Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-2Sa-6-2022.pdf
PDF · 173.13 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-2Sa/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XX, Košice, zastúpenej JUDr. Stanislavom Kandalom, advokátom, so sídlom Budovateľská 1288, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice č. OU-KE-OVBP2-2022/004218-002 zo dňa 13.01.2022 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh ako stavebný úrad (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. MK/A/2021/18242-03/IV/KON zo dňa 14.10.2021 podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) uznalo A. B. C. (v súdnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) vinnou zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustila tým, že od 11/2020 uskutočňovala stavbu zrubového rodinného domou z guľatiny v štádiu kompletnej hrubej stavby so zastrešením sedlovou strechou a s osadením výplní otvorov na pozemku KN-C parc. č. 1428/46 v kat. území E., bez stavebného povolenia, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 3 000,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 20.05.2019 podala stavebníčka – žalobkyňa žiadosť o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na vyššie označenú stavbu. Uvedeným dňom bolo začaté spojené územné a stavebné konanie. Vzhľadom na to, že predložená žiadosť neobsahovala predpísané doklady, stavebný úrad vyzval stavebníčku na predloženie potrebných odkladov a rozhodnutím č. MK/A/2019/14331-02/IV/KON zo dňa 27.05.2019 konanie prerušil. Dňa 08.11.2019 stavebníčka predložila časť požadovaných dokladov. Dňa 11.11.2019 stavebný úrad oznámil začatie predmetného konania známym účastníkom konania a dotknutým orgánom a dňa 28.11.2019 na ústnom pojednávaní vysvetlil, že žiadosť neposkytuje dostatočný podklad pre povolenie stavby. Následne rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 č. MK/A/2019/14331-06/IV/KON bolo konanie prerušené a stavebníčka bola vyzvaná na doplnenie žiadosti pod hrozbou zastavenia konania v prípade nesplnenia uloženej povinnosti. Na základe jednotlivých podaných žiadostí o predĺženie lehoty na predloženie dokladov stavebný úrad postupne vyzýval stavebníčku výzvami zo dňa 09.03.2020, 02.11.2020, 20.01.2021, 20.05.2021 na predloženie povolenia stavby komunikácie na pozemkoch KN- C parc. č. 1428/45, 1428/46, 1428/2 v kat. úz. E., záväzného stanoviska k zriadeniu vjazdu na pozemok KN-C parc. č. 1428/46, zosúladenia projektov inštalácií so situačným výkresom, vyjadrenia VSD a.s.
k bodu napojenia na verejnú sieť a iných vyjadrení a stanovísk vyplývajúcich z doplnenej projektovej dokumentácie a iných dokladov. Stavebný úrad dňa 07.07.2021 z úradnej moci vykonal miestne šetrenie na predmetných pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. E. a zistil stavbu zrubového rodinného domou z guľatiny v štádiu kompletnej hrubej stavby so zastrešením sedlovou strechou a s osadením výplní otvorov, z čoho vyhotovil fotodokumentáciu. Nakoľko stavebníčka sa nevedela preukázať právoplatným stavebným povolením k predmetnej stavbe, stavebný úrad konštatoval, že ide o nepovolenú stavbu, rozhodnutím č. MK/A/2021/04466-06/IV/KON zo dňa 08.07.2021 stavebné práce zastavil, a spojené územné a stavebné konanie na predmetnú stavbu zastavil rozhodnutím č. MK/A/2021/04466-07/IV/KON zo dňa 12.07.2021, voči ktorému stavebníčka dňa 04.08.2021 podala odvolanie. Na základe uvedeného listom č. MK/A/2021/18242-02/IV/KON zo dňa 11.08.2021 stavebný úrad oznámil začatie priestupkového konania a predvolala stavebníčku na jeho prerokovanie na deň 16.09.2021. Na ústnom pojednávaní stavebníčka okrem iného uviedla, že výroba konštrukcie sa začala koncom roku 2019 a stavebné práce boli vykonávané od 11/2020. Nakoľko návrhy stavebníčky týkajúce sa realizácie prístupovej komunikácie podané na ÚHA Magistrátu Mesta Košice v roku 2019, 2020 a 2021 neboli akceptované, dochádzalo v konaní k prieťahom. Počas tohto obdobia sa drevená konštrukcia domu poveternostnými vplyvmi poškodzovala, povrch začal černieť a hniť. Aby sa zabránilo finančným stratám, znehodnoteniu materiálu a z dôvodu potreby uvoľnenia priestoru výroby, stavebníčka bola nútená skelet presunúť na pozemok budúcej stavby a prekryť ho. Konštrukcia bola podľa stavebníčky položená na budúcich základoch, nebola s nimi trvalo spojená, ani napojená na inžinierske siete, a je neobývateľná. Stavebníčka vo svojej výpovedi vyjadrila ochotu spolupracovať so stavebným úradom a vyriešiť danú situáciu.
3. Na základe skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu, citujúc § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že stavebníčka uskutočnila vyššie špecifikovanú novú stavbu bez stavebného povolenia, a preto sa dopustila priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, za ktorých jej môže byť uložená pokuta až do výšky 33 193,92 eur. Vzhľadom na stupeň závažnosti protiprávneho konania - v predmetnom prípade ide o priestupok tretej skupiny (z celkových štyroch skupín), stavebný úrad citujúc § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uzavrel, že realizáciou novej stavby bez stavebného povolenia nedošlo k ohrozeniam verejných záujmov, stavebníčka poskytla súčinnosť pri objasňovaní priestupku a dobrovoľne prejavila ochotu dať vec do súladu so zákonom, a preto stavebníčke uložil pokutu v dolnej časti zákonom stanoveného rozmedzia.
4. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Pôvodne žalovaný Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice (ďalej len „pôvodne žalovaný“) ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. MK/A/2021/18242-03/IV/KON zo dňa 14.10.2021 a rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2022/004218-002 zo dňa 13.01.2022 ako príslušný na rozhodovanie podľa § 4 písm. b) stavebného zákona odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia pôvodne žalovaný citujúc § 105 ods. 3 písm. b), § 105 ods. 6, § 107 ods. 1 stavebného zákona; § 51, § 12 ods. 1, § 58, § 59, § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad v priestupkovom konaní dôsledne dodržal všetky zákonné ustanovenia, svedomito a zodpovedne sa zaoberal predmetom konania, spoľahlivo zistil stav veci a uložil pokutu vo výške adekvátnej okolnostiam spáchania priestupku.
6. Odvolateľka v odvolaní namietala, že stavebný úrad zavádza, ak tvrdí, že počas stavebného konania nemal k dispozícii celú dokumentáciu predmetnej stavby, nakoľko podklady niekoľkokrát doplnila. Pôvodne žalovaný k tejto námietke uviedol, že predmetom konania je uloženie pokuty za uskutočňovanie novej stavby bez stavebného povolenia, nie povolenie predmetnej stavby. Bolo nespochybniteľne preukázané, že stavebné povolenie na stavbu nebolo vydané a napriek tomu stavebníčka v zistenom rozsahu stavbu uskutočnila. Odvolateľka mala možnosť využiť riadne opravné prostriedky, resp. preskúmať postup stavebného úradu, nebola však oprávnená stavbu uskutočniť bez stavebného povolenia. Vyžadovanie splnenia zákonných požiadaviek stavebným úradom – v predmetnom prípade kapacitne vyhovujúce pripojenie stavby na pozemné, príp. účelové komunikácie, ktorú odvolateľka
nesplnila, nie je možné považovať za prieťahy v konaní. Odvolateľka nerešpektovala výzvu stavebného úradu a nedoplnila svoju žiadosť o spojené územné a stavebné konanie o požadované zákonom predpísané podklady. Skutočnosť, že si objednala montovanú stavbu v čase, keď nemala vydané právoplatné stavebné povolenie, nie je ospravedlniteľným dôvodom na porušenie zákona.
7. K námietke odvolateľky, že skelet bol zložený na jej pozemku a stavebný úrad si pomýlil stavbu so skeletom stavby, ktorú nevyužíva, nemôže ju dokončil ani zlegalizovať kvôli byrokratickému a neústretovému prístupu zamestnancov úradu pôvodne žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o stavbu umiestnenú na pozemku na zrealizovaných základoch, nie o skelet voľne položený na pozemku. Zdôraznil, že zamestnanci stavebného úradu posudzujúci porušenie ustanovení stavebného zákona spĺňajú kvalifikačné a odborné predpoklady na výkon tejto činnosti, dbajú na dodržiavanie právnych predpisov, a preto sa nejedná z ich strany o svojvoľné konanie. Poukázal aj na na vyjadrenie samotnej odvolateľky, že od roku 2019 si je vedomá, že nemá prístupovú komunikáciu k stavbe; ako aj na skutočnosť, že niekoľkokrát mala možnosť doplniť svoju žiadosť tak, aby bolo možné vydať stavebné povolenie, a aby neutrpela v konaní ujmu.
8. K námietke odvolateľky, že v predmetnej veci je nielenže poškodená, ale jej bola uložená aj pokuta, ktorá je vzhľadom ku skutkovým okolnostiam neprimerane až likvidačne vysoká, pôvodne žalovaný opätovne uviedol, že odvolateľka síce podala príslušnú žiadosť, nepočkala však na vydanie stavebného povolenia a stavbu uskutočnila bez tohto povolenia, čím sa vedome dopustila protiprávneho konania. Stavebný úrad bol preto povinný začať priestupkové konanie. Pri určení výšky pokuty sa vychádza z princípu zodpovednosti za zavinenie a výška je odstupňovaná podľa závažnosti protiprávneho konania do troch skupín. Pokutu určí stavebný úrad podľa závažnosti konania, zistených okolností spáchania priestupku a miery zavinenia, v rámci zákonom určeného rozpätia. Účelom pokuty nie je len potrestať toho, kto sa dopustil protiprávneho konania, ale má aj výchovnú a prevenčnú funkciu. Uskutočnenie predmetnej stavby bez stavebného povolania patrí do tretej skupiny priestupkov, ktoré sú najzávažnejšími, za spáchanie ktorých hrozí pokuta až do výšky 33 194,- eur. V predmetnom prípade odvolateľke bola uložená pokuta vo výške 3 000,- eur, t.j. na spodnej hranici uvedeného rozmedzia a je adekvátna okolnostiam spáchaného priestupku.
9. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 01.04.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „pôvodný správny súd“) toho istého dňa, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia pôvodne žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- KE-OVBP2-2022/004218-002 zo dňa 13.01.2022 žiadala, aby súd uvedené rozhodnutie pôvodne žalovaného a rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh č. MK/A/2021/18242-03/IV/KON zo dňa 14.10.2021 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu – stavebnému úradu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, akým úvahami sa správny orgán riadil pri určení sankcie podľa ust. § 12 zákona o priestupkoch, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa preto žiadala, aby po zrušení napadnutého rozhodnutia správny orgán v ďalšom konaní určil pokutu v primeranej výške, alternatívne, aby súd uloženú pokutu moderačne znížil.
10. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si je vedomá, že porušila ustanovenia stavebného zákona, k spáchaniu priestupku podľa v § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sa priznala a poskytla súčinnosť pri jeho objasnení. Poukázala na skutočnosť, že sa dostala do neriešiteľnej situácie, nakoľko na ul. Močiarnej je dlhodobo problém týkajúci sa prístupovej komunikácie, ktoré príslušné orgány neriešia. Z uvedeného dôvodu bola nútená si zabezpečiť prístup na vlastný pozemok. Ako výlučná vlastníčka pozemku - parcely CKN č. 1428/46 a č. 1428/2 v kat. úz. E. si chcela so svojím partnerom F. A. G. postaviť si rodinný dom, výstavbu ktorého financovali prostredníctvom úveru zabezpečeným záložným právom zriadeným v prospech banky v apríli 2019 (zápis na LV č. XXXX). Prostriedky použili na úhradu výdavkov na projektovú dokumentáciu, nákladov súvisiacich s inžinierskou činnosťou pri zabezpečení stavebných povolení a úhradu zálohy na výrobu drevostavby. Výrub dreva začal na základe zmluvy o dielo vo 2/2019, samotné zhotovenie drevodomu v 11-12/2019. Súbežne žalobkyňa zabezpečovala prípravu podkladov pre vydanie stavebného povolenia, o vydanie ktorého požiadala 20.05.2019. Stavebné konanie bolo viackrát prerušené (tak ako je uvedené v 2. ods. odôvodnenia) a žalobkyňa bola požiadaná o predloženie dokladov týkajúcich sa prístupovej cesty k novostavbe. Žalobkyňa opakovane, už aj pred začatím stavebného konania žiadala Magistrát Mesta Košice, Útvar hlavného architekta, o zmeny
územného plánu zóny Barca, aby mohla využiť svoje pozemky na umiestnenie rodinného domu. Magistrát v ostatnom liste zo dňa 30.09.2021 uviedol, že dotknuté územie je územným plánom určené na zastavanie rodinnými domami, avšak v zmysle § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. musia byť prístupové cesty k stavbe zhotovené do začatia užívania stavby. Navrhovaná a zakreslená cesta v územnom pláne obce však nebola právne vysporiadaná. Žalobkyňa preto opakovanie žiadala o riešenie danej situácie. Nakoľko kompetentné orgány majetkovoprávne vzťahy týkajúce sa predmetných pozemkov od roku 2017 nevyporiadali a k realizácii miestnej komunikácii nedošlo, žalobkyňa sa rozhodla, že prístupovú cestu k stavbe povedie cez svoje pozemky (parcely CKN č. 1428/46 a 1428/2) a pozemok vo vlastníctve mesta (grafická príloha „Cesta realizovaná žal. a prierez cestou zo strany mesta“).
11. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že stavebné povolenie malo byť vydané, nakoľko splnila podmienky stanovené v § 47 stavebného zákona. Poukázala na ust. § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta. Cit. § 3d ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., § 22 ods. 1, 3 cestného zákona a § 22 ods. 1, 3 vyhlášky č. 35/1948 Zb. má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu musela pristúpiť k vybudovaniu cesty na vlastné náklady, v súlade s právnymi predpismi, ktoré takýto postup stavebníka pripúšťajú.
12. Žalobkyňa v správnej žalobe cit. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri posúdení rozhodujúcich okolností uvedených v zákonnom ustanovení a pri posúdení primeranosti uloženej pokuty. Rozhodnutie o uložení pokuty preto napĺňa znaky arbitrárnosti. Zdôraznila, že rozhodnutie o pokute, by malo byť rozhodnutím bez hnevu a vášne a správny orgán pri jej ukladaní by mal zohľadniť poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti konkrétneho prípadu. Žalobkyňa pripustila, že skutočnosť, že stavbu nemohla riadne realizovať, vyústila do názorových konfliktov so zamestnancami správneho orgánu, avšak podľa názoru žalobkyne správne orgány boli pri rozhodovaní o sankcii týmito nezhodami ovplyvnené. Rozhodnutie o výške pokuty by malo rešpektovať aj zásadu legitímnych očakávaní účastníka správneho konania, pripúšťajúc možnú individualizáciu sankcie, s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
13. Za účelom zistenia postupu správneho orgánu v obdobných prípadoch žalobkyňa požiadala Mesto Košice žiadosťou zo dňa 11.02.2022 podľa zákona č. 211/2002 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o oznámenie priemernej výšky pokuty ukladanej podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v rozhodnom období a oznámenie postupu stavebného úradu pri určovaní týchto pokút (zaslanie rozhodnutí, interného sadzobníka). Rozhodnutím zo dňa 21.02.2022 bolo sprístupnenie požadovaných informácií odmietnuté. Žalobkyňa za účelom objektivizácie ukladaných pokút poukázala aj na pokuty ukladané Slovenskou stavebnou inšpekciou vychádzajúc z výročných správ zverejnených na webovom sídle, podľa ktorých v roku 2019 boli za porušenie stavebného zákona na základe právoplatných rozhodnutí uložené pokuty v priemernej výške 1 001,- eur, a v roku 2020 vo výške 774 eur.
14. Správny orgán ďalej podľa žalobkyne neprihliadol na spôsob spáchania skutku, nakoľko nezohľadnil, že o vydanie stavebného povolenia požiadala, a po zistení porušenia zákona stavebnému úradu poskytla potrebnú súčinnosť. Opätovne zdôraznila, že na vydanie povolenia nepočkala z dôvodu, že od 5/2019 do 11/2020 toto nebolo vydané, a to aj napriek skutočnosti, že existencia prístupovej cesty nie je zákonnou podmienkou na povolenie stavby. Nakoľko stavebné konanie trvalo viac ako 1 a 1 roka, a drevostavba už bola zhotoviteľom pripravená, hrozili žalobkyni ďalšie sankcie pre neodobratie stavby od zhotoviteľa. Povrch dreva znehodnocoval a bolo ho potrebné opracovať. Z uvedených dôvodov požiadala zhotoviteľa, aby drevo vyskladnil a umiestnil na jej pozemku. Žalobkyňa týmto tvrdením však nechce zľahčovať, že konala v rozpore so zákonom predčasne.
15. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na skutočnosť, že územie, na ktorom realizuje predmetnú stavbu, je podľa územnoplánovacej dokumentácie určené na zastavenie rodinnými domami. Túto skutočnosť potvrdil aj správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, kde uviedol, že realizáciou stavby bez stavebného povolenia nedošlo k ohrozeniu verejných záujmov. Žalobkyňa nekonala v priamom úmysle dopustiť sa priestupku a je zrejmé, že o vydanie príslušných povolení sa snažila dlhšiu dobu. Konala vo vedomej nedbanlivosti a spoliehala sa na to, že stavebné povolenie zabezpečí riadne a včas, kým bude drevostavba zhotovená. Miera zavinenia preto znižuje závažnosť predmetného priestupku. Správny orgán sa však touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
16. Správny orgán sa podľa žalobkyne v rozhodnutí nevyporiadal ani s osobnými a majetkovými pomermi žalobkyne a nezohľadnil, že je osobou bezúhonnou a doposiaľ sa nedopustila žiadneho priestupku. Žalobkyňa poukázala na zásady ukladania pokút v trestnom práve ako aj na výšku peňažných trestov ukladaných v trestných konaniach (podľa verejne dostupných rozhodnutí súdov v obvode Krajského súdu v Košiciach, ukladané sú pokuty vo výške 300,- až 800,- eur). K svojim pomerom žalobkyňa uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Deutsche Telekom IT & Telecommunications Slovakia s.r.o. a jej ročný príjem v roku 2021 po odpočítaní poistného a dane bol 15 063,63 eur, t.j. 1 255,30 eur mesačne netto (potvrdenie o príjme). Nakoľko uložená pokuta je 2,4 násobkom čistej mzdy, jej výška je neprimeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobkyňa považuje za spravodlivé, aby jej bolo uložené zaplatiť pokutu najviac vo výške 500,- eur (poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/8/2017).
17. Pôvodne žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.06.2022 uviedol, že spojené územné a stavebné konanie je konaním návrhovým, to znamená, že navrhovateľ, ktorý chce umiestniť a povoliť stavbu je povinný predložiť návrh tak, aby bol v súlade s územným plánom, ktorý je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia (§ 37 ods. 1 stavebného zákona) a aby stavebný úrad mohol predložený návrh posúdiť v zmysle dikcie ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona. Keď je žiadosť úplná, stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť úplná (§ 36 ods. 1 stavebného zákona). Nakoľko predložený návrh neposkytoval dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby, stavebný úrad konanie prerušil, aby dal možnosť žalobkyni upraviť' a doplniť svoj návrh tak, aby bolo možné predmetnú stavbu povoliť, a to opakovane dňa 27.05.2019, 09.03.2020, 20.01.2021 a 20.05.2021 (v súlade s § 35 ods. 3 stavebného zákona). Skutočnosť, že žalobkyňa nedoplnila svoj návrh z akýchkoľvek dôvodov na jej strane, neoprávňovala ju zrealizovať stavbu bez príslušného povolenia.
18. Pôvodne žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad je v konaniach vedených podľa stavebného zákona povinný rešpektovať platnú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Poukazujúc na ust. § 20 ods. 3 stavebného zákona žalobkyňa mala možnosť podať pripomienky k návrhu zadania územného plánu zóny pre danú lokalitu v čase jeho obstarávania a zmeniť podmienky umiestnenia prístupovej komunikácie v danej lokalite. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že opakovane žiadala Útvar hlavného architekta mesta Košice o zmenu územného plánu zóny Barca, a teda si bola vedomá skutočnosti, že k pozemku, na ktorom plánuje umiestniť stavbu nemá riadne povolenú prístupovú komunikáciu a ňou navrhovaná prístupová komunikácia je v rozpore s územným plánom zóny. Pre úplnosť uviedol, že prvostupňový stavebný úrad nie je obstarávateľom územného plánu, preto nemohol spôsobiť pre žalobkyňu neriešiteľnú situáciu. Stavebný úrad nie je ani vecne príslušný rozhodovať o majetkovo - právnom vysporiadaní pozemkov pre cestu navrhnutú v územnom pláne zóny, a preto sa k realizácii predmetnej komunikácie nemôže vyjadriť.
19. K námietke žalobkyne, že jej malo byt' stavebné povolenie vydané, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky pôvodne žalovaný uviedol, že predmetom konania nie je vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, ale uloženie pokuty za protiprávne konanie. Zdôraznil, že žalobkyňa jednotlivé ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov neposudzuje komplexne a jednotlivé ustanovenia vytrháva z kontextu. Stavebný úrad viedol spojené územné a stavebné konanie, v ktorom je povinný o.i. skúmať, či navrhovaná stavba je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie stavieb. Odkazujúc na ust. § 47 písm. b) stavebného zákona, § 4 ods. 4 a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 3 ods. 4 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. pôvodne žalovaný má za to, že stavebný úrad môže povoliť len takú stavbu, ktorá je napojená na komunikáciu, či už miestnu alebo účelovú. Skutočnosť, že žalobkyňa „plánovala“ vybudovať vlastnú komunikáciu, ktorá taktiež musí byť najprv riadne povolená stavebným úradom, je v danom štádiu spojeného územného a stavebného konania irelevantná, nakoľko už v konaní o umiestnení stavby je stavebný úrad povinný preskúmať, či je stavba prístupná z komunikácie.
20. K určeniu výšky pokuty pôvodne žalovaný uviedol, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach zohľadnili osobité okolnosti prípadu, na ktoré poukazuje žalobkyňa, ako súčinnosť žalobkyne pri objasňovaní priestupku a ochotu zosúladiť stav veci so zákonom, a preto jej bola uložená pokuta na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Zdôraznil, že uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia patrí do tretej skupiny priestupkov, t.j. do skupiny najzávažnejších priestupkov s maximálnou
hranicou pokuty 33 194,- eur. K žalobkyňou uvádzanej priemernej výške pokuty uloženej Slovenskou stavebnou inšpekciou poukázal na skutočnosť, že stavebný zákon osobitne vymedzuje skutkové podstaty priestupkov fyzických osôb a sadzby pokút za tieto priestupky, ktorých rozpätie je ohraničené maximálnou hranicou, pričom pokuty sú odstupňované podľa závažnosti porušenia zákona alebo nesplnenia zákonom stanovenej povinnosti do 3 skupín, od najmenej závažných (max. výška pokuty 300,- eur) až po tie najzávažnejšie (max. výška pokuty 33 194,- eur). Vzhľadom na uvedené je zo strany žalobkyne mylné určovať priemernú výšku pokuty aritmetickým priemerom všetkých uložených pokút, bez rozlišovania závažnosti priestupku a maximálnej možnej výšky pokuty za jeho spáchanie.
21. Pôvodne žalovaný má za to, že správny orgán zohľadnil všetky žalobkyňou uvedené skutočnosti a uložil pokutu na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia. Požiadanie o vydanie stavebného povolenia bola zákonnou povinnosťou žalobkyne, a túto skutočnosť nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť. Nedbanlivosť neoprávňovala žalobkyňu na realizáciu stavby bez povolenia stavebného úradu. Stavebný úrad je pri objasňovaní priestupku viazaný zákonom o správnom konaní a zákonom o priestupkoch, pričom stavebný zákon ako „lex specialis“ osobitne vymedzuje skutkové podstaty priestupkov fyzických osôb a sadzby pokút za tieto priestupky. V konaniach vedených stavebným úradom je preto irelevantná skutočnosť v akej výške ukladajú trestné súdy peňažné tresty. Stavebný úrad listom zo dňa 11.08.2021 oznámil žalobkyni začatie priestupkového konania, predvolal ju na ústne pojednávanie a žiadal, aby na ústnom pojednávaní uplatnila všetky svoje pripomienky a námety. Žalobkyňa sa ústneho pojednávania zúčastnila, pričom ani v priestupkovom konaní, ani v odvolacom konaní nepoukazovala na svoje majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené pôvodne žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
22. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.07.2022 k vyjadreniu pôvodného žalovaného k správnej žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že realizáciou stavby pred vydaním stavebného povolenia konala v rozpore so stavebným zákonom. Predmetom žaloby preto nie je posúdenie zákonnosti stavebného konania, ale posúdenie neprimeranej sankcie a jej zníženie. Zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v správnej žalobe, ako aj na námietkach vznesených proti predmetným rozhodnutiam správnych orgánov. Poukázala na komplikovaný proces územného a stavebného konania, časovú náročnosť konania, komplikovanú právnu úpravu a rozdielnu prax jednotlivých stavebných úradov. Zdôraznila, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje výklad obsahu právnej normy aplikovanej na posúdenie skutkových okolností prípadu, nakoľko pôvodne žalovaný neodôvodnil, prečo považuje prístup k stavbe uvádzaný žalobkyňou za nedostatočný. Naďalej zotrvala na tvrdení, že pôvodne žalovaný dostatočne nezdôvodnil výšku uloženej sankcie, neskúmal jej osobné a majetkové pomery, platobnú schopnosť pokutu uhradiť a opätovne poukázala na zásady ukladania peňažného trestu v trestnom konaní. Vychádzajúc z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2021 sp. zn. Sžp/16/2011, sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010 žalobkyňa poukázala na zásady správneho uváženia, ktorými by sa mal správny orgán pri ukladaní pokuty riadiť a následne zdôraznila, že výška uloženej pokuty je neprimerane vysoká a jej úhrada jej spôsobí ekonomické ťažkosti.
23. Pôvodne žalovaný sa k replike žalobkyne duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu podľa § 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 29.07.2022.
24. Na pojednávaní dňa 27.02.2024 účastníci konania zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobkyňa bola vyzvaná na preukázanie osobných a majetkových pomerov v období vydania napadnutého rozhodnutia, za účelom posúdenia namietanej neprimeranosti pokuty, ktorá jej bola uložená v správnom konaní.
25. Na základe výzvy súdu žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.03.2024 uviedla, že v rozhodnom období bola zamestnaná v spoločnosti Deutsche Telekom IT & Telecommunications Slovakia s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 8B, Košice, a jej čistá priemerná mesačná mzda bola 1 253,65 eur (potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 01.03.2024). Žalobkyňa spoločne so svojím partnerom F. A. G. spláca VÚB Hypotéku – úver vo výške 45 890,- eur, čerpaný za účelom financovania stavby rodinného domu, mesačná splátka ktorého je 164,84 eur (zmluva uzavretá s VÚB Banka a.s., výpis o úhrade splátok úveru). Ďalej splácajú VÚB Hypotéku – úver vo výške 122 800,- eur v mesačnej splátke 414,84 eur (kúpna zmluva, predmetom ktorej sú pozemky, na ktorých žalobkyňa postavila rodinný dom; výpis o úhrade splátok) prostriedky, z ktorého žalobkyňa a jej partner použili na úhradu pôžičky poskytnutej
otcom žalobkyne na výstavbu. Na ďalšie dofinancovanie bol partnerovi žalobkyne poskytnutý stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 15 000,- eur, ktorý splácajú sumou 102,15 eur mesačne (zmluva). Žalobkyňa ďalej uviedla, že spolu s partnerom bývajú v byte v Košiciach, ktorý nadobudla titulom darovacej zmluvy dňa 13.02.2019. Byt je zaťažený záložným právom zriadeným v prospech banky (list vlastníctva). Ďalej je vlastníčkou rodinného domu v kat. území H. I. J., ktorý nadobudla darom od svojho otca dňa 12.06.2018, v prospech ktorého je zriadené vecné bremeno (list vlastníctva). Partner žalobkyne nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Žalobkyňa vlastní osobné motorové vozidla zn. Alfa Romeo, rok výroby 2009, v hodnote cca 5 000,- eur (technický preukaz), jej partner je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Suzuky Grand Vitara, rok výroby 2006, v hodnote cca 5 300,- eur (technický preukaz). Iný majetok vyššej hodnoty žalobkyňa a jej partner nevlastnia. Mesačné náklady žalobkyne a jej partnera tvoria: náklady na bývanie 250,- eur (doklad SIPO), úhrady za telekomunikačné služby spolu 63,91 eur, internet 19,92 eur (faktúry). Vychádzajúc z uvedeného, žalobkyňa a jej partner uhrádzali mesačne sumu 1 015,66 eur titulom splátok záväzkov. Ďalej uhrádzali uvedené výdavky na bývanie a telekomunikačné služby, ostatné osobné výdavky, výdavky na stravu, pohonné hmoty, poistenie, hygienu, starostlivosť o domácnosť, a pod., ako aj investovali do stavby predmetného rodinného domu (zrubová stavba 85 500,- eur, skelet 43 000,- eur, guľatina 4 900,- eur, inštalácie 7 400,- eur /e-mailová komunikácia so zhotoviteľom, návrh zmluvy o dielo, zmluva o dodávke tovaru/), uhrádzali výdavky na projektovú dokumentáciu, a súvisiace právne služby. Pravidelný príjem žalobkyne a jej partnera tvoril len príjem zo závislej činnosti, spolu vo výške 2 494,83 eur mesačne, iný pravidelný príjem nemali. Žalobkyňa vyššie uvedený majetok nadobudla darom od rodinných príslušníkov; osobné motorové vozidlá zakúpili ako používané.
26. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
27. Dňom 01.04.2024, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a na základe § 7 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, došlo k prechodu kompetencií na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, od 01.04.2024 ako žalovaný v konaní pred správnym súdom vystupuje namiesto pôvodného žalovaného Okresného úradu Košice, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
28. Správny súd v Košiciach rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom pôvodne žalovaného Okresného úradu Košice dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobkyňou uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd posúdil vec aj s ohľadom na ust. § 195 SSP, nakoľko vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Súd nariadil vo veci pojednávanie (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), na ktorom dňa 30.04.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 33 194,- eur (1 milión Sk) sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
32. Podľa § 105 ods. 8 stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.
33. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
34. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
36. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
37. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
38. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
39. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
42. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
43. Podľa § 195 ods. 1 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonaný orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
45. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
46. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
47. Podľa § 198 ods. 3 SSP, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
48. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).
50. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie pôvodne žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Pôvodne žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jeho závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.
51. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie pôvodne žalovaného Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2022/004218-002 zo dňa 13.01.2022 o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Mesta Košice ako stavebného úradu č. MK/A/2021/18242-03/IV/KON zo dňa
14.10.2021, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku v zmysle 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustila tým, že od 11/2020 uskutočňovala predmetnú stavbu bez stavebného povolenia, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 3 000,- eur. Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplýva, že dňa 20.05.2019 žalobkyňa podala žiadosť o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní, od 11/2020 začala uskutočňovať stavbu, a rozhodnutím zo dňa 08.07.2021 stavebný úrad konanie zastavil. V preskúmavanom prípade teda bola stavba uskutočňovaná v čase od 11/2020 do 08.07.2021. Uvedené časové obdobie treba považovať za čas spáchania priestupku.
52. Žalobkyňa svojim konaním naplnila skutkovú podstatu najzávažnejšieho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, keď konala bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí (územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia ako individuálnych správnych aktov) a na pozemku uskutočňovala stavbu, ktorá v čase zastavenia prác bola v stave dokončenej hrubej stavby, konkrétne v štádiu kompletnej hrubej stavby so zastrešením sedlovou strechou a osadením výplní otvorov. Súd sa úplne stotožnil so záverom správnych orgánov, že žalobkyňa sa nepochybne dopustila uvedeného priestupku.
53. Vychádzajúc z listín v administratívnom spise a z oboch rozhodnutí správnych orgánom je nesporné, že zo strany žalobkyne došlo k spáchaniu priestupku tak, ako jej bol kladený za vinu. Aj keď namietala postup správnych orgánov, svoju vinu nespochybnila, a uznala svoju zodpovednosť za protiprávne konanie, ktorého sa dopustila spôsobom zisteným stavebným úradom. Správny súd sa preto nebude z dôvodu hospodárnosti vyjadrovať k námietkam, ktoré smerujú k spáchaniu samotného skutku a nebude posudzovať vinu žalobkyne za správny delikt, ale posúdi námietky žalobkyne týkajúce sa stanovenia výšky pokuty uloženej správnym orgánom, ktorú žalobkyňa považovala za neprimerane vysokú vzhľadom na jej priznanie viny, súčinnosť a snahu o nápravu a ostatné okolnosti prípadu (dĺžka stavebného konania, dôvody zastavenia konania, riziko znehodnotenia materiálu, osobné a majetkové pomery).
54. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.
55. Súd sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu o výške pokuty ako aj s rozhodnutím žalovaného, nakoľko mal za to, že správne orgány pri jej posudzovaní dostatočne skúmali
- závažnosť priestupku vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie 33 194,- eur (priestupok patrí medzi najzávažnejšie);
- zavinenie - pri predmetnom priestupku postačí nedbanlivostné, avšak v prípade žalobkyne ide o úmyselné, nakoľko žalobkyňa vedela, že realizáciou stavby bez príslušných administratívnych rozhodnutí môže porušiť stavebný zákon a pre prípad, že ho poruší bola s tým uzrozumená;
- rozsah stavby rodinného domu - preukázateľne sa nejednalo iba o uloženie stavebného materiálu na pozemku patriacom žalobkyni ale o kompletnú hrubú stavbu so zastrešením sedlovou strechou a osadením výplní otvorov (závery stavebného úradu z miestneho šetrenia, fotodokumentácia);
- skutočnosť, že žalobkyňa v stavbe pokračovala až do jej realizácie v uvedenom rozsahu, a to aj napriek opakovaným výzvam stavebného úradu na predloženie zákonnom stanovených dokladov. Žalobkyňa si bola preukázateľne vedomá, že nespĺňa zákonom stanovené podmienky (konanie pred správnym orgánom bolo prerušené z dôvodu nepredloženia dokladov, na doplnenie bola opakovane vyzývaná) v stavbe aj napriek tomu chcela a preukázateľne pokračovala, investovala do výstavby ďalšie finančné prostriedky, pričom mala tendenciu v podstatnej časti presúvať zodpovednosť za svoje protiprávne konanie na orgány verejnej správy. Hrozba, že vzhľadom na časový odstup sa stavebný materiál poškodí a znehodnotí, a žalobkyni tak vznikne škoda, však v žiadnom prípade nestavia žalobkyňu do pozície poškodenej a jej konanie neospravedlňuje. Žalobkyňa chcela predmetnú stavbu za všetkých okolnosti realizovať, a preto súd jej vyjadrenia považuje za účelové, so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. V prospech žalobkyne svedčí iba skutočnosť, že v priestupkovom konaní, avšak pod tlakom okolností a nesporných zistení stavebného úradu, spáchanie priestupku priznala, a prejavila snahu o súčinnosť. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že požiadanie o vydanie stavebného povolenia bolo zákonnou povinnosťou žalobkyne, a túto skutočnosť nemožno
považovať za poľahčujúcu okolnosť. Žiadne žalobkyňou uvádzané skutočnosti by ju neoprávňovali na realizáciu nezákonnej stavby.
56. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci nebola podľa názoru súdu pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii žalobkyne. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokuta uložená vo výške 3 000,- eur, t.j. vo výške nižšej ako 10-tina sadzby stanovenej zákonom, pri dolnej hranici zákonnej sadzby, považoval súd za primeranú. Vo sfére žalobkyne vinnej z priestupku má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. S prihliadnutím na rozsah stavby a finančné náklady spojené s výstavbou domu, s poukazom na cenu zrubovej stavby a skeletu a ostatné rozpočtové výdavky, ako aj na výšku úverov čerpaných na realizáciu stavby (vyjadrenia žalobkyne, listiny predložené žalobkyňou /zmluva o dodávke uzavretá so zhotoviteľom, cenová ponuka, zmluvy o úvere, a iné/), súd dospel k záveru, že pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t.j. od nepovolenej výstavby bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí stanovených zákonom.
57. Na základe vyššie uvedeného, pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, súd v námietkach žalobkyne a ani v obsahu administratívnych spisov nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnuté inak. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu možno považovať pokutu v uloženej výške na základe uvedených zákonných kritérií za proporcionálnu povahe skutku, spĺňajúcu požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa žalobkyne. Správny orgán podľa názoru súdu svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 3 000,- eur, maximálne možno pokutu podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona uložiť vo výške 33 194,- eur /1 milión Sk/), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a správnu úvahu pri výške a druhu pokuty použil v súlade so zákonom.
58. Námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia jej legitímneho očakávania súvisiaceho s výškou uloženej pokuty súd považoval za nedôvodnú. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994), pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania.
59. Rozhodovacia činnosť žalovaného ako ani stavebného úradu nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobkyne, keďže len zo žalobkyňou tvrdenej priemerne ukladanej výšky pokút Slovenskou stavebnou inšpekciou a pokút ukladaných v trestných konaniach nemožno vyvodiť totožnosť prípadov prejednávaných inšpekciou a trestnými súdmi s konaním žalobkyne (porušenie stavebného zákona). Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).
60. Žalobkyňa v správnej žalobe podala návrh na uplatnenie sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP. Napadnutým administratívnym rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, a súčasne jej zaň bola uložená sankcia. Nakoľko žalobkyňa bola priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach, bola na podanie moderačného návrhu oprávnená. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, prihliadajúc na námietky žalobkyne týkajúce sa posúdenia výšky pokuty s ohľadom na jej osobné a majetkové pomery, správny súd zopakoval dôkazy už vykonané orgánom verejnej správy, a dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 197 SSP doplnil, aby bolo možné posúdiť otázku primeranosti alebo likvidačného dopadu uloženej sankcie.
61. Podstata sankčnej moderácie spočíva v tom, že v rámci správnej žaloby napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy výrok o vine za spáchaný priestupok, iný správny delikt, alebo iné podobné protiprávne konanie zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok o sankcii. Konkrétne dôjde k zmene výroku buď vo vzťahu k druhu sankcie, alebo vo vzťahu k výške uloženej sankcie, alebo k upusteniu od potrestania. Využitie sankčnej moderácie správnym súdom prichádza do úvahy len za kumulatívne splnených troch podmienok a to 1. podanie návrhu žalobcom, 2. vykonanie dokazovania a 3. naplnenie dôvodov na jeho uplatnenie. Pri sankčnej moderácii sa tak zvýrazňuje výhradný dispozičný charakter správneho súdnictva. Podstatou podmienky vykonania dokazovania je skutočnosť, že správny súd v samotnej administratívnej veci vydáva rozhodnutie, ale súčasne si zabezpečuje preň aj podklad. Bez vykonania dokazovania by totiž zmena rozhodnutia orgánu verejnej správy mala povahu zásahu do jeho správnej úvahy bez toho, aby správny súd správne uváženie orgánu verejnej správy nahradil vlastným. Samotné dokazovanie bude pritom závislé predovšetkým od uplatneného dôvodu sankčnej moderácie a osobitný význam bude mať najmä pri zisťovaní likvidačného dopadu sankcie na žalobcu, pretože pôjde o otázku, ktorá v administratívnom konaní zásadne riešená nebola (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/4/2019, sp. zn. 1Asan/4/2021).
62. Zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie ustanovuje 3 dôvody, ktoré sa viažu na spôsob rozhodovania správneho súdu, a to a) neprimeranosť sankcie povahe skutku, b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu a c) dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním veci. Prvé dva dôvody sú spojené so zmenou druhu sankcie a jej výšky a tretí dôvod má za následok zmenu sankcie na upustenie od potrestanie. Pri sankčnej moderácii sa nerieši otázka deliktuálnej zodpovednosti, teda vina žalobcu za správny delikt v širšom zmysle, posudzuje sa otázka primeranosti alebo likvidačného dopadu uloženej sankcie, resp. zmysel uloženia sankcií vo vzťahu k dosiahnutiu účelu správneho trestania.
63. Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie a jej výška. Správny súd musí v objektívnej rovine prihliadnuť na povahu a závažnosť spáchaného deliktu a význam chráneného záujmu a súčasne zohľadniť aj subjektívne okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, spôsobu spáchania, formy zavinenia a pohnútky, ako aj majetkové pomery páchateľa a dosah uloženej sankcie na jeho pracovnú činnosť či zamestnanie, plnenie záväzkov alebo finančnú a sociálnu situáciu, a pod..
64. Likvidačný charakter sankcie predstavuje osobitnú kategóriu, keď druh sankcie alebo jej výška sú síce uložené v zákonom povolenej podobe a rozsahu, no vo vzťahu k subjektívnym pomerom žalobcu majú likvidačný charakter. Predmetom prieskumu je otázka subjektívneho dopadu sankcie na žalobcu a možnosť vyvolania likvidačného následku u neho. Likvidačný dopad na fyzickú osobu je stav, keď by sa v dôsledku uloženia sankcie u tejto osoby zásadným a dlhodobo ťažko zvrátiteľným spôsobom zmenila jej finančná a sociálna situácia tak, že by došlo k strate bývania, možnosti vykonávať zamestnanie, starať sa o rodinu, a pod..
65. V predmetnom prípade, vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného priestupku, s poukazom na zavinenie žalobkyne, rozsah realizovanej stavby, čas spáchania priestupku a ostatných osobitostí prípadu popísaných okrem iných v ods. 58. a 59. odôvodnenia tohto uznesenia, súd má za to, že uložená sankcia nie je neprimeraná, a to aj s poukazom na jej represívnu a preventívnu funkciu konkretizovanú v ods. 57. odôvodnenia.
66. Súd ďalej posúdil subjektívne okolnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, a to aj s ohľadom na pomery jej partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a ktorý sa podieľa na úhrade deklarovaných výdavkov
ako aj na realizácii a financovaní predmetnej stavby, tak ako boli doplnené dokazovaním vykonaným v súdnom konaní (ods. 25. odôvodnenia). Na jednej strane prihliadol na deklarovaný príjem žalobkyne v rozhodnom období, ktorý tvorila jej mzda 1 241,18 eur mesačne, príjem oboch partnerov spolu 2 494,83 eur mesačne a na druhej strane na spoločné výdavky spolu cca 1 015 eur mesačne (splátky úverov a pôžičky spolu 1 015 eur mesačne, preukázané náklady na bývanie a iné súvisiace výdavky, spolu cca 335,- eur a ostatné osobné výdavky). Žalobkyňa je ďalej vlastníčkou osobného motorového vozidla a výlučnou vlastníčkou viacerých nehnuteľností (byt, rodinný dom, pozemky). Osobitné okolnosti ako napr. existencia vyživovacej povinnosti, nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, príp. blízkej osoby, absencia stáleho bývania, nadmerné dlhové zaťaženie a iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa žalobkyňa nedeklarovala.
67. Po posúdení vyššie uvedených pomerov žalobkyne súd dospel k záveru, že sankcia vo výške 3 000,- eur nebude mať na žalobkyňu likvidačný dopad, v dôsledku jej uloženia sa u nej zásadne nezmení jej finančná a sociálna situácia spôsobom, ktorý by ťažko a nezvratne ovplyvnil jej existenciu a uspokojovanie životných potrieb, a zásadne tak nezasiahne do jej osobnej a majetkovej sféry. Žalobkyňa síce spláca úvery a pôžičky, avšak prostriedky z nich sú používané výlučne na financovanie stavby, a pokuta v uloženej výške zásadne neovplyvní ani plnenie týchto záväzkov. Žalobkyňa vlastní aj iné nehnuteľnosti, ktoré môžu slúžiť na bývanie. Na výdavky žalobkyne súvisiace s realizáciou stavby, vrátane nákladov na právne služby poskytnuté v správnom konaní, súd nemôže absolútne prihliadať, nakoľko žalobkyňa bez vydania stavebného povolenia a splnenia zákonom stanovených podmienok nemala k realizácii stavby ani pristúpiť. Výdavky, ktoré žalobkyni vznikli v dôsledku jej protiprávneho konania, musí znášať samotná žalobkyňa. Súd opätovne zdôrazňuje, že pokuta musí plniť okrem úlohy výchovnej aj represívnu, a preto musí byť aj citeľná v majetkovej sfére žalobkyne a nemôže byť iba v zanedbateľnej výške. Žalobkyňou navrhovanú zníženú sumu sankcie 500,- eur preto súd považoval za neprimeranú a neadekvátnu.
68. Na základe uvedeného správny súd má za to, že uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP a zníženie uloženej pokuty pod 500,- eur nie je v predmetnom prípade namieste.
69. Súd považoval závery správnych orgánov za správne, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu posúdil ako vecne správne a zákonné a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
70. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).