Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Privéefina, s.r.o., so sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 869 074, v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2019/024305/Gi zo dňa 18.7.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2019/024305/Gi zo dňa 18.7.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: OU-TT-OVBP2-2019/024305/Gi zo dňa 18.7.2019, ktorým tento postupom podľa ust. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Sereď, ktorý v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur za spáchanie správneho deliktu, nakoľko tento v presne nezistenom čase, avšak minimálne od 7.4.2018 ku dňu vydania rozhodnutia vykonával činnosti na skládke lúženca nachádzajúcej sa na pozemkoch v kat. území Q. a L. Q., v rozpore s územným rozhodnutím o využívaní územia, ktoré vydal Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia dňa 12.11.2001 so záväznou podmienkou č. 4 tým, že počas úpravy skládky v zmysle rozhodnutia neprijala a nevykonala opatrenie na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností. Mesto Sereď ako prvostupňový správny orgán listom č. 14408/ÚPaSP 994/2018 zo dňa 6.9.2018 oznámilo účastníkom konania - spoločnosti Privééfina, s.r.o., Okresnému úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (všetkým zložkám) a Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja uskutočnenie štátneho stavebného dohľadu, a to v súlade s ust. stavebného zákona, vo veci kontroly vykonania prác podľa podmienok vydaného rozhodnutia Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia a využívaní územia „Projekt úpravy skládky lúženca“ č. A2000/15712-OŽP, 1455/2000-Mj a 2001/17513 zo dňa 12.11.2001 na pozemkoch parc.č. 4071, 4075, 4073/1,2,3,4 v kat. území Q. a parc.č. 1511/1, 1511/3 v kat. území L. Q.. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu za to, že vykonával činnosti na skládke lúženca, ktorá sa nachádza na vyššie uvedených pozemkoch v rozpore s územným rozhodnutím o využívaní územia, konkrétne so záväznou podmienkou

č. 4 tým, že počas úpravy skládky neprijala a nevykonala opatrenia na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností.

2.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, pričom v žalobných dôvodoch namietal, že v predmetnej veci nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona, pretože nebolo dostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu, a to protiprávneho konania žalobcu. Ďalej namietal, že ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja dňa 5.6.2018 sa nezúčastnil žalobca a označené osoby (p. X., p. B. a p. B.) nedisponovali žiadnym splnomocnením v tejto veci podávať akékoľvek vyjadrenia v mene žalobcu. Za tohto stavu preto žalobca nemal možnosť sa k veci vyjadriť a uviesť relevantné informácie. Ďalej poukázal na to, že Mesto Sereď ako prvostupňový správny orgán s poukazom na ustanovenie § 99 písm. b) stavebného zákona vykonalo dňa 26.9.2018 štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bolo žalobcom dostatočne objasnené akým spôsobom sú zabezpečované činnosti na odstránenie sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností. V tejto súvislosti namietal, že sa nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, ktorého konkrétne zistenia a závery nie sú v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu uvedené, napriek tomu, že sa na ne výslovne odvoláva. Opätovne zdôraznil, že prvostupňovým správnym orgánom nebolo dostatočne preukázané samotné protiprávne konanie žalobcu, nakoľko v čase údajného spáchania správneho deliktu žalobca listom zo dňa 8.10.2018, doručeným Mestskému úradu v Seredi dňa 22.10.2018 jednoznačne objasnil, že aj v čase údajného spáchania správneho deliktu postupoval žalobca tak, aby dochádzalo k eliminácii sekundárnej prašnosti a aby nedochádzalo k znečisťovaniu ovzdušia a okolitých nehnuteľností. Poukázal na to, že skutočnosť, že v čase od 7.4.2018 až do 31.10.2018 nebolo zabezpečené polievanie asi polovice nezrekultivovanej časti skládky z technických príčin (demontácia potrubia určeného na zavlažovanie), neznamená, že by eliminácia sekundárnej prašnosti bola nedostatočná.

3.

