Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/31/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Pozemkové

spoločenstvo Urbárne lesy a pasienky, zastúpeného JUDr. I. S, advokátom, proti odporcovi Obvodný pozemkový úrad Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 2171/92, zn. OPÚ 2008/5033/109-24/07 zo dňa 28. augusta 2008, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -35 zo dňa 29. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-35 zo dňa 29. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2009, č.k. -35

„zamietol žalobu“ žalobcu – navrhovateľa s tým, že náhradu trov konania mu nepriznal. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu, ktorý mu predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom.

Po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a správne zistil skutkový stav veci. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že po zosumarizovaní jednotlivých dokladov zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými osobami

2

uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X. k.ú. K. čiastku 1746010/4530960, t.j. 38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 61,64% nebol uplatnený reštitučný nárok,

resp. žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č. OPU 2008/533/109-24/07 nespĺňajú podmienky ustanovenia a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a a ,

o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.

Krajský súd poukázal i na to, že žalovaný niekoľkokrát predĺžil žalobcovi lehotu na

doplnenie dokladov k uplatnenému reštitučnému nároku, no tento i napriek predĺženiu lehôt nepredložil všetky potrebné doklady. V napadnutom rozhodnutí žalovaný presne a menovite označil osoby, ktorým chýbali doklady, a uviedol aké. Mal za to, že žalovaný presne

a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu predmetného rozhodnutia.

Krajský súd poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený vo veci sp.zn. , podľa ktorého v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ), pričom žalobcovi z ustanovenia vyplýva zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných

náležitostí ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Krajský súd uviedol, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom vymedzený v žalobe. Ide o zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia

a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistí, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namieta ( ).

Ďalej krajský súd dôvodil tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

vyhľadávať za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a zároveň určovať rozsah preskúmavania zákonnosti

3

rozhodnutia súdom. Rovnako nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov, alebo preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány

pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné právne predpisy.

O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na žalobcov

neúspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca - navrhovateľ. Žiadal

ho zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách zo dňa 28. augusta 2008 sa ruší a vec sa vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu a namietal, že v konaní správneho

orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ správny orgán mal za preukázané, že oprávnené

osoby spoločne nemajú viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným zástupcom, ale v súlade so Správnym poriadkom mal konať s jednotlivými oprávnenými osobami. Oprávnené osoby označené pod bodom A/ napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu by nemali znášať následky za to, že aj keď všetko splnili v zmysle reštitučného zákona, všetky spolu nemajú 50% podiel na uplatnených nehnuteľnostiach. Osoby, ktoré splnili všetky zákonom požadované povinnosti nemôžu byť ukrátené na svojich

právach tým, že iné subjekty si svoje povinnosti nesplnili. Navyše, ani pri maximálnej snahe sa oprávneným osobám nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel na celom uplatnenom nároku. Súd sa touto namietanou skutočnosťou nezaoberal, len konštatoval súlad

rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu so zákonom.

Vo vzťahu k účastníkom správneho konania uvedeným v bode I.B preskúmavaného

rozhodnutia správny orgán nedôvodne neakceptoval predložené dedičské rozhodnutia, či notárske osvedčenia o vydržaní.

Správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom

rozhodnutí. Mal za to, že správne zistil skutkový stav veci a po zosumarizovaní jednotlivých dokladov zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými

osobami uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X., k.ú. K. čiastku 1746010/4530960, t.j. 38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 64,46% nebol uplatnený reštitučný nárok, respektíve žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č.j. 2171, zn. OPÚ

4

-24/07 nespĺňajú podmienky ustanovenia a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov a a , o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.

K tvrdeniu navrhovateľa, že správny orgán mal po zistení, že oprávnené osoby nemajú

spoločne viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným zástupcom, ale priamo s jednotlivými oprávnenými osobami, žalovaný správny orgán

poukázal na o správnom konaní (Správny poriadok) s tým, že v súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval, a uvedené tvrdenie žalobcu sa teda nezakladá na pravde. Za subjektívne označil tvrdenie žalobcu, že ani pri maximálnej

snahe sa nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel, pričom príkladmo uviedol zo v súčasnosti riešených reštitučných nárokov uplatnených pozemkovými spoločenstvami. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že zoznam pôvodných vlastníkov

a oprávnených osôb vypracováva a správnemu orgánu predkladá daná urbárska spoločnosť a správny orgán teda nezodpovedá za správnosť údajov uvedených v tomto zozname. Zástupcovia spoločenstva predložili správnemu orgánu niekoľko zoznamov pôvodných

vlastníkov a oprávnených osôb, kde v jednom zozname na PKV X. bol uplatnený reštitučný nárok a v druhom zozname reštitučný nárok uplatnený nebol. Správny orgán mal snahu vyhovieť reštituentom v čo najväčšej miere a pri riešení uplatneného nároku boli zapracované

oba zoznamy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá v spojení s

ods. 2 ) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať za vecne správny, a to pre hrubé procesné pochybenie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

5

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti

(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ). Predpokladom postupu súdu podľa druhej

hlavy piatej časti je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje

podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti ( ). Súd v tomto prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu vydaného v reštitučnom konaní podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení nehorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o pôde“).

Proti rozhodnutiu pozemkového úradu o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti,

o zriadení alebo zrušení vecného bremena na prevádzanej nehnuteľnosti, o uložení iného opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov a proti

rozhodnutiu, ktoré je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností možno podať opravný prostriedok na súd ( ).

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa mal konať a rozhodovať

o návrhu navrhovateľa, ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu v reštitučnom konaní, ktorého zákonnosť mal preskúmať podľa ustanovení tretej hlavy piatej

časti (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), bez ohľadu na to, že navrhovateľ nazval svoje podanie došlé súdu dňa 24. novembra 2008 žalobou podľa a nasl. (

v spojení s veta prvá ).

6

Podľa okruh účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

je stanovený ich presným výpočtom bez ohľadu na to, ktorý

z účastníkov podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich

dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa , ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je

oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Základným cieľom, respektíve poslaním konania v správnom súdnictve podľa tretej

hlavy piatej časti je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd však k vlastnému preskúmavaniu zákonnosti správneho rozhodnutia napadnutého

opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti pristúpi až po zistení, že návrh bol

podaný včas, podala ho oprávnená osoba a smeruje proti takému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré preskúmaniu podlieha, a po odstránení všetkých nedostatkov návrhu, ktoré bránia jeho vecnému vybaveniu ( ).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu

pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového

stavu vyplývajú. V praxi sú to prípady, kedy súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil, a napokon i prípad, kedy súd právnu normu aj správne vyložil, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Krajský súd prejednávanú vec posúdil podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

, hoci mal na vec aplikovať ustanovenia tretej hlavy piatej

časti .

Na tieto vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadol odvolací súd z úradnej

povinnosti, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Krajský súd navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil ( ).

Skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzuje len na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými

právnymi predpismi a skutkovými zisteniami. Hoci vytkol vady podaného opravného prostriedku, súd sa nevysporiadal s námietkami v ňom uvedenými, najmä tvrdením navrhovateľa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a taktiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Takéto rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa v spojení s

ods. 1 písm. h), f) a ods. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná v medziach podaného opravného

prostriedku, preskúma zákonné predpoklady konania a až po zistení, že tieto boli naplnené,

dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami navrhovateľa a o opravnom prostriedku opäť rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne i o náhrade trov tohto konania ( veta prvá v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010

JUDr. Jana H e n č e k o v á , P h D . , v . r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová