Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-77-2017.pdf
PDF · 234.72 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie č. 30/5, Žilina, IČO: 44 081 481, právne zast. Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s.r.o., so sídlom K. R. č. XX/X, U., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov v rade: 1/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ X.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 3/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., 4/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. XX, XXX XX U., 5/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX U., 6/ X.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX U., 7/ X.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 8/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 9/ X.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 10/ X.. A. Q., bytom H. P. XX, XXX XX U., 11/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX W., 12/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, 13/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 14/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. K. 5, XXX XX W., 15/ X.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 16/ D.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 17/ K.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX U., 18/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX U., 19/ E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 20/ K.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 21/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 22/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 24/ X.. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. T. XX, XXX XX U., 25/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 26 K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 27/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX, XXX XX U., 28/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 2, XXX XX U., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA- OVPB2-2017/002529/KRA zo dňa 09.03.2017, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline návrh žalobcu zo dňa 28.04.2017 na prerušenie správneho súdneho konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 88b ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z a m i e t a .
II. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky Číslo: OU- ZA-OVBP2-2017/002529/KRA vydané dňa 09.03.2017 a rozhodnutie Mesta Žilina, Stavebného úradu Č. s.: 1882/2016-44736/2016-OSP-PA vydané dňa 20.09.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
III. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
IV. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 22/ a v rade 24/ až 28/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Mesto Žilina - Stavebný úrad vydalo dňa 20.09.2016 rozhodnutie Č. s.: 1882/2016-44736/2016- OSP-PA, ktorým v správnom konaní začatom ex offo podľa ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 142d ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) /ďalej len „Stavebný zákon“/ preskúmal nepovolenú reklamnú stavbu umiestnenú na pozemku registra C parc. č. 702/8 v katastrálnom území U., umiestnenú na severozápadnej obvodovej stene bytového domu súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na križovatke ul. C. I. a ul. P. H. v Žiline a nariadil vlastníkovi stavby (žalobcovi v správnom súdnom konaní) jej odstránenie, a to z dôvodu, že reklamná stavba bola postavená bez platného stavebného povolenia. Pre odstránenie reklamnej stavby podľa § 90 ods. 2 a 3 Stavebného zákona stavebný úrad určil 16 podmienok upravujúcich lehotu a spôsob jej odstránenia, ako aj iné povinnosti vlastníka pre jej odstránenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že na základe štátneho stavebného dohľadu vykonal ohliadku z verejného priestoru a zistil stavbu spĺňajúcu kritériá pre reklamnú stavbu aj označenú v súlade s ust. § 86 ods. 4 Stavebného zákona, ako aj jej vlastníka (žalobcu). Vlastník reklamnej stavby pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepredložil platné povolenie, hoci bol na to vyzvaný, popri skonštatovaní, že vlastník nepovolenej reklamnej stavby nesplnil zákonnú povinnosť požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby príslušný stavebný úrad v zmysle prechodných ustanovení § 142d ods. 3 Stavebného zákona v stanovenej lehote do 31.07.2015. V konaní vzniesol námietky aj žalobca: · Námietke, v rámci ktorej žiadal žalobca prebiehajúce konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), keďže predmet konania vymedzený stavebným úradom v oznámení o začatí konania o odstránenie reklamnej stavby je úplne nekonkretizovaný a nezodpovedá zákonnej definícii reklamnej stavby, stavebný úrad nevyhovel. · Pre prípad, že stavebný úrad bude trvať na tom, že na fasáde budovy na C. I. v Žiline súpisné č. XXXX je žalobcom umiestnená reklamná stavba zodpovedajúca ustanoveniu § 43 ods. 2 Stavebného zákona, podal v rámci námietok žalobca žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona. Stavebný úrad žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalobca nevyužil prechodné obdobie stanovené ust. § 142d Stavebného zákona a nesplnil si povinnosť požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby do 31.7.2015. Nepodanie žiadosti v uvedenej prekluzívnej lehote malo za následok, že stavebný úrad nemohol dodatočne povoliť reklamnú stavbu podľa § 88a Stavebného zákona a musel nariadiť jej odstránenie.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktorý rozhodnutím Číslo: OU- ZA-OVBP2-2017/002529/KRA zo dňa 09.03.2017 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ako nedôvodné zamietol a predmetné rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne a zákonné potvrdil. Poukázal na to, že novelou Stavebného zákona uskutočnenou zákonom č. 293/2014 Z. z. účinnou od 2.1.2015 sa v ust. § 43, ktorý definoval pojem „stavba“ pre účely stavebného zákona, zadefinoval aj ďalší pojem, a to „reklamná stavba“, ktorý nahradil v Stavebnom zákone označenie „informačné, reklamné a propagačné zariadenia“. Odvolací orgán sa stotožnil s posúdením stavby ako reklamnej stavby ako aj s tým, že ide o reklamnú stavbu nepovolenú a nakoľko pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepredložil vlastník reklamnej stavby požadované platné stavebné povolenie. Odvolaciu námietku vlastníka reklamnej stavby, že zákonodarca pri prijímaní zákonnej úpravy neurčil nejaký relevantný legitímny cieľ, ktorý by opodstatňoval automatické vylúčenie dodatočného povolenia reklamnej stavby, keď povolenie všetkých ostatných stavieb je umožnené dodatočne a výklad § 142d a § 88 ods. 2 Stavebného zákona vzbudzuje zásadné pochybnosti o ústavnej konformite interpretovaného ustanovenia § 88 ods. 2 Stavebného zákona, považoval žalovaný za neopodstatnené a nemajúce právnu oporu, pretože ak by bol mal zákonodarca dôvod pripustiť dodatočné povoľovanie reklamných stavieb aj po 02.01.2015, nebol by takýto postup vylúčil prijatím ustanovenia § 88 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého sa na reklamné stavby ustanovenia § 88a nevzťahujú.
K námietke, že stavebný úrad uložil vlastníkovi reklamnej stavby podmienky pre odstránenie reklamnej stavby, ktoré nie sú nijako odôvodnené, žalovaný uviedol, že stavebnému úradu neprináleží odôvodňovať ním uložené podmienky pre odstránenie stavby, ale tieto musí uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia v súlade s ustanovením § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. Podmienky pre odstránenie stavby určuje stavebný úrad s prihliadnutím na to, o akú stavbu ide. Ak pri odstraňovaní stavby dôjde k vzniku odpadu, ktorý nie je možné hospodárne využiť, je potrebné v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v platnom znení stanoviť aj podmienku o jeho likvidovaní. Na záver žalovaný skonštatoval, že reklamná stavba je existujúca, uskutočnená po 02.01.2015, pričom jej vlastník o dodatočné povolenie do 31.07.2015 nepožiadal, teda ju uskutočnil bez povolenia stavebného úradu po tomto termíne, jej žiadosť o jej dodatočné povolenie je bezpredmetná a nie je možné o nej rozhodovať podľa § 88a Stavebného zákona. Stavebný úrad takúto nepovolenú reklamnú stavbu musí nariadiť odstrániť podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona bez možnosti uplatnenia postupu podľa druhej vety za bodkočiarkou tohto ustanovenia. Konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona je novoprijatým ustanovením § 88b ods. 2 Stavebného zákona vylúčené pri reklamných stavbách.