Ďalším žalobným dôvodom bolo tvrdenie, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože prvostupňový správny orgán si nezadovážil žiadne odborné vyjadrenia a posudky, na základe ktorých by bolo možné objektívne vyhodnotiť konanie žalobcu za protiprávne a ktoré by preukázali aj následok a príčinnú súvislosť následku s protiprávnym konaním. Zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci z dôvodu, že žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu prehliadol dôležitú skutočnosť spočívajúcu v nezákonnom podklade pre rozhodnutie (Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia pod č. A2000/15712-OŽP 1455/20000-Mj A2001/17513 zo dňa 12.11.2000, právoplatné 12.11.2000 - ďalej aj ako územné rozhodnutie č. 1) v znení jeho zmeny rozhodnutia č. A2002/14507- OŽP 2264/2002-Mj A2003/01372-OŽP 51/2003 v znení jeho zmeny rozhodnutia č. A2002/14507-OŽP 2264/2002-MJ A2003/01372-OŽP 51/2003 (ďalej ako územné rozhodnutie č. 2) a taktiež bez riadnej zákonnej opory sa opieral o nezákonný dôkaz v podobe územného rozhodnutia č. 1 a 2. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované „uvedená vada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach, a to: i. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti (napr. prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo požadovaného dôkazu a iné), ii. nedostatočne (kvázy úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napr. následkom omylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, po prípade s riadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotené (napr. špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe nepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných údajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo iii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom“.

4.

V súvislosti s uložením sankcie žalobca namietal, že správnym orgánom uložená pokuta nebola náležitým spôsobom zdôvodnená a pokiaľ správny orgán konštatoval, že bola uložená v dolnej hranici sadzby, tak žalobca poukázal na to, že v zmysle ust. § 106 ods. 3 stavebného zákona nie je stanovená

dolná hranica sadzby pokuty, ale len jej maximálna výška, t.j. horná hranica, a preto za týchto okolností stavebný úrad náležitým spôsobom nezdôvodnil jej uloženie práve vo výške 20 000 eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom je konštatované: „v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , sp. zn. , rozhodnutia č. 69/2008 ZSP alebo č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd taktiež sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného uváženia“.

5.

Zo strany žalobcu bolo taktiež namietané, že žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania a nevysporiadal sa so všetkými odvolacími dôvodmi a ani samotnou zákonnosťou prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Nezaoberal sa odvolacím dôvodom týkajúcim sa zistenia skutkového stavu veci, zabezpečenia podkladu pre rozhodnutie, oboznámenia účastníka s obsahom spisu počas správneho konania a taktiež ani dôkazmi predloženými v odvolaní. V tejto súvislosti predovšetkým poukázal na žalobcom predložené doklady ohľadom spôsobenej prašnosti saharským pieskom, keď touto odvolacou námietkou sa žalovaný nezaoberal.

6.

Taktiež namietal, že zistenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii právnej normy - § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona na skutkový stav veci, nakoľko vôbec nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty predmetného ustanovenia stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde sa uvádza: „právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej úpravy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval“.

7.

Okrem vyššie uvedených žalobných dôvodov mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keď správne orgány nepoužili pri objasňovaní skutočného stavu veci také dôkazné prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (nezákonný podklad pre rozhodnutie

- územné rozhodnutia) a nepoužili ani žiadne odborné vyjadrenia a posudky, ktoré by prispeli k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Územné rozhodnutia č. 1 a č. 2 Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia neboli v čase vydania napadnutého rozhodnutia v platnosti, a teda nie sú v súlade so zákonom. V územnom rozhodnutí č. 1 sa na strane 4 výslovne uvádza: „podľa ustanovení § 40 stavebného zákona rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestráca platnosť, ak sa v tejto lehote začalo s využívaním územia na určený účel“. V územnom rozhodnutí č. 2, ktoré zmenilo územné rozhodnutie č. 1 sa na strane č. 2 výslovne uvádza: „rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestráca platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie“. Územné rozhodnutie č. 2 zmenilo územné rozhodnutie č. 1, čo sa týka jeho platnosti a nakoľko žalobca ani jeho právny predchodca do dnešného dňa nepodal žiadosť o stavebné povolenie a v stavebnom konaní sa teda vôbec nepokračovalo, predmetné územné rozhodnutia neboli v čase vydania napadnutého rozhodnutia platné a nemôžu byť preto zákonným podkladom pre akékoľvek rozhodnutie správneho alebo iného orgánu. Ide o podklady, resp. dôkazy, ktoré sú v rozpore so zákonom, a to § 40 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR -77, v ktorom je konštatované: „žiadny orgán verejnej správy a ani súd nemôže brať do úvahy dôkaz získaný a vykonaný nezákonným spôsobom“.

8.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné z titulu nedostatočného odôvodnenia, pretože sa v jeho odôvodnení nenachádzajú relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver uvedený vo výroku žalobcom napadnutého rozhodnutia. Okrem toho

sa žalovaný dostatočne nevysporiadal so všetkým odvolacími dôvodmi - nezistenie skutkového stavu veci a dostatočného nezabezpečenia podkladu pre rozhodnutie vo veci samej. Zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu žalobcových práv, ktorý nebol pred vydaním rozhodnutia vypočutý a nebolo oboznámený s obsahom spisu a podkladmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žiadal preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.10.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Okresný úrad v Galanta, odbor životného prostredia rozhodnutím č. A2000/15712-OŽP 1455/2000-MJ A2001/17513 zo dňa 12.11.2001 vydal územné rozhodnutie o využívaní územia „projekt úpravy skládky lúženca“, pričom pri využívaní územia bola určená záväzná podmienka č. 4: počas úpravy skládky v zmysle tohto rozhodnutia prijať a vykonávať účinné opatrenia na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán v zmysle ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku žalobcovi oznámil začatie konania vo veci správneho deliktu podľa ust. 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona, ktorého sa účastník konania mal dopustiť tým, že v presne nezistenom čase, avšak minimálne od 7.4.2018 do 8.10.2018 vykonával činnosti na skládke lúženca, nachádzajúcej sa na pozemkoch parciel v katastrálnom území Q. a na pozemkoch parciel v katastrálnom území L. Q., v rozpore s územným rozhodnutím o využívaní územia, ktoré vydal Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia (územné rozhodnutie č. 1 a územné rozhodnutie č. 2), ktoré sa stali právoplatnými, pričom jeho záväznou podmienkou č. 4 bolo, že počas úpravy skládky v zmysle rozhodnutia o využívaní územia zo strany žalobcu neboli prijaté a vykonané opatrenia na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 30.4.2019, vo veci prejednania správneho deliktu sa za žalobcu zúčastnil Ing. K. B., a to na základe splnomocnenia zo dňa 29.4.2019, ktorý uviedol, že v minulosti bola eliminácia sekundárnej prašnosti zabezpečená polievacím systémom - rozvodom vody po odkalisku - skládke lúženca. V určitom rozsahu sa mala urobiť generálna oprava rozvodu z dôvodu zlej statiky potrubia. Dňa 7.4.2018 bola sobota a nebolo zabezpečené polievanie z personálnych dôvodov. V období od 7.4.2018 do 31.10.2018 nebolo zabezpečené polievanie asi polovice nezrekultivovanej časti skládky z technických príčin. Potrubie bolo demontované v roku 2018 v celom rozsahu, však pričom od 31.10.2018 má žalobca zmluvu s DHZ Gáň vo veci zabezpečenia polievania v prípade zvýšenej veternosti. V minulosti boli vykonané zásahy DHZ Gáň na skládke v dňoch 7.3.2019, 25.3.2019 a 3. - 5.4.2019. Ďalej uviedol, že žalobca ako vlastník skládky lúženca má záujem vykonávať všetky činnosti na skládke tak, aby bola sekundárna prašnosť eliminovaná v čo najvyššej miere. Z uvedeného vyplýva, že správny delikt bol prerokovaný s osobou, ktorú na prerokovanie splnomocnila spoločnosť Privééfina, s.r.o.. Prvostupňový správny orgán listom č. 14408/ÚPaSP 994/2018 zo dňa 6.9.2018 oznámil účastníkom konania - žalobcovi, Okresnému úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (všetkým zložkám) a Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie uskutočnenie štátneho stavebného dohľadu, a to v súlade s § 98 ods. 2 písm. h) stavebného zákona, vo veci kontroly vykonania prác podľa podmienok vydaného rozhodnutia Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia a využívaní územia „Projekt úpravy skládky lúženca“ na predmetných pozemkoch, pričom štátnym stavebným dohľadom, ktorý sa uskutočnil dňa 26.9.2018 bolo zistené, že v čase tohto dohľadu je skládka bez zabezpečenia skrátacím zariadením, čo je v rozpore s bodom 4 územného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že podkladmi ku konaniu o správnom delikte bol aj list Okresného riaditeľstva PZ v Galante, odboru kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania č. ORP-463/2-VYS-GA-2018 zo dňa 11.3.2019, ktorým bol v predmetnej veci prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13.3.2019 odovzdaný spis na prejednanie správneho deliktu, pričom ďalším podkladom ku konaniu o správnom delikte bola aj zápisnica Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo na základe podnetu občana Mesta Sereď zo dňa 5.6.2018. Vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával na skládke lúženca činnosti v rozpore s rozhodnutím o využití územia - počas úpravy skládky v zmysle rozhodnutia o využívaní územia táto neprijala a nevykonala opatrenia na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností, tak jej bola uložená pokuta vo výške 20 000 eur, a to s poukazom na ust. § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona, pričom pojem „dolná hranica“ sadzby bola myslená ako pokuta uložená v dolnom intervale možnej výšky pokuty.

10.

Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 21.10.2020 v zmysle , pričom nariadeného pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil (uviedol, že prevzal zastúpenie žalobcu dňom 20.10.2020 a žiadal preto o odročenie pojednávania), poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na dôvody uvádzané v písomnom vyjadrení žalovaného dňa 17.10.2019, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu ako aj administratívneho spisu, pričom zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

11.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1).

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).

Podľa rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním, pokutu vo výške 165 969,59 eur.

Podľa § 39b ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

Podľa ust. §39b ods. 2 stavebného zákona v podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môže určiť aj kapacitná únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity.

12.

Správny súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil zákonným spôsobom dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp.zn. , , , , , , ), pričom konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Pokiaľ si správne orgány v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu vyžiadali od príslušných dotknutých orgánov stanoviská ohľadne prejednávanej veci, tak ich musí v samotnom rozhodnutí uviesť, čo sa v predmetnej veci nestalo.

13.

Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v predmetnej veci ani riadnym spôsobom nezaoberal námietkami vznesenými zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe. V rozhodnutí žalovaného bolo konkretizované, čo žalobca namieta, avšak argumentáciu žalovaného uvedenú v súvislosti so vznesenými námietkami žalobcu nemožno považovať za dostatočnú, resp. takú, ktorá by zodpovedala vyššie uvedeným kritériám. Z rozhodnutia žalovaného totiž nevyplýva, že by tento reagoval na všetky námietky vznesené zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní.

14.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Mestu Sereď ako stavebnému úradu bol dňa 13.03.2019 postúpený z Okresného riaditeľstva PZ v Galante, odboru kriminálnej polície spis na prejednanie správneho deliktu, z ktorého vyplýva, že žalobca mal vykonávať činnosti na skládke lúženca, nachádzajúcej sa na pozemkoch v katastrálnom území Q. a L. Q., v rozpore s územným rozhodnutím o využívaní územia, ktoré vydal Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia dňa 12.11.2001 so záväznou podmienkou č. 4 tým, že počas úpravy skládky v zmysle rozhodnutia žalobca neprijal, nevykonal opatrenie na elimináciu sekundárnej prašnosti, znečisťovania ovzdušia a okolitých nehnuteľností. Na základe týchto skutočností bol vykonaný štátny stavebný dohľad podľa § 98 ods. 2 písm. h) stavebného zákona, vo veci kontroly vykonania prác podľa podmienok vydaného

rozhodnutim Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia o využívaní územia“ , pričom tento štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa 26.09.2018 v areáli prevádzky obchodnej spoločnosti Privéefina, s.r.o., pričom bolo zistené, že skládka nebola zabezpečená skrápacím zariadením, čo bolo v rozpore s bodom č. 4 územného rozhodnutia. Ďalším podkladom ku konaniu o správnom delikte bola zápisnica Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo na základe podnetu občana Mesta Sereď zo dňa 05.06.2018. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastník správneho konania musí mať zachované právo pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy, čo ohľadne tohto podkladu na vydanie rozhodnutia nebolo vo vzťahu k žalobcovi dodržané, pretože osoby zúčastnené za žalobcu na tomto ústnom pojednávaní spojeného s miestnym zisťovaním neboli oprávnené konať za žalobcu.

15.

V predmetnej veci Mesto Sereď ako prvostupňový správny orgán listom č. 14408/ÚPaSP994/2018 zo dňa 06.09.2018 síce oznámilo žalobcovi, ako aj ďalším príslušným zložkám uskutočnenie štátneho stavebného dohľadu vo veci kontroly vykonania prác podľa podmienok vydaného rozhodnutia Okresného úradu Galanta, odboru životného prostredia o využívaní územia „projekt úpravy skládky lúženca“, avšak neumožnila žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k niektorým podkladom, k spôsobu ich zistenia, ktoré boli použité v rámci konania o správnom delikte. Toto právo účastníka nemožno totiž nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, ktorý sa týka nazerania do spisu, robiť si z neho výpisy atď.

16.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zo strany správnych orgánov nebola žalobcovi poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k jednotlivým listinným dôkazom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Spôsob, akým má správny orgán dať účastníkom konania možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia správny poriadok síce neupravuje, avšak najčastejším spôsobom sa to realizuje formou písomnej výzvy adresovanej žalobcovi, v ktorej správny orgán spravidla určí účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. Správny orgán by mal vo výzve uviesť, aké vykonal dôkazy, a ak je to možné môže účastníkovi konania zaslať aj fotokópie listinných dôkazov. Znamená to, že žalobca musí mať prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie, pričom odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa článku 46 ods. 1 SR. V predmetnej veci správne orgány vo vzťahu k žalobcovi porušili ust. správneho poriadku spočívajúce v práve žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Porušením práva zaručeného ust. zákona o správnom konaní nie je len to, že správny orgán vôbec nedal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť uplatniť si svoje právo, ale aj skutočnosť, že mu neurčil primeranú lehotu alebo rozhodol skôr, ako mohol účastník konania svoje právo realizovať. Účastník konania má totiž právo nielen na vyjadrenie sa, ale aj na navrhnutie dôkazov.

17.

Tak ako už bolo vyššie konštatované, správne orgány sa musia náležitým spôsobom zaoberať námietkami vznesenými žalobcom v odvolacom správnom konaní. Pokiaľ žalobca v odvolacom správnom konaní namietal, resp. uvádzal argumenty, že prašnosť bola spôsobená saharským pieskom, tak bolo potrebné sa touto jeho odvolacou námietkou riadne zaoberať, zistiť skutkový stav veci, resp., ak by v tomto smere navrhnuté dôkazy správne orgány nevykonali, tak by bolo potrebné uviesť z akého dôvodu tak neučinili. Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací správny orgán, t.j. žalovaný podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

18.

Odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, zaoberať sa všetkými odvolacími dôvodmi vznesenými zo strany odvolateľa, čo sa v predmetnej veci nestalo.

19.

Súd taktiež nepovažuje rozhodnutie za preskúmateľné aj v časti určenia výšky sankcie, pretože správne orgány uložili žalobcovi pokutu vo výške 20.000 eur, pričom išlo o všeobecné nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenie, čo nemôže byť postačujúce, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je súdom preskúmateľné. Toto správne uváženie musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé, v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie a aj pokiaľ ide o jej výšku. V danom prípade z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká bola vlastne miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za akých malo dôjsť k jeho spáchaniu.

20.

Za dôvodnú však nemožno považovať námietku vznesenú žalobcom v súvislosti s tým, že sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním nezúčastnil s tvrdením, že označené osoby, ktoré boli prítomné na ústnom pojednávaní za žalobcu nedisponovali žiadnym splnomocnením. Z administratívneho spisu práve vyplýva opak, pretože žalobca mal vedomosť o tomto ústnom pojednávaní spojeného s miestnym zisťovaním, keď splnomocnil Ing. K. B. k zastupovaniu o tomto správnom delikte na základe splnomocnenia zo dňa 29.04.2019, pričom ústne pojednávanie sa konalo dňa 30.04.2019.

21.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa , nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali odvolacími námietkami žalobcu v odvolacom správnom konaní. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj v časti určenia výšky sankcie, pretože nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prípadnému uloženiu sankcie musí predchádzať riadne zistenie skutkového stavu veci, čo v predmetnej veci nebolo náležitým spôsobom zrealizované. Okrem toho v konaní došlo k procesnému pochybeniu zo strany správnych orgánov, keď žalobcovi nebola daná možnosť sa vyjadriť k niektorým podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, čím bola porušená povinnosť právneho orgánu vyplývajúca z ustanovenia správneho poriadku. Za tohto stavu správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj podľa , nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

22.

V novom rozhodnutí bude potrebné, aby sa žalovaný náležitým spôsobom zaoberal všetkými námietkami vznesenými zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní, prípadné uloženie sankcie žalobcovi náležitým spôsobom odôvodnil a odstránil aj vytknutý procesný nedostatok spočívajúci v nemožnosti žalobcu oboznámiť sa s niektorými podkladmi, ktoré boli použité pre vydanie rozhodnutia.

23.

O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd v zmysle , keď v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.