Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu T & T staving, a. s., so sídlom Vranovská 6,

Bratislava, IČO: X., zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Horná č. 32, Banská

Bystrica, proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici, so sídlom Ľ.

Štúra 1, Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Urbáni & Partners, s. r. o.,

so sídlom Skuteckého č. 17, Banská Bystrica, za účasti: 1/ Slovenskej správy ciest, so sídlom

Miletičova 19, Bratislava, 2/ Železníc Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8,

Bratislava, 3/ Lesov Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská

Bystrica, 4/ Mgr. J., bytom U., 5/ JUDr. J., bytom U. a 6/ Mesta Banská Bystrica, ul. ČSA

č. 26, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚBB-2010-

603/897-1:OŠSS zo dňa 25. mája 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. augusta 2011, č. k. -129, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. augusta 2011, č. k. -129 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici(ďalej aj „krajský súd“)

zamietol podľa (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KSÚBB-

2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25. mája 2010, ktorým ţalovaný ako príslušný správny orgán

rozhodol o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica č. RV-73041/07/1/Boj

zo dňa 08.02.2010, ktorým ţalobcovi nariadil odstránenie stavby ţalobcu „sklad – montovaný

prístrešok“ na pozemku KN-C č. X., k. ú. U. v Banskej Bystrici.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( ) preskúmajúc rozhodnutie

ţalovaného podľa druhej hlavy piatej časti citujúc ustanovenia ,

a , , o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“) a § 12

ods. 6 a 9 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č.

o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „vyhláška

č. “), odôvodnil svoj rozsudok tým, ţe ţalobca v ţalobných dôvodov (rozsahom

ktorých je pri súdnom prieskume súd viazaný), neuviedol ţiadne skutočnosti ani dôkazy,

ktoré by mohli byť podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe pre súd je rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom prihliadne len na tie vady

konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (, ). Zdôraznil, ţe je pri preskúmavaní zákonností rozhodnutia

správneho orgánu viazaný dôvodmi uvedenými v ţalobe ( a nasl. ) a nemôţe

dôvody ţaloby za ţalobcu dopĺňať a ani z neurčitých tvrdení ţalobcu si dôvody nezákonnosti

domýšľať.

Krajský súd to zdôraznil preto, ţe v tomto prípade ţaloba obsahuje ako dôvody

ţalobcovo vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím bez konkretizácie, aký to má vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. bez uvedenia konkrétnych zo zákonom

rozporných skutočností.

K prvému dôvodu ţaloby krajský súd uviedol, ţe stavebný zákon v ustanovení § 88a

upravuje v konaní o dodatočnom povolení stavby jednotný postup bez ohľadu na to, aké boli

príčiny, ţe ide o stavbu nepovolenú. Výnimkou je len prípad, ktorý spĺňa znaky uvedené

v § 88b stavebného zákona alebo prípad podľa poslednej vety § 88a ods. 1 stavebného

zákona. Potom práve dovolávať sa odlišného prístupu, napriek tomu, ţe na predmetnú stavbu

bolo potrebné stavebné povolenie, ktoré nebolo vydané, je v rozpore so zákonom. Stavebný

úrad, t. j. obec pri výkone prenesenej štátnej správy, musí postupovať výlučne v medziach

3

zákona a na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, ţe takto uplatnený dôvod ţaloby

neobstojí.

K druhý ţalobný dôvod, ktorý ani nebol formulovaný ako dôvod nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia, krajský súd povaţoval za nepodloţené tvrdenie nesúladné

s obsahom správneho spisu bez konkretizácie, aký predmetné informácie majú mať vzťah

k zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Ani tretí dôvod ţaloby podľa krajského súdu neobstojí, nakoľko nie je moţne dospieť

k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ak je stavba

v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného

zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umoţňuje dodatočne povoliť len takú

stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Krajský súd vyslovil názor, ţe ak je stavba

v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným

stavebným zákonom; po takomto zistení uţ nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu

či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.

Na záver krajský súd uviedol, ţe ako dôvody ţaloby nemôţu obstáť tvrdenia ţalobcu

o jeho budúcich zámeroch, či dokonca o konaniach začatých po vydaní napadnutého

rozhodnutia. Pre súd pri prieskume správnych rozhodnutí je v zmysle

podstatný skutkový stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Preto na posúdenie,

či bolo správne rozhodnutie vydané súlade so zákonom alebo nie, logicky nemôţu mať ţiadny

vplyv skutočnosti, ktoré nastali po jeho vydaní.

Takto potom Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k právnemu záveru,

ţe preskúmavaním ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, konštatujúc,

ţe správny orgán rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci, vec správne právne

posúdil, jeho rozhodnutie obsahovalo náleţitosti podľa ustanovenia

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, súd v postupe správneho orgánu nezistil

vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaných rozhodnutí.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na tak, ţe v konaní

neúspešnému ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca domnievajúc

sa, ţe krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

).

Ţalobca vo svojom odvolaní s poukazom na ustanovenie § 140 stavebného zákona

a ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku namietal, ţe uţ v pôvodnom ţalobnom návrhu

4

uviedol, ţe v danom prípade sa nejednalo o klasickú „čiernu stavbu“, ktorú by ţalobca zriadil

vedome v rozpore s obsahom jednotlivých ustanovení stavebného zákona, ale o nepovolenú

stavbu sa začalo jednať aţ v dôsledku zásahu orgánov prokuratúry. Je preto nepochybné,

ţe vzniknutú situáciu spoluzavinil stavebný úrad svojim nesprávnym rozhodnutím

v správnom konaní. Keďţe sa nedopustil porušenia zákona v čase zriadenia nepovolenej

stavby, ale stalo sa tak ex post – po jej vybudovaní za súhlasného stanoviska stavebného

úradu, bolo potrebné zohľadniť uvedené skutkové špecifikum aj pri celkovom hodnotení

skutkového stavu a pri pomenovaní pričinenia ţalobcu na existujúcom stave.

Podľa ţalobcu skutkovým okolnostiam prípadu nezodpovedá preto premisa opakovane

konštatovaná v prvostupňovom rozhodnutí, ţe nebolo sporu medzi účastníkmi konania

o charaktere predmetnej stavby, ako nepovolenej (čiernej) stavby.

Ďalej ţalobca v odvolaní uviedol, ţe nespochybňuje samotnú aplikáciu príslušných

ustanovení stavebného zákona na ďalší postup stavebného úradu v tomto prípade, jeho

námietka sa týkala skutočnosti, ţe z vyššie uvedených dôvodov nepostupoval správny orgán

v súlade so zákonom, keď okolnosti známe v čase rozhodovania ţalovaného správneho

orgánu vyhodnotil jednostranne a v rozpore s ich skutočným obsahom.

Nakoľko prvostupňový súd posudzoval postup ţalovaného správneho orgánu výlučne

z hľadiska úzko formulovaného verejného záujmu, bol podľa názoru ţalobcu porušený právny

záväzok Slovenskej republiky, zakotvený v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd

v znení protokolu č. 3, 5, 8 – právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho trpí konanie

na krajskom súde inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ţalobcu vzhľadom na špecifickú skutkovú situáciu správny orgán nepostupoval

v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku správne, keď dôkazným bremenom zaťaţil výlučne

ţalobcu.

Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe samotné konanie o odstránení stavby nebolo

začaté z jeho podnetu, ale bolo iniciované zásahom prokuratúry a aj z tohto dôvodu nemoţno

prenášať dôkazné bremeno výlučne na neho. V danom prípade bolo podľa ţalobcu potrebné

prihliadnuť aj na vyhľadávaciu zásadu, v zmysle ktorej bol správny orgán povinný aj sám

zabezpečovať dôkazy tak, aby prispeli k úplnému zisteniu skutkového stavu, ako aj všetkých

ostatných skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie. V rozpore so zásadou zákonnosti

a proporcionalnosti kaţdého zásahu orgánu štátnej správy do súkromného vlastníctva

dotknutého subjektu (ne)bol vyhodnotený postup stavebného úradu pri vybavovaní ţiadosti

ţalobcu o povolenie zariadenia staveniska pre budúcu výstavbu rodinných domov.

Iné verejné záujmy ako rozpor s platnou územne - projektovou dokumentáciou (ďalej

aj „ÚPD“) sa nehodnotili, preto bolo dôvodné venovať náleţitú pozornosť aj otázke, ktorá

5

mala podstatný vplyv na zmenu právnej kvalifikácie z nepovolenej stavby na povolenú

dočasnú stavbu (zariadenie staveniska ), pričom ţalobca sa snaţil upozorniť na argument,

ţe v prípade dodrţania zákonných lehôt pri vybavovaní jeho ţiadosti by právne hodnotenie

nepovolenej stavby neprichádzalo do úvahy.

Ţalobca teda mal za to, ţe príslušný správny orgán tým, ţe nedostatočne zistil

skutkový stav, nevykonal ústne konanie ani miestne zisťovanie a nedostatočne posúdil

konkrétne skutkové okolnosti prípadu, rozhodol v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 32 ods. 1 a 2,

a § 46 správneho poriadku ako aj v rozpore s § 88 ods. 1 písm. b/ vo väzbe na § 88a

stavebného zákona.

Nie je preto podľa ţalobcu pravdivé konštatovanie prvostupňového súdu, ţe ţalobca

v čase vydania rozhodnutia disponoval len tvrdeniami, keďţe v tomto čase mal k dispozícii

minimálne stanovisko UH č. 731/2010 zo dňa 06.05.2010, ktoré správny orgán vo svojom

rozhodnutí nijako nezohľadnil a rovnako naň neprihliadol súd vo svojom rozsudku. Uvedené

stanovisko ovplyvnilo hlavný argument o rozpore existujúcej stavby s platnou ÚPD v tom

smere, ţe zmenilo východzie právne postavenie ţalobcu v porovnaní so stavom pred vydaním

tohto stanoviska

Hoci krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, ţe ako dôvod ţaloby nemôţu obstáť

tvrdenia ţalobcu o jeho budúcich zámeroch, je nepochybné, ţe správny orgán je v súvislosti

so zásadami správneho konania povinný zohľadňovať aj kritérium účelnosti. V danom

prípade bolo preto podľa ţalobcu potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe predmetný sklad

predstavoval len dočasnú stavbu, ktorá sa nijako negatívne nedotýkala príslušných zloţiek

ţivotného prostredia, a ţe ţalobca avizoval jej vyuţitie ako zariadenie staveniska

pre plánovanú výstavbu nízko – podlaţných domov.

Z vyššie uvedeného ţalobca povaţuje rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny

z dôvodu, ţe krajský súd nezohľadnil argumentáciou ţalobcu a jednostranne vychádzal

z nesprávnych právnych záverov ţalovaného. Konaniu o odstránení stavby musí predchádzať

samostatné konanie v zmysle § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. Len

v prípade ak by sa v konaní a dodatočnej legalizácii preukázalo, ţe nepovolená stavba bude

v rozpore s verejnými záujmami, potom začne stavebný úrad konať v zmysle § 88 stavebného

zákona.

Ţalobca bol toho názoru, ţe v celom doterajšom konaní sa dostatočne objektívne

nepreukázalo, ţe stavbu nie je moţné dodatočne povoliť. Podľa ţalobcu rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd riadne nevyhodnotil všetky podstatné

skutočnosti obsiahnuté v ţalobnom návrhu, najmä sa nedostatočne zaoberal postupom

ţalovaného v súvislosti so získaním všetkých dôkazov a podkladov potrebných

6

pre rozhodnutie vo veci samej, predovšetkým či bol zo strany správneho orgánu dodrţaný

postup v zmysle § 32 ods. 1 a ďalších súvisiacich ustanovení správneho poriadku.

Na základe ţalobcom uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -129

zo dňa 31.08.2011 zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej

Bystrici č. KSÚBB-2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25.05.2010 a vrátil vec ţalovanému

na ďalšie konanie.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje

s konštatovaním krajského súdu, ţe v prvom rade obsah ţaloby z hľadiska námietok voči

napadnutému rozhodnutiu bol v tomto smere dosť všeobecný, nekonkrétny, a ţe súd dôvody

ţaloby za ţalobcu nevyhľadáva. Ţalobca viac-menej odkazuje na námietky vyslovované

v priebehu správneho konania, resp. uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu

rozhodnutiu. Napriek tomu sa krajský súd týmito námietkami podrobne zaoberal a vyhodnotil

ich v súlade so záverom ţalovaného.

Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu o „čiernej stavbe ex post“, podľa ţalovaného takýto

termín neobstojí, pretoţe nie je rozhodujúca vedomosť, resp. úmysel, ale právny stav veci.

Ţalobca bol vyzvaný na doplnenie ţiadosti o dodatočné povolenie stavby, ale v určenej lehote

nepredloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Táto

skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, a ako konštatuje ţalobca v odvolaní,

ani aplikácia príslušných zákonných noriem ţalovaným.

Ţalovaný sa nestotoţnil ani so záverom ţalobcu, pokiaľ argumentuje „len nesúladom

s platnou ÚPD“, alebo ţeby „v prípade dodrţania lehôt pri vybavovaní jeho ţiadosti právne

hodnotenie nepovolenej stavby neprichádzalo do úvahy“, pretoţe takýto závaţný nesúlad

nemoţno prehliadnuť a rozhodujúci je právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia,

pričom nie je moţné sa dovolávať na podmienku neurčitú, ktorá sa vôbec nestať nemusela,

ale len mohla. Potom samotná účelnosť nie je pojmovým znakom, ktorý by predchádzal

preukázaniu súladu a z tohto dôvodu potom neobstojí tvrdenie ţalobcu o prenesení dôkazného

bremena na správny orgán. Ţalobca ţiadal opätovne o predĺţenie lehoty na predloţenie

poţadovaných dokladov, pričom mu správny orgán vţdy vyšiel v ústrety a lehotu

mu zakaţdým predĺţil o 30 dní. Keďţe ani v týchto dodatočných lehotách ţalobca

nepreukázal súlad s verejným záujmom a cieľmi a zámermi územného plánovania, bolo

rozhodnuté zákonne, pretoţe ţalobca nepreukázal ohrozenie jeho subjektívnych práv.

7

Podľa ţalovaného krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a jeho závery

zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a poţiadavkám zákona. Z uvedených dôvodov

povaţuje Krajský stavebný úrad v Bratislave podané odvolanie za nedôvodné a navrhuje,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. -129 zo dňa 31. augusta 2011 potvrdil.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili aj účastníci konania v 1, 3, 4, 5 a 6 rade.

Účastník v 1. rade Slovenská správa ciest pridrţiac sa svojich predchádzajúcich

vyjadrení uviedla, ţe je v súlade s o pozemných

komunikáciách v platnom znení správcom ciest I. triedy vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, ţe parc. KNC č. X. v k. ú. U. ako aj objekty zrealizované na tejto parcele

(„Sklad – montovaný prístrešok“) sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti cesty I. triedy

(cesta č. 1/59). Slovenská správa ciest nemá naliehavý záujem na výsledku správneho

(stavebného) konania ani na výsledku konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, a preto

posúdenie všetkých uvádzaných skutočností v odvolaní ţalobcu ponecháva na zváţení

a rozhodnutí súdu.

Účastník konania v 3. rade Lesy Slovenskej republiky, š. p., uviedol, ţe rozsudok

krajského súdu, povaţuje za zákonný a správny a odvolanie odporcu vzhľadom na zistený

skutkový stav za nedôvodné.

Účastníci konania v 4. a v 5. rade rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31.08.2011, č. k. -129 navrhli potvrdiť. Podľa nich v rozsudku krajský súd

presne vystihol podstatu veci, ţe „ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu

v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá

právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami

chránenými osobitnými predpismi.“. Mali za to, ţe právne zastúpený ţalobca v odvolaní len

naruby prekrúca právnu úpravu a opakuje nepravdivé a zavádzajúce údaje. Podaním

odvolania dosiahol na ďalšie mesiace ochranu poskytovanú mu uţ 15-ty mesiac uznesením

prvostupňového správneho súdu z 06.08.2010 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia

ţalovaného.

Namietali však, ţe krajský súd tak ako pri vydávaní uznesenia z 06.08.2010 o odklade

vykonateľnosti, aj pri vydávaní uznesenia z 31.08.2011, ktorým po ôsmich mesiacoch

zamietol ich návrh na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti, postupoval v rozpore

8

s právnou úpravou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a ďalšími).

Na záver poukázali na ţalobcom spomenutú draţbu, čo podľa nich môţe byť právne

významnou skutočnosťou v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Asi mesiac visí na plote

areálu oznam Draţobnej spoločnosti, a. s. o draţbe. Podľa neho si uvedený účastníci

na internetovej stránke Notárskeho centrálneho registra draţieb našli oznámenie

o dobrovoľnej draţbe uskutočňovanej na návrh záloţného veriteľa ktorej I. kolo sa má konať

07.11.2011 a jej predmetom sú všetky nehnuteľnosti zapísané aj nezapísané na LV č. X.

k. ú. U. a ich príslušenstvo.

Právna úprava na jednej strane pod hrozbou sankcie zakazuje uskutočnenie,

aj uţívanie nelegálnej stavby (čo je logické vzhľadom na ochranu ţivota, zdravia, ţivotného

prostredia, majetku atď...) a na druhej strane doposiaľ nezakazuje porušiteľovi stavebného

zákona nadobudnúť do vlastníctva výsledok svojho protiprávneho konania – nelegálnu

stavbu, ani právne nástupníctvo. Nelegálna stavba sa však nedá zapísať do katastra

nehnuteľnosti, preto sa z LV ani nedá zistiť zmena jej vlastníka. Ak dôjde k zmene vlastníka

skôr neţ rozhodne odvolací súd, mohlo by to byť pre rozhodnutie právne významné.

Účastník konania v 6. rade Mesto Banská Bystrica, ţiada rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. 24S/70/2010–129 zo dňa 31.08.2011 potvrdiť, pretoţe ho povaţujeme

za zákonný, vecne správny, vychádzajúci z náleţité zisteného skutkového stavu a správneho

právneho posúdenia veci.

Účastník konania v 2. rade – Ţeleznice Slovenskej republiky odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

ods. 2 ), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s a veta prvá

) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení

sa s rozsahom a dôvodmi odvolania ţalobcu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného

spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia v spojení s

veta prvá nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto

závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi najvyšší súd

zásadne stotoţňuje, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne,

a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam ţalobcu uvedených

v odvolaní dopĺňa nasledovné:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať,

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi,

a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma

aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

10

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov

krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa takýmito závermi. Účelom konania

v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným

rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní,

ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie

presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náleţitosti odôvodní, niet dôvodu,

aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov

správneho orgánu v správnom konaní.

Pokiaľ ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe sa bez náleţitého zdôvodnenia

a vyhodnotenia dôkazov na vec sa vzťahujúcich stotoţnil s názorom ţalovaného, najvyšší súd

dáva do pozornosti, ţe správny súd je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého

rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia

( prvá veta ). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne

nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i

ods. 1 veta druhá ). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve

(prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť

ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať

aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť

zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

11

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného

zákona.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi

stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo

bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba

ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie

stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu

konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom,

že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto

zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk

podľa § 140b a podkladov predloţených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady

nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby

s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej

lehote :

a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Podľa § 88b stavebného zákona ustanovenia § 88a ods. 1 aţ 6 sa nevzťahujú

na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu,

ţe bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo

všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o ţiadosti o stavebné povolenie

sa primerane vzťahujú § 58 aţ § 66.

Podľa vyhlášky č. podkladoch je v obytnom území možné

umiestňovať len nevyhnutne prislúchajúce zariadenia ako garáže, stavby občianskeho

12

vybavenia, verejné technické vybavenie miestneho významu, detské ihriská a zeleň.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak

postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu

pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať,

ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným

povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďţe

sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám

a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská

a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto

súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,

nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu

s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí

posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu

s funkčným vyuţitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah

poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení

vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany

zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide,

na aký účel sa má stavba uţívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba

umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod..

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie

závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka,

pod podmienkou preukázania skutočnosti, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby

nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďţe

sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom

povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona

je preukázanie skutočnosti, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými stavebným zákonom.

Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním

je stavebný úrad povinný vţdy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými

záujmami.

13

Konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad

o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení

s § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a stavebného zákona.

Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné

náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným

záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sieti

a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné

pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.

Rozsah poţadovaných dokladov vychádza najmä z § 126 stavebného zákona, ktorý

sa týka ochrany zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho

o aký druh stavby ide.

Posúdenie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami podľa predloţených

podkladov je vo výlučnej pôsobnosti stavebného úradu v súčinnosti s dotknutými orgánmi,

a to v konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby.

Stavebný úrad môţe upustiť i od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho

pojednávania, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť poskytuje dostatočný

podklad pre posúdenie navrhovanej stavby (§ 61 ods. 2 stavebného zákona).

Následne podľa výsledku konania stavebný úrad rozhodne, či je moţné stavbu

dodatočne povoliť, alebo či je potrebné nariadiť jej odstránenie.

Najvyšší súd zo súdneho a administratívneho spisu mal za preukázané, ţe ţalobca

ţiadosťou zo dňa 13.11.2007 poţiadal o dodatočné povolenie na stavbu „sklad – montovaný

prístrešok“ na pozemku KN-C č. X., k. ú. U. (ďalej len „predmetnú stavbu“), kde bol

následne vyzvaný mestom Banská Bystrica na doplnenie ţiadosti o dodatočné povolenie

stavby v súlade s § 88a stavebného zákona a doklady o tom, ţe dodatočné povolenie stavby

nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi

územného plánovania a osobitnými predpismi a stanovil lehotu na doplnenie dokladov.

Súčasne prerušil konanie a v rozhodnutí upozornil ţalobcu, ţe ak nepredloţí poţadované

doklady v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáţe rozpor stavby s verejným

záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona.

14

Ţalobca opakovane poţiadal o predĺţenie lehoty a táto mu aj bola opakovane predĺţená,

a to posledne do 27.10.2009.

Ţalobca ani v predĺţenej lehote na doplnenie podania nepredloţil ţiaden relevantný

doklad. Stavebný úrad v konaní zistil, ţe predmetná stavba sa nachádza na pozemku, ktorý

podľa platného ÚPN-A, B Banská Bystrica schváleného Vládou Slovenskej republiky

č. 262/1976 zo dňa 15.09.1976 sa nachádza v zóne obytných plôch s nízko-podlaţnou

zástavbou. Podľa vyhlášky č. o územnoplánovacej dokumentácii

a územnoplánovacích podkladoch v obytnom území je moţné umiestňovať len nevyhnutne

prislúchajúce zariadenia ako garáţe, stavby občianskeho vybavenia, verejné technické

vybavenie miestneho významu, detské ihriská a zeleň. Ďalej zo stanoviska oddelenia

územného plánovania a bytovej politiky Mesta Banská Bystrica zistil, ţe umiestnenie skladu

nie je vhodné nielen z hľadiska funkcie, ale aj z hľadiska urbanistického osadenia objektu

v súvislosti s verejne prerokovanou urbanistickou štúdiou. V zmysle uvedeného udelenie

súhlasu pre dodatočné povolenie predmetnej stavby je v rozpore s platným ÚPN ako

aj s vyhláškou č. .

Na základe uvedených zistení stavebný úrad oznámil 17.12.2009 začatie konania

o odstránení stavby podľa § 88a ods. 2 a § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona z dôvodu,

ţe ţalobca nepredloţil poţadované doklady v určenej lehote a na základe vlastných zistení

odboru výstavby a ţivotného prostredia, oddelenia územného plánovania a bytovej politiky

Mesta Banská Bystrica zo dňa 09.10.2009 sa preukázal rozpor stavby s verejným záujmom

(zároveň konštatoval, ţe v danej lokalite bytová výstavba nie je predmetom ţiadneho

konania). Dodatočné povolenie stavby, pri ktorej nebolo sporné, ţe bola postavená

bez stavebného povolenia by bolo v rozpore s § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona,

a teda s verejnými záujmami chránenými právnym poriadkom. Pre tento dôvod bolo

nariadené odstránenie stavby.

Z vyššie uvedeného opisu skutkového stavu je zrejmé, ţe ţalobca svojim konaním

(správaním) nepreukázal, ţe uvedená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, jeho ničím

nepodloţené námietky bez konkretizácie, resp. jeho nepodloţené tvrdenia v uvedenom smere,

ako správne skonštatoval i krajský súd, sú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu

správnych orgánov bez právnej relevancie.

K námietke ţalobcu ohľadom spornosti charakteru stavby ako nepovolená („čierna“)

stavba, treba zdôrazniť, ţe nepovolená stavba vţdy znamená, ţe stavebník nemal na stavbu

15

oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov, ktorá skutočnosť v danej veci bez akýchkoľvek

pochybností nastala.

K námietke ţalobcu ohľadom posúdenia postupu ţalovaného výlučne z hľadiska úzko

formulovaného verejného záujmu, ktorým bol podľa názoru ţalobcu porušený právny

záväzok Slovenskej republiky, zakotvený v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd

v znení protokolu č. 3, 5, 8 – právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho trpí konanie

na krajskom súde inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

treba uviesť, ţe nie je moţné dospieť k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami

chránenými stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územno-plánovacou

dokumentáciou, čo nesporne vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1

stavebného zákona, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umoţňuje dodatočne

povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Podľa najvyššieho súdu

nie je pri tejto ţalobcovej námietke ani celkom namieste, ak sa ochrany ľudských práv

dovoláva niekto, kto vedome porušil zákon a svojim konaním ho porušuje aj naďalej.

K zákonnosti postupu správnych orgánov najvyšší súd povaţuje za potrebné dodať,

ţe podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu

a spoločnosti a dôsledne vyţadovať plnenie povinností.

Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite

a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas

a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu

vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne

vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením

skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade

16

s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu

zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech

účastníka.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť

taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom

v konaní. Práve riadne objasnenie taktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania

prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej

pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne

orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“

spoľahlivo, teda tak, aby bolo moţné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada

materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným

chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho

konania dodrţiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania

z hľadiska ekonomického a pod.).

Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.

Na ţalobcove námietky na nevykonanie ústneho konania a miestneho zisťovania

v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení a uvedených zásad treba uviesť,

ţe neovplyvnilo zákonnosť konania a nebolo potrebné aj s poukazom na predchádzajúce

podanie (ohlásenie) stavebnému úradu ţalobcom o zrealizovaní drobnej stavby zo dňa

09.08.2006, ktoré bolo v rozpore zo zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, ţe pôvodne

stavebný úrad v rozpore so zákonom oznámením č. ÚR 1610/00 zo dňa 08.09.2006 zaslal

17

ţalobcovi vyjadrenie o tom, ţe voči stavbe nemá námietky, ktoré opatrenie na základe

protestu prokurátora bolo zrušené a vec je právoplatne skončená, potom nie je sporné,

ţe stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a stavby, a preto upustenie

od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania je v súlade s ustanovením § 61 ods. 2

stavebného zákona. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu pritom tieţ vyplýva,

ţe ţalobcovi bola v konaní pred správnymi orgánmi daná dostatočná moţnosť vyjadriť

sa a uplatniť svoje práva.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa stanoviska Útvaru hlavného architekta Mesta

Banská Bystrica, ide o stanovisko, ktorým sa schválilo dopracovanie urbanistickej štúdie,

na základe čoho ţalobca poţiadal dňa 15.06.2010 stavebný úrad o dodatočné povolenie

stavby, zariadenia staveniska na KNC parc. č. X., k. ú. U.. Ide teda o aktivitu ţalobcu po

vydaní napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je preto irelevantná jednak vzhľadom na

zhora uţ citované ustanovenie a tieţ s ohľadom na to, ţe z okolností

prípadu je dostatočne zrejmé, prečo stavbu nie je moţné dodatočne povoliť.

Najvyšší súd v zhode s právnym názorom krajského súdu budúce zámery ţalobcu,

na ktoré poukázal vo svojom odvolaní, tieţ povaţuje za právne irelevantné, z dôvodov,

ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj s odkazom

na ustanovenie .

Podľa názoru najvyššieho súdu námietky ţalobcu vznesené v odvolaní neboli

spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie

ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne

vyporiadal a ktorými by ţalobca bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich

subjektívnych práv, alebo preukázal, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre postup

v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona, a ţe by správne orgány pri hodnotení

dôkazov či odôvodnení rozhodnutia porušili ustanovenia správneho poriadku (§ 140

stavebného zákona). Nesúhlas ţalobcu s právnym posúdením veci krajským súdom a jeho

neprijateľnosť pre ţalobcu nie je právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť

na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.

Najvyšší súd nedospel ani k záveru, ţe by krajský súd vyhodnotil skutkový stav iba

jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a ţe by jeho

18

postupom boli porušené základné práva ţalobcu (k tomu pozri bliţšie napr. nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 04.05.2010).

Keďţe podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom

na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol

svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné

a nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor so stavebným zákonom a vykonávacími predpismi

k tomuto zákonu, rozsudok krajského súdu podľa veta druhá a

ods. 1 a 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a tak, ţe neúspešnému ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď ţalovanému ani ostatným účastníkom

konania náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková