Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/154/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawla II, so sídlom Raclawickie 14, 20 950 Lublin, Poľská republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 61688-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: 61688-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 700-1910265419-GC04/19 zo dňa 24.05.2019 podľa deviaty bod o sociálnom poistení (ďalej len „“) predpísala žalobcovi za obdobie mesiacov január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010 penále v sume 1 850,47 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov/povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky/povinné príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov/povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola príloha.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 61688-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019 tak, že „mení výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš tak, že vypúšťa text: „...odo dňa splatnosti poistného a príspevkov...“ a dopĺňa text: „...odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 28. júna 2011, resp. od 29. novembra 2014...“. V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš potvrdzuje.“ Citujúc ustanovenia , , , , v znení účinnom od 1.1.2004, v znení ,

ods. 2 v znení a ustanoveniach , , , o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ bol registrovaný v Sociálnej poisťovni od 01.10.2007 do 30.09.2014. Správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov/ povinných príspevkov a zistil, že žalobca poistné a príspevky/povinné príspevky za obdobie január až február 2010 nezaplatil v lehote splatnosti poistného a príspevkov/povinných príspevkov (rozpis: príloha k rozhodnutiu č. 700-1910265419-GC04/19). Na základe zistenia skutočného stavu veci bolo žalobcovi v súlade so zákonom predpísané penále v sume 1 850,47 Eur. Penále je zákonom s ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia povinnosti včas, v správnej výške alebo vôbec a spôsob jeho výpočtu je ustanovený zákonom. Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že pani prof. P. F., bola od 01.10.2007 do 31.10.2010 a od. 01.5.2011 do 30.9.2012 zamestnankyňou žalobcu s pravidelným príjmom, pričom zároveň bola od 01.01.2007 do 31.10.2010 zamestnankyňou s pravidelným príjmom u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. Pán doc. Q. B., nar. XX.XX.XXXX bol od 01.10.2008 do 30.09.2014 zamestnancom žalobcu s pravidelným príjmom. Pán doc. Q. B. je zároveň od 01.01.2007 do súčasnosti zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. V rámci obdobia, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, bol pán doc. Q. B. zamestnancom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike. Pán doc. P.. P. U., nar. XX.XX.XXXX bol od 01.10.2009 do 30.09.2014 zamestnancom žalobcu s pravidelným príjmom. Pán doc. P.. P. U. je zároveň od 01.01.2007 do súčasnosti zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. V rámci obdobia, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, bol pán doc. P.. P. U. zamestnancom na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. Poukázal na to, že základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Na základe žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 15.07.2009 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve E 101 SK č. 321-230/2009-2/PL, ktorým určila, že zamestnanec účastníka konania: pán doc. Q. B. podľa článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71, v období 01.10.2008 až 30.09.2009 podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Na základe žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 11.11.2009 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve E 101 SK č. 321-475/2009-2/Pl, ktorým určila, že zamestnanec účastníka konania: pán doc. Q. B. podľa článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71, v období 01.10.2009 až 30.09.2012 podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Na základe žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 14.04.2010 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve E 101 SK č. 1184V2010-BA, ktorým určila, že zamestnanec účastníka konania: pán doc. P.. P. U. podľa článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71, v období 01.10.2009 až 30.09.2011 podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Taktiež poukázal na to, že dlžné poistné a príspevky/povinné príspevky za obdobie január 2009 až október 2010, máj 2011 až september 2012 a apríl 2013 v sume 14 946,06 eur boli žalobcovi predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 700-1910409416-GC04/16, z 09.06.2016 (právoplatné a vykonateľné 30.06.2016). Žalobca uhradil poistné a príspevky/povinné príspevky, predpísané rozhodnutím č. 700-1910409416-GC04/16, dňa 23.06.2016. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, rozhodnutím č. 700-1971439814-GC04/14 z 28.11.2014 (právoplatné a vykonateľné 06.01.2015) predpísala žalobcovi, ako zamestnávateľovi, penále za obdobie január 2009 až december 2009, február 2014, marec 2014, máj 2014 a jún 2014, v celkovej sume 544,98 eur odo dňa splatnosti poistného a príspevkov/povinných príspevkov do dňa zaplatenia poistné a príspevkov/ povinných príspevkov, resp. do dňa začatia kontroly, t. j. do 28.11.2014. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, rozhodnutím č. 700-1970807711-GC04/11

z 27.06.2011 (právoplatné a vykonateľné 03.082011) predpísala žalobcovi, ako zamestnávateľovi, penále za obdobie január 2010 a február 2010, v celkovej sume 28,09 Eur odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa zaplatenia poistného a príspevkov, resp. do dňa začatia kontroly, t. j. do 27.06.2011. Napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi ako zamestnávateľovi, Sociálnou poisťovňou, pobočka Liptovský Mikuláš, predpísané penále - dopočet (dopenalizácia), za obdobie január 2009 až február 2010, vypočítané odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (od 28.06.2011, 29.11.2014) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, t.j. do 23.06.2016. Sociálna poisťovňa je v zmysle a a oprávnená predpísať penále, až do dňa zaplatenia poistného a príspevkov, pričom v zmysle predpísané penále v súhrne nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. Z dôvodu, že zamestnancom žalobcu bola v súlade s čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 v oblasti sociálneho zabezpečenia určená slovenská uplatniteľná legislatíva, je Sociálna poisťovňa pri predpisovaní penále povinná postupovať podľa zákona v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné a príspevky boli zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Zákon v znení neskorších predpisov neumožňuje Sociálnej poisťovni prihliadať na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie dôvodiac predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci poukazujúc na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 z 16. septembra 2009 (ďalej len „Základné nariadenie“), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“). Žalobca je toho názoru, že sa nemohol dostať do omeškania s odvodom poistného plnenia za zamestnanca za poistné obdobie, lebo podľa výzvy príslušnej poľskej sociálnej poisťovne Zakład Ubezpieczeń Społecznych oddzial w Lublinie (ďalej len ako „ZUS“) zo dňa 09.11.2015, č.: 200000/70/2015-UBS-UE1645, 1657-PAS: SVK 429368 (ďalej len ako „Výzva I“) bol žalobca informovaný, že dňa 10.09.2015 príslušná Sociálna poisťovňa na území Slovenskej republiky vydala zamestnancovi dokument Al z dôvodu výkonu súbehu zamestnaneckej činnosti vo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 13 ods. 1 Základného nariadenia (ďalej len ako „Dokument A1“), na základe čoho došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahujúcej sa na zamestnanca za dotknuté časové obdobie zahrňujúce aj poistné obdobie. Zamestnancovi teda až dňom vydania Dokumentu A1 vzniklo so spätnou účinnosťou povinné sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. Súčasne informoval žalobcu o tom, aby v súvislosti s vyššie uvedeným zaslal vo vzťahu k zamestnancovi opravené mesačné výkazy poistného. Žalobca poukazuje na súvisiaci skutkový stav, podľa ktorého ZUS vo Výzve I. z 09.11.2015 vyzval žalobcu, aby odhlásil zamestnanca zo systému poľského sociálneho poistenia a tohto následne riadne zaregistroval do sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Súčasne informoval žalobcu o tom, aby v súvislosti s vyššie uvedeným zaslal vo vzťahu k zamestnancovi opravené mesačné výkazy poistného. Žalobcovi bola následne doručená výzva Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 30.03.2016 (č.: 700-1940040616-GC24/16), v ktorej príslušná Sociálna poisťovňa s ohľadom na určenú rozhodnú legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k zamestnancovi vyzvala žalobcu k predloženiu mesačného výkazu poistného a príspevkov za zamestnanca za poistné obdobie podľa príslušných slovenských právnych predpisov. V nadväznosti na uvedené výzvy boli žalobcom v súlade s usmernením príslušnej Sociálnej poisťovne zaslané predmetné mesačné výkazy poistného a príspevkov za zamestnanca za poistné obdobie. Na základe zaslaných mesačných výkazov príslušná Sociálna poisťovňa vydala dňa 09.06.2016 rozhodnutie č.: 700-1910409416-GC04/16, ktorým predpísala žalobcovi konkrétnu sumu príspevkov a poistného za zamestnanca za poistné obdobie mesiacov január 2009 až september 2012 v celkovej sume 14.946,06 Eur a napokon rozhodnutie zo dňa 09.06.2016 č.: 700-1910409316-GC04/16, ktorým predpísala žalobcovi konkrétnu sumu príspevkov a poistného za zamestnanca za poistné obdobie mesiacov december 2007 až december 2008 v celkovej sume 5.468,-Eur. Vyrubená suma poistného a príspevkov za zamestnanca za celé poistné obdobie v celkovej výške 20.414,06 EUR bola žalobcom uhradená riadne a včas dňa 22.06.2016. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaným došlo k nesprávnej právnej interpretácii príslušných ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré spočívala v tom, že momentom definitívneho určenia rozhodnej legislatívy vo vzťahu k zamestnancovi žalobcu, postupoval žalovaný

vo vzťahu k zamestnancovi a k žalobcovi výlučne podľa ustanovení ZSP. tzn. žalovaný nerešpektoval jednotlivé ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia týkajúce sa najmä nie však výlučne dočasnej evidencie dotknutej osoby v systéme sociálneho poistenia v niektorom z členských štátov a jej predbežného vyplácania poistného a príspevok do sociálneho systému tohto štátu uvedené v čl. 6 ods. 4 a v čl. 6. ods. 5. Žalobca zdôrazňuje, že si do času vydania dokumentu A1 vo vzťahu k zamestnancovi plnil riadne svoje odvodové povinnosti voči ZUS, bolo na oboch príslušných inštitúciách sociálneho poistenia, aby v súlade s článkom 6 ods. 5 v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vykonali kontrolu odvedeného poistného za zamestnanca, a toto malo byť vo výške určenej právnymi predpismi slovenskej legislatívy prevedené príslušnej Sociálnej poisťovni na území Slovenskej republiky a započítané na odvodovú povinnosť žalobcu a toto prevedené poistné plnenie sa považuje v súlade s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia za zaplatené inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia. Podľa názoru žalobcu, ak by sa pripustil právny názor žalovaného, podľa ktorého možno účastníkovi konania vyrubiť so spätnou účinnosťou penále za odvod poistného, ktorého omeškanie nastalo reálne z dôvodu, že tomuto účastníkovi bola so spätnou účinnosťou určená rozhodná legislatíva Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia (hoci do momentu jej definitívneho určenia si dotknutý účastník konania plnil svoju odvodovú povinnosť voči príslušnému orgánu sociálneho poistenia iného členského štátu riadne a včas), z objektívneho hľadiska by bola povinnosť včasného odvodu príspevkov a poistného do systému sociálneho poistenia nesplniteľná. Takýto výklad je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za výklad v rozpore s článkom 7 ods. 5 ako aj článkom 6 ods. 4 a článkom 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia a súčasne v rozpore so základnými cieľmi základného nariadenia uvedenými najmä, nie však výlučne v bodoch 10, 11 a 15 jeho preambuly, ktoré súvisia najmä so zásadou zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na území členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné. Na záver žalobca namietal aj absenciu riadnych obsahových náležitostí rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v intenciách ust. druhá veta

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.9.2020 opakujúc skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí reagujúc na žalobné námietky uviedol, že zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať zamestnávateľovi penále za neodvedenie poistného a príspevkov včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a príspevkov vôbec, pričom pri výpočte výšky penále je Sociálna poisťovňa viazaná len príslušným ustanovením zákona o sociálnom poistení, ktorý hovorí o spôsobe výpočtu penále. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zamestnával fyzické osoby, ktorým pre ich činnosť zamestnanca vykonávanú súčasne v dvoch členských štátoch bola v zmysle Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacieho nariadenia Rady (EHS) č. 574/1972, zo dňa 21. marca 1972, resp. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, určená slovenská legislatíva, bol povinný za nich poistné a príspevky odvádzať v Slovenskej republike. Z dôvodu nezaplatenia poistného a príspevkov za obdobie január 2009 až október 2010, máj 2011 až september 2012 a apríli 2013 v sume 14 946,06 Eur, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, predpísala žalobcovi túto dlžnú sumu rozhodnutím číslo: 700-1910409416-GC04/16, zo dňa 9.06.2016. Predmetné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2016. Poistné a príspevky predpísané vyššie uvedeným rozhodnutím žalobca uhradil dna 23.06.2016. Keďže žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzala Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení z dlžnej sumy poistného a príspevkov za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil až po lehote splatnosti poistného a príspevkov. S námietkou žalobcu, že Sociálna poisťovňa v jeho prípade postupovala v rozpore s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie") nesúhlasí. Citujúc čl. 6 ods. 1 a 4 a čl. 16 ods. 2 až 4 vykonávacieho uviedol, že z nich vyplýva, že článok 6 vykonávacieho nariadenia sa vo vzťahu k určovaniu uplatniteľných

právnych predpisov aplikuje výlučne v prípade, ak príslušná inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov nesúhlasia s určením uplatniteľných právnych predpisov, ktoré určila inštitúcia členského štátu bydliska dotknutej osoby. Zároveň Článok 6 sa aplikuje iba do momentu, kým príslušné inštitúcie nedospejú k dohode, ktoré právne predpisy sú uplatniteľné v prípade dotknutej osoby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že inštitúcia je dočasne príslušná iba v období odo dňa doručenia nesúhlasu s určením uplatniteľných právnych predpisov, resp. najneskôr od dátumu dočasnej evidencie do momentu, kým príslušné inštitúcie nedospejú k dohode, ktoré právne predpisy sú uplatniteľné v prípade dotknutej osoby. Z názvu Článku 73 vykonávacieho nariadenia jednoznačne vyplýva, že sa zaoberá výlučne predbežne vyplatenými peňažnými dávkami alebo predbežne prijatými príspevkami v zmysle článku 6 vykonávacieho nariadenia. Uvedenú skutočnosť jednoznačne deklaruje článok 73 ods. 1 prvá veta vykonávacieho nariadenia, ktorý uvádza, že na účely uplatňovania článku 6 vykonávacieho nariadenia a najneskôr do troch mesiacov od určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo určenia inštitúcie zodpovednej za vyplácanie , určených dávok inštitúcia, ktorá predbežne vyplácala peňažné dávky, zostaví výkaz; predbežne vyplatených dávok a zašle ho inštitúcii, ktorá je určená ako príslušná inštitúcia. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že článok 73 vykonávacieho nariadenia sa aplikuje výlučne v prípade, ak príslušná inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov nesúhlasia s určením uplatniteľných právnych predpisov, ktoré určila inštitúcia členského štátu bydliska dotknutej osoby. V prípade, ak príslušná inštitúcia, resp. inštitúcie s určením uplatniteľných právnych predpisov súhlasia, nie je možné aplikovať ustanovenia článku 73 vykonávacieho nariadenia. Zároveň článok 73 sa dá aplikovať výlučne na obdobie odo dna doručenia nesúhlasu s určením uplatniteľných právnych predpisov, resp. najneskôr od dátumu dočasnej evidencie do momentu, kým príslušné inštitúcie nedospejú k dohode, ktoré právne predpisy sú uplatniteľné v prípade dotknutej osoby, t. j. v prípade, ak sa určujú uplatniteľné právne predpisy spätne, článok 73 vykonávacieho nariadenia sa nevzťahuje na spätné obdobie, ale výlučne na obdobie dočasného uplatňovania právnych predpisov v zmysle článku 6 vykonávacieho nariadenia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca vychádzal z predpokladu, že dotknutá osoba si včas splní svoju na obdobie dočasného uplatňovania právnych predpisov v zmysle článku 6 vykonávacieho nariadenia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca vychádzal z predpokladu, že dotknutá osoba si včas splní svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 16 vykonávacieho nariadenia, t. j. včas požiada príslušnú inštitúciu členského štátu bydliska o určenie uplatniteľných právnych predpisov a tým pádom nemôže dôjsť k situácii spätného určovania uplatniteľných právnych predpisov. Zamestnávatelia preto v situáciách, kedy dotknutá osoba podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia včas neinformovala príslušnú inštitúciu štátu bydliska o svojej situácii, v dôsledku čoho jej príslušná legislatíva bola určená spätne a inštitúcia iného členského štátu toto určenie nenamietala, sa nemôže odvolávať na článok 6 v spojení s článkom 73 vykonávacieho nariadenia. Zamestnávatelia si ale môžu uplatniť náhradu škody (ktorou je napr. predpísané penále) vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi v občianskoprávnom konaní v prípadoch, ak zamestnanec oneskorene požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy.

5. Žalobca nevyužil svoje právo reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou.

6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len ) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. decembra 2022, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. a vrátiť vec žalovanému podľa ust. z nasledovných dôvodov.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 11.09.2019 (ďalej len ) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

9. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, a aby stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.

10. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp. zn. , , , , , , . Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Správny orgán je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

11. Problematikou náležitého odôvodnenia rozhodnutia sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

13. Za nepreskúmateľné považoval správny súd odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol s poukazom na článok 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia a článok 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia odvolaciu námietku, v ktorej dôvodil, že si žalobca do času vydania dokumentu A1 vo vzťahu k zamestnancovi plnil riadne svoje odvodové povinnosti voči ZUS a bolo na oboch príslušných inštitúciách sociálneho poistenia, aby v súlade s článkom 6 ods. 5 v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vykonali kontrolu odvedeného poistného za zamestnanca, a toto malo byť vo výške určenej právnymi predpismi slovenskej legislatívy prevedené príslušnej Sociálnej poisťovni na území Slovenskej republiky a započítané na odvodovú povinnosť žalobcu a toto prevedené poistné plnenie bolo potrebné považovať v súlade s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia za zaplatené inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia. Žalobca na dôvažok uvádza, že zamestnancovi až dňom vydania dokumentu A1 vzniklo so spätnou účinnosťou povinné sociálnej poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. Z objektívneho hľadiska preto nebolo možné, aby žalobca vykonával odvody za zamestnanca v čase, keď nedošlo ešte k určeniu rozhodnej legislatívy vo vzťahu k zamestnancovi za príslušné časové obdobie. Správny súd udáva, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vecne nevysporiadal s uvedenou námietkou žalobcu, t.j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa potreby aplikácie a ustanovení článku 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a námietkou, v zmysle ktorej až dňom vydania dokumentu A1 vzniklo „so spätnou účinnosťou“ povinné sociálne poistenie podľa

14. Vzhľadom k uvedenému sa správnemu súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. <https:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“

16. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je, že správny akt spĺňa atribút preskúmateľnosti (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v

správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná buď ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže spočívať napríklad v jeho neurčitosti, či nedôslednom ozrejmení spôsobu aplikácie ustanovení konkrétneho zákona.

17. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje cit. ust. Správneho poriadku v nadväznosti na citované ustanovenie Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

18. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t.j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t.j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) je považovaný taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného argumentu, resp. inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

19. Žalobca má dostať vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty plynúce z judikatúry Európskeho súdu konkrétnu odpoveď na vyššie uvedenú odvolaciu námietku. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou.

20. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu. Rovnako tak podľa názoru správneho súdu nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nemôže byť suplovaný tým, že žalovaný reaguje na odvolacie a žalobné námietky až vo vyjadrení k správnej žalobe, keďže je nevyhnutné trvať na tom, aby správne orgány dbali na kvalitu odôvodnení svojich rozhodnutí už v rámci samotného správneho (administratívneho) konania a nie až vtedy, keď sa nespokojný účastník konania rozhodne podať správnu žalobu.

21. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedol krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia s poukazom na citované ust. pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími meritórnymi námietkami žalobcu. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými konkrétnymi a relevantnými

námietkami žalobcu, znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených správnym súdom odôvodní.

22. Keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval (R 108/1999).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené požiadavky kladené na výrok rozhodnutia správny súd pre úplnosť zdôrazňuje, že jednou z obligatórnych náležitostí každého výroku rozhodnutia je i jeho určitosť, čomu nezodpovedá výraz „resp.“ ktorého všeobecný význam je „eventuálne, prípadne“ týkajúci sa určenia obdobia, za ktoré bolo predmetné penále predpísané. Pokiaľ správny orgán uvádza obdobie, za ktoré bolo penále vypočítané vo výroku rozhodnutia tak je žiaduce, aby toto obdobie bolo ohraničené i presným dátumom už priamo vo výroku rozhodnutia a nevyplývalo len z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Inak povedané pokiaľ žalovaný zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu ku konkretizácii dňa splatnosti poistného, tak potom mal vo výroku (nielen v odôvodnení) aj presne konkretizovať deň, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

24. Na záver správny súd považuje za dôležité poukázať na to, že pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

25. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nepostupoval v správne, keď v žalobe označil ako ďalšieho účastníka pani P. F., nakoľko tejto sa rozhodnutia správnych orgánov osobne netýkajú, z ktorého dôvodu nebola ani účastníčkou predmetného administratívneho konania. Správny súd nezistil ani žiaden iný zákonom aprobovaný dôvod ( ), pre ktorý by mal s menovanou konať ako s ďalším účastníkom konania.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.