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti, postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správnu žalobu žalobca odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1/ Žalovaný konal ako s účastníkmi konania s niektorými osobami, ktorým v tom čase už nepatrilo účastníctvo v konaní a naopak nekonal ako s účastníkmi s takými osobami, u ktorých boli zákonné predpoklady účastníctva v konaní dané, čím podstatne porušil ustanovenia o správnom konaní. Okruh ďalších účastníkov konania podľa názoru žalobcu bol zjavne určený na základe toho, že mnohí z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. I. č. XX-XX v Žiline, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie žalobcu podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom je zapísaný bytový dom súpisné č. XXXX niektoré osoby (X.. A. Q., S. P., K.. K. S. a O. S.) nemali vlastnícke právo k bytom ani bytovým priestorom v uvedenom dome, a teda nebol zákonný dôvod, aby mali postavenie účastníkov konania. Naopak ku dňu 09.03.2017 boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome v čase vydania rozhodnutia žalovaného osoby, s ktorými žalovaný nekonal (K. N., S. P., X.. C. J.). Hoci Správny poriadok výslovne neupravuje postup správneho orgánu v prípade, ak v priebehu správneho konania dôjde k zmene hmotnoprávnych pomerov účastníkov konania, v dôsledku čoho doterajšiemu účastníkovi prestane svedčať účastníctvo v konaní a zákonné predpoklady účastníctva naopak vzniknú pri inej osobe, je podľa názoru žalobcu potrebné, aby správny orgán v ďalšom priebehu konania aj bez osobitných návrhov konal ako s účastníkmi s tými osobami, ktorým zo zákona účastníctvo vyplýva v konaní v aktuálnom čase. Opačný postup je v rozpore so základnou zásadou ovládajúcou správne konanie, a to je zásada materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku). 2/ Prvostupňový správny orgán predložil žalovanému na rozhodnutie nielen odvolanie žalobcu, ale aj odvolanie účastníka konania S. A. (ďalší účastník konania v rade 21/). V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa síce vo štvrtom odseku na strane 7 uvádza, že stavebnému úradu bol dňa 28.09.2016 mailovou poštou doručený nesúhlas s rozhodnutím o odstránení reklamnej stavby od tohto ďalšieho účastníka, žalovaný sa však vo zvyšku rozhodnutia o tomto podaní účastníka konania a o jeho obsahu nezmienil a neuviedol, či toto podanie považuje za odvolanie a ak nie z akých dôvodov; ak ho za odvolanie považoval, potom o ňom žiadnym spôsobom nerozhodol. Potenciálne posúdenie podania tohto ďalšieho účastníka ako „nie-odvolania“ by pritom zo strany žalovaného vyžadovalo presvedčivú argumentáciu, a to najmä s ohľadom na jeho posúdenie odvolania zo strany stavebného úradu. Žalovaný tak porušil článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). 3/ Žalovaný sa nevysporiadal uspokojivo s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastnému rozhodnutiu vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie, prípadne na rôznych miestach je toto odôvodnenie vnútorne nekonzistentné a protirečivé. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len „NS“) SR sp. zn. 6Sž 73/01. 4/ Stavebný úrad vydal rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona, poukazujúc pri tom na rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13.5.2014, v zmysle ktorého povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa § 23 Správneho poriadku, pričom zákonodarca uložil povinnosť konajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti (vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia) došlo až v čase, kedy doteraz prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, že v krátkom čase sa očakáva vydanie rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo 14.5.2013, podľa ktorého spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť informovaný o priebehu konania a preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov, ale aj na overenie si vedomosti účastníka, že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán. Podobne v odbornej literatúre sa v tejto súvislosti uvádza, že je vo veľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie / POTASCH, P. -HAŠANOVÁ, J.: Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 187/. Stavebný úrad ako správny orgán žalobcovi neoznámil, že žalobca má možnosť uplatniť si svoje právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, spolu s informáciou o tom, že rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho orgánu záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a že v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie, ktoré má žalobca (prípadne ďalší účastník správneho konania) možnosť ovplyvniť svojimi námietkami o neúplnosti resp. nesprávnosti podkladov tak, ako to vyžaduje citovaná judikatúra NS SR. Túto okolnosť pritom žalobca výslovne namietol v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že žalobca o predmete konania vedel zo štátneho stavebného dohľadu, treba uviesť, že tento za účasti žalobcu sa pri predmetnom reklamnom zariadení uskutočnil dňa 28.04.2016 a o ďalšom neskoršom žalobca nemá vedomosť a neuvádza sa ani v rozhodnutiach správnych orgánov. Oznámenie stavebného úradu o začatí konania o odstránenie stavby je však datované až 13.05.2016, čiže dva týždne po uskutočnení štátneho stavebného dohľadu; preto tento štátny stavebný dohľad nemožno považovať za súčasť správneho konania o nariadení odstránenia reklamnej stavby, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia. Samotné uskutočnenie štátneho stavebného dohľadu nie je možné stotožňovať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Povinnosť vyzvať účastníkov konania na uplatnenie ich námietok a pripomienok postupom stavebného úradu ustanoveným v § 61 ods. 1 Stavebného zákona sa nedá stotožňovať, resp. zamieňať s právom účastníka, aby mu bolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný túto vadu prvostupňového konania nenapravil. Postup správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nesmie predchádzať štádiu, v ktorom správny orgán ešte zadovažuje ďalšie relevantné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ale musí k nemu dôjsť až bezprostredne pred zamýšľaným vydaním rozhodnutia. Stavebný zákon aplikáciu stanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v žiadnom smere nevylučuje. Osobitne žalobca zdôraznil, že nebol oboznámený s odpoveďou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na žiadosti o usmernenie pod č. 10458/2015/V623-SV/13243/Da zo 04.03.2015, z ktorej stavebný úrad vychádzal ako z jedného z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Metodické usmernenia a iné interné akty ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy nepredstavujú pramene práva a nie sú všeobecne záväzné, ani sa nevyhlasujú v Zbierke zákonov SR, preto pre ne neplatí prezumpcia ich znalostí. V reakcii na túto námietku žalovaný v podstate uviedol iba to, že táto skutočnosť nemá vplyv na vydanie rozhodnutia (strana 12 napadnutého rozhodnutia). Konštatovanie žalovaného, že stavebný úrad tento podklad v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nemal uvádzať, je odôvodnenie bez reálnej výpovednej hodnoty a nelogické. V skutočnosti práve fakt, že stavebný úrad na strane 7 odôvodnenia rozhodnutia podporil svoju argumentáciu práve poukazom na uvedené vyjadrenie, znamená to, že toto bolo jedným z pokladov, z ktorých stavebný úrad vychádzal, a to bez toho, aby žalobcovi umožnil oboznámiť sa s ním. Okrem toho samotná miera dôležitosti určitého podkladu pre vydanie rozhodnutia, ktorú jej pripisuje správny orgán resp. účastníci, nie je relevantným kritériom umožňujúcim správnemu orgánu zvažovať, či účastníkom umožní oboznámiť sa s takýmto podkladom alebo nie.
5/ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vlastne ani materiálne nezodpovedal odvolacie tvrdenie nastolené žalobcom, ktoré sa vzťahovalo na nedostatočnosť vymedzenia údajnej reklamnej stavby vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný iba rozobral skutkový stav veci bez toho, aby sa vyjadril k samotnej formulácii obsiahnutej vo výroku rozhodnutia stavebného úradu. Žalobca považuje za nesporné, že stavebný úrad vo výroku vymedzil reklamnú stavbu, ktorej odstránenie nariadil ako „1ks - reklamná stavba umiestnená na bytovom dome súp. č. XXXX“. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 127/2007 z 28.05.2008, podľa ktorého výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, podľa názoru žalobcu v rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby vrátane reklamnej stavby musí byť stavba dostatočným spôsobom vymedzená tak, aby ju bolo možné bez akýchkoľvek pochybností individualizovať. Takéto vymedzenie vyžaduje jednak určenie druhu ako aj bližší popis reklamnej stavby. V žiadnom prípade nepostačuje formulácia prvostupňového orgánu a ďalej popísaná stavba už len nehnuteľnosťou, na ktorej má stáť. Podľa názoru žalobcu z vymedzenia reklamnej stavby vo výrokovej časti rozhodnutia o nariadenie odstránenia musí byť preukázanie splnenie definičných znakov reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Jedine takýto výrok rozhodnutia je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Nedostatočnosť výroku rozhodnutia pritom zásadne nie je možné naprávať v odôvodnení ako sa to snažil žalovaný. Navyše z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že to, čo by malo vykazovať charakter reklamnej stavby, nie je samotná vinylová plachta, ale jej uchytenie na obvodovej stene lanami o oceľový rám oceľovými skobami, avšak takto reklamná stavba vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzená nebola. Správne orgány nielenže neuviedli vo výroku bližší popis samotnej reklamnej stavby, ale najmä nezahrnuli do výrokovej časti tie prvky, ktoré majú povahu stavebnej konštrukcie postavenej stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. To, že opis reklamnej stavby vyplýva zo záznamu zo štátneho stavebného dohľadu z 28.04.2016, nie je splnením požiadavky na obsah výrokovej časti rozhodnutia. Na tom nič nemení ani podmienka odstránenia reklamnej stavby pod č. 3, keďže v nej sa explicitne spomínajú iba elektrická prípojka a osvetlenie pozostávajúce zo štyroch reflektorov, ktoré taktiež nepredstavujú stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. 6/ Z obsahu prechodného ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona je jasné, že toto sa vzťahuje výlučne na informačné, reklamné a propagačné zariadenia spĺňajúce znaky reklamnej stavby podľa novej úpravy, ktoré boli postavené bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1.1.2015. Na akúkoľvek reklamnú stavbu postavenú po 2.1.2015 nie je možné ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona použiť. Stavebný úrad v odôvodnení nikde neuviedol, kedy malo byť predmetné reklamné zariadenie postavené a už vôbec, na základe akých podkladov dospel k takémuto záveru. Bez ustálenia a náležitého objasnenia okamihu, kedy bolo postavené reklamné zariadenie (či pred 2.1.2015 alebo po tomto dátume), pochopiteľne nie je možné dospieť ani k záveru, či sa naň má aplikovať prechodné ustanovenie § 142d ods. 3 Stavebného zákona, alebo nie, a teda či vlastník reklamného zariadenia nesplnil zákonnú povinnosť podľa tohto ustanovenia požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, ako uvádza stavebný úrad. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k vyššie uvedenej námietke nekonštatoval nič. Práve naopak rozhodnutie žalovaného je v tomto smere úplne zmätočné a vnútorne protirečivé, keďže žalovaný na jednej strane odôvodňuje svoj postup ustanovením § 142d stavebného zákona vzťahujúceho sa na reklamné stavby postavené pred účinnosťou zákona č. 293/2014 Z. z., na strane druhej uvádza, že stavba je existujúca, uskutočnená po 02.01.2015, pričom vlastník o dodatočné povolenie do 31.07.2015 nepožiadal. Ak teda má byť podľa žalovaného reklamná stavba uskutočnená po 02.01.2015, tento záver je v rozpore so zvyškom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj s aplikáciou ustanovenia § 142d ods. 3 Stavebného zákona, ktorá prichádza do úvahy výlučne pri reklamných stavbách postavených do 01.01.2015. Pre úplnosť žalobca podotkol, že zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného 28.04.2016 vyplýva, že žalobca uviedol, že v roku 2016 bola nainštalovaná reklamná plachta, o dobe realizácie reklamnej stavby sa však nevyjadril. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere považuje námietku žalobcu za účelovú a argumentáciu za skutkovo a právne bezvýznamnú, teda žalovaný použil len frázy čisto formálneho charakteru a neustálil, či bola reklamná stavba postavená do 1.1.2015 alebo od 2.1.2015, a teda či na túto reklamnú stavbu bolo možné aplikovať ust.§ 142d ods. 3 Stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré potom neumožňovalo správnym orgánom ani pristúpiť k aplikácii § 142d ods. 3 Stavebného zákona. Ak mienili uvedené ustanovenie aplikovať, dôkazné bremeno o tom, že stavba bola postavená do 01.01.2015, zaťažovalo správne orgány. 7/ Žalovaný sa nevysporiadal s tým, že stavebný úrad nijako neodôvodnil podmienky pre odstránenie reklamnej stavby určené vo výroku rozhodnutia, pričom nešlo o kopírovanie znenia žiadneho právneho predpisu, ale o vlastné dielo stavebného úradu, preto malo byť aspoň stručne vysvetlené. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, že stavebnému úradu neprináleží odôvodňovať ním uložené podmienky pre odstránenie stavby a tieto sú určované podľa § 90 ods. 2 a 3 Stavebného zákona s prihliadnutím o akú stavbu ide, je potrebné pokladať za úplne arbitrárne a nedávajúce odpoveď na vlastnú podstatu žalobcových námietok. K podmienke pod č. 7 žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietol, že nie je zrejmé, z akých dôvodov ju stavebný úrad stanovil, nakoľko skutočnosti, ktoré v nej žiada oznamovať, sú mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. Podmienke pod č. 15 žalobca v odvolaní vytkol nejasnosť a neurčitosť, keď nie je zrejmé, ako si stavebný úrad predstavuje „zabezpečenie stability susedných stavieb“ ani o aké susedné stavby má ísť. Voči podmienke č. 6 žalobca argumentoval, že článok 1 (vlastná úprava) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odkaz, ktorý sa v tejto podmienke uvádza, bol zrušený zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch s účinnosťou od 01.01.2016. Žalovaný na uvedené konkrétne odvolacie argumenty žalobcu vo svojom rozhodnutí neuviedol nič, okrem celkom mylnej myšlienky, že odôvodňovať podmienky pre odstránenie reklamnej stavby údajne správnemu orgánu neprináleží. Vecne žalovaný potvrdil akurát aplikáciu zákona č. 223/2001 Z. z. v platnom znení, čo je obzvlášť dubiózne vzhľadom na to, že bol žalobcom v odvolaní výslovne upozornený na to, že predmetný zákon je od 01.01.2016 zrušený. Prvostupňový správny orgán teda asi ešte nevedome a žalovaný už zjavne vedome pristúpil k aplikácii neúčinného právneho predpisu na danú vec. 8/ Správne orgány vec nesprávne právne posúdili. Stavebný úrad žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej stavby nevyhovel, s poukazom na ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona pre nevyužitie prekluzívnej lehoty do 31.7.2015 podľa prechodných ust. § 142d stavebného zákona. S týmto názorom stavebného úradu sa stotožnil aj žalovaný. Podľa názoru žalobcu stavebný zákon je potrebné interpretovať tak, že umožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby i v súčasnosti na základe žiadosti jej vlastníka, ak dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Vylúčenie použitia ust. § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona na reklamné stavby, ku ktorému dospeli správne orgány, by vyžadovalo oveľa precíznejšiu argumentáciu, ale tieto pristúpili iba k strohému jazykovému výkladu uvedeného ustanovenia a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa potreby ústavno- konformnej interpretácie právnych noriem. Žalobca je v zásade presvedčený, že: a) Stavebný zákon je možné interpretovať ústavno-konformným spôsobom tak, že ani v súčasnosti nevylučuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na žiadosť jej vlastníka podanú po 1.8.2015, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami; b) Aj keby sa správny súd stotožnil so správnymi orgánmi v tom, že znenie Stavebného zákona treba pri zachovaní jeho zmyslu a účelu vykladať jedine tak, že na základe žiadosti vlastníka reklamnej stavby podanej po 1.8.2015 bez ďalšieho nie je možné - na rozdiel od všetkých ostatných stavieb - dodatočné povolenie reklamnej stavby, ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona by v takom prípade bolo v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR - nález sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.04.2007, uznesenie sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28.6.2006, a nález sp. zn. II. ÚS 5/03 z 19.2.2003 týkajúci sa porušenia princípu rovnosti. Podľa názoru žalobcu žiadne ustanovenie Stavebného zákona expressis verbis nezakotvuje, že reklamnú stavbu nie je možné dodatočne povoliť a zákon č. 293/2014 Z. z. zaviedol do Stavebného zákona v ust. § 88 ods. 6, 7 a 8 osobitný zjednodušený postup odstraňovania reklamných stavieb len na základe ohlásenia odstránenia stavby podaného tam konkretizovanými subjektmi. Kľúčové ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona je potrebné interpretovať nielen s použitím jazykového výkladu, ale tiež systematickou výkladovou metódou so zohľadnením ostatných relevantných ustanovení Stavebného zákona (a prípadne ďalšími interpretačnými metódami), ako aj (a najmä) s prihliadnutím na imperatív prednosti ústavne konformného výkladu. Žalobca má za to, že ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona je z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné vykladať v zásade dvojakým spôsobom: a) buď v širšom zmysle (extenzívnejšie) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola reklamná stavba dodatočne povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník, b) alebo v užšom zmysle (reštriktívnejšie) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinností začať z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to inak ukladá
§ 88a ods. 1 Stavebného zákona, ale na druhej strane nevylučuje možnosť, aby vlastník reklamnej stavby sám podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a teda inicioval začatie konania o dodatočnom povolení. Stavebný zákon vo všeobecnosti neponíma výstavbu ako protispoločenskú a protiprávnu činnosť, zakotvuje však jej reguláciu v podobe povoľovacieho procesu. Prejavom tohto prístupu je aj inštitút dodatočného povolenia stavby, čo znamená, že samotné uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia nie je považované za postačujúci dôvod na jej odstránenie; vyžaduje sa aj rozpor jej dodatočného povolenia s verejnými záujmami. Podľa názoru žalobcu ak zákonodarca zamýšľal vylúčiť možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb, dalo by sa očakávať, že takúto zásadnú výnimku z celkovej zákonnej koncepcie vyjadrí jednoznačne, a nie iba formuláciou o nepoužití ustanovenia § 88a, upravujúceho určitý druh konania (a teda primárne ustanovenia procesnoprávneho), na reklamné stavby. Stavebný zákon vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie § 88a, nie však uplatnenie ust. § 88, dokonca aj správne orgány v prejednávanej veci vydali rozhodnutia podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka, musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem § 88a nevzťahuje ani ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v časti vety za bodkočiarkou. S poukazom na § 142d ods. 3 poslednú vetu Stavebného zákona a § 142d ods. 4 poslednú vetu Stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 6 až 8 Stavebného zákona žalobca usudzuje nanajvýš to, že ak nedošlo včas k podaniu žiadosti o dodatočné povolenie alebo k podaniu ohlásenia vo vzťahu k veci, ktorá po 2.1.2015 spĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby, môžu osoby uvedené v § 88 ods. 6 Stavebného zákona uplatniť postup smerujúci k zjednodušenému odstráneniu reklamnej stavby. Ani ust. § 142d ods. 3 poslednej vety Stavebného zákona a § 142d ods. 4 poslednej vety Stavebného zákona neimplikujú jednoznačný záver, že vlastník nepovolenej reklamnej stavby postavenej pred 2.1.2015 nie je oprávnený podať po 31.7.2015 žiadosť o dodatočné povolenie takejto stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona. To isté potom platí pre vlastníka nepovolenej reklamnej stavby postavenej po 2.1.2015. Vylúčenie reklamných stavieb spod možnosti ich dodatočného povolenia však znamená, že vlastníci reklamných stavieb majú na rozdiel od vlastníkov všetkých ostatných stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a priori odopretú možnosť vôbec sa uchádzať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a to i vtedy, keby toto inak nebolo v rozpore s verejnými záujmami. Takýto krok zákonodarcu by bol však ústavne konformný iba vtedy, ak by vyhovel ústavnoprávnemu testu diskriminácie v spojení s testom proporcionality. Reklamné stavby nie sú podľa mienky žalobcu na základe žiadneho racionálneho kritéria natoľko odlišné od iných stavieb, že by možnosť ich dodatočného povolenia už sama osebe predstavovala výraznejšiu hrozbu pre verejné záujmy, vyžadujúcu ex lege odlišný postup ako v prípadoch iných stavieb. Zákonodarca pri prijímaní zákonnej úpravy podľa mienky žalobcu neurčil nijaký relevantný legitímny cieľ (verejný záujem), ktorý by opodstatňoval automatické vylúčenie dodatočného povolenia reklamnej stavby, resp. prípadný cieľ úpravy zavedenej zákonom č. 293/2014 Z.z. - boj proti „vizuálnemu smogu", podľa žalobcu nie je hodnotou dostatočnej spoločenskej relevancie, ktorá by opodstatňovala natoľko výrazné obmedzenie základných práv vlastníkov reklamných stavieb, o aké by malo ísť v tomto prípade, čo znamená zlyhanie posudzovanej úpravy v treťom kroku testu proporcionality. Pre prípad, ak správny súd nezistí na základe iných žalobných bodov potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ak zároveň dospeje k záveru, že účinné znenie Stavebného zákona je pri zachovaní jeho zmyslu a účelu možné vykladať jedine v zhode so správnymi orgánmi tak, že po 1.8.2015 bez ďalšieho nie je možné podať žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, žalobca navrhol, aby správny súd konanie o správnej žalobe podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým navrhne, aby Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona s vyššie označenými článkami.
4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.06.2017, navrhujúc zamietnutie tejto žaloby. Na odôvodnenie svojho vyjadrenia uviedol nasledovné: Okruh účastníkov konania o odstránení predmetnej reklamnej stavby stavebný úrad určil podľa § 97 Stavebného zákona ako fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke právo k stavbe bytovému domu súp. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX a právnickú osobu, ktorá má vlastnícke právo k pozemku pod stavbou
bytového domu parc. č. 702/8 k. ú. U. zapísané na LV č. XXXX. Vlastnícke práva k stavbe a pozemku pod stavbou sa až do vydania rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavby nezmenili. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že si overoval adresy vlastníkov bytov v bytovom dome a títo si rozhodnutia prevzali bez toho, že by o zmene informovali žalovaného. Vlastníci bytov boli oboznámení so začatím konania o odstránení nepovolenej reklamnej stavby na ich bytovom dome, ale žiadny z nich to v priebehu konania nenamietal. Žalovaný poukázal, že Správny poriadok výslovne neupravuje postup správneho orgánu v prípade, ak v priebehu konania dôjde k zmene hmotnoprávnych pomerov účastníkov, v dôsledku ktorej dôjde k tomu, že doterajším účastníkom už prestane patriť postavenie účastníka a predpoklady účastníctva prejdú na inú osobu. V tejto veci písomnosti žalovaného doručované osobám, ktoré prestali byť účastníkmi konania, títo naďalej preberali. Podľa názoru žalovaného nariadením odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, ktorej zriaďovateľmi neboli vlastníci bytov v bytovom dome, zostali ich práva a právom chránené záujmy nedotknuté a nekonanie s novými vlastníkmi bytov nezakladá dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Jediným z vlastníkov, ktorý stavebnému úradu dňa 28.09.2016 mailovou poštou doručil nesúhlas s rozhodnutím o odstránení reklamnej stavby, bol S. A.. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že inštalovaním reklamy sa získali financie do fondu opráv a táto reklama nikomu nezacláňa, neprekáža ani nebráni vo výhľade vodičom. Žalovaný sa s týmto stanoviskom oboznámil ako s vyjadrením účastníka k podanému odvolaniu, ale v odvolaní už nemal dôvod sa ním zaoberať. Jeho stanovisko bolo irelevantné pre posúdenie veci, najmä ak nebol zriaďovateľom nepovolenej reklamnej stavby, ale iba osobou, ktorej bola poskytnutá finančná odmena za jej strpenie. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje vyjadrenia k všetkým žalobcom podaným námietkam ako aj odôvodnenie ich zamietnutia, pričom toto spĺňa požiadavky podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vlastník reklamnej stavby ani jeho zástupca nepreukázali, že predmetná reklamná stavba bola uskutočnená legálne, hoci im na to bol poskytnutý dostatočný priestor. Vykonaním štátneho stavebného dohľadu bolo zadokumentované, že stavba bola nepochybne užívaná na reklamné účely, konkrétne na propagáciu obchodnej spoločnosti za účelom prezentácie jej služieb. Podľa názoru žalovaného si prvostupňový správny orgán povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožniť účastníkom konania navrhnúť dôkazy a ich doplnenie, ako aj vyjadriť sa k podkladom prejednávanej veci splnil a oznámil začatie konania odstránenia reklamnej stavby účastníkom v súlade s ustanovením § 18 Správneho poriadku, teda procesne nepochybil. Vlastník reklamnej stavby využil svoje právo sa s vecou oboznámiť a zároveň si v prejednávanej veci uplatnil námietky, ktorými sa stavebný úrad zaoberal. Námietkou o porušení ustanovenia § 33 Správneho poriadku sa podrobne zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu splnomocnený zástupca žalobcu nemal vedomosť o tom, kedy bola reklamná stavba ako celok zrealizovaná, uviedol však, že reklamná plachta bola nainštalovaná po marci 2016. Pochybnosti by mohla vyvrátiť nájomná zmluva uzatvorená medzi vlastníkom reklamnej stavby a vlastníkmi stavby bytového domu, ktorá však stavebnému úradu ani žalovanému poskytnutá nebola. Na skutočnosť, kedy bola stavba realizovaná, vlastník stavby nepoukázal v priebehu konania ani v samotnom vyjadrení ku konaniu o odstránenie reklamnej stavby. Žalovaný sa námietkou žalobcu, ktorou spochybnil čas uskutočnenia reklamnej stavby, vo svojom rozhodnutí zaoberal. Existencia predmetnej reklamnej stavby na fasáde bytového domu pred 01.01.2015 sa dala overiť aj prostredníctvom dostupných technológií napr. pomocou internetového portálu www.mapy.google.sk <http://www.mapy.google.sk> (StreetView - príloha spisu č. 23), kde sa dá aj spätne zobraziť náhľad z verejného priestranstva - ulica V. Spanyola v roku 2014 a 2012. Z tohto nepochybne vyplýva, že reklamná stavba bola zrealizovaná pred 01.01.2015. Stavebný úrad v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v oznámení o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 13.05.2016 upovedomil všetkých známych účastníkov konania o predmete konania, dal im možnosť pred vydaním rozhodnutia uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a uplatniť námietky a pripomienky. Žiadny z účastníkov konania ani samotný vlastník reklamnej stavby si toto právo nahliadnutia do spisu neuplatnili. Podľa žalovaného nebola účastníkom konania odopretá možnosť oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia o odstránení reklamnej stavby. Žalovaný mal za to, že na námietku o nedostatočnom vymedzení stavby reagoval, zaoberal sa otázkou naplnenia zákonných definičných znakov s prihliadnutím na príslušné ustanovenia stavebného zákona. Jej popis, umiestnenie a stavebnotechnické riešenie vyplývalo aj z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia a bolo možné ju podľa názoru žalovaného jednoznačne individualizovať. K námietke spochybňujúcej použitie ustanovenia § 142d ods. 3 Stavebného zákona z dôvodu, že stavebný úrad v odôvodnení nikde neuviedol, kedy mala byť predmetná reklamná stavba postavená,
žalovaný uviedol, že touto námietkou sa nezaoberal, pretože z predložených dokladov mal jednoznačne preukázané, kedy stavebný úrad nepovolenú reklamnú stavbu zistil a prešetroval v rámci štátneho stavebného dohľadu. O vzniku reklamnej stavby sám žalobca nemal vedomosť. Ohľadne neodôvodnenia podmienok pre odstránenie reklamnej stavby žalovaný poukázal na ustanovenie § 90 Stavebného zákona, ktorým sa určuje povinnosť stanoviť podmienky pre odstraňovanie stavby, vždy podľa druhu stavby tak, aby boli zabezpečené požiadavky uvedené v odseku 3 a 4 tohto ustanovenia. Obsah podmienok a ich uloženie je fakultatívne. Žalovaný podčiarkol, že jediná možnosť dodatočnej legalizácie reklamných stavieb v zmysle novelizovaného stavebného zákona účinného od 02.01.2015 bola možná podľa prechodných ustanovení § 142d Stavebného zákona pre nelegálne reklamné stavby, ktorých žiadosť o dodatočné povolenie stavby bola podaná do 31.07.2015. Po tomto termíne nie je možné vyhovieť žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby. O podaní návrhu poslancov Národnej rady SR na Ústavný súd na začatie konanie o súlade Stavebného zákona s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských a slobôd rozhodol Ústavný súd SR uznesením č. PL. ÚS 3/2016-25 zo dňa 06.04.2016, ktorým nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení § 88 a § 129a Stavebného zákona týkajúcich sa reklamných stavieb. Ak vlastník nepovolenej reklamnej stavby postavenej bez povolenia alebo v rozpore s ním do 01.01.2015 nepodal do 31.07.2015 žiadosť o dostatočné povolenie alebo v určenej lehote požadovanými dokladmi nepreukázal, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby stavebný úrad z úradnej povinnosti podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona nariadil jej odstránenie. V danom prípade keďže ide o nepovolenú reklamnú stavbu a jej vlastník do 31.07.2015 nepožiadal o dodatočné povolenie, nastala práve táto okolnosť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca podľa predloženej kúpnej zmluvy k 01.02.2017 previedol všetky práva a povinnosti spojené s reklamnou stavbou na spoločnosť SECURE INVESTMENT s.r.o., ktorá je teda právnym nástupcom vlastníka reklamnej stavby, pričom podľa § 96a Stavebného zákona rozhodnutia stavebného úradu vydané podľa § 86, § 87, § 88, § 88a, § 94 a § 96 sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby, teda odstrániť reklamnú stavbu je povinný vykonať nový vlastník. Poukázal na to, že štatutárnymi konateľmi uvedených spoločností sú rovnaké fyzické osoby.
5. Žalobca podal ďalšie vyjadrenie dňa 29.10.2021. Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/72/2017 zo dňa 29.06.2021 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/002531/KRA z 22.02.2017 vydaného vo veci konania o nariadenie odstránenia inej reklamnej stavby vo vlastníctve žalobcu, v rámci ktorej správnej žaloby žalobca uplatnil z veľkej časti rovnaké resp. obdobné žalobné námietky ako v prejednávanej správnej žalobe. Uvedené rozhodnutie žalovaného správny súd zrušil, pričom sa stotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom identifikovaní a vymedzení reklamnej stavby vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (z odôvodnenia rozsudku ďalej žalobca citoval). Podľa žalobcu je potrebné v záujme zachovania princípu právnej istoty a jednotnosti rozhodovacej činnosti správnych súdov, aby i v tomto konaní pri rozhodovaní o žalobe žalobcu bolo prihliadnuté na závery vyššie uvedeného rozsudku.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 11.03.2022. Argumentáciu žalovaného, že osoby, ktorým žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie, si toto prevzali bez toho, aby žalovaného upovedomili o zmene skutočnosti rozhodných pre účastníctvo v konaní, považoval za neakceptovateľnú. Žalovaný ako odvolací správny orgán si mal sám pri vydaní a doručovaní napadnutého rozhodnutia overiť, kto sú v tom čase aktuálni účastníci konania v súlade s hmotnoprávnou úpravou a konať s týmito, a nie inými osobami ako s účastníkmi konania; na to v zásade žalovanému postačovalo oboznámiť sa vtedajším výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U., ktorý bol verejne dostupný, čo však žalovaný zjavne neučinil. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný snaží o exkulpáciu vlastného nedbalého postupu vo vyjadrení k správnej žalobe. Účastník konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nie je podľa žiadneho ustanovenia Stavebného zákona či Správneho poriadku povinný osobitne oznamovať správnemu orgánu svoje účastníctvo v konaní alebo sa domáhať priznania postavenia účastníka konania, ale správny orgán je povinný ex offo bez ďalšieho zisťovať aktuálny okruh účastníkov konania a konať s osobami, ktoré spĺňajú podmienky účastníctva ako s účastníkmi a naopak nekonať s tými, ktorí už účastníkmi konania nie sú. Žalobca ďalej nesúhlasil s mienkou žalovaného, že nariadením odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, ktorej zriaďovateľmi neboli vlastníci bytov v bytovom dome, zostali ich práva a právom chránené záujmy nedotknuté. Podľa jeho názoru nariadenie odstránenia akejkoľvek stavby vrátane reklamnej stavby umiestnenej na inej stavbe, sa priamo dotýka práv vlastníkovej takejto inej stavby. V danom
prípade sa v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv domu uhrádza nájomné za prenájom časti fasády využívanej na reklamné účely, a to na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Ak by došlo k ukončeniu nájmu fasády napríklad v dôsledku odstránenia reklamnej stavby, už len z tohto hľadiska by sa napadnuté rozhodnutie dotklo právnych pomerov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto sa argumentácia žalovaného javí ako logicky nekonzistentná. Pokiaľ ide o problémy s doručovaním účastníčke konania K.. N. H., neskôr K., žalobcovi nie je známe, či žalovaný s poukazom na uvedené tvrdenia (že sa na uvedenej adrese nezdržiava a v súčasnosti pracuje a žije v zahraničí, pričom jej súčasný pobyt nebolo možné zistiť) vôbec danej účastníčke napadnuté rozhodnutie doručilo. Žalobca upozornil, že fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku je možné uplatniť iba za predpokladu, že adresát písomnosti sa v čase doručovania v mieste doručenia reálne fyzicky zdržiaval. Ak tomu tak nebolo, napadnuté rozhodnutie by nebolo účinne doručené. Žalobca vyhodnotil ako zarážajúce, že si žalovaný dovoľuje nevhodným spôsobom komentovať odvolanie S. A., ďalšieho účastníka v rade 21/ voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu, s ktorým sa ako odvolací správny orgán nijako nevysporiadal. Nie je možné akceptovať úvahu žalovaného týkajúcu sa podania S. A. zaevidovaného stavebným úradom 28.09.2016, že ide o vyjadrenie účastníka konania k podanému odvolaniu, pretože toto podanie bolo doručené stavebnému úradu skôr než vôbec žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu posúdeniu určitého podania ako odvolania nebráni, že nie je výslovne označené ako odvolanie, navyše toto bolo vyhodnotené ako odvolanie priamo stavebným úradom. Ak žalovaný mal za to, že podanie nemalo predpísané náležitosti odvolania, bolo povinnosťou vyzvať na odstránenie nedostatkov so zodpovedajúcim poučením o následkoch nevyhovenia výzve podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však nebol oprávnený bez ďalšieho podanie S. A. ignorovať. Žalobca poukázal na to, že žalovaný orgán verejnej správy nemôže vo vyjadrení k správnej žalobe naprávať nedostatky odôvodnenia svojho skôr vydaného preskúmavaného rozhodnutia a dopĺňať jeho dôvody o také, ktoré v napadnutom rozhodnutí absentujú. V tomto smere je potom časť vyjadrenia žalovaného idúca nad rámec odôvodnenia napadnutých rozhodnutí neprípustná. Pokiaľ preto žalovaný vo svojom vyjadrení argumentuje, že mal existenciu predmetnej reklamnej stavby v období pred 2.1.2015 overenú aj „prostredníctvom dostupných technológií Mapy Google - Street View“, je takáto obrana neprípustná, pretože samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale ani prvostupňové rozhodnutie žiaden z uvedených dôvodov neobsahujú a správny orgán navyše nemôže svoje rozhodnutie založiť na zamlčaných dôkazoch, ktoré sa v spise nachádzajú, ale v odôvodnení sú opomenuté alebo nevyhodnotené. Osobitne žalobca zdôraznil, že ani prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú žiadnu zmienku o údajnej snímke z internetovej stránky www.mapy.google.sk <http:// www.mapy.google.sk> z roku 2012 alebo 2014, žiadna takáto listina podľa jej poradového čísla zjavne nebola súčasťou spisového materiálu v čase vydania prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalovaný ju do spisu zaradil až dodatočne. Žalovaný explicitne uznal, že v konaní existovali pochybnosti o skutočnom čase realizácie reklamnej stavby, pričom však tieto pochybnosti relevantným spôsobom neodstránil. Správne orgány si ani od žalobcu ani od iného účastníka konania nevyžiadali predloženie nájomnej zmluvy, hoci presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a povinnosť obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie zaťažovala v plnej miere správny orgán. V tejto časti považoval žalobca situáciu za prakticky identickú s vecou právoplatne rozhodnutou Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 31S/72/2017 týkajúcou sa inej reklamnej stavby vo vlastníctve žalobcu na fasáde budovy na C. I. v Žiline. Opätovne žalobca poukázal na absenciu bližšieho popisu samotnej reklamnej stavby vo výroku prvostupňového rozhodnutia, že povinnosť správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemožno v žiadnom prípade substituovať poukázaním na práva účastníka konania nahliadať do spisu podľa § 23 Správneho poriadku. Žalovaný nezaujal žiadne relevantné stanovisko k žalobnej námietke absencie riadneho odôvodnenia podmienok pre odstránenie reklamnej stavby určených vo výroku rozhodnutia stavebného úradu. Čo sa týka poukazovania žalovaného, že žalobca kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k reklamnej stavbe na spoločnosť SECURE INVESTMENT s.r.o., žalobca podotýka, že správnu žalobu musel podať sám ako účastník konania a spoločnosť SECURE INVESTMENT s.r.o. nebola účastníkom konania pred správnymi orgánmi a žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 1 SSP svedčí teda žalobcovi. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniu žalovaného či si spoločnosti vzájomne nepredali reklamnú stavbu z dôvodu ďalšieho zavádzania správnych orgánov a predlžovania správnych konaní, nakoľko nakladanie so spornou reklamnou stavbou nebolo žalobcovi nijako zakázané ani obmedzené a reklamná stavba v žiadnom prípade nie je užívaná neoprávnene.
7. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku.
8. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 22/ a v rade 24/ až 28/ zostali v konaní nečinní. Ďalší účastník v rade 23/ O. C. sa vzdal účasti na konaní. Správny súd dodáva, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX podľa údajov platných k 01.05.2017, že nekonal s vlastníkmi pod poradovým číslom 40, 41 (K. F., S. P.), ktorí v čase rozhodovania žalovaného mali byť účastníkmi konania, avšak neboli, pričom uplynutím času sa vlastnícka štruktúra dotknutého bytového domu opätovne zmenila a tieto osoby už nie sú vlastníkmi bytu. Vzhľadom k uvedenému ich správny súd ani nepribral osobitným uznesením do konania ako ďalších účastníkov podľa § 33 SSP. Ďalej správny súd zistil, že správne orgány nekonali ako s vlastníkom X.. C. J., ktorý na výzvu správneho súdu, či si bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní, zostal nečinný. Ďalej podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 10.02.2022 správny súd vyzval nových vlastníkov na oznámenie, či si budú uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; žiadny z nových vlastníkov si toto právo neuplatnil. 9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne 29.06.2022 bol verejne vyhlásený rozsudok. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, podľa § 177 ods. 1 SSP, a to vychádzajúc zo žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:
10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že listom zo dňa 29.1.2016 č. 1882/2016-3965/2016- OSP-PA orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 Stavebného zákona oznámil výkon štátneho stavebného dohľadu a vyzval k účasti na výkone štátneho stavebného dohľadu pri miestnom zisťovaní dňa 23.2.2016 o 11:20 hod. s tým, že výkon štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovenia § 98 ods. 2 Stavebného zákona bude uskutočnený na stavbe: „1ks PVC plachta na dome so súp. č. XXXX“ Žilina, C. I. umiestnená na dome so súp. č. XXXX, na pozemku register „C“ parc. č. 702/8 v katastrálnom území U., ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Výkon štátneho stavebného dohľadu sa po zmene termínu dohodnutej so žalobcom uskutočnil dňa 25.02.2016 o 11.20 hod. za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, pričom z tohto bola zabezpečená fotodokumentácia. Opätovne bol žalobca predvolaný na miestne zisťovanie na 28.04.2016 o 9:20 hod. Následne prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom začatie konania o odstránení reklamnej stavby listom Č. s.: 1882/2016-27180/2016-OSP-PA zo dňa 13.05.2016 a vyzval ich na uplatnenie námietok a pripomienok v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. K veci sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.05.2016, pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní. Následne administratívne konanie prebehlo tak, ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. a 2. tohto rozsudku. Dňa 28.09.2016 bolo Mestu Žilina doručený nesúhlas ďalšieho účastníka v rade 21/ s rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa s odôvodnením, že v dome bývajú väčšinou dôchodcovia alebo nájomníci, ktorí nemajú financie na opravy bytového domu, preto bol odsúhlasený prenájom fasády na inštalovanie reklamy, ktorá nikomu nezacláňa, fyzicky neprekáža ani nešpatí staršiu fasádu, naopak ju zo severnej strany aj trocha zatepľuje a požadoval ponechať súčasný stav. Dňa 10.05.2017 žalobca oznámil, že dňom 01.02.2017 nadobudla vlastnícke právo k reklamnému zariadeniu spoločnosť SECURE INVESTMENT, s.r.o. so sídlom Gerlachovská 3105/11, 010 08 Žilina, IČO: 46 300 007, o čom predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2017.
11. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 34 Správneho poriadku: ods. 1: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. ods. 2: Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. ods. 3: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. ods. 4: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ods. 5: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. ods. 6: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 88 ods. 6 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.
Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad: a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
Podľa § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.
Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2018 (teda v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
V zmysle § 88b ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, ustanovenia § 88a (upravujúce konanie o dodatočnom povolení stavby) sa nevzťahujú na reklamné stavby.
Podľa § 142d ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.
Podľa § 142d ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník
informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
12. Správny súd v nadväznosti na repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 11.03.2022 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP. Aj keď replika bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny súd vecnému hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj argumentáciu podľa repliky žalobcu, nakoľko bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas podanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.
13. Správny súd s poukazom na žalobné bod 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ správnej žaloby, ktorými sú namietané nedostatky v rozhodnutí žalovaného a i prvostupňového rozhodnutia, musel pri skúmaní ich dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, úplnosti ich odôvodnenia, a čo sa týka rozhodnutia žalovaného, aj miery a kvality vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi žalobcu. Správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžd/16/2014 zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. 1Sžr 8/2011 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“
14. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je, že správny akt spĺňa atribút preskúmateľnosti (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom toho, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná buď ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
15. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje úprava § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na citovanú úpravu § 90 ods. 2 stavebného zákona, ktorú je potrebné vo veci subsidiárne aplikovať podľa § 140 stavebného zákona. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti
súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
16. V prejednávanej veci žalobca v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného (okrem iného) vzniesol nasledovné námietky:
- reklamná stavba, ktorej odstránenie bolo nariadené, nie je dostatočne vymedzená podľa § 43 Stavebného zákona,
- nebol oboznámený s Odpoveďou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (ďalej len MDVRR) SR k žiadosti o usmernenie pod č. 10458/2015/B623-SV/13243/Da zo dňa 04.03.2015, z ktorého stavebný úrad vychádzal ako z jedného z podkladov,
- stavebný úrad v odôvodnení neuvádza, kedy malo dôjsť k zriadeniu reklamného zariadenia, a teda či sa má na danú situáciu aplikuje ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona.
17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s vyššie uvedenými námietkami vecne nevysporiadal. Žalobca nedostal od žalovaného odpoveď na konkrétne námietky o nedostatočnom vymedzení stavby vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, podľa ktorého: „z opisu reklamného zariadenia uvedeného v oznámení o vykonaní ŠSD, z oznámenia o začatí ako aj z opisu stavby, uvedenom rozhodnutí o jej odstránení (upevnenie do inej stavby - bytového domu č. súp. XXXX na ul. V. Spanyola v Žiline), ako aj z fotodokumentácie, priloženej do spisu jednoznačne vyplýva, že sa jedná podľa vyššie uvedených ustanovení stavebného zákona o nepovolenú reklamnú stavbu, o ktorej ďalšej existencii musel stavebný úrad rozhodnúť“ (strana 11, štvrtý odsek). K námietke o neoboznámení žalobcu s Odpoveďou MDVRR SR žalovaný uviedol: Táto skutočnosť nemala vplyv na vydanie rozhodnutia, len potvrdzovala, že aj vinylová plachta, ak je uchytená skobami alebo inými strojnými súčiastkami o inú stavbu a je nosičom reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií, je v zmysle zákona reklamnou stavbou. Ohľadne dátumu zriadenia stavby žalovaný bez ďalšieho len konštatoval, že stavba bola uskutočnená po 02.01.2015.
18. Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.
19. Vychádzajúc z uvedeného žalobca mal dostať konkrétnu odpoveď na vyššie uvedené námietky. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych, ale aj procesnoprávnych predpisov.
Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona.
20. Podľa názoru správneho súdu je taktiež dôvodná námietka, ktorá bola obsahom žalobného bodu 2), podľa ktorého sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so stanoviskom (odvolaním) ďalšieho účastníka konania v rade 21/ S. A., a to tak z procesného hľadiska (či ho považoval za vyjadrenie k veci, odvolanie a odôvodnenie takéhoto posúdenia) ako ani z vecného hľadiska (či ho považuje za dôvodné alebo nie).
21. Ako dôvodné hodnotí správny súd aj námietky žalobcu, podľa ktorých napadnuté rozhodnutie je zmätočné (žalobný bod 6). Aj správny súd považuje za nezrozumiteľné , ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že stavba je existujúca, uskutočnená po 2.1.2015 a vlastník RS o jej dodatočné povolenie do 31.07.2015 nepožiadal, teda ju uskutočnil bez povolenia stavebného úradu po tomto termíne (z uvedeného odôvodnenia vyvstáva otázka po ktorom termíne?)“ a súčasne poukazuje na úpravu § 142d Stavebného zákona (ním stanovené prechodné obdobie do 31.07.2015) vzťahujúcu sa na reklamné stavby postavené pred 02.01.2015. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie aj čiastočne nezrozumiteľné.
22. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
23. Správny súd ďalej vyhodnotil ako dôvodné i námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 5) a musí dať za pravdu žalobcovi, že reklamná stavba, ktorá má byť podľa rozhodnutí správnych orgánov odstránená, nebola vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne a dostatočne identifikovaná a vymedzená, preto správny súd pristúpil k zrušeniu aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) v súlade s návrhom žalobcu. Vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu absentuje jednoznačný a dostatočne konkrétny opis spornej reklamnej stavby, ktorá má byť odstránená, a to v zmysle ust. § 43 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 (t.j. po novele stavebného zákona - zákonom č. 293/2014 Z.z.). Správny súd zdôrazňuje, že vo výrokovej časti rozhodnutia o nariadení odstránenia reklamnej stavby musí byť reklamná stavba vymedzená tak, aby zodpovedala definičným znakom reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona. Navyše správny súd zdôrazňuje, že vymedzenie „1 ks reklamná stavba umiestnená na bytovom dome súp. č. XXXX, Žilina, V. Spanyola“ nie je dostatočné pre to, aby prvostupňové rozhodnutie spĺňalo podmienku materiálnej vykonateľnosti. Správny súd považuje za nevyhnutné, aby stavebný úrad vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol taký opis reklamnej stavby, ktorý ju jednoznačne identifikuje, a to napr. tak, ako to učinil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na strane tretej, odsek druhý, kde uviedol, že ide o kovový rám uchytený skrutkami o severozápadnú obvodovej stene bytového domu súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na križovatke ul. C. I. a ul. P. H. v Žiline, na ktorý rám je pomocou špeciálneho lana krížovým viazaním uchytená vinylová plachta o rozmeroch cca 10 x 8 m, prekrývajúcu takmer celú západnú a časť severnej fasády domu, nasvietenú štyrmi reflektormi, z ktorých dva sú umiestnené nad a dva pod informačnou plochou. Pre odstránenie prípadných pochybností správny súd nepovažuje za vylúčené (i keď to nie je zákonom požadovanou náležitosťou), aby súčasťou rozhodnutia bola aj fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, ktorá by spolu s rozhodnutím tvorila tzv. technickú jednotu; pri takomto type rozhodnutia to vyplýva zo samotnej povahy rozhodnutia. Nedostatočnosť výroku rozhodnutia však zásadne nie je možné naprávať v odôvodnení, ako tvrdil žalovaný.
24. Zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zásade bráni tomu, aby sa správny súd mohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu správny súd v reakcii na jednotlivé žalobné námietky považuje za žiaduce vysloviť nasledovné právne závery:
25. Čo sa týka žalobného bodu 1), je potrebné, aby správny orgán v rámci konania priebežne prihliadal k okolnostiam, ktoré majú vplyv na postavenie účastníka v konaní. Správny orgán bol povinný priebehu administratívneho konania preverovať okruh účastníkov konania - vlastníkov bytov v bytovom dome, na ktorom je reklamné zariadenie umiestnené, a to na základe verejne dostupných registrov (kataster nehnuteľností).
26. Ako dôvodné je možné hodnotiť aj námietky obsiahnuté v žalobnom bode 2), podľa ktorých žalovaný sa žalovaný nevysporiadal s podaním ďalšieho účastníka konania v rade 21/, ktoré prvostupňový správny orgán posúdil ako odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu.
27. Vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsahom žalobnému bodu 7) vytýkajúcim správnym orgánom oboch stupňov absenciu odôvodnenia podmienok, ktoré stavebný úrad určil pre odstránenie reklamnej stavby, správny súd uvádza, že aj keď v zásade každý výrok rozhodnutia by mal byť aspoň stručne odôvodnený, v danej veci jednotlivé podmienky predstavujú „len“ podrobnosti o realizácii samotného rozhodnutia - výroku o nariadení odstránenia stavby, preto aj ich odôvodnenie nie je nevyhnutné, keďže ich účel/obsah je daný ust. § 90 Stavebného zákona (dodržanie všeobecných technických ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, oznamovacia povinnosť, atď.). Jednotlivé podmienky , ktoré stavebný úrad určuje, by mali byť v tomto smere formulované dostatočne zrozumiteľne a vecne súvisieť s meritórnym výrokom rozhodnutia stavebného úradu. Taktiež žiadne rozhodnutie by nemalo (až na výnimky právom aprobovanej retroaktivity, čo nie je tento prípad) odkazovať na právnu normu - zákon, ktorý v dôsledku jeho zrušenia, stratil platnosť.
28. Čo sa týka dodržiavania ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobného bodu 4) správny súd len stručne poznamenáva, že je nevyhnutné, aby postup správnych orgánov bol súladný s konštantnou judikatúrou, vzťahujúcou sa na k vyššie označenému ustanoveniu, na ktorú vo svojej žalobe poukázal žalobca. Je žiaduce, aby správny orgán poskytoval k nahliadnutiu všetky podklady, ktorých povaha to pripúšťa, a aby tak činil priebežne, avšak najneskôr v čase, keď je presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má byť preto účastníkovi konania doručená pred vydaním meritórneho rozhodnutia aspoň jeden raz, a to v čase, keď správny orgán považuje vykonané dokazovanie za ukončené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13.5.2014, z ktorého ďalej tiež vyplýva: Práve dodržiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy zakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný. Je nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo uvedené, základným cieľom Rady Európy, čo táto medzinárodná organizácia potvrdzuje prostredníctvom svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám obsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31. Podľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti oprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných skutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu v realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k relevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať). Pojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s naznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady je nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníka je vznesená a môžu byť sprístupnené osobe v rovnakej forme, ako sú uložené v spise. Výnimku vytvárajú neverbálne, t. j. kódované údaje alebo informácie obsiahnuté v počítačoch, či iných technických nosičoch, ktoré sa musia sprístupniť osobe v čitateľnej forme.
29. Ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu (žalobný bod 6/) pri zodpovedaní otázky, kedy bola sporná reklamná stavba zrealizovaná (t. j. či bola reklamná stavba zriadená pred 1.1.2015 alebo po tomto dátume), správny súd dáva do pozornosti, že moment zriadenia reklamnej stavby je síce dôležitý pre aplikáciu relevantných ustanovení Stavebného zákona (vrátane prechodného ustanovenia §-u 142d ods. 3), ale v konečnom dôsledku (s poukazom na právne posúdenie veci správnym súdom uvedené nižšie) nie je pre rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby rozhodný. Uvedená okolnosť by mala právnu relevanciu len v prípade, ak by žalobca počas prechodného obdobia od 1.1.2015 do 31.7.2015 o dodatočné povolenie reklamnej stavby požiadal, čo sa v danej veci nestalo. Pre konečné rozhodnutie - nariadenie odstránenia reklamnej stavby - postačuje riadne skutkové zistenie vyplývajúce z administratívneho konania, podľa ktorého išlo o reklamnú stavbu nelegálnu a neoprávnenú.
30. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.10.2021 poukazoval na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/72/2017 zo dňa 29.6.2021, je táto argumentácia žalobcu dôvodná, pretože i skutkové a právne východiská označeného rozhodnutia boli obdobné ako východiská v prejednávanej veci. V konaní sp. zn. 31S/72/2017 správny súd však s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci zrušil rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu I. stupňa primárne z dôvodu absencie riadneho
opisu spornej reklamnej stavby, ktorá má byť odstránená, ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadne času, kedy bola reklamná stavba zrealizovaná, o ktorom mal žalovaný pochybnosti.
31. Správny súd považuje za žiaduce vyjadriť sa aj k základnej právnej otázke týkajúcej sa výkladu ust. § 88, § 88a a 88b v spojení s § 142d ods. 3 stavebného zákona (žalobný bod 8/). Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona účinného od 2.1.2005 za reklamnú stavbu sa považuje len taká stavba, ktorá kumulatívne spĺňa nasledovné požiadavky: a) ak ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, b) je pevne spojená so zemou, a to:
- spojením pevným základom,
- upevnením strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
- ukotvením pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo
- pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo c) upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo d) jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, a e) jej funkciou je šíriť reklamné, propagačné, navigačné alebo iné informácie viditeľné z verejných priestorov. Za reklamnú stavbu podľa Stavebného zákona účinného od 2.1.2015 sa považujú v zmysle § 142d ods. 2 Stavebného zákona aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1.1.2015 (bez dovtedajšej zákonnej definície). V tejto veci bolo podľa správneho súdu vykonaným dokazovaním zistené, že predmetná stavba spĺňa znaky reklamnej stavby podľa citovaného ustanovenia.
32. Ak informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie podľa predpisov platných do 1.1.2015 (ďalej len „reklamná stavba“) bolo postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním do 1.1.2015, ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona stanovilo sedemmesačné prechodné obdobie na usporiadanie vzťahov k týmto nelegálnym reklamným stavbám postaveným pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 293/2014 Z. z. („ďalej len novela“) a súčasne upravilo spôsob a podmienky pre udelenie dodatočného povolenia. Išlo teda o dočasnú výnimku z ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona, ktoré už konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby (podľa ust. § 88a Stavebného zákona) s účinnosťou od 2.1.2015 výslovne vylučuje.
33. Z citovaných prechodných ustanovení § 142d v spojení s ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona teda vyplýva, že vlastníci reklamných stavieb už nemôžu požiadať o ich dodatočné povolenie, pretože túto možnosť mali len do 31.7.2015. Ak nebola podaná žiadosť do skončenia tohto prechodného obdobia, konanie o dodatočnom povolení už nie je možné začať. Ak by stavebnému úradu po tejto lehote aj bola doručená takáto žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, tak by ju musel stavebný úrad zamietnuť, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
34. Ak teda stavebný úrad zistí, že reklamná stavba je nelegálna (t. j. je postavená bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu, podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri drobných reklamných stavbách, ktoré treba ohlásiť) a:
- bola postavená po 1.1.2015 alebo
- bola postavená pred 1.1.2015 a súčasne žiadosť o jej dodatočné povolenie nebola podaná v stanovenom prechodnom období, nemôže začať konanie o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona a je jeho povinnosťou začať ex offo konanie o odstránenie stavby podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Aplikácia ust. § 88 ods. 1 písm. b) in fine za bodkočiarkou Stavebného zákona stanovujúca, že odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, je vylúčená. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že zabrániť nariadeniu odstránenia stavby možno len v tých prípadoch, keď zákon umožňuje dodatočné povolenie stavby, čo v prípade reklamných stavieb Stavebný zákon (s výnimkou už uvedeného prechodného obdobia) expressis verbis vylučuje v § 88b ods. 2 Stavebného zákona.
35. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že reklamnú stavbu je možné povoliť aj na základe žiadosti podanej po 31.7.2015, ak táto nie je v rozpore s verejnými záujmami, správny súd dopĺňa, že ust. § 88a Stavebného zákona o konaní o dodatočnom povolení stavby odkazuje v ods. 7 na primerané použitie ustanovení § 58 až 66 Stavebného zákona (žiadosť o stavebné povolenie, stavebné povolenie, účastníci stavebného konania, stavebné konanie). Dodatočné povolenie reklamnej stavby je preto vylúčené tak v konaní na základe žiadosti stavebníka o dodatočné povolenie stavby ako aj v konaní začatom z úradnej moci stavebného úradu.
36. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 148/06) týkajúcu sa požiadavky vyplývajúcej zo zásad ústavne konformného výkladu, podľa ktorej v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, mal by byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, tu správny súd podotýka, že takýto postup je plne odôvodnený a žiaduci len v prípadoch rôznych výkladov súvisiacich právnych noriem, čo nie je tento prípad. Ustanovenie § 88b ods. 2 Stavebného zákona je formulované tak jednoznačne, že jeho iný výklad do úvahy vôbec neprichádza, pričom tento nevybočuje z medzí daných Ústavou SR.
37. Pokiaľ žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na diskrimináciu oproti iným stavebníkom a ústavný princíp zákazu diskriminácie správny súd poukazuje na záver správneho súdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 31S/72/2017 zo dňa 29.6.2021, ktoré predložil samotný žalobca. Aj v prejednávanej veci správny súd zhodne konštatuje, že pohľad žalobcu je jednostranný a neobjektívny, v prvom rade je samotné konanie žalobcu v rozpore s hospodárskou súťažou vo vzťahu k poctivým podnikateľom, ktorí zákon rešpektujú. Aj podľa dôvodovej správy k novele Stavebného zákona bola táto reakciou na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú, čo má za následok demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovane zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života v spoločnosti. Dôvodom, aby sa konanie o dodatočnom povolení nevzťahovalo na reklamné stavby, bola skutočnosť, že v praxi sa subjekty, ktoré riadne dodržiavali všetky zákonné povinnosti, stretávali s nekalosúťažnými praktikami iných osôb ignorujúcich svoje zákonné povinnosti s tým, že v budúcnosti (ak bude potrebné) o povolenia pre svoje reklamné zariadenia požiadajú. Takéto konanie deformovalo trh, keďže tieto subjekty neinvestovali do výstavby reklamných zariadení náklady a neboli obmedzené administratívnym procesom tak, ako subjekty, ktoré konajú podľa zákona. Aj vzhľadom na zámer zákonodarcu prezentovaný v tejto dôvodovej správe správny súd nevzhliadol nesúlad ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona s Ústavou SR ani Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, vzhľadom na úzky rozsah účelu reklamných stavieb (propagácia výrobkov a služieb), že by zákazom dodatočného povoľovania reklamných stavieb dochádzalo k neprimeranému zvýhodňovaniu vlastníkov iných nelegálnych stavieb, u ktorých zákon dodatočné povolenie pripúšťa.
38. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zaraďuje v nadväznosti na už uvedené svoje závery vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania.
Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 162 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP,) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
39. V zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP je obligatórnym dôvodom prerušenia konania iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR podľa osobitného predpisu v prípade, ak súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Podanie návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Môže ísť pritom o otázku týkajúcu sa správneho súdneho procesu, ako i administratívneho konania, či hmotnoprávneho, alebo procesného charakteru. Súčasne by malo ísť o takú úpravu, ktorá danú otázku neupravuje jednoznačne a v takom rozsahu, že „sporný moment“ nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Zákon súčasne určuje, že prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP je spojené s podaním návrhu o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 558 s.).
40. Správny súd vzhľadom na vyššie citovaný právny názor dospel k záveru, podľa ktorého nie sú dané dôvody na podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade ustanovenia § 88b ods. 2 Stavebného zákona s Ústavou SR a s tým spojené prerušenie konania v intenciách citovaného ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP. V danej veci nebola naplnená hypotéza daného ustanovenia. Podľa názoru správneho súdu právna úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení § 88b ods. 2 Stavebného zákona je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nepripúšťajúca možnosť rôznych výkladov. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Keďže správny súd návrh na prerušenie konania zamietol, nerozhodoval o ňom samostatným uznesením, ale rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v súlade s cit. ust. § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP súčasťou meritórneho rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd dodáva, že tento procesný postup má za cieľ eliminovať prípadné nedôvodné návrhy na prerušenie konania, ktoré by viedli k prieťahom v konaní a spôsobovali neprimeranú dĺžku konania.
41. Úlohou stavebného úradu bude opätovne vo veci rozhodnúť; v prípade ak nariadi odstránenie stavby, túto je povinný vo výroku riadne identifikovať/opísať a vymedziť. Ďalej je nevyhnutné, aj vzhľadom na odstup času od vydania napadnutých rozhodnutí, aby stavebný úrad konal ako s účastníkmi konania jednak s aktuálnym vlastníkom reklamnej stavby, na ktorého bola reklamná stavba prevedená predloženou Zmluvou zo dňa 01.02.2017, (prípadne aj s ďalším jemu známym vlastníkom, na ktorého by bolo vlastníctvo k reklamnej stavbe neskôr prevedené), ako aj s aktuálnymi vlastníkmi bytov v bytovom dome, na ktorom je reklamná stavba umiestnená. Zároveň správne orgány sú povinné prihliadať na podania všetkých účastníkov konania, ktorí sú vo veci činní, vysporiadať aj so všetkými relevantnými a konkrétnymi námietkami účastníkov v súlade s úpravou § 19 Správneho poriadku, ktorá sa na konanie subsidiárne aplikuje podľa § 140 Stavebného poriadku a svoje závery uviesť v odôvodnení rozhodnutia v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
42. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 43. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal voči žalovanému.
44. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa citovaného ust. § 169 SSP a contrario tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko im správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť, a teda im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.