Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/23/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná

spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Krajský

stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: BigBoard

Slovensko, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou

kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: A-2010/1655-DLD zo dňa 7.5.2010, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. - 67 zo dňa 4.8.2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 67 zo dňa 4.8.2011 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd konanie vo veci podľa

v spojení s veta prvá zastavil, keď mal za preukázané, že z podanej žaloby

nevyplynulo, aké subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním rozhodnutia žalovaného

porušené a žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny oprávnený

2

záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými

rozhodnutiami dotknuté.

Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že

postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a taktiež došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe, kde

žalobca uviedol aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť rozhodnutím

a postupom žalovaného porušené a uviedol aj konkrétne skutočnosti, t.j. v čom vidí

nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu bola podaná žaloba dostatočne

a v súlade so zákonnými požiadavkami odôvodnená a nebol preto dôvod na zastavenie

konania. Žalobca bol účastníkom pred prvostupňovým ako i druhostupňovým správnym

orgánom a je aj aktívne legitimovaný v preskúmavacom konaní podľa V. časti Žalobca

je nositeľom objektívnej zodpovednosti za akúkoľvek udalosť, ktorá vznikne na pozemnej

komunikácii vo vlastníctve alebo správe žalobcu, napr. aj za udalosť, ktorá vznikne

v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou iného subjektu, v danom prípade v súvislosti

s umiestnením reklamného zariadenia. Podľa žalobcu procesný postup krajského súdu bol

nesprávny, pretože v prípade, ak by aj žaloba nemala všetky zákonom predpísané náležitosti

(podľa žalobcu má), tak bolo povinnosťou krajského súdu vyzvať ho na odstránenie

nedostatkov žaloby v zmysle , a nie konanie pre nedostatok podmienky konania

zastaviť. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR R 64/1998 ako i rozsudok NS SR

č. k. .

Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril, považoval ho za nedôvodné

a žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.

Pribratý účastník sa vo svojom vyjadrení stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia

a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

3

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

V nadväznosti na konštatovanie krajského súdu, že zo žaloby nevyplýva, aké

subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého rozhodnutia porušené, najvyšší

súd dáva do pozornosti, že zákon kladie na obsah žaloby okrem všeobecných podmienok

( a ) aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo

obsiahnuté v citovaných zákonných ustanoveniach Žaloba musí preto

okrem označenia napadnutého rozhodnutia obsahovať aj označenia všetkých účastníkov

konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (vrátane osôb zúčastnených

na konaní), presného označenia výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie

pozostáva z viacerých výrokov), obsahovať i konkrétne žalobné dôvody.

Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca

na podporu svojho tvrdenia podľa citovaného zákonného ustanovenia ,

že dotknutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Za osobitnú náležitosť žaloby

preto treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie

alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto

tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych

orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom

úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť

a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť

v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné

4

námietky meritórne prejednať.

Súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa veta

za bodkočiarkou) viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné

dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže

predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť),

má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto

požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1

je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej

lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať

odpustenie zmeškania tejto lehoty.

Z ustanovenia vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium

(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,

v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého

rozhodnutia.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j

ods. 1 a 2 ). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho

prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné

dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.

Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky

a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie

žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí

lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.

Je preto výlučne vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak

po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako

aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov). Iba v lehote podľa § 250b ods. 1

je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia

rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných

5

dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia

žalobcových práv.

Ďalej najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci

skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho

prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a či

uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3

).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

V danom prípade posúdenie veci a vyhodnotenie obsahu žaloby, tak ako to urobil

krajský súd, nemožno považovať za dostatočné pre vydanie zákonného rozhodnutia vo veci.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že pri umiestňovaní reklamného zariadenia

pri cestách je potrebné mať v prvom rade na zreteli bezpečnosť cestnej premávky a tento

názor má oporu i v článku 6 Metodického usmernenia Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k problematike

6

povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení a predovšetkým

v Európskej dohode o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR).

Európskou dohodou o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou je Slovenská

republika viazaná podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

č. a ust. bolo s účinnosťou od 1. februára 2009

nahradené ustanovením o cestnej premávke, podľa ktorého sa

taktiež na ceste a na mieste pri ceste nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene

s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by

rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali. Žalobca

v žalobe poukazoval na skutočnosť, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k vydaniu

rozhodnutí v rozpore s ustanoveniami Európskej dohody o hlavných cestách s medzinárodnou

premávkou (AGR), avšak krajský súd sa s tvrdeniami žalobcu vôbec nezaoberal.

Krajský súd, aby vo veci mohol vzhľadom i na uvedené skutočnosti objektívne

rozhodnúť, bude musieť i ustáliť skutkový stav ohľadne stavby „Reklamného zariadenia

v tvare ´V´ “ a to v otázke polohy umiestnenia tejto stavby, pretože v tejto časti sú rozpory

v tvrdeniach žalobcu a pribratého účastníka a táto skutočnosť bude mať taktiež podstatný

vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalobca vo svojej žalobe na č.l. 6 poukazuje

v tejto súvislosti i na listinné dôkazy, ktorými sa však krajský súd nezaoberal.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou krajského súdu, že by „z podanej

žaloby nevyplynulo, aké subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého

rozhodnutia porušené a že by v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny

oprávnený záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými

rozhodnutiami dotknuté“.

Podľa odvolacieho súdu je opak pravdou. Žalobca poukazoval i na také skutočnosti

tvoriace obsah žalobných bodov žaloby žalobcu, ktoré sú i podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodujúce pre správne a zákonné posúdenie danej veci.

Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že pokiaľ by i žaloba nespĺňala náležitosti žaloby

(v danom prípade žaloba žalobcu tieto náležitosti spĺňa), nemohol by krajský súd procesne

konať automaticky a bezvýhradne tak, že ihneď konanie vo veci zastaví, tak ako to urobil, ale

musí vyzvať žalobcu príslušným zákonným procesným postupom na odstránenie vád žaloby

7

a s príslušným poučením o následkoch neodstránenia vád žaloby a až potom by mohol krajský

súd procesne postupovať tak ako postupoval.

Predmetným nesprávnym procesným postupom krajský súd odňal žalobcovi možnosť

konať pred krajským súdom, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajského

súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie krajského

súdu podľa v spojení s ust. veta prvá zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust.

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth