Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/204/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu L. N., bytom M., proti ţalovanému Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Piesková č. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. KRP-100/DI-SK-2009 zo dňa 23. septembra 2009, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -40 zo dňa 16. marca

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -40 zo dňa 16. marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného č. KRP-100/DI-SK-2009 zo dňa 23. septembra 2009 a rozhodnutie Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Nitra, Okresného dopravného inšpektorátu v Zlatých

Moravciach č. ORP-34/DI-ZM-SK-2009 zo dňa 15. júna 2009 zrušuje a vec v r a c i a

ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 33,- eur

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Nitra, Okresného dopravného inšpektorátu v Zlatých Moravciach č. ORP-34/DI-ZM-SK-2009

zo dňa 15. júna 2009. Týmto rozhodnutím bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania

priestupku podľa písm. 1/ a o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za porušenie v tom čase platného

o premávke na pozemných komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, ţe nedal prednosť

v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta

za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá

na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom podľa § 19 ods. 1 zákona

č. , na tom skutkovom základe, ako je uvedené v rozhodnutí obidvoch

správnych orgánov, pričom podľa krajského súdu správne orgány dostatočným spôsobom

zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne

správne a zákonu neodporujúce.

Krajský súd vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, ţe oprávnenie rozhodnúť o rozsahu

zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov, vyplýva

z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou, danou

mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako vyšetrovacieho princípu,

na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch zaloţené. Do jeho kompetencie

patrí i úvaha, či určitý dôkaz vykoná alebo nie. Správny orgán môţe podľa svojej úvahy

posúdiť, či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t. j. môţe dospieť

k záveru, ţe určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, ţe treba zadováţiť ďalšie dôkazy,

ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie, avšak iba vtedy, ak ide o prípady rozporov

v dôkazoch, čo podľa názoru krajského súdu nie je preskúmavaný prípad.

K námietke ţalobcu, v ktorej ţiadal o preskúmanie protokolu o dopravnej nehode

expertízou nezávislého súdneho znalca, krajský súd poznamenal, ţe súdne konanie

nenahrádza dokazovanie pred správnym orgánom, a preto predmetom súdneho konania

nemôţu byť nové námietky ţalobcu.

K obvineniu ţalobcu, ţe priestupkové konanie bolo zmanipulované krajský súd

uviedol, ţe na túto námietku prihliadnuť nemohol, keďţe takáto námietka zo spisu nevyplýva.

Podľa názoru krajského súdu mohol ţalobca nevhodné správanie konajúceho policajta

Policajného zboru signalizovať príslušnému nadriadenému orgánu.

Na záver krajský súd uviedol, ţe nemohol prihliadnuť ani na námietku zaujatosti

príslušníka Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu zadokumentoval z dôvodu, ţe ţalobca

takúto námietku pred správnym orgánom nevzniesol. Uviedol tieţ, ţe v tomto konaní súd

nevykonáva dokazovanie (nezisťuje zodpovedného vodiča za dopravný priestupok)

a nerozhoduje ani o náhrade škody z dopravnej nehody, ktorá je preskúmavaná súdom

na základe rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní správnym organom. Z týchto

dôvodov krajský súd ţalobu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd v Nitre odôvodnil ustanovením

, vychádzajúc z toho, ţe ţalobca nemal v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré obsiahle

popísal v 22 bodoch. Vo veciach, ktoré sa týkajú prieskumu súdom v správnom súdnictve,

uviedol ţe trvá na svojich pôvodných poţiadavkách a tvrdení, ţe skutočným vinníkom

dopravnej nehody je Ľ. H. a nie on. Tieţ výšku uloţenej sankcie povaţoval za neprimeranú

vzhľadom k tomu, ţe je momentálne bez finančných prostriedkov, pretoţe je nezamestnaný

má zlý zdravotný stav (prekonal infarkt), má ešte šesť nezaopatrených detí, jeho manţelka je

tieţ chorá a jej príjem je 300 aţ 400 eur mesačne.

Na odvolacom pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ţalobca

zotrval na dôvodoch odvolania, zdôrazňujúc, ţe nie on spôsobil dopravnú nehodu. Zotrval

na vyjadreniach, ţe celé vyšetrovanie prebehlo v jeho neprospech a konajúci príslušníci

polície sa nechali ovplyvniť druhým účastníkom dopravnej nehody pánom H., ktorý si po

nehode privolal na pomoc príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe. Tvrdil, ţe na

mieste dopravnej nehody sa polícia zaujímala len o pána H. a jeho si nevšímali vôbec, hoci

bol zranený s ktorým zranením však lekára nenavštívil. K tejto skutočnosti uviedol, ţe s týmto

zranením navštívil svojho známeho lekára ktorý ho ošetril, pričom si nezobral lekárske

potvrdenie. Uviedol, ţe pri vyšetrovaní nehody príslušníkov vôbec nezaujímala dráha jazdy p.

H., ktorá nebola priama, ale tento jazdil „myšičkou“ tak, ţe predbiehal pred ním idúce

vozidlo. Ďalej tvrdil, ţe polícia odignorovala miesto, kde došlo k stretu vozidiel, pričom sám

p. H. priznal, ţe nebrzdil. Uviedol, ţe v čase, keď do neho p. H. vrazil bol on za stredovou

čiarou, teda bol v protismere. Tvrdil, ţe vozidlá idúce pred p. H. mali vyhodený pravý blinker

a odbočovali na parkovisko z ktorého on vychádzal, a ak by p. H. nepouţil „myšičku“ nebol

by do neho navrazil. Ţalobca tvrdil, ţe vyšetrovanie neprebehlo v súlade so zákonom a on sa

ničoho nedopustil. Zo strany polície došlo k účelovému mareniu vyšetrovania. Ako dôkaz

poukazuje na poškodenie svojho auta, ktoré ponechal v nabúranom stave, kde je vidno

v akom uhle sa autá stretli. Ďalej poukazoval na to, ţe parkoviská obchodných domov T. a A.

majú kamery a z ich záznamov sa dá všetko zistiť. Vykonanie týchto dôkazov navrhoval aj

v priestupkovom konaní, čo však akceptované nebolo. Cíti sa v pozícii poškodeného a nie

vinníka. Sám si nenechal urobiť znaleckú expertízu, lebo na to nemá prostriedky, v dôsledku

nehody mal infarkt a operované srdce. Tvrdil, ţe ak by bolo nariadené znalecké dokazovanie,

bolo by zistené, ţe má pravdu. Ďalej namietal, ţe nebolo náleţite zadokumentované m isto

stretu vozidiel.

Ţalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak,

ţe k námietkam ţalobcu sa uţ podrobne vyjadril vo vyjadrení k ţalobe a zotrváva na svojich

doterajších vyjadreniach. Uviedol, ţe námietky ţalobcu sa javia ako účelové, ničím

nepodloţené a neopodstatnené. Preto ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil.

Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa ţalovaného uviedla, ţe nákresy vyhotovené

ţalobcom neboli akceptované, pretoţe sú v rozpore s administratívnym spisom. Uviedla,

ţe p. H. išiel po hlavnej ceste rýchlosťou 60 km, čo poukazuje aj brzdná dráha viditeľná

na fotodokumentácii. Tieţ poukázala na to, ţe v kriţovatke sa nachádzal ostrovček. Ďalej

uviedla, ţe zo spisového materiálu nevyplýva, ţe by bol ţalobca bezprostredne po nehode

tvrdil, ţe má nejaké zranenia a nemal ani návrhy na doplnenie dokazovania.

Z fotodokumentácie je zrejmé, ţe p. H. intenzívne brzdil a snaţil sa zabrániť nehode,

keď mu ţalobca vošiel do kriţovatky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal

na ústnom pojednávaní ( veta druhá v spojení ) a vychádzajúc

z obsahu administratívneho a súdneho spisu ako aj z toho, čo uviedli účastníci

v prvostupňovom a v odvolacom súdnom konaní dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu

je čiastočne dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,

ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho organu – Krajského riaditeľstva Policajného zboru,

Krajského dopravného inšpektorátu č. KRP-100/DI-SK-2009 zo dňa 23. septembra 2009

a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu

Zlaté Moravce č. ORP-34/DI-ZM-SK-2009 zo dňa 15. júna 2009.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného

vyplýva, ţe dňa 10. novembra 2008 o 18:15 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo

značky Škoda Forman EČ X., pričom pri vchádzaní do kriţovatky od obchodného domu A. na

Štúrovu ulicu po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, nedal prednosť

z ľavej strany prichádzajúcemu vozidlu vodiča Ľ. H. jazdiaceho po Štúrovej ulici, smer

Mlynárce označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta, následkom čoho došlo k zráţke

vozidiel, čím teda zapríčinil ţalobca dopravnú nehodu.

Týmto svojim konaním porušil ustanovenie ,

čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona

č. , za čo mu podľa citovaného zákona bola uloţená sankcia – pokuta

vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.

Účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky

ustanovené v tomto zákone. Vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej ako

vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám, prichádzajúcim po ceste označenej

dopravnou značkou ako hlavná cesta. Vodič má zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ

má na kriţovatku náleţitý rozhľad, pričom nesmie vojsť do kriţovatky, ak mu situácia

nedovoľuje pokračovať v jazde za kriţovatkou, takţe by bol nútený zastaviť vozidlo

na kriţovatke.

Vychádzajúc z pripojeného spisu, ako i z doterajšieho priebehu konania dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) k záveru, ţe ţalovaný vykonal

v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to záznamom o podaní

vysvetlenia ţalobcu, záznamom o podaní vysvetlenia manţelky ţalobcu E. N., záznamom

o podaní vysvetlenia vodiča osobného motorového vozidla továrenskej značky Opel Vectra

evidenčné číslo X., záznamom dopravnej nehody, fotodokumentáciou, náčrtom z miesta

dopravnej nehody a evidenčnou kartou vodiča – ţalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé, z akých

dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí vychádzal. Ţalovaný riadne vyhodnotil

dokazovanie podľa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), ktoré vyústilo v riadne zistený

skutkový stav, z ktorého ţalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobcu.

V tomto smere nebolo odvolanie ţalobcu opodstatnené.

Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené okolnosti, upriamil pozornosť na námietku

ţalobcu k výmere uloţených sankcií.

Podľa , priestupku sa dopustí ten,

kto porušením uvedeným v písmene k/ bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ moţno

uloţiť pokutu do výšky 232,- eur a zákaz činnosti do jedného roka.

Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, prvostupňový správny orgán uloţil

ţalobcovi pokutu vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6

mesiacov s poukázaním na ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré umoţňuje

za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona uloţiť pokutu

aţ do výšky 232,- eur a zákaz činnosti do jedného roka. Z uvedeného je zrejmé, ţe správny

orgán rozhodol o uloţení pokuty v hornej polovici sadzby a o uloţení zákazu činnosti v strede

sadzby.

Podľa , pri určení druhu sankcie a jej výmery

sa prihliadne na závaţnosť priestupku a najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky

a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo

disciplinárnom konaní.

Podľa § 51 priestupkového zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

To znamená, ţe povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch

je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii

vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán

je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) v intenciách, ktorej je povinný

v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne.

V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie

č. Rs 89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. , rozhodnutia č. 69/2008 ZSP, č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho

trestania súd sleduje, či správny orgán náleţité zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške,

ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný

skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou

voľného uváţenia, to však neznamená, ţe môţe byť uloţená v ľubovoľnej výške. Voľná

úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán

zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu

protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel

s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uloţení pokuty správny

orgán prihliadne na závaţnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ako aj

(ďalej len „Ústava SR“), zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie

rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup

je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa a podľa

povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť,

ale tieţ vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia,

zaťaţia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme moţnosť konať

pred súdom (OSP, a ) a súčasne

postupujú aj v rozpore SR a Dohovoru.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu druhu

a výmery uloţenej sankcie uviedol, ţe prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, na závaţnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky,

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom, alebo

disciplinárnom konaní.

Druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s touto otázkou

konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán posúdil dôkaznú situáciu v súlade so zákonom

a vymeral sankciu v súlade so zákonom a krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe sa stotoţnil zo zisteným skutkovým stavom a závermi ţalovaného, keď uloţil

ţalobcovi kumulatívne pokutu a zákaz činnosti, a to pokutu vo výške 190,- eur a 6 mesiacov

zákazu činnosti, pričom povinnosť uloţiť kumulatívnu sankciu, t. j. pokutu a zákaz činnosti,

vyplýva priamo zo zákona.

Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe takéto všeobecné, nekonkrétne

odôvodnenie nepostačuje, pretoţe určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváţenia,

ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle . Ak má súd posúdiť, či rozhodnutie

v časti, v ktorej bola určená výška sankcie, ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy,

nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom nepostačuje, ţe určená výška sankcie

je v rozpätí, ktoré zákon pripúšťa, musí byť preskúmateľné aj to, ako boli vzaté do úvahy

hľadiská ustanovené v zákone.

Preto, aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváţenia, neznamená

to, ţe správny orgán môţe postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými

hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadováţiť si potrebné dôkazy,

vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a aţ potom na základe zákonom povoleného

správneho uváţenia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje,

dospieť pri dodrţaní zásad logického uvaţovania k určeniu výšky pokuty.

Najvyšší súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia

skutočnosť, ţe rozhodnutia o uloţení sankcie a jej výške sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Nápravu v konaní je moţné dosiahnuť len zmenou prvostupňového rozsudku

a zrušením ţalovaných rozhodnutí správnych orgánov podľa ( prvá veta ).

Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu ( ), a tak v novom konaní

správny orgán prejedná uloţenie sankcie za priestupok a rozhodne o nej tak, aby jeho

rozhodnutie zodpovedalo zákonu.

Na záver najvyšší súd k námietkam ţalobcu, ktoré nepatria do súdneho prieskumu

v správnom súdnictve, uvádza, ţe ţalobca sa mal a môţe obrátiť na príslušného nadriadeného

príslušníkov policajného zboru ním opisovaných v ţalobe, ako aj podať podnet na inšpekciu

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v neposlednom rade sa aj obrátiť na orgány činné

v trestnom konaní.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení

s veta prvá a podľa a priznal v súdnom konaní

úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania v sume 33,- eur za zaplatený súdny poplatok

za ţalobu. Náhradu cestovného najvyšší súd ţalobcovi nemohol priznať, pretoţe ich náhradu

v zákonnej lehote troch dní nevyčíslil ( a v spojení s

a veta prvá ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková