Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/242/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. Ž., v dovolacom

konaní zastúpeného JUDr. P. L., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovanému J. K.,

v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. R. M., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie

7 371,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany

pod sp.zn. PE , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 24. júna 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. júna 2010 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. mája 2006 č.k. PE -149 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 172 102,-- Sk so 16,5 % úrokmi z omeškania

od 20. septembra 2002 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 59 314,-- Sk, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalobcu aj ţalovaného

zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov štátu, ţalobcu v sume 1 597,-- Sk

a ţalovaného v sume 11 342,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe účastníci uzavreli v mesiaci apríl 2002 ústnou formou zmluvu o dielo,

podľa ktorej sa ţalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať za odplatu na svoje nebezpečenstvo

pre ţalovaného dobudovanie bazéna, a to vykonanie povrchových obkladov a dlaţieb bazénu

a dodanie a montáţ jeho technológie. Ţalovaný vyplatil ţalobcovi na vybudovanie bazéna

preddavok v sume 220 000,-- Sk, pričom ţalobca stavbu bazéna ukončil v júli 2002. Ţalovaný

ţalobcom poţadovanú cenu diela v sume 442 060,-- Sk odmietol zaplatiť s odôvodnením, ţe

2

dielo vykazuje vady, pričom listom zo 16. októbra 2002 uplatnil u ţalobcu zľavu z ceny diela.

K dohode o zľave z ceny diela medzi účastníkmi však nedošlo. Ţalobca sa preto domáhal

zaplatenia ceny diela v sume 222 060,-- Sk pozostávajúcej z rozdielu medzi fakturovanou

sumou a zaplatenou zálohou. Keďţe z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo moţné

jednoznačne zistiť, akú výšku ceny za zhotovenie diela si účastníci dohodli, okresný súd

dospel k záveru, ţe treba poskytnúť primeranú cenu ( ). Rozsah

primeranej ceny stanovil v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. V. B. sumou

461 158,-- Sk. Vzhľadom na zistené vady diela (tieto presne špecifikovali znalci v znaleckých

posudkoch), ktoré však nebránili jeho riadnemu uţívaniu, určil v súlade

so záverom znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. J. P. výšku zľavy v sume

49 958,-- Sk. Ţalobe preto, po zohľadnení zľavy z ceny diela a ţalovaným zaplateného

preddavku, po sumu 172 102,-- Sk vyhovel a vo zvyšnej časti, t.j. nad priznanú sumu do sumy

222 060,-- Sk, ţalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Priznanie úroku z omeškania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie 517 ods. 1 a 2 . O trovách konania a o trovách štátu

rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí prvým) z 22. februára 2007 sp.zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov prvostupňového

konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho

konania v sume 37 808,-- Sk advokátovi JUDr. R. M. a náhradu trov štátu v sume 12 939,--

Sk na účet Okresného súdu v Topoľčanoch, všetko do troch dní. Zhodne

so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe účastníci v ústnej forme uzavreli zmluvu

o dielo, predmetom ktorej bolo dobudovanie bazéna v rodinnom dome ţalovaného

spočívajúce vo vykonaní obkladu a v dodávke a montáţi technologického zariadenia a ţe

výška ceny diela nebola dostatočne určite dohodnutá. Po ukončení diela preto patrí ţalobcovi

cena primeraná. Vychádzal z právneho názoru, ţe ţalobcovi náleţí cena za vykonané dielo

v zmysle len za predpokladu, ţe dielo bolo skončené

riadne a včas ( ). Za riadne ukončené dielo je potrebné

povaţovať len také, ktoré je v stave, ktorý zodpovedá ustanoveniam zmluvy, resp. v stave,

ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu. Ak nezodpovedá určenému výsledku

a má vady, tak riadne skončené nie je. V takomto prípade nárok na zaplatenie ceny

diela zhotoviteľovi nevzniká. Po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel, na rozdiel

od súdu prvