Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)1e8/385418.1a3227.pdf
PDF · 115.98 KB
No categories available
2Sžp/23/2011
Najvyšší súd 2Sžp/23/2011 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Krajský
stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: BigBoard
Slovensko, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: A-2010/1655-DLD zo dňa 7.5.2010, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 170/2010- 67 zo dňa 4.8.2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 170/2010- 67 zo dňa 4.8.2011 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd konanie vo veci podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil, keď mal za preukázané, že z podanej žaloby
nevyplynulo, aké subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním rozhodnutia žalovaného
porušené a žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny oprávnený
záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými
rozhodnutiami dotknuté.
Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a taktiež došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe, kde
žalobca uviedol aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť rozhodnutím
a postupom žalovaného porušené a uviedol aj konkrétne skutočnosti, t.j. v čom vidí
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu bola podaná žaloba dostatočne
a v súlade so zákonnými požiadavkami odôvodnená a nebol preto dôvod na zastavenie
konania. Žalobca bol účastníkom pred prvostupňovým ako i druhostupňovým správnym
orgánom a je aj aktívne legitimovaný v preskúmavacom konaní podľa V. časti O.s.p. Žalobca
je nositeľom objektívnej zodpovednosti za akúkoľvek udalosť, ktorá vznikne na pozemnej
komunikácii vo vlastníctve alebo správe žalobcu, napr. aj za udalosť, ktorá vznikne
v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou iného subjektu, v danom prípade v súvislosti
s umiestnením reklamného zariadenia. Podľa žalobcu procesný postup krajského súdu bol
nesprávny, pretože v prípade, ak by aj žaloba nemala všetky zákonom predpísané náležitosti
(podľa žalobcu má), tak bolo povinnosťou krajského súdu vyzvať ho na odstránenie
nedostatkov žaloby v zmysle § 43 O.s.p., a nie konanie pre nedostatok podmienky konania
zastaviť. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR R 64/1998 ako i rozsudok NS SR
č. k. 6Sžo 199/2008.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril, považoval ho za nedôvodné
a žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.
Pribratý účastník sa vo svojom vyjadrení stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia
a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
V nadväznosti na konštatovanie krajského súdu, že zo žaloby nevyplýva, aké
subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého rozhodnutia porušené, najvyšší
súd dáva do pozornosti, že zákon kladie na obsah žaloby okrem všeobecných podmienok
(§ 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo
obsiahnuté v citovaných zákonných ustanoveniach § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí preto
okrem označenia napadnutého rozhodnutia obsahovať aj označenia všetkých účastníkov
konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (vrátane osôb zúčastnených
na konaní), presného označenia výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie
pozostáva z viacerých výrokov), obsahovať i konkrétne žalobné dôvody.
Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca
na podporu svojho tvrdenia podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p.,
že dotknutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Za osobitnú náležitosť žaloby
preto treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto
tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych
orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť
a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť
v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné
námietky meritórne prejednať.
Súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 O.s.p. veta
za bodkočiarkou) viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné
dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže
predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť),
má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto
požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1
O.s.p. je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej
lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať
odpustenie zmeškania tejto lehoty.
Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,
v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia.
Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy
predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j
ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho
prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné
dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.
Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky
a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie
žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí
lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.
Je preto výlučne vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak
po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako
aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov). Iba v lehote podľa § 250b ods. 1
O.s.p. je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia
rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných
dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia
žalobcových práv.
Ďalej najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
V danom prípade posúdenie veci a vyhodnotenie obsahu žaloby, tak ako to urobil
krajský súd, nemožno považovať za dostatočné pre vydanie zákonného rozhodnutia vo veci.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že pri umiestňovaní reklamného zariadenia
pri cestách je potrebné mať v prvom rade na zreteli bezpečnosť cestnej premávky a tento
názor má oporu i v článku 6 Metodického usmernenia Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácií SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k problematike
povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení a predovšetkým
v Európskej dohode o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR).
Európskou dohodou o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou je Slovenská
republika viazaná podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 53/1994 Z. z. a ust. § 61 ods. 6 zák. č. 315/1996 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. februára 2009
nahradené ustanovením § 60 ods. 9 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého sa
taktiež na ceste a na mieste pri ceste nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene
s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by
rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali. Žalobca
v žalobe poukazoval na skutočnosť, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k vydaniu
rozhodnutí v rozpore s ustanoveniami Európskej dohody o hlavných cestách s medzinárodnou
premávkou (AGR), avšak krajský súd sa s tvrdeniami žalobcu vôbec nezaoberal.
Krajský súd, aby vo veci mohol vzhľadom i na uvedené skutočnosti objektívne
rozhodnúť, bude musieť i ustáliť skutkový stav ohľadne stavby „Reklamného zariadenia
v tvare ´V´ “ a to v otázke polohy umiestnenia tejto stavby, pretože v tejto časti sú rozpory
v tvrdeniach žalobcu a pribratého účastníka a táto skutočnosť bude mať taktiež podstatný
vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalobca vo svojej žalobe na č.l. 6 poukazuje
v tejto súvislosti i na listinné dôkazy, ktorými sa však krajský súd nezaoberal.
Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou krajského súdu, že by „z podanej
žaloby nevyplynulo, aké subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého
rozhodnutia porušené a že by v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny
oprávnený záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými
rozhodnutiami dotknuté“.
Podľa odvolacieho súdu je opak pravdou. Žalobca poukazoval i na také skutočnosti
tvoriace obsah žalobných bodov žaloby žalobcu, ktoré sú i podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodujúce pre správne a zákonné posúdenie danej veci.
Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že pokiaľ by i žaloba nespĺňala náležitosti žaloby
(v danom prípade žaloba žalobcu tieto náležitosti spĺňa), nemohol by krajský súd procesne
konať automaticky a bezvýhradne tak, že ihneď konanie vo veci zastaví, tak ako to urobil, ale
musí vyzvať žalobcu príslušným zákonným procesným postupom na odstránenie vád žaloby
a s príslušným poučením o následkoch neodstránenia vád žaloby a až potom by mohol krajský
súd procesne postupovať tak ako postupoval.
Predmetným nesprávnym procesným postupom krajský súd odňal žalobcovi možnosť
konať pred krajským súdom, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajského
súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie krajského
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth