Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-21-2019.pdf
PDF · 153.23 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: SCP s.r.o., Veľká Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 36 292 079, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. k.: 100028556/2019 zo dňa 02.01.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Č. k.: 100028556/2019 vydané dňa 02.01.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, rozhodnutím Číslo: 101820694/2018 zo dňa 17.09.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 34.467,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním predstavovala sumu 12.135,13 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu 46.602,68 Eur, rozdiel dane sumu 34.467,55 Eur. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 bola začatá u daňového subjektu dňa 28.02.2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100289018/2018 zo dňa 05.02.2018. Správca dane o výsledku kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101403359/2018 zo dňa 23.07.2018. Správca dane zistil, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval interným dokladom č. 15-13000079 sumu 470 012 Eur účtoch MD 548090/ D 052010 - odpis zmarenej investície. Podľa správcu dane ide o nesprávne účtovanie daňového subjektu, pretože zmarená investícia je investícia, pri ktorej nedôjde k jej dokončeniu. V okamihu rozhodnutia, účtovania daňového subjektu o tom, že investícia nebude dokončená, je nutné ju zaúčtovať do nákladov, čím nutne musí ovplyvňovať výsledok hospodárenia. Pred odpísaním takejto investície do nákladov je dôležité, čo je možné považovať za zmarenú investíciu. Podľa § 68 ods. 8 a § 36 ods. 6 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 (ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ďalej len „Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92“), je možné o zmarenej investícii účtovať pri zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku (ďalej len „DHM“).
Správca dane kontrolou zistil, že suma 470.012 Eur je iba poskytnutý preddavok pre spoločnosť Al development, s.r.o. (1ČO: 35 967 340) na základe dohody o konzorciu. Poskytnuté preddavky nie sú daňovým výdavkom. Správca dane ďalej zistil, že v roku 2015 nebola prijatá žiadna faktúra od dodávateľa na obstaranie DHM. Na účte 042 bola uvedená ako počiatočný a tiež konečný stav suma 14.265 Eur. V roku 2015 bolo obstaranie investície v sume 49.215,71 Eur a v tom istom roku zaradenie do používania - účet 021. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že o iných skutočnostiach týkajúcich sa preddavku daňový subjekt neúčtoval a ani ich neevidoval v evidencii. Správca dane kontrolou zistil, že suma 470.012 Eur je iba poskytnutý preddavok pre spoločnosť A1 development, s.r.o. (IČO: 35967340) na kúpu podniku. Z dôvodu, že daňový subjekt sumu 313.341,33 Eur (čo je 2/3 zo sumy 470.012 Eur) pripočítal na riadok 130 DP, správca dane vylúčil z daňových nákladov sumu 156.670,67 Eur. Dňa 29.05.2018 bola spísaná so splnomocneným zástupcom spoločnosti N.. T. O. Zápisnica č. 101053922/2018, v ktorej správca dane oboznámil zástupcu s výsledkom kontroly. Dňa 21.06.2018 sa zástupca spoločnosti vyjadril, že bol vynechaný zápis zmarenej investície z dôvodu technických problémov pri nastavovaní SW (software - pozn. správneho súdu). V záverečnej Zápisnici č. 101801545/2018 zo dňa 13.09.2018 sa žalobca vyjadril, že ide iba o formálnu chybu v účtovníctve, vďaka ktorej žalobca nezískal žiadnu daňovú a ani inú výhodu. Vzhľadom k tomu, že boli do základu dane zahrnuté výdavky, ktorých vynaloženie na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov nebolo dostatočne preukázané, žalobca porušil § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. j) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ďalších predpisov, v dôsledku čoho sa v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ďalších predpisov pri zisťovaní základu dane základ dane zvyšuje o sumu 156.670,67 Eur.
2. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Č. k.: 100028556/2019 zo dňa 02.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil majúc za to, že postup správcu dane bol správny. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil žalovaný nasledovne: Od 01.01.2015 sa sumy súvisiace s obstaraním DHM a dlhodobého nehmotného majetku (ďalej len „DNHM“) pri zrušení prác alebo trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu (tzv. "zmarené investície") účtované na účte obstarávania DHM a DNHM (účty 041, 042), zahrnú do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval. Pre účely zistenia základu dane sa teda nezahrnie zmarená investícia jednorazovo do základu dane, ale postupne počas 36 mesiacov. V spôsobe účtovania zmena nenastala, zmarená investícia, ak nejde o škodu, sa naďalej účtuje na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť a zahrnie sa do výsledku hospodárenia jednorazovo. Ak ide o zmarenú investíciu z titulu škody, účtuje sa na ťarchu účtu 549 - Manká a škody a daňovým výdavkom je len do výšky prijatých náhrad, alebo do výšky škody spôsobenej živelnou pohromou resp. škody spôsobenej neznámym páchateľom v roku potvrdenia polície tejto skutočnosti. Žalovaný konštatoval, že v prípade, ak by žalobca preukázal, že ide o zmarenú investíciu, jeho postup pri určení základu dane by bol správny. Žalobca však nepreukázal, že ide o zmarenú investíciu a správca dane ani pri daňovej kontrole nezistil, že by žalobca v roku 2015 prijal faktúru na obstaranie DHM uvedeného v Kúpnej zmluve. O takejto skutočnosti (o obstaraní DHM uvedeného v Kúpnej zmluve) nie je ani v účtovníctve žalobcu na účte 042 žiaden zápis, preto sumu 156.670,67 Eur (rozdiel medzi 470.012,00 - 313 341,33) nie je možné považovať za daňový náklad (výdavok). Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a pod.) pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt podľa žalovaného dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie.
Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Námietky žalobcu sú podľa žalovaného neopodstatnené, pretože nepreukazujú, že došlo k zmareniu investície. Žalobca v odvolaní uvádza, čo bolo vykonané medzi jednotlivými spoločnosťami, ale z predložených dokladov ani jeden nepreukazuje, že ide o zmarenú investíciu, teda žalovaný na predložené dôkazy k odvolaniu nemohol prihliadať. Zo samotnej Kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca nie je v pozícii kupujúceho. Kupujúcim je Al development, s.r.o., Pestovateľská 13,821 04 Bratislava. V prípade Dohody o konzorciu nie je zrejmé, podľa akých predpisov bolo uvedené konzorcium založené a akými predpismi sa malo riadiť. Kúpnou zmluvou a Dohodou o konzorciu sa správca dane zaoberal už počas daňovej kontroly (Zápisnica č. 101801545/2018 zo dňa 13.09.2018). Predložené potvrdenie na exekúciu transakcie zo dňa 29.12.2014 taktiež nepreukazuje, že ide o zmarenú investíciu. Z predmetného potvrdenia je zrejmé, že platiteľ KONSORTIUM VERTRAG A PONALE ANTEI príjemcovi E-S PARTNERS TRUST BELLE VUE FARMS odoslal sumu 549.500 Eur. Taktiež predložené Účtovné závierky spoločnosti KABOT EIENDOMME (PROPRIETARY) LIMITED, predložené ako príloha 2. odvolania, nepreukazujú, že ide o zmarenú investíciu. Žalobca predložil ku kontrole list zo dňa 07.01.2015, ktorý zaslal predávajúci BELLE VUE FARMS (PTY) LTD. kupujúcemu Al DEVELOPMENT, s.r.o. o súhlase úhrady sumy 257.000 Eur. Z uvedeného listu však vyplýva, že ide o vrátenie časti poskytnutej sumy kupujúcemu ako gesto dobrej vôle po ukončení spisu v roku 2014. Ani tento predložený doklad neobsahuje žiadny relevantný dôkaz, že ide o zmarenú investíciu. Námietka žalobcu, podľa ktorej pri účtovaní došlo k formálnej chybe v účtovníctve z dôvodu chyby v softwarovom nastavení programu, bez uvedenia, v čom spočívala formálna chyba, je bezpredmetná, pretože žalobca svoje tvrdenie ničím nepreukázal ani nezdokladoval. Žalobca vyhodnotenie správcu dane, že došlo k nesprávnemu účtovaniu ani nepopiera. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdí, že k zmareniu investície, teda k zrušeniu prác na príprave obstarávaného dlhodobého hmotného majetku v rámci Kúpno-predajnej zmluvy obchodného majetku došlo v januári 2015, kedy bola aj vrátená suma 79.488 Eur na účet žalobcu. Žalobca považuje fakt, že nezaúčtoval zmarenú investíciu už pri zaúčtovaní vrátenej platby v januári 2015 za formálnu chybu, ktorá neznamená, že by si nemohol uplatniť nárok za celý rok 2015. Ani toto tvrdenie žalobcu nepreukazuje, že ide o zmarenú investíciu. Zo žalobcom predložených dokladov je zrejmé, že nebolo preukázané, že ide o zmarenú investíciu, pretože žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Na účte 042 neboli účtované žiadne náklady týkajúce sa zmarenej investície. Vyhlásenie audítora spoločnosti KABOT EIENDOMME (PROPRIETARY) LIMITED zo dňa 08.01.2015 sa týka spoločnosti predávajúceho, ktorá pred realizáciou predaja mala uhradiť všetky neuhradené úvery. Všetky náklady ako je uvedené vo vyhlásení audítora sa tykajú predávajúceho a nie kupujúceho a už vôbec nie žalobcu.
3. Žalobca včas podanou všeobecnou správnou žalobou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného a tieto zrušiť. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza 1) z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP], ktoré následne 2) vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. (Vo väzbe na uvedené správny súd poznamenáva, že nie je viazaný právnym posúdením dôvodu pre zrušenie rozhodnutia učineným žalobcom, ale len obsahom žalobných bodov a ani ich vymedzenie žalobcom neviaže správny súd, ktorý môže žalobné body priradiť pod iný než žalobcom uplatnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia.) Podľa žalobcu žalovaný a aj prvostupňový orgán nesprávne právne posúdili splnenie podmienok pre uplatnenie daňového nákladu (výdavku) žalobcom za rok 2015 v podobe zmarenej investície žalobcu na obstaranie DHM - predmet Kúpnej zmluvy - z dôvodu údajného neunesenia dôkazného bremena žalobcom o tom, že ide o zmarenú investíciu žalobcu. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body: 1a) Žalovaný a aj prvostupňový orgán nesprávne vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom počas daňovej kontroly a v konaní pred žalovaným, čo vyústilo do nesprávnych skutkových zistení - podľa žalovaného a prvostupňového orgánu totiž dôkazy nepreukazujú, že došlo k zmareniu investície žalobcu.
1b) Žalobca je presvedčený, že v daňovom konaní riadne preukázal, že došlo k zmareniu investície žalobcu na obstaranie DHM, nakoľko z tvrdení a dôkazov uvedených a predložených žalobcom v daňovom konaní vyplýva, že: i) Žalobca zaplatil podľa Kúpnej zmluvy v spojení s Dohodou o konzorciu sumu 549.500 Eur pripadajúcu na podiel Žalobcu na nákladoch na nadobudnutie predmetu Kúpnej zmluvy, pričom po vrátení sumy 79.488 Eur na účet žalobcu rozdiel činí sumu 470.012 Eur (ďalej aj „Investícia žalobcu“). Skutočnosť, že Investícia žalobcu bola žalobcom vynaložená na obstaranie DHM, ktorým bol predmet Kúpnej zmluvy, vyplýva z Dohody o konzorciu v spojení s Kúpnou zmluvou. Žalobca preto Investíciu žalobcu uhrádzal priamo na základe Kúpnej zmluvy v spojení s Dohodou o konzorciu. Tieto dve právne skutočnosti predstavujú základ pre úhradu Investície žalobcu žalobcom. Irelevantný je preto podľa žalobcu skutkový záver žalovaného o tom, že žalobca v roku 2015 neprijal faktúru na obstaranie predmetu Kúpnej zmluvy (DHM). Rovnako je irelevantný záver žalovaného o tom, že o Investícii žalobcu nie je v účtovníctve žalobcu na účte D042 žiadny zápis. Je zrejmé, že žalobca uhradil Investíciu žalobcu priamo na základe Kúpnej zmluvy v spojení s jeho záväzkom podľa Dohody o konzorciu, a teda žalobca neuhrádzal Investíciu žalobcu na základe faktúry. O Investícii žalobcu žalobca predložil ako dôkaz listinu „Prevodný príkaz na úhradu 549.500 Eur zo dňa 29.12.2014" (ďalej len „Prevodný príkaz"). Z tohto dôkazu nepochybne vyplýva, že žalobca dňa 29.12.2014 previedol sumu 549.500 Eur spoločnosti Belle Vue Farms. Investícia Žalobcu - jej skutočné vynaloženie a dôvodnosť - preto priamo vyplýva z Dohody o konzorciu v spojení s Kúpnou zmluvou a ako dôkaz o jej riadnom vynaložení slúži Prevodný príkaz. (ii) K nadobudnutiu (realizovaniu) predmetu Kúpnej zmluvy Konzorciom nakoniec nedošlo, a teda Investícia žalobcu bola zmarená - neuskutočnila sa. Skutočnosť, že došlo k zmareniu Investície žalobcu, a teda, že nedošlo k realizovaniu predmetu Kúpnej zmluvy, sa žalobca dozvedel z Oznámenia doručeného spoločnosti Al development, s.r.o. ako vedúcemu Konzorcia dňa 07.01.2015. Z Oznámenia nepochybne vyplýva, že v januári 2015 spoločnosť Belle Vue Farms informovala spoločnosť Al development, s.r.o. - ako vedúceho Konzorcia, že predmet Kúpnej zmluvy nebude ďalej Konzorciom - a teda ani žalobcom ako členom Konzorcia - realizovaný. Konzorcium, ktorého členom bol Žalobca, sa preto nepodieľalo na realizovaní (nadobudnutí) predmetu Kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že nedošlo k nadobudnutiu predmetu Kúpnej zmluvy Konzorciom, vrátila spoločnosť Belle Vue Farms časť Kúpnej ceny spoločnosti Al development, s.r.o. ako vedúcemu Konzorcia. Nesprávny je preto záver žalovaného o tom, že z Oznámenia nevyplýva, že v prípade Investície žalobcu ide o zmarenú investíciu. (iii) Zmarenú investíciu žalobcu žalobca formálne nesprávne zaúčtoval. Momentom, kedy došlo k oznámeniu spoločnosťou Belle Vue Farms o tom, že predmet Kúpnej zmluvy nebude Konzorciom ďalej realizovaný, došlo u Žalobcu k zmareniu Investície žalobcu, nakoľko nadobudnutie predmetu Kúpnej zmluvy nebolo dokončené (realizované). V momente, kedy došlo k zmareniu Investície žalobcu, mal žalobca zaúčtovať náklady týkajúce sa zmarenej investície na účte MD 548/D 042. Z dôvodu administratívneho pochybenia však žalobca zmarenú Investíciu žalobcu nesprávne zaúčtoval na účte MD 548090/D 052010. Skutočnosť, že žalobca zmarenú Investíciu žalobcu vo svojom účtovníctve zaúčtoval, nepopiera ani žalovaný. Žalobca sa však domnieva - a tento záver nevyvracia v napadnutom rozhodnutí ani žalovaný - že formálne pochybenie v zaúčtovaní zmarenej Investície žalobcu jej zaúčtovaním na nesprávny účet, nezbavuje žalobcu nároku na uplatnenie zmarenej Investície žalobcu ako daňovo uznateľného výdavku. Pokiaľ teda žalovaný - a aj prvostupňový orgán - tvrdí, že nebolo preukázané, že ide o zmarenú investíciu, pretože na účte žalobcu D042 neboli účtované žiadne náklady týkajúce sa zmarenej Investície žalobcu, tento záver podľa žalobcu neobstojí. Zo strany Žalovaného ide, podľa názoru Žalobcu, o prílišný formalizmus. Je zrejmé, že žalobca náklady (zmarenú Investíciu žalobcu) účtoval vo svojom účtovníctve, avšak formálne na nesprávnom účte. Tieto skutočnosti však žalovaný a rovnako aj prvostupňový orgán z dôkazov predložených žalobcom v priebehu daňového konania nesprávne vyhodnotili, a preto dospeli k nesprávnym právnym záverom a vyrubili Žalobcovi rozdiel dane. 2) Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, majúc za to, že má nárok na odpočítanie Investície žalobcu od základu dane. Žalobca tvrdil, že všetky podmienky podľa Zákona o dani z príjmov - odseky (i) až (iii) vyššie - splnil a že zmarená Investícia žalobcu mala byť zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného posúdená ako daňovo uznateľný výdavok (náklad). Žalobca preto správne určil svoj základ dane z príjmov za rok 2015, ktorý bol znížený o pomernú časť zmarenej Investície žalobcu za celý rok 2015. Len nesprávne vyvodené závery prvostupňového orgánu a žalovaného viedli k tomu, že žalovaný a prvostupňový orgán považovali vynaloženie Investície žalobcu za nepreukázané, a preto ju neuznali ako daňový výdavok Žalobcu. Žalobca však vynaloženie Investície žalobcu riadne preukázal,
a preto tvrdí, že táto podmienka Zákona o daní z príjmov - pre uznanie Investície žalobcu ako daňovo uznateľného výdavku - je taktiež splnená. Žalobca tvrdil, že Zákon o dani z príjmov nevylučuje možnosť zahrnúť do základu dane z príjmov výdavok, ktorý daňovník zaúčtuje vo svojom účtovníctve, avšak formálne na nesprávnom účte. Zákon o dani z príjmov výslovne vyžaduje, aby výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka daňovník účtoval vo svojom účtovníctve. Žalobca mal za to, že túto podmienku Zákona o dani z príjmov teda nepochybne splnil. Formálne nesprávne zaúčtovanie zmarenej Investície žalobcu v jeho účtovníctve preto nespôsobuje stratu nároku žalobcu na uznanie zmarenej Investície žalobcu ako výdavku vynaloženého žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.07.2019 obsiahol totožné skutkové a právne dôvody, aké uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak, ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku). Navyše uviedol, že k preukázaniu, že ide o zmarenú investíciu, nepostačuje len predložený interný doklad č. 15-1300079 zo dňa 31.12.2015, na základe ktorého bola zaúčtovaná suma 470.012 Eur na účtoch MD 548090/ D 052010 - odpis zmarenej investície. Ak by išlo o zmarenú investíciu, tak by žalobca musel účtovať o všetkých prípadoch týkajúcich sa zmarenej investície, a nielen predložiť písomnosti, ktoré nie je možné ani vyhodnotiť, či súvisia so zmarenou investíciou.
5. Žalovaný v replike voči vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu dňa 19.08.2019 zopakoval argumentáciu obsiahnutú žalobe.
6. Z administratívneho spisu vyplynulo, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 bola začatá u žalobcu dňa 28.02.2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100289018/2018 zo dňa 05.02.2018. Dňa 29.05.2018 bol zástupca žalobcu oboznámený so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane o výsledku kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101403359/2018 zo dňa 23.07.2018. Protokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným č. 101406877/2018 zo dňa 23.07.2018 bol daňovému subjektu doručený v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. dňa 25.07.2018. V zmysle § 68 ods. 1 zákona č, 563/2009 Z. z. začína vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou, t.j. vyrubovacie konanie začalo dňa 26.07.2018. Dňu 15.08.2018 sa zástupca spoločnosti písomne vyjadril k Protokolu. Dňa 13.09.2018 bola so žalobcom spísaná záverečná Zápisnica č. 101801545/2018. Následne administratívne konanie pokračovalo tak, ako je uvedené v bodoch 1. až 2. odôvodnenia tohto rozsudku. 7. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 28.09.2022 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správnosti súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 183 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z."), do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. úvodná časť vety, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (11.01.2019), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa). 1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 20aa) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 33) Zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, na ťarchu účtu 549 - Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko a škoda na nakúpených zásobách ako aj manko a škoda na zásobách vlastnej výroby. Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu, 504 - Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj, ak nie sú dosiahnuté tržby.
Podľa § 36 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a 47 dlhodobého hmotného majetku, sa suma účtovaná na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku alebo 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku zaúčtuje na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.
9. Správna žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, dôvodnosť resp. nedôvodnosť ktorej posudzuje správny súd pri vyhodnocovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a im predchádzajúcich postupov týchto orgánov, výlučne vo väzbe na žalobné body vymedzené žalobcom vo včas podanej správnej žalobe. Pri takto ustálenom obsahu a rozsahu prieskumu zákonnosti správneho súdu boli žalobné body vyhodnotené správnym súdom s nasledovnými závermi: 10. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že správca dane a aj žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom počas daňovej kontroly a v konaní pred žalovaným, čo vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (žalobný bod 1a). Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 6 ods. 4) sa pri závere o nepreukázaní, že ide o zmarenú investíciu (kontext záveru) uvádza, že „Z Dohody o konzorciu nie je zrejmé, podľa akých predpisov bolo uvedené konzorcium založené a akými predpismi sa malo riadiť“. Zo samotnej Dohody o konzorciu účinnej ku dňu 1.9.2014, ktorá bola súčasťou obsahu administratívneho spisu, však vyplýva, že táto bola uzavretá podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (viď bod 2.1 písm. a) a b) uvedenej Dohody o konzorciu - Vznik podnikateľskej činnosti). Uvedené konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí je teda v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu.
Ak aj žalovaný dospel k vyššie uvedenému záveru z iných dôvodov (na základe iných dôkazov), správny súd musí konštatovať, že v tomto smere chýba v odôvodnení jeho rozhodnutia vymedzenie úvah žalovaného, na základe ktorých by bolo možné otázku právneho poriadku, podľa ktorého je Dohoda o konzorciu uzatvorená, posudzovať. Je nutné tiež podotknúť, že z uvedeného záveru žalovaného nie je možné vyvodiť, či okolnosť práva, podľa ktorého malo byť konzorcium založené a ktorého ustanoveniami sa malo riadiť, má alebo nemá vplyv na uznanie zmarenej Investície žalobcu ako výdavku vynaloženého žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Absencia úvah žalovaného v naznačenom smere zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
12. Rovnaký nedostatok - t. j. nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, správny súd po vykonanom prieskume napadnutého rozhodnutia konštatuje aj pri vyhodnocovaní ostatných dôkazov. V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s námietkami žalobcu týkajúcimi sa preukázania zmarenej investície ním predloženými dôkazmi vecne nevysporiadal, t. j. žalobca nedostal od žalovaného odpoveď na konkrétne námietky, prečo ním predložené dôkazy, či už jednotlivo,
ale najmä vo vzájomnej súvislosti, nie sú dôkazom o zmarenej investícii. Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že túto okolnosť (zmarenie investície) nepreukazujú, resp. bez ďalšej úvahy stroho konštatoval skutkové okolnosti z nich vyplývajúce (napr. že kupujúcim nebol priamo žalobca, že platiteľ KONSORTIUM VERTRAG A PONALE ANTEI príjemcovi E-S PARTNERS TRUST BELLE VUE FARMS odoslal sumu 549 500,00 EUR). Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti/neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu, resp. o preukaznosti vykonaných dôkazov.
13. Správny súd preto konštatuje, že v predmetnom administratívnom konaní bolo porušené právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, čo je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Okolnosť, že správny akt spĺňa atribút preskúmateľnosti (jazykovej aj logickej) ako požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých, je pritom jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná buď ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom v danej veci bola zistená vada nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
14. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžd/16/2014 zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. 1Sžr 8/2011 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“
15. Správny súd dodáva, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v administratívnom konaní skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, či inými účtovnými dokladmi, ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie daňového výdavku a reálny stav musí byť preukázaný aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú zmarenie investície, pričom tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné
povinností: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Uvedenú povinnosť si žalobca v danej veci splnil. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade vzhľadom na absenciu dostatočného a tým preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, z akých dôvodov správca dane spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Preto správny súd nemohol pristúpiť k vyhodnoteniu námietok žalobcu, ktoré boli obsahom žalobného bodu 1b), t. j. či bolo zistenie skutkového stavu dostačujúce pre riadne posúdenie veci.
16. Správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou správcu dane interpretovať skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach vyplývajúcich zo všetkých vykonaných dôkazov vo vzájomných súvislostiach, a nie izolovane „vyberať“ z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť v prospech/ neprospech žalobcu a len na týchto izolovaných skutočnostiach založiť závery svojho rozhodnutia.
17. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali aj s otázkou formálne nesprávneho zaúčtovanie zmarenej investície žalobcom v jeho účtovníctve (v rozpore s Opatrením MF SR č. 23054/2002-92) , nakoľko z odôvodnenia rozhodnutí vydaných tak v prvom ako ani druhom stupni nie je zrejmý záver, či táto okolnosť spôsobuje stratu nároku žalobcu na uznanie zmarenej Investície ako výdavku vynaloženého žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf /101/2008 zo dňa 23.04.2009, podľa záverov ktorého: „Zabezpečenie materiálneho súladu pri výklade daňových predpisov je predmetom zákonnosti súdneho výkladu daňových predpisov ako aj následných výkladov daňových predpisov zabezpečovaných metodickými pokynmi ministerstva financií, ktoré však nemožno hodnotiť ako pramene práva, ale iba ako výkladové pomôcky pri aplikácii zákona.“ Taktiež podľa záverov Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 18.11.2015 (z predbežného prerokovania): „Interný normatívny pokyn však nepatrí medzi všeobecne záväzné právne predpisy, je záväzný iba pre subjekt, ktorý ho vydal, a práva a povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno vymáhať na súde.“
18. Nedostatky pri vyhodnocovaní dôkazov v napadnutom rozhodnutí správny súd konštatuje aj na str. 6 ods. 5 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza: Kúpnou zmluvou a Dohodou o konzorciu sa správca dane zaoberal už počas daňovej kontroly (Zápisnica č. 101801545/2018 zo dňa 13.09.2018). Takéto vyhodnocovanie dôkazov - odkazom na obsah inej listiny (zápisnice), ktorá hoc aj je súčasťou administratívneho spisu, nie je možné považovať za dostatočné; dôkazy vykonané v konaní majú byť vyhodnocované priamo v rozhodnutí správneho orgánu (v jeho odôvodnení), a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Po oboznámení sa s obsahom Zápisnice č. 101801545/2018 zo dňa 13.09.2018 správny súd zistil, že táto vôbec neobsahuje vyhodnotenie dôkazov - Kúpnej zmluvy a Dohody o konzorciu a uvádza sa v nej len, že „Dôkazy ako je Kúpno-predajná zmluva zo dňa 15.7.2014 a Dohoda o konzorciu zo dňa 1.9.2014 správca dane už zhodnotil počas kontroly, nakoľko boli počas kontroly predložené.“ Pre úplnosť správny súd dodáva, že v obsahu administratívneho spisu sa žiadne osobitné vyhodnotenie uvedených dôkazov nenachádza.
19. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že správny orgán nemôže rezignovať na právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa 28.06.2012). Na splnení si tejto povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, nakoľko sa tak eliminuje aj podávanie nedôvodných opravných prostriedkov, resp. žalôb.
20. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré by vymedzovalo dostatočné dôvody a bolo preskúmateľné a vzhľadom na rozpor skutkových zistení s obsahom administratívneho spisu (bod 11. odôvodnenia tohto rozsudku) musel správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
21. Na okraj správny súd uvádza, že námietka žalobcu o nesprávnosti vyhodnotenia dôkazov vykonaných v administratívnom konaní zahŕňa aj otázku preskúmateľnosti záverov správnych rozhodnutí v tomto smere, a teda správny súd pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia nevybočil z medzí daných ust. § 134 ods. 1 v spojení s § 183 SSP, keďže nedostatočné odôvodnenie sa týkalo vymedzenia práve úvah správneho orgánu pri vyhodnocovaní dôkazov v odôvodnení ich rozhodnutí. Správny súd na tomto mieste poukazuje závery uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7Azs/79/2009 zo dňa 25.03.2011, podľa ktorých: „Ustanovenie § 76 ods. 1 s. ř. s. (Soudní řád správní - pozn. správneho súdu) stanovuje podmienky, za splnenia ktorých súd nie je povinný nariadiť pojednávanie, a to preto, že by to bolo nadbytočné a neekonomické, lebo súdu je zo spisu či z rozhodnutia dostatočne zrejmé, že procesný postup či rozhodnutie sú natoľko vadné, že rozhodnutie musí byť zrušené. Neznamená to však, že súd je na túto úvahu oprávnený bez ohľadu na žalobné námietky. Ustanovenie § 76 ods. 1 s. ř. s. totiž nie je výnimkou z dispozičnej zásady. Rozšírený senát k tomu už uviedol v uznesení zo dňa 15.1.2008, č. j. 2 As 34/2006 - 73, časť VI. (publ. pod. č. 1546/2008 Zb. NSS): „Ustanovenie § 76 ods. 1 s. ř. s. upravuje postup súdu v prípadoch, keď súd môže rozhodnutie zrušiť aj bez nariadenia pojednávania, z čoho možno vyvodiť len to, že prípady tam uvedené sú dôvodom na zrušenie správnych rozhodnutí. Výslovne predpokladá postup z moci úradnej - t. j. bez návrhu - iba v prípade ničotnosti rozhodnutia, ktorú možno vysloviť podľa ods. 2 cit. ustanovenia. Z povahy vady potom postup z úradnej moci prichádza do úvahy aj pri vadách spočívajúcich v nepreskúmateľnosti podľa § 76 ods. 1 písm. a) s. ř. s., a to preto, že nepreskúmateľnosť bráni spravidla vecnému prieskumu a posúdeniu dôvodnosti žalobných námietok“. Výklad v tomto uznesení vykonaný nie je oporou názoru, že na vady podľa § 76 ods. 1 s. ř. s. prihliada súd vždy z úradnej moci ako vyvodil prvý senát. Súd tak síce môže urobiť, ale len za určitých podmienok. Tými sú práve prípady, keď rozhodnutie vôbec nie je schopné preskúmania z hľadiska žalobných námietok. Táto vadnosť a nemožnosť podrobiť rozhodnutie skúmaniu musí byť zjavná buď zo spisu (či z jeho absencie) alebo z rozhodnutia samého, pokiaľ mu bude chýbať zrozumiteľnosť či dôvody v takej miere, že vylučuje skúmanie dôvodnosti žaloby alebo ju súd zistí na základe iných rozhodných skutočností, ktoré sa dostanú do jeho sféry.“ Správny súd dodáva, že v nadväznosti na ustálené dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d) a písm. f) SSP nebol vytvorený priestor na to, aby pristúpil k vyhodnocovaniu ostatných námietok žalobcu obsiahnutých v druhom žalobnom bode. 22. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu a v rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami vrátane námietok týkajúcich sa vyhodnotenia dôkazov predložených žalobcom a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s citovaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, vychádzajúc z právnych názorov správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku.
23. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. 24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.