pri vydávaní rozhodnutia boli nesprávne posúdené predložené doklady, ktoré orgán prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, resp. nesprávne prihliadal na to, čo v čase konania vyšlo najavo, že rozhodnutím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, najmä práva účastníka stavebného konania a tiež jeho legitímne očakávania, ako aj vlastnícke práva.

5. Žalobca ďalej namietal, že orgán prvého stupňa vyvodil záver, že v prípade predmetného komína sa jedná o stavbu, že sa jedná o novú stavbu, ale podľa neho orgán prvého stupňa opomenul dostatočne a riadne zistiť skutkový stav, nakoľko nejde o novo vystavaný komín, ale v danom prípade ide o pôvodný komínový prieduch, v ktorom je uložená plastová vložka, s vyústením a ukončením komínového setu. Žalobca ďalej uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnej výstavbe komína, pôvodný komín v časti na najvyššom poschodí bytového domu bol zbúraný pri rekonštrukcii bytového domu v rámci jeho nadstavby, ktorej užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Svidník č. 1067-2482/2017 zo dňa 20. júla 2017. Žalobca namieta tiež tú skutočnosť, že predmetná plastová rúra, ktorú orgán prvého stupňa nazýva „stavbou“ a „komínom“ je vlastne súčasťou celku, ohľadom ktorého sa už vedie iné stavebné konanie na stavebnom úrade pod č. 160-374/2014 a že podľa jeho názoru nie je účelné a ani možné rozhodnúť len o časti, obzvlášť, keď sa vedie aj iné stavebné konanie.

6. K nepreukázaniu iného práva k stavbe, ktorá prechádza cez jednotlivé byty a cez spoločné časti bytového domu žalobca uviedol, že komín bol existujúci v rámci bytového domu a nebol ním postavený. Navyše poukázal na to, že komín je v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) spoločným zariadením domu, preto mu nie je zrejmé, ako mal vlastníctvo k nemu preukázať.

7. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je určiteľné, ako orgán prvého stupňa posudzoval súlad resp. nesúlad s verejným záujmom, z akých konkrétnych skutočností a predovšetkým z akých podkladov orgán prvého stupňa pri konštatovaní rozporu s verejným záujmom chráneným vychádzal a ako vyhodnotil občianskoprávnu námietku a prečo nepredloženie podkladov týkajúcich sa práve občianskoprávnej námietky považoval za rozporné s verejným záujmom.

Žalobca tiež namietal stanovisko Mesta Svidník č. 1698-12748/2019 zo dňa 20. augusta 2019, jeho charakter (záväznosť), ako aj vecnú opodstatnenosť.

8. Vzhľadom na uvedené bol preto žalobca toho názoru, že orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie je nevykonateľné a orgán prvého stupňa porušil žalobcovo právo na spravodlivý proces, nakoľko nesprávne vyhodnotil ním predložené doklady v konaní o dodatočné povolenie stavby a neviedol konanie v súčinnosti s ním, ako stavebníkom predovšetkým v kontexte rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -288.

9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS-KM zo dňa 13. decembra 2021 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný s poukazom na ustanovenia a a ods. 1, , uviedol, že stavebný úrad pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Výsledkom konania o dodatočnom povolení stavby je vydanie rozhodnutia, ktorým sa stavba dodatočne povolí, alebo v prípade nesplnenia zákonom daných podmienok konanie plynule prejde do konania o odstránení stavby a stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

10. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na princíp ochrany vlastníckych práv vlastníkov pozemkov v stavebnom konaní vyplývajúci z ustanovenia , ktoré požaduje preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva podľa , ktoré by oprávňovalo stavebníka uskutočniť stavbu, ktorá je predmetom stavebného konania, v danom prípade konania o dodatočnom povolení stavby. Orgán prvého stupňa sa v konaní o dodatočnom povolení stavby, respektíve o odstránení nepovolenej stavby riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 vyzval stavebníka na predloženie dokladov, okrem iného aj na preukázanie iného práva k nehnuteľnostiam, na ktorých sa nepovolená stavba nachádza, so stanovením lehoty a s upozornením na právne dôsledky nesplnenia výzvy. Uvedené orgán prvého stupňa žiadal vzhľadom k tomu, že stavebník je povinný v konaní o dodatočnom povolení stavby, pokiaľ nie je vlastníkom stavby, na ktorej v danom prípade nepovolenú stavebnú úpravu uskutočnil, preukázať „iné právo“ k tejto stavbe oprávňujúce túto stavebnú úpravu uskutočniť. „Iné právo“ pre účely je postavené na roveň vlastníctva a jeho pojem je vymedzený v .

11. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. je stavebník - žalobca výlučným vlastníkom bytu č. 9 v bytovom dome so súp. č. XXX umiestnenom na pozemku parc. č. KN-C 768, katastrálne územie C., pričom je jeho spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 7142/156591. Uvedený spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nepostačuje na to, aby predmetná stavba bola rozhodnutím dodatočne povolená. O existencii „iného práva“ k stavbe v zmysle ustanovenia , z ktorého by vyplývalo oprávnenie predmetnú stavbu uskutočniť, stavebník v tomto konaní nepredložil hodnoverný dôkaz. Z vykonaného dokazovania orgánu prvého stupňa je preto zrejmé, že predmetná stavba komína je neoprávnene postavená na cudzom pozemku (byty, spoločné priestory) a že svojvoľným konaním stavebníka – žalobcu došlo k zásahu do práv a záujmov vlastníkov a spoluvlastníkov týchto nehnuteľností.

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dôvodom na vydanie rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby bola skutočnosť, že stavebník – žalobca v určenej lehote nepredložil všetky požadované doklady. Orgán prvého stupňa preto nemal inú možnosť, ako aplikovať ustanovenie a rozhodnúť o nariadení odstránenia stavby v prípade, ak stavebník – žalobca v konaní neodstránil nedostatok nepredloženia požadovaných podkladov pre rozhodnutie, v danom prípade najmä dokladu, ktorým by preukázal iné právo k stavbe. Na odstránenie predmetnej stavby tak nebolo potrebné preukazovanie ďalších skutočností, pretože nariadiť odstránenie stavby je možné už na základe vyššie uvedených dôvodov.

13. K námietke, že rozhodnutie je nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a uviedol, že orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, jeho závery o skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov sú správne, na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia mal zákonný dôvod a preto žalovaný nepovažuje rozhodnutie orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné, prípadne nesprávne. Žalovaný nepovažuje rozhodnutie orgánu prvého stupňa ani za arbitrárne, teda založené na jeho svojvôli, neopierajúce sa o zákon. Práve naopak, orgán prvého stupňa nemohol postupovať inak, iba zo zákona stavebníkovi - žalobcovi nariadiť odstránenie stavby, ak vlastník stavby požadované doklady nepredložil v určenej lehote, a teda nesplnil zákonné podmienky na dodatočné povolenie stavby.

14. K námietke, že orgán prvého stupňa neviedol konanie v súčinnosti so stavebníkom – žalobcom žalovaný uviedol, že takéto porušenie nezistil. Orgán prvého stupňa výzvou č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 vyzval stavebníka v dostatočne dlhej dobe 60 dní na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby spolu s inými dokladmi, avšak výzva sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 26. marca 2020. Nakoľko výzva bola stavebníkovi – žalobcovi predpísaným spôsobom doručovaná, uplatnila sa fikcia doručenia a zásielka sa považovala za doručenú dňa 26. marca 2020, hoci sa stavebník – žalobca o obsahu tejto zásielky nedozvedel. Lehota 60 dní začala stavebníkovi plynúť nasledujúci deň, t.j. 27. marca 2020 a skončila 25. mája 2020. Z predloženého spisu je však zrejmé, že orgán prvého stupňa túto výzvu stavebníkovi opakovane doručil dňa 06. apríla 2020 osobným prevzatím na stavebnom úrade, čo potvrdzuje vlastnoručný podpis stavebníka – žalobcu. V takom prípade by 60-dňová lehota na predloženie žiadosti uplynula dňa 05. júna 2020. Stavebník – žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby až dňa 09. júna 2020 a hoci orgán prvého stupňa mal povinnosť nariadiť odstránenie stavby už po márnom uplynutí lehoty na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, žiadosť stavebníka - žalobcu podanú po lehote akceptoval a viedol s ním konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby. Podľa názoru žalovaného tak konal v súčinnosti so stavebníkom - žalobcom a umožnil mu realizovať jeho práva.

15. K námietke žalobcu, že nejde o novo vystavaný komín, ale v danom prípade ide o pôvodný komínový prieduch, v ktorom je uložená plastová vložka s vyústením a ukončením komínového setu žalovaný uviedol, že podľa , ak sa v tomto zákone používa pojem stavba, rozumie sa tým aj jej časť.

