Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-139-2021.pdf
PDF · 159.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/139/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. D. XXX, XXX XX J. D., právne zastúpeného: JUDr. Peter Belica, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, IČO: 37 927 001, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1514-3/2021-BA zo dňa 9. apríla 2021,
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin (ďalej tiež „prvostupňový orgán“) rozhodnutím Číslo: 700-2010552220-GC04/20 zo dňa 19.11.2020 podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>“) predpísala žalobcovi za jednotlivé mesiace obdobia 10/2011, 11/2011, 12/2011, 03/2012, 04/2012, 05/2012, 06/2012, 06/2014, 08/2014, 09/2014, 10/2014, 11/2014, 11/2019, 12/2019 a 01/2020 penále v sume 396,21 Eur, dopočítané v nadväznosti na rozhodnutie č. 700-2010816512-GC04/12 zo dňa 11.06.2012, rozhodnutie č. 700-2010491613-GC04/13 zo dňa 06.06.2013, rozhodnutie č. 700-2010417615-GC04/15 zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie č. 700-2010113420-GC04/20 zo dňa 18.03.2020 z dlžnej sumy poistného na nemocenské, starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity (ďalej spolu len „poistné“), vo výške 0,05% za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. odo dňa 12.06.2012, odo dňa 07.06.2013, odo dňa 01.04.2015 a odo dňa 19.03.2020 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola Príloha - tabuľka s uvedením výšky poistného zaplateného po dni splatnosti, jednotlivých dátumov splatnosti ako aj dátumov zaplatenia poistného, počtu dní omeškania, vypočítaným a predpísaným penále za jednotlivé obdobia ako aj spolu. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na povinnosť platiť poistné a povinné príspevky do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa uvedené platí (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení a § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“/ v znení účinnom od 01.01.2013) a skutočnosť, že pokiaľ toto nie je odvedené včas, Sociálna poisťovňa je povinná fyzickým osobám predpísať penále z dlžnej sumy vo výške 0,05% za každý deň omeškania s tým, že predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie. Penále bolo vyrubené žalobcovi ako
samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) vzhľadom k tomu, že povinné poistné za vyššie označené mesiace neodviedol včas.
2. Rozhodnutím Číslo 1514-3/2021-BA zo dňa 09.04.2021 (ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že poistné a povinné príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné a povinné príspevky platia. Za platenie poistného a povinných príspevkov v správnej výške a v lehote splatnosti zodpovedá výlučne účastník konania, ktorú povinnosť si žalobca za rozhodné obdobie nesplnil. Penále je základným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti ustanoveným zákonom, pričom spôsob a sadzbu na výpočet sumy penále určuje § 240 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa je povinná predpísať penále každému, kto túto povinnosť porušil, pričom na všetky platby žalobcu, na ktoré tento poukázal v odvolaní, Sociálna poisťovňa prihliadla. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Penále sa predpisuje do dňa uhradenia poistného. V odvolacom konaní bolo zistené, že penále za kontrolované obdobie bolo predpísané v správnej výške a v súlade so zákonom. Do 31.12.2014 Sociálna poisťovňa nebola povinná upozorňovať odvádzateľov poistného na plnenie ich povinností. Zákon o sociálnom poistení nestanovuje Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej by mala začať konanie vo veci predpísania penále za oneskorené zaplatenie poistného, pričom penále sa na účely sociálneho poistenia považujú za samostatnú pohľadávku, ktorá vzniká až dňom vyčíslenia a predpísania penále na základe rozhodnutia. Preto do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa nemohla evidovať u žalobcu pohľadávku na penále ani ho o tejto informovať. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konanie ak začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa keď táto urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, pričom za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Žalobca mal možnosť nazrieť do spisového materiálu nachádzajúceho sa na pobočke. Napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Výrok je jasný, určitý a konkrétny, odôvodnenie je dostatočne presné a v súlade so zákonom. Zákon nevylučuje, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, z ktorej vyplývajú skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia. V prejednávanej veci príloha obsahuje presný rozpis oneskorene zaplateného poistného za jednotlivé mesiace, dátumy splatnosti ako aj dátumy zaplatenia poistného za jednotlivé mesiace, počet dní omeškania a vypočítané a predpísané penále za jednotlivé mesiace ako aj jeho celkovú sumu. Keďže rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sp. zn. 1Sžso 57/2013 zo dňa 18.11.2014 po náprave nedostatkov prvostupňového rozhodnutia druhostupňovým orgánom toto spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Námietku premlčania práva predpísať penále za predmetné obdobie nebolo možné zohľadniť, nakoľko prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 19.11.2020, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov za obdobie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, a to s poukazom na § 147 ods. 1 a 2 a § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať, nakoľko právo vymáhať penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím nie je premlčané, pretože šesťročná lehota na vymáhanie začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré nadobudne právoplatnosť až dňom doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie dňa 26.11.2020 v obálke s označením do vlastných rúk, teda mu bolo doručené správne. Na záver žalovaný doplnil, že penále nie je možné odpustiť, avšak je možné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť fyzickej osoby za zákonom stanovených podmienok.
3. Žalobca správnou žalobou podanou včas na Krajský súd v Bratislave, ktorý vec postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „správny súd“) navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, tieto zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 1/ Tvrdil, že nemal možnosť zúčastniť sa administratívneho konania, pretože ho prvostupňový orgán neinformoval o začatí konania a ani potom mu neumožnil pred podaním odvolania nahliadnuť do spisu, predkladať a navrhovať dôkazy, a teda nemal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo je podľa žalobcu dôvod pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko došlo k porušeniu práv účastníka konať pred správnym orgánom (žalobný bod jeden). 2/ Správny orgán dlhé roky uvádzal žalobcu do omylu, keď bol tento ubezpečovaný, že žiaden dlh voči Sociálnej poisťovni nemá. Aj napriek tomu, že sa vždy, keď platil v hotovosti na pobočke v Martine poistné, o prípadnom dlhu informoval. Ak by žalobca vedel, že dlh má, uhradil by ho, a tým pádom by platil buď žiadne alebo nižšie penále. Preto postup správneho orgánu považuje žalobca za nezákonný a nespravodlivý (žalobný bod dva). 3/ Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie mu nebolo 26.11.2020 doručované v súlade s § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože neobsahovalo poznámku „do vlastných rúk“. Táto vada bola nesprávne posúdená zo strany žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí (žalobný bod tri). 4/ Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú predpísané náležitosti podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, pretože v rozpore s odsekom 4 uvedeného ustanovenia neuvádzajú, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov i pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (žalobný bod štyri). 5/ Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie v rozpore s § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení nie sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahujú predpísané náležitosti (žalobný bod päť) . 6/ Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nevychádzajú zo spoľahlivého zisteného stavu veci. Správny orgán nepreukázal existenciu skutočností dôvodných pre vydanie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nepostupoval podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, neobstaral si potrebné doklady na rozhodnutie a neobjasnil všetky rozhodujúce skutočností bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu (žalobný bod šesť). 7/ Rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, nakoľko prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo ovplyvňuje a spôsobuje vadnosť aj druhostupňového rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie je síce detailne odôvodnené, ale nezohľadňuje objektívne preukázané skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní. Rozhodnutia sú vydané nad rámec kompetencie správneho orgánu. Žalovaný sa nezaoberal vykonanými dôkazmi prvostupňového orgánu, úvahami nad hodnoteniami týchto dôkazov, ktoré dokonca úplne absentujú aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Z prvostupňového ani z druhostupňového rozhodnutia nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť ako dospeli správne orgány ku skutkovým záverom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa názoru žalobcu prakticky absentuje, nakoľko obsahuje iba citácie zákonných ustanovení, chýba v ňom náznak akejkoľvek úvahy nad vyhodnotením dôkazov, z akého dôkazu aké skutkové zistenia vyplývajú. Z odôvodnenia prvostupňového ako ani druhostupňového rozhodnutia nevyplýva žiadny vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov (žalobný bod sedem). 8/ Žalovaný nesprávne posúdil námietku premlčania voči predpísanému penále, keďže podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa právo vymáhať premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné za obdobie staršie ako šesť rokov (t. j. pred 26.11.2020, kedy bolo napadnuté rozhodnutie žalovanému doručené) predpíše. Ďalej poukázal na to, že podľa § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije, preto postup žalovaného, ktorým tento navrhol povolenie splátok dlžného poistného, považuje žalobca za nezákonný. Keďže žalobca uhradil dlžné poistné skôr ako v splátkach, teda jednorazovo, za legitímne očakávaný postup považoval nepredpisovať penále. Podľa žalobcu nárok na penále nie je preukázaný ani daný a správny odvolací orgán bol povinný zhojiť svoj postup úvahou o jeho odpustení, ak by vôbec takýto nárok existoval (žalobný bod osem) . 9/ Žalobca poukázal na to, že výpočet penále nie je správny a je vypočítaný v jeho neprospech, čo je možno zistiť jednoduchým matematickým prepočtom skontrolovaním výpočtu penále v prílohe (žalobný bod deväť). 10/ Správny orgán však ďalej konal nesprávne a nezákonne v rozpore so žalobcom citovanými ustanoveniami správneho poriadku ignoroval a nezohľadnil v tejto žalobe uvádzané a preukázané skutočnosti. Rozhodnutím na základe nesprávne zistených skutočností, čím je daná vada výroku rozhodnutia je v konaní žalovaného daná taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa pôvodného § 250j ods. 2 písm. e) OSP (má sa na mysli Občiansky súdny poriadok - poznámka správneho súdu) (žalobný bod desať).
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 03.11.2021 nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade žalobcu nie je sporné, že v prejednávanom období bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej
len „SZČO“), keďže v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil všetky podmienky pre vznik tohto právneho postavenia. Ak žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nemala právomoc vydať rozhodnutie vo veci predpísania penále, tak naopak podľa § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia, pričom podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. Žalovaný zistiac zákonné podmienky pre vznik penále má povinnosť penále predpísať. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/39/2017 z 22.09.2020 ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/5/2016 z 27.03.2019, podľa záverov ktorého: „Žalovanému (rozumej Sociálnej poisťovni) vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť. Žalovaný nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa každou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní a dal odpoveď na každú ním vznesenú námietku. Žalobca podľa žalovaného predkladá len svoje subjektívne názory nepodložené dôkazmi, nepreukázal zaplatenie jednotlivých súm poistného skôr resp. v iných dátumoch ako eviduje Sociálna poisťovňa; navyše všetky dátumy úhrad uvádzané žalobcom Sociálna poisťovňa eviduje. Sám žalobca tým priznáva, že poistné za prejednávané obdobie zaplatil oneskorene, teda existoval zákonný dôvod na predpísanie penále. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžsk/111/2018 zo dňa 27.11.2019 a sp. zn. 7Sžsk/42/2018 zo dňa 29.01.2020. Uviedol tiež, že Sociálna poisťovňa je oprávnená dopenalizovať odvádzateľa poistného v prípade, že prvotnou penalizáciou bolo predpísané penále odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly t. j. do dňa vydania rozhodnutia vo veci prvotnej penalizácie, a oprávnená je penalizovať dovtedy, kým výška jednotlivých súm predpísaného penále nepresiahne sumu poistného, z ktorej sa penále predpisuje. Prvostupňovým rozhodnutím teda pobočka vykonala tzv. dopenalizáciu a penále vypočítala za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly do dňa zaplatenia poistného, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutia o prvotnej penalizácii. Pokiaľ žalobca namietal, že po skontrolovaní výpočtu penále zistil jeho nesprávnosť, nijako túto námietku nerozvinul, preto žalovaný nevie, v čom žalobca nesprávnosť vidí. Po manuálnej kontrole výpočtu žalovaný mal za to, že predpísaná suma penále je správna. Žalovaný poukázal na prílohu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorá obsahuje podrobný prehľad skutočností, z ktorých prvostupňový orgán pri výpočte a predpísaní penále vychádzal. Rovnaký právny názor zaujal podľa žalovaného aj NS SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/75/2020 zo dňa 30.06.2021. Preto má žalovaný za to, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bol dostatočným spôsobom preskúmaný a zistený skutkový stav veci, ktorý zakladal dôvod pre vyslovenie záveru, že žalobca ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO sa omeškal s platením poistného za prejednávané obdobie. Vzhľadom k tomu je nutné odmietnuť vyjadrenie žalobcu, že skutkový stav veci je v rozpore s administratívnymi spismi správneho orgánu resp. v nich nemá oporu; ide len o subjektívne, ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, ktoré tento navyše nijako bližšie nekonkretizuje. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžsk/42/2019 zo dňa 26.08.2020 žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí zaujal stanovisko a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, zdôvodnil skutkový aj právny stav predmetnej veci s tým, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je nutné považovať za jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014 a sp. zn. 9Sžsk/106/2019 zo dňa 26.05.2021). Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a z ktorých sa vychádzalo pri právnom posúdení veci. S poukazom na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, a zhodnotením príslušných dôkazov žalovaný odmietol vyjadrenie žalobcu, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je neodôvodnené. Naopak žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom neodôvodnil svoje závery, nepoukázal na žiadne paragrafové znenia na vec sa vzťahujúcich zákonov, ktoré by potvrdili jeho názory. Žalovaný mal za to, že nedávkové konanie vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté dňom, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, za ktorý v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011 možno považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/106/2019 zo dňa 26.05.2021).
Žalovaný podotkol, že zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia, preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený, pretože pobočka má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci výkonom vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené ako vecne správne. Podľa žalovaného žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania a zároveň mal podľa § 190 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy, prípadne fotokópie. Žalobca si uplatnil právo podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak právo nahliadať do spisov nevyužil, pričom mohol predkladať vyjadrenia a dôkazy na svoju obranu. Zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni až do 31.12.2014 neukladal povinnosť oznamovať dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov. Až do uvedeného dátumu bol za splnenie svojich odvodových povinností zodpovedný každý odvádzateľ sám. Na okraj žalovaný uviedol, že žalobca o existencii dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vedel, pretože mu ich pobočka postupne predpisovala rozhodnutiami, voči ktorým nepodal odvolanie a ani nepožiadal o povolenie splátok dlžných súm v zmysle § 146 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa si informačnú povinnosť splnila, čo aj vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vzniesol námietku premlčania podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, teda v danej veci ešte pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorá sa podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení použije na penále primerane. Vzhľadom na skutočnosť, že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa žalobcovi predpísalo penále (napadnutého rozhodnutia), ešte neuplynulo šesť rokov, žalovaný nemohol uznať žalobcom vznesenú námietku premlčania práva vymáhať penále. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované doporučene s doručenkou s opakovaným doručením a poznámkou do vlastných rúk. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia doručenka k rozhodnutiu bola poštovým doručovateľom z obálky nesprávne odtrhnutá, preto jej vrchnú časť, kde sa práve uvádza, že sa zásielka má doručiť do vlastných rúk, nie je vidno. V tejto súvislosti predložil žalovaný ako vzor čistú obálku s doručenkou na porovnanie ich totožnosti. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
5. Žalobca v replike zo dňa 14.02.2022 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe. Navyše uviedol, že sám žalovaný vo vyjadrení priznáva, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a oznámené začatie administratívneho konania, čo je dostatočný dôvod na vyhovenie správnej žalobe podľa jeho názoru.
6. Na repliku žalobcu žalovaný duplikou nereagoval.
7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia pri predpísaní penále vychádzal z prihlášky poistenca do poistenia z 27.10.2000, výpisu zo Živnostenského registra, z vlastných registrov a rozhodnutí Sociálnej poisťovni, pobočky Martin o prvotnej penalizácii Číslo: 700-2010105712-GC04/12 zo dňa 19.01.2012, Číslo: 700-2011162812- GC04/12 z 22.08.2012, Číslo: 700-2010910414-GC04/14 z 16.07.2014, Číslo: 700-2010139415- GC04/15 z 23.01.2015, Číslo: 700-2010113320-GC04/20 z 18.03.2020, Číslo: 700-2010816512- GC04/12 z 11.06.2012, Číslo: 700-2010491613-GC04/13 z 06.06.2013, Číslo: 700-2010417615- GC04/15 z 31.03.2015 a Číslo: 700-2010113420-GC04/20 z 18.03.2020. Ďalej administratívne konanie prebehlo tak ako je uvedené v odseku 1. až 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
8. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP na termíne určenom na deň 30.11.2022 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.
9. V prvom rade správny súd konštatuje, že podľa obsahu a povahy podania posúdil správny súd žalobu žalobcu zo dňa 11.06.2021 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. V predmetnej veci ide totiž o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení, a preto predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Aplikujúc ust. § 30 SSP, podľa ktorého ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu, dospel správny súd k záveru o uprednostnení úpravy podľa § 194 a nasl. SSP, pretože prejednanie predmetnej veci je pre žalobcu výhodnejšie v režime správneho trestania. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021, z ktorého cituje: Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. § 194 a nasl. SSP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-162/2015>, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.
10. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z vyššie citovaných záverov podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021 preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 194, § 195 v spojení s § 177 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol vychádzajúc z nasledovných dôvodov:
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 12.04.2021 (t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> veta 1. a 2., v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Podľa § 172 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.
Podľa § 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
Podľa § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.
Podľa § 178 ods. 1 bod 9. zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.
Podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.
Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.102ab)
1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 102ab) Zákon č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 12. V prvom rade správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu, boli vydané v tzv. nedávkovom konaní. Na nedávkové konanie podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3> nebolo možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. V úzkej nadväznosti na uvedené správny súd s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza, že
konanie o predpísanie poistného môže začať aj z úradnej moci, z vlastného podnetu pobočky Sociálnej poisťovne (§ 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>) s tým, že konanie je začaté dňom urobenia prvého úkonu voči účastníkovi (§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>). Pokiaľ Sociálna poisťovňa disponuje dostatočnými podkladmi z vlastnej činnosti či z registrov, ktoré sú jej prístupné, môže byť takýmto prvým úkonom aj samotné (prvostupňové) rozhodnutie. V tejto veci v zásade boli podmienky pre takýto (štandardný) postup prvostupňového orgánu naplnené, keďže pobočka mala k dispozícii podklady pre rozhodnutie tak ako sú označené v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku. Takýto postup prvostupňového orgánu správny súd hodnotí ako zákonný a žalobnú námietku obsiahnutú v prvom žalobnom bode ako nedôvodnú.
13. Správny súd s poukazom na žalobné body 4 a 5 správnej žaloby, ktorými sú namietané nedostatky v rozhodnutiach žalovaného i orgánu prvého stupňa, musel pri skúmaní ich dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd sa zameral na úplnosť a zrozumiteľnosť ich odôvodnenia, ďalej pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, či spĺňa požiadavky stanovené § 209 ods. 1, ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3> a v prípade napadnutého rozhodnutia aj v akej miere a kvalite sa žalovaný vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a zistil, že prvostupňový správny orgán vyčísľuje vo výrokovej časti celkovú výšku predpísaného penále s uvedením, že ide o dopočítané penále v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia o penalizácii; ďalej vo všeobecnosti vysvetľuje spôsob výpočtu penále. V prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový správny orgán uvádza konkrétne v akom období, z akého poistného zaplateného po dni splatnosti vychádzal, uvádza aj deň nasledujúci po dni začatia predchádzajúcej kontroly, od kedy sa penále vypočítalo, ako aj dátum zaplatenia poistného s tým, že príloha obsahuje sadzbu 0,05 % z výšky penále, počet dní omeškania ako aj vypočítané penále za to ktoré poistné obdobie. Ďalej v odôvodnení prvostupňový správny orgán uvádza aj právne posúdenie veci, t.j. dôvody, pre ktoré sa žalobcovi predpisuje penále, jednoduché vysvetlenie predpísania penále ako následku nezaplatenia poistného a povinných príspevkov včas. Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky dôležité skutočnosti podstatné pre výpočet výšky penále podľa jednotlivých období a spĺňa atribúty riadneho odôvodnenia v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že toto obsahuje odôvodnenie o splnení podmienok pre registráciu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby s tým, že dosiahol v tom - ktorom rozhodnom období príjem vo výške, ktorá zakladá povinnosť platiť poistné na jednotlivé typy poistenia; ďalej už žalovaný po citácii relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení uviedol dôvody pre predpísanie penále. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu (odopretie žalobcovi konať pred správnym orgánom, doručovanie prvostupňového rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatok náležitostí, námietka premlčania, nesprávny výpočet penále). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nechýba ani výklad a aplikácia relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení vo vzťahu k penále vrátane aplikovateľnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 14. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom o sociálnom poistení. Obsahujú tak skutkové zistenia ako aj právne posúdenie veci, pričom žalovaný sa riadnym spôsobom vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, preto správny súd konštatuje, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú preskúmateľné a žalobné námietky obsiahnuté v bodoch 4 a 5 sú nedôvodné.
15. Správny súd na podporu svojho vyššie uvedeného záveru poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/16/2014 zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. 1Sžr 8/2011 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn.
vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“
16. Správny súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že konanie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa tvorí jeden celok a s poukazom na § 218 zákona o sociálnom poistení bol žalovaný ako odvolací orgán oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a doplniť konanie, prípadne zistené nedostatky odstrániť.
17. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžsk/11/2017 zo dňa 27.04.2018, citujúc z neho nasledovné závery: Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Takýto postup žalovanej umožňuje zákon č. 461/2003 Z. z. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa názoru krajského súdu žalobcom napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2945631&f=3>, pretože v odôvodneniach rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali.
18. Nakoľko v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa neabsentovalo riadne odôvodnenie a rozhodnutie žalovaného je len podrobnejšie odôvodnené, aj s poukazom na závery vyššie citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžsk/11/2017 zo dňa 27.04.2018 možno konštatovať, že došlo v danej veci k dôslednému dodržaniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalobca ako účastník konania v nedávkových veciach (o predpísaní penále) bol oboznámený, z akých podkladov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo. Žalobcovi bolo umožnené, aby svoje práva mohol účinne uplatňovať a aby ešte pred rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) mohol vzniesť všetky námietky k dôvodom rozhodnutia. Uvedené v dôsledku dostatočnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej veci nebolo žalobcovi odopreté, a teda mu nebola sťažená jeho možnosť navrhovať v administratívnom konaní konkrétne dôkazy.
19. V nadväznosti na uvedené správny súd k námietke ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany správnych orgánov (žalobný bod 6) dodáva a vyplýva to aj z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu, že žalobca v odvolacom konaní ani v podanej správnej žalobe nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení o nesprávnom vyčíslení dlžného poistného, resp. v bode jedna správnej žaloby len všeobecne uvádza, že mu nebolo umožnené predkladať a navrhovať dôkazy ani vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V prvom rade správny súd konštatuje, že správne orgány vychádzali zo svojich registrov t.j. zaoberali sa okolnosťou, či je žalobca osobou povinnou na platenie poistného a povinných príspevkov, či dosiahol v tom ktorom rozhodnom období príjem zakladajúci povinnosť platiť poistné a povinné príspevky, ako aj okolnosťou, či poistné za to ktoré obdobie bolo zaplatené včas. V danej veci navyše išlo o tzv. dopenalizáciu žalobcu za obdobie od predchádzajúcej kontroly platenia poistného do dňa skutočnej úhrady poistného za to ktoré obdobie. Takéto zistenia sú podľa názoru správneho súdu postačujúce pre posúdenie veci. Správny súd taktiež zdôrazňuje, že súčinnosť musia poskytovať aj účastníci konania, pričom minimálne dôkazy o úhrade poistného za relevantné obdobie mohol (a mal) žalobca predložiť už počas odvolacieho konania. Správny súd ďalej konštatuje, že táto námietka žalobcu je len všeobecná. Žalobca nekonkretizuje v akom smere bol skutkový stav zistený nespoľahlivo, ktorej okolnosti sa má týkať (napríklad dátum skutočnej úhrady poistného, prípadne iná okolnosť). Pokiaľ námietka žalobcu nie je dostatočná a konkrétna, všeobecné je aj vysporiadanie sa správneho súdu s ňou. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány mali dostatok pokladov pre vydanie rozhodnutia, teda pre predpísanie penále.
20. V tejto súvislosti tiež neuniklo pozornosti správneho súdu, že v prejednávanej veci žalobca síce namieta porušenie jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy a navrhovať dôkazy, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka a v akom smere nebol skutkový stav dostatočne zistený, najmä z toho hľadiska, ako bol ukrátený na svojich právach, v čom došlo k zásahu do jeho subjektívneho práva tým, že nebol upovedomený o začatí konania a čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na jeho právach, resp. na jeho právnom postavení, keby mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť dôkazy už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať (konkrétne) dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu.
21. Nedostatok konkrétnosti platí aj pre námietky obsiahnuté v žalobných bodoch 5 a 10 správnej žaloby, v rámci ktorých žalobca neuvádzal konkrétne rozpory rozhodnutí správnych orgánov so všeobecne záväznými právnymi predpismi či ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ani nešpecifikoval procesné pochybenia správnych orgánov. Navyše, v žalobnom bode 10 poukazuje na procesné predpisy, ktoré sa na vec neaplikujú, buď preto, že to tak vylučuje zákon o sociálnom poistení (Správny poriadok), resp. ide o už neúčinný právny predpis (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 22. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
23. Vzhľadom k uvedenému správny súd považuje námietky žalobcu, ktoré boli obsahom žalobných bodov 1, 5, 6 a 10 za nedôvodné. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nezistil nesprávnosť alebo nezákonnosť postupu správnych orgánov v danej veci, ktoré by mali za následok nezákonne vydané rozhodnutia na podklade nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom ani nezistil žiadnu vadu výroku preskúmavaných rozhodnutí.
24. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej ho žalovaný uvádzal do omylu, ak bol ubezpečovaný o neexistencii dlhu voči Sociálnej poisťovni (žalobný bod 2). Povinnosť zaplatiť penále vzniká až jeho predpísaním, teda na základe vydaného rozhodnutia. Zamestnanec na pobočke, ak takéto rozhodnutie neexistuje, mohol dať žalobcovi informáciu len o výške dlhu na bežnom poistnom a povinných príspevkoch, resp. o právoplatnom rozhodnutí o predpísaní penále. Správny súd dáva za pravdu žalovanému, že do 31.12.2014 Sociálna poisťovňa nebola povinná upozorňovať odvádzateľov poistného a povinných príspevkov na plnenie ich povinností týkajúcich sa vzniku povinnosti platiť jednotlivé typy poistenia, prípadne aj ďalších skutočností súvisiacich s platením poistného a povinných príspevkov.
25. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie mu nebolo riadne doručené v súlade s § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože neobsahovalo poznámku do vlastných rúk (žalobný bod tri), aj táto námietka žalobcu je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu bola doručovaná zásielka s doplnkovou službou do vlastných rúk - doručenka na opakované doručenie s tým, že zásielka bola prevzatá na doručenie 25.11.2020, uložená na pošte vo Vrútkach z dôvodu nezastihnutia adresáta 25.11.2020 a vydaná na pošte vo Vrútkach 26.11.2020. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový správny orgán dodržal podmienky stanovené zákonom na doručenie rozhodnutia podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a žalobcovi prvostupňové rozhodnutie bolo aj riadne doručené. Aj v prípade, ak by pobočka pochybila a zásielku nedoručovala do vlastných rúk, vzhľadom na osobné prevzatie tejto písomnosti ako aj skutočnosť, že nedošlo k ujme na právach účastníka, keďže tento voči rozhodnutiu podal odvolanie, takéto pochybenie by nemalo za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia pre vadu konania - teda pre podstatné porušenie ustanovení o konaní.
Porušenie procesného postupu má za následok zrušenie rozhodnutia len v tom prípade, ak takéto porušenie spôsobuje jeho nezákonnosť.
26. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj námietku obsiahnutú v žalobnom bode 7, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov neboli vydané v rámci ich kompetencie. Povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vychádza z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod deviaty zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. Podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. Keďže podľa § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa, výkon sociálneho poistenia vrátane vyrubenia penále patrí do jej kompetencií. Správny súd dopĺňa, že z formulácie ustanovenia § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť Sociálnej poisťovne penále predpísať, teda predpísanie penále za splnenia zákonných podmienok nie je na úvahe pobočky, ale správny orgán k nej obligatórne musí pristúpiť a nemôže ich odpustiť.
27. Pokiaľ žalobca poukazoval na premlčanie predpísaného penále (žalobný bod 8) podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie predpísalo, je aj táto námietka nedôvodná. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokovo odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom toto ustanovenie sa podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení primerane použije aj na penále. To znamená, že právo predpísať poistné sa premlčuje až po 10 rokoch odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov, ktoré neboli uhradené včas (splatnosť penále sa teda odvíja od splatnosti poistného a povinných príspevkov, ku ktorým sa viaže). V danej veci bolo poistné za mesiac október 2011 splatné 08.11.2011, teda desaťročná lehota na predpísanie poistného resp. penále uplynula 08.11.2021. Obdobne to platí aj pre ďalšie jednotlivé mesiace. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že k premlčaniu práva predpísať penále v danej veci nedošlo. Čo sa týka ustanovenia § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, toto sa vzťahuje k premlčaniu práva vymáhať už predpísané poistné alebo penále na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým sa poistné (penále) predpísalo. Správny súd dáva za pravdu žalovanému, že premlčacia lehota na vymáhanie penále začala plynúť až právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia t.j. 12.04.2021 a správne orgány túto pohľadávku môžu vymáhať do 12.04.2027.
28. Ak žalobca poukazoval na nesprávny výpočet penále (žalobný bod 9), správny súd uvádza, že penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím prepočítal a konštatuje jeho správnosť, tak ako vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Preto túto námietku správny súd považuje za nedôvodnú a súčasne dodáva, že táto námietka je aj nekonkrétna. Žalobca neuviedol, v ktorej v časti a v akom smere je výpočet nesprávny, a to tak v odvolaní ako ani v správnej žalobe.
29. Vychádzajúc z uvedených záverov skonštatoval správny súd nedôvodnosť žaloby v celom rozsahu, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
30. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
31. Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 32. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. V nadväznosti na úpravu § 167 SSP a contrario žalobcovi správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe skonštatovania nepreukázania podmienky výnimočnosti situácie s poukazom na úpravu § 168 ods. 1 SSP.
33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.