16. K námietke žalobcu smerujúcej proti rozhodnutiu o prerušení konania č. 1390-17351/2020 zo dňa 18. septembra 2020 a odkázaní na súd žalovaný uviedol, že orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú postup stavebných úradov v konaniach podľa v prípade, že účastníci konania uplatnia v konaní občianskoprávne námietky, ktorých riešenie nie je v kompetencii stavebného úradu. V prípade námietok, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám sa stavebné úrady vždy pokúsia o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania, keďže ide o námietky, ktoré prekračujú rozhodovaciu právomoc stavebného úradu. Zo spisového materiálu je zrejmé, že k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, pričom orgán prvého stupňa si nemohol urobiť úsudok o takejto námietke sám, ale bol povinný odkázať účastníka konania na súd a určiť lehotu na predloženie dôkazu, že si svoj nárok na príslušnom súde uplatnil a zároveň prerušiť stavebné konanie v zmysle o správnom konaní v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) až do doby rozhodnutia v spornej veci.

17. K námietke žalobcu smerujúcej proti stanovisku č. 1698-12748/2019 zo dňa 20. augusta 2019 žalovaný uviedol, že ak odvolanie smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán má podľa konanie prerušiť a vyžiadať si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska a následne vyžiadať potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Nakoľko ide o stanovisko, ktoré vydal sám žalovaný, považoval tento postup podľa za nehospodárny, a to aj z dôvodu, že mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, ani iné právo k stavbe a ak by aj dotknuté stanovisko bolo nadriadeným orgánom potvrdené alebo zmenené, nemalo by to vplyv na rozhodnutie žalovaného.

II.

Konanie pred správnym súdom

18. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. februára 2022, doručenou na v tom čase vecne a miestne príslušný Krajský súd v Prešove toho istého dňa, domáhal preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 13. decembra 2021, č. OU-PO-OVBP2-2021/39823/139052/ ŠSS-KM, ako aj rozhodnutia Mesta Svidník zo dňa 07. apríla 2021 č. 1390-17351/2020 a zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu podľa v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), v zmysle ktorého napádané rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, , v zmysle ktorého napádané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, , v zmysle ktorého zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a , v zmysle ktorého došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Žalobca v prvom rade uviedol, že tak žalovaný, ako aj orgán prvého stupňa opomenuli zistiť dostatočne a riadne skutkový stav, najmä v súvislosti s tým, či sa v danej veci skutočne jedná o stavbu alebo len o bežnú udržiavaciu prácu. Žalobca pritom poukázal na to, že žalovaný v súvislosti s touto námietkou žalobcu v odvolaní len stroho poukázal na s tým, že „ak sa v tomto zákone používa pojem stavba, rozumie sa tým aj jej časť“. Pokiaľ žalovaný, ako aj orgán prvého stupňa považujú plastovú vložku s vyústením a ukončením komínového setu za stavbu, resp. za časť stavby, tak zjavne opomínajú definíciu stavby podľa , pričom v napadnutých rozhodnutiach sa žiadnym spôsobom s touto námietkou nevysporiadali.

21. Žalovaný ďalej poukázal na , v zmysle, ktorého „Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie udržiavacie práce), sú najmä ... c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov, ...“.

22. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v zmysle prvá veta nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa , ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu, žalobca uviedol, že žalovaný nerozlišuje medzi právom k pozemku a právom k stavbe. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že komín je v zmysle spoločným zariadením domu určeným na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu a to aj v prípade, ak je umiestnené mimo domu, pričom je nesporné, že žalobca je spoluvlastníkom spoločných zariadení domu ( ). Zároveň je podielovým spoluvlastníkom aj pozemku parc. č. KN-C 768 v katastrálnom území C.. Z napádaných rozhodnutí však vôbec nie je zrejmé, ako mal žalobca ináč hodnoverne preukázať jeho právo k pozemku, pričom aj preukazovanie práva k stavbe je zmätočné.

23. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný, ako aj orgán prvého stupňa, opomenuli zaoberať tiež tým, či predmetná plastová rúra, ktorú orgán prvého stupňa nazýva „stavbou“ a „komínom“ nie je vlastne súčasťou celku, ohľadom ktorého sa už vedie iné stavebné konanie, a to na stavebnom úrade Mesta Svidník pod č. k. .

24. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, žalobca poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. septembra 2015 č. k. -288, ktorý na základe žalobcom podanej správnej žaloby zrušil skoršie rozhodnutie stavebných úradov, pričom zdôraznil, že ohrozenie verejných záujmov nebolo preukázané. K namietanému rozporu s verejným záujmom žalobca tiež uviedol, že v tomto je rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže z neho nevyplýva, v čom žalovaný vidí rozpor s verejným záujmom a najmä, v čom verejný záujem spočíva, a teda čo mal žalobca preukázať.

25. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí žalovaný poukázala na Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe (č.k. -93), rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júla 2011

sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. , resp. na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. júla 2003, sp. zn. .

26. Záverom žalobca uviedol, že z výroku orgánu prvého stupňa nie je zrejmé ani určiteľné, aký stavebný objekt mal žalobca odstrániť a preto považuje rozhodnutia tiež za nevykonateľné.

27. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 06. októbra 2022, pričom uviedol nasledovné:

- K námietke žalobcu, že žalovaný posúdil plastovú vložku s vyústením a ukončením komínového setu ako stavbu v zmysle žalovaný poukázal na to, že žalobca ako stavebník predložil stavebnému úradu projekt stavby „Komín v byte č. 9 v byt. dome C. B. na Ul. Sov. hrdinov“ z 05/2020, pričom vychádzajúc z predloženej projektovej dokumentácie a záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 09. januára 2019 dospel k záveru, že v danom prípade nejde o opravu a výmenu nepodstatných stavebných konštrukcií (existujúceho komína) ani o údržbu a opravu technologického vybavenia stavby, prípadne výmenu jeho súčastí, t.j. nejde o bežné udržiavacie práce v zmysle , , ale o uskutočnenie novej časti stavby.

- K námietke žalobcu, že je spoluvlastníkom spoločných zariadení domu súp. č. XXX, umiestnenom na pozemku parc. č. KN-C 768, katastrálne územie C. žalovaný uviedol, že žalobca ako stavebník nepredložil stavebnému úradu v určenej lehote písomný dôkaz o hlasovaní vlastníkov bytov na schôdzi zvolanej a vykonanej podľa , že väčšina vlastníkov bytov s dodatočným povolením stavby súhlasí, resp. dôkaz, že bol na súde podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci občianskoprávnych námietok, ani dôkaz o inom práve k stavbe v zmysle .

- K námietke žalobcu o nepreukázaní rozporu s verejným záujmom žalovaný uviedol, že svojvoľným konaním žalobcu ako stavebníka došlo k zásahu do práv a záujmov vlastníkov a spoluvlastníkov bytového domu, čím je jednoznačne preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom.

- K námietke žalobcu o vedení iného stavebného konania pod č. 160-374/2014 žalovaný uviedol, že predmetom odvolacieho konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo preskúmanie výlučne rozhodnutia orgánu prvého stupňa.

- K námietke žalobcu, že z výroku orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, ani určiteľné, aký stavebný objekt mal žalobca odstrániť, a preto je rozhodnutie nevykonateľné žalovaný uviedol, že súčasťou výroku meritórneho rozhodnutia orgánu prvého stupňa nie je len názov stavby, ale aj podmienky pre odstránenie stavby, ktoré sú pre stavebníka záväzné. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v podmienke č. 3 orgán prvého stupňa určil, že stavebník odstráni nepovolenú stavbu komína v týchto častiach bytového domu: v pivničnom priestore, vo svojom byte a priestore nad bytom vlastníka B. E., č. bytu 21.

- K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu v odôvodnení reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania a to aj v prípade, ak ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Žalovaný sa pritom náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje skutkovú aj právnu oporu výroku predmetného rozhodnutia.

- Žalovaný pri formulovaní svojho rozhodnutia dodržal ustanovenia aj správneho poriadku a vo svojom odôvodnení jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami sa riadil, zhodnotil všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutia orgánu prvého stupňa.

28. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník službyt, s.r.o. podaním zo dňa 30. decembra 2022 s tým, že podanie žalobcu považuje za nedôvodné a navrhol súdu, aby žalobu zamietol.

29. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov podaním zo dňa 29. decembra 2022, v ktorom uviedol, že žalobca svojvoľne vykonal stavebné úpravy bez stavebného povolenia a súhlasu dotknutých spoluvlastníkov za účelom realizácie svojich vízií a cieľov. MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov sa stotožňuje s tvrdením žalovaného a navrhol súdu žalobu zamietnuť.

30. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník B. E. podaním zo dňa 23. decembra 2022, pričom uviedol, že predmetná stavba bola urobená zjavným porušením všetkých zákonov, bez povolenia, bez vedomia vlastníka bytu a bez vedomia spoločenstva, a preto navrhol súdu žalobu zamietnuť. Navrhol tiež preskúmať duševný stav žalobcu.

31. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník K. D. podaním zo dňa 02. februára 2023, pričom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť. Zároveň sa vzdal účastníctva v uvedenom konaní.

32. K žalobe sa vyjadril správca úpadcu - ďalšieho účastníka JUPEX, s.r.o. podaním zo dňa 13. februára 2023, pričom uviedol, že nakoľko sa nejedná o majetok podliehajúci konkurzu, vzdáva sa účastníctva úpadcu v tomto konaní.

33. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. decembra 2023. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre jeho arbitrárnosť ako aj pre nedostatočne zistený skutkový stav. Námietky ďalších účastníkov majú skôr charakter uplatňovania subjektívnych práv bez súvisu s prejedávanou vecou. Stavba, ktorej odstránenie žalovaný nariadil nie je stavbou, čo vyplýva z predložených dôkazov. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, pričom zdôraznila, že aj snaha žalobcu o odpojenie zo spoločného zdroja tepla musí byť v súlade so zákonom, nie svojvoľná, ako v danom prípade, preto stavebný úrad dospel k záveru, že stavbu je potrebné odstrániť. K tvrdeniu že nejde o stavbu uviedla, že posúdenie uvedeného je v pôsobnosti stavebného úradu, nie účastníka konania. Ide síce o existujúci komín, ale predmetom konania je časť komína, ktorú žalobca zrealizoval v rozpore so zákonom. Ďalší účastník B. E. uviedol, že ide o čiernu stavbu, ktorú zrealizoval žalobca svojvoľne a zasahuje do jeho bytu, čo si vyžiadalo z jeho strany vykonanie stavebných úprav a uvedené preukázal predloženou fotodokumentáciou. Ďalší účastníci zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu namietal, že vyjadrenie ďalšieho účastníka B. E. nepotvrdzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí a poukázal tiež na jeho návrh na vyšetrenie duševného stavu žalobcu. K vyjadreniu F. L. M. uviedol, že nie je si istý, či má vedomosť o tom, čo je predmetom tohto konania. Ďalej poukázal na to, že plastová rúra nemôže mať charakter stavby, ide len o technologické zariadenie umiestnené v komíne. Komín tu existoval, tento nebol realizovaný žalobcom. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nevykonateľné, pričom aj náklady vzniknuté jeho splnením by boli neprimerané. Poukázal tiež na bod 3 kolaudačného rozhodnutia, v zmysle ktorého je potvrdené zachovanie starých pôvodných komínov pri realizovaní nadstavby za účelom vývodu odsávačov vzduchotechniky, čo uviedlo samotné spoločenstvo vlastníkov bytov. Zástupkyňa žalovaného záverom uviedla, že výrok napadnutého rozhodnutia je jasne špecifikovaný v akom rozsahu a akým spôsobom je potrebné stavbu odstrániť. Zotrvala na svojom tvrdení, že ide o časť stavby, nie o komín ako celku. Nakoľko správny súd nepripustil právne zastúpenie ďalšieho účastníka MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov (uznesenie č. k. –113 zo dňa 19. decembra 2023) pojednávanie bolo odročené.

34. Správny súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 14. marca 2024. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti, v ostatnom zotrváva na podanej žalobe. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a navrhuje žalobu zamietnuť. Ďalší účastníci prítomní na pojednávaní uviedli, že sa pridržiavajú vyjadrenia žalovaného.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

35. Podľa , stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

36. Podľa , ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov, b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, d) pri scénických stavbách pre film a televíziu, e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov, g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa , pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb, j) pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.

38. Podľa , stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

39. Podľa , stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

40. Podľa , konanie o dodatočnom povolení stavby: 1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní. 2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo () a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku

na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). 9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

41. Podľa , stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

42. Podľa , ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

43. Podľa , stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

44. Podľa , pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c)

13) . . 13a) až 151p . 13b) Napríklad o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. 13c) o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

45. Podľa , ak sa v tomto zákone používa pojem „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť.

46. Podľa , udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov.

47. Podľa , spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

48. Podľa , s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

49. Podľa , vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

50. Podľa , rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.

51. Podľa ,

52. Podľa , v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

53. Podľa prvá veta , spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

54. Podľa , k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a k priľahlému pozemku je možné zriadiť vecné bremeno.

55. Podľa , vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo výlučne užívať spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo alebo priľahlý pozemok, ak a) z ich stavebnotechnického alebo účelového určenia vyplýva, že majú byť užívané len s určitým bytom alebo nebytovým priestorom v dome, alebo b) sú určené na výlučné užívanie v prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu, v prvej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe, alebo c) tak rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa odseku 8.

56. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

57. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

58. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

59. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

60. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

61. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. .

62. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto postupujúc podľa zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa a s ohľadom na povahu nedostatkov vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

63. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- Dňa 09. januára 2020 bol povereným zamestnancom orgánu prvého stupňa ako orgánu štátneho stavebného dohľadu v súlade s ustanovením až vykonaný stavebný dohľad v spoločných priestoroch bytového domu SVB MAJBYT, súp. č. XXX, na Ul. Sov. hrdinov 374/15, 089 01 Svidník, ktorý bol oznámený oznámením č. 1946-16709/2019 zo dňa 12. decembra 2019.

- Výzvou č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 orgán prvého stupňa vyzval stavebníka, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, pričom žiadosť musí obsahovať doklady, ktoré podrobne špecifikoval. Stavebný úrad zároveň stavebníka upozornil na právne dôsledky nesplnenia výzvy, ktorým je nariadenie odstránenia stavby podľa a .

- Dňa 09. júna 2020 stavebník podal na orgán prvého stupňa ako stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na stavbu „Komín“, účelom, ktorého je odvod spalín od kondenzačného kotla, na pozemku parc. č. KN-C 768, katastrálne územie C..

- Dňa 21. júla 2020 stavebný úrad oznámením č. 1390-17351/2020 podľa ustanovenia v spojení s a oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na Ul. Sov. hrdinov“, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. KN-C 768, katastrálne územie C., v spojení s kolaudačným konaním a zároveň nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11. augusta 2020.

- Dňa 18. septembra 2020 stavebný úrad vydal rozhodnutie číslo. 1390-17351/2020, ktorým podľa odkázal stavebníka a tiež všetkých účastníkov konania na súd a konanie podľa správneho poriadku prerušil s upozornením, že ak stavebnému úradu nebude do

90 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložený písomný dôkaz, že bol na súde podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci, môže si stavebný úrad podľa urobiť úsudok o námietke sám a môže v predmetnej veci rozhodnúť.

- Dňa 07. apríla 2021 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 1390-17351/2020, ktorým podľa a a vyhlášky č. 453/2000, nariadil odstránenie stavby „Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na Ul. Sov. hrdinov“, vchod č. 15, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. KN-C 768, katastrálne územie C..

- Dňa 12. mája 2021 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. 1390-17351/2020 zo dňa 07. apríla 2021.

- Dňa 13. decembra 2021 vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS-KM, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

64. Správny súd v prvom rade preskúmal administratívne konania, ako aj rozhodnutia správnych orgánov v intenciách námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu je dôvodná. Podľa názoru správneho súdu nie je sporné, že žalobca vykonal stavebné úpravy v bytovom dome SVB MAJBYT, súp. č. XXX, na Ul. Sov. hrdinov 374/15, 089 01 Svidník bez stavebného povolenia, a teda je na mieste záver správnych orgánov, že sa jedná o nepovolenú stavbu. Ako vyplynulo z miestneho zisťovania vykonaného orgánom prvého stupňa dňa 09. januára 2020, závery z ktorého sú uvedené v Zázname tvoriacom súčasť administratívneho spisu, má ísť o stavbu komína - prieduchu bielou plastovou rúrou vedúcou popri zvislých rozvodoch cez dva byty, ktoré sú nad bytom žalobcu až cez novovzniknutý byt nadstavby, cez priestor kuchyne na strechu, kde končí malým komínom, a v spoločných priestoroch je neoprávnene napojená do kanalizácie domu, avšak v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu bola už stavba v pivničnom priestore odstránená a priestory dané do pôvodného stavu. Stav bol podľa tvrdenia orgánu prvého stupňa zisťovaný iba v pivničnom priestore, ďalší stav nepovolenej stavby bude stavebný úrad ďalej zisťovať. V administratívnom spise sa ďalej nenachádzajú žiadne podklady ani závery, z ktorých by vyplývalo, v čom spočíva predmetná nepovolená stavba komína (presná technická alebo projektová špecifikácia), ktorá je predmetom napadnutých rozhodnutí, v akom rozsahu nepovolená stavba komína existovala v čase vydania rozhodnutia orgánu prvého stupňa o odstránení stavby, predovšetkým ak tento v Zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 09. januára 2020 uviedol, že stavebné úpravy v spoločných priestoroch už boli v tom čase odstránené a zároveň stavebné úpravy skúmal len v týchto pivničných priestoroch a ďalší stav nepovolenej stavby mal byť predmetom ďalšieho zisťovania. Uvedený nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní a ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, čo je stavbou, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia.

65. Pokiaľ však žalobca namieta, že existuje pochybnosť, či stavebné úpravy ním vykonané možno považovať za stavbu, v tejto súvislosti správny súd konštatuje, že k ich posúdeniu nemožno pristupovať izolovane len z pohľadu, že tieto spočívali v napojení plastovej rúry v už existujúcom komíne, ale v spojení s účelom týchto stavebných úprav, ktorý spočíva v odpojení sa od centrálneho zdroja vykurovania a zriadení samostatného vykurovania na byt žalobcu, čo po právnej stránke predstavuje také stavebné úpravy, ktoré v zmysle podliehajú vydaniu stavebného povolenia, nakoľko nepostačí ohlásenie ( ) ani nejde o činnosť, na ktorú sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie ( ). Záver správnych orgánov o tom, že v tejto súvislosti sa jedná o stavbu je preto správny, pričom správny súd poukazuje aj na rozporuplnosť názorov samotného žalobcu, ak na jednej strane spochybňuje to, že sa jedná o stavbu a na strane druhej podal dňa 09. júna 2020 na orgán prvého stupňa žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na stavbu „Komín“.

66. Správnymi orgánmi nedostatočne zistený skutkový stav mal následne za následok, že stavba alebo jej časť neboli v napadnutých rozhodnutiach presne, jasne a zrozumiteľne vyšpecifikované. Uvedeným nedostatkom trpel najmä výrok rozhodnutia orgánu prvého stupňa, pričom výroková časť predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok musí v určitej, presnej, konkrétnej, úplnej a zrozumiteľnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, v tomto prípade aká stavba alebo časť stavby a za akých podmienok sa má odstrániť. Formálne perfektný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, musí byť jednoznačný a preskúmateľný a nepochybne musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, teda aby ho bolo možné (a to aj nútene) vykonať. Správny súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú z uvedeného dôvodu nevykonateľné. Len určenie podmienky v rozhodnutí orgánu prvého stupňa, podľa ktorej „Stavebník odstráni nepovolenú stavbu

komína v týchto častiach bytového domu: v pivničnom priestore, vo svojom byte a v priestore nad bytom vlastníka B. E., číslo bytu 21.“ správny súd nepovažuje za dostatočnú, nakoľko z nej nie je bez značných pochybností zrejmé (a to aj s ohľadom na výsledky štátneho stavebného dohľadu popísané v bode 64 odôvodnenia tohto rozhodnutia), čo a v akom rozsahu má byť žalobcom odstránené, ani sa orgán prvého stupňa nevysporiadal s otázkou stavebných úprav v dvoch bytoch nad bytom žalobcu, v ktorých by mali tiež existovať (bod 64 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

67. K námietkam žalobcu vzťahujúcim sa na otázku preukázania vlastníckeho resp. iného práva k pozemku alebo stavbe a preukázania neexistencie rozporu s verejným záujmom správny súd úvodom upriamuje pozornosť, že v prípade nepovolenej stavby stavebný úrad postupujúc podľa začne konanie o dodatočnom povolení stavby, v rámci ktorého v prvom rade skúma postupom podľa až 66 ( ), či sú splnené samotné podmienky pre vydanie stavebného povolenia a následne nad ich rámec zároveň skúma, či stavebné úpravy, ktoré majú byť predmetom dodatočného stavebného povolenia, nie sú v rozpore s verejným záujmom. Orgán prvého stupňa preto postupoval správne, ak výzvou č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s dokladmi, ktoré podrobne špecifikoval a zároveň preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

68. Správny súd následne preskúmajúc rozhodnutie orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že síce vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov „ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom stavby (komína), alebo že má k stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej ( vyhlášky MŽP SR č. ), t.j. nájomná zmluva, zmluva o vecnom bremene a pod. (viď ust. )“, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia už len bez iného poukazoval na ustanovenie týkajúce sa preukázania vlastníckeho resp. iného práva k pozemku. Podľa názoru správneho súdu uvedené bolo spôsobilé vyvolať žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď orgán prvého stupňa uviedol, že: „...dodatočné povolenie takto umiestnenej stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými a to najmä pre rozpor s , nakoľko nepreukázal iné právo k stavbe, ktorá prechádza cez jednotlivé byty a spoločné časti bytového domu.“, avšak ani orgán prvého stupňa, a následne ani žalovaný nevyjadrili svoje právne úvahy o aplikácii predmetného ustanovenia aj na preukázanie vlastníckeho resp. iného práva k stavbe.

69. Správny súd však nemôže prisvedčiť námietke žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné aj z dôvodu, že z nich nie je zrejmé, aké doklady mal k preukázaniu podmienky podľa , resp. k preukázaniu práva k stavbe predložiť a že túto podmienku splnil preukázaním spoluvlastníckeho práva k spoločným zariadeniam bytového domu, ktorým je aj predmetný komín. Nie je sporné, že dôkazné bremeno preukázania uvedenej skutočnosti je na strane žalobcu ako stavebníka, pričom žalobca za týmto účelom predložil list vlastníctva č. XXXX, vedený pre katastrálne územie C. a z ktorého vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom spoločných zariadení bytového domu, medzi ktoré patrí aj komín, o veľkosti podielu 7142/156591 k celku. Samotné postavenie žalobcu ako podielového spoluvlastníka veci však neoprávňuje žalobcu, aby s takouto vecou akokoľvek nakladal bez súhlasu ďalších podielových spoluvlastníkov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že jednak ustanovenie upravuje niektoré osobitné formy užívania spoločných zariadení konkrétnym vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru (vecné bremeno, výlučné užívanie spoločných zariadení), prípadne bolo na mieste prijať rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo písomnom hlasovaní ( v spojení s ), ktorého predmetom by bolo udelenie súhlasu žalobcovi na užívanie spoločnej veci spôsobom a v rozsahu ním požadovaných stavebných úprav. Úlohou správnych orgánov však bolo, aby sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadali s tým, či žalobca splnenie uvedenej povinnosti preukázal, nie poskytovať žalobcovi právny výklad právnych predpisov alebo návod, ako mal postupovať.

70. Podľa názoru správneho súdu je namieste vytknúť aj závery správnych orgánov v otázke určenia verejného záujmu orgánom prvého stupňa resp. žalovaným, ktorého ochranu má stavebný úrad zabezpečiť tým, že pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení skúma, či

nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. júla 2012, ktorý definuje verejný záujem nasledovne: „Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými . Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.“ Preto sa správny súd nestotožnil so záverom správnych orgánov o tom, že nepovolená stavba je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ju žalobca uskutočnil bez preukázania práva k stavbe a teda zasiahol tým do práv a právom chránených záujmov iných spoluvlastníkov spoločných zariadení bytového domu.

71. Žalobca v žalobe (ako aj v tomu predchádzajúcom odvolaní) namietal, že správne orgány sa opomenuli zaoberať skutočnosťou, či predmetná plastová rúra, ktorú orgán prvého stupňa nazýva „stavbou“ a „komínom“ nie je vlastne súčasťou celku, ohľadom ktorého sa už vedie iné stavebné konanie a to na stavebnom úrade Mesta Svidník pod č.k. . Správny súd je toho názoru, že namietanú skutočnosť prebiehajúceho správneho konania mal žalovaný posúdiť, či ju je možné považovať za predbežnú otázku v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku, teda či ide o otázku, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania a bez poznania „odpovede“ na túto otázku správny orgán nemôže vydať rozhodnutie v súlade so zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy, nakoľko ak by predmetom stavebného konania č.k. vedeného na stavebnom úrade Mesta Svidník bola totožná stavba, výsledok tohto správneho konania by mohol mať zásadný význam pre rozhodnutie správnych orgánov v konaní o odstránení stavby.

72. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov správny súd konštatuje, že nedostatočnosť odôvodnenia bola spôsobená predovšetkým ako dôsledok vyššie uvedených vád rozhodnutí správnych orgánov, a preto sa správny súd samostatne touto námietkou nezaoberal, nakoľko ani žalobca v žalobe nenamietal konkrétny nedostatok v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, iba poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

73. K námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej správny súd dodáva, že žalobca nepoukázal na konkrétne porušenia ustanovení o konaní a len všeobecný odkaz na dôvod zakladajúci nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu nie je dostačujúci, nakoľko je povinnosťou žalobcu svoje námietky aj bližšie konkretizovať. Z uvedeného dôvodu sa správny súd uvedenou námietkou nezaoberal.

74. Záverom správny súd dodáva, že návrhom ďalšieho účastníka B. E. na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu sa nezaoberal z dôvodu, že predmet prieskumu v súdnom konaní pred správnym súdom je vymedzený v , v zmysle ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

75. Po tom, čo správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, a preto postupujúc podľa v súlade s návrhom žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa a z ohľadom na povahu nedostatkov vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov postupovať tak, aby náležite zistili skutkový stav veci čo do existencie nepovolenej stavby, presne, jasne a zrozumiteľne špecifikovali stavbu alebo jej časť, ktorá má byť odstránená, dôsledne rozlíšili medzi právom k pozemku a právom k stavbe a dôsledne posúdili dôvody rozhodnutia odôvodňujúce prípadné odstránenie stavby.

76. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

77. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil ( ) voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

79. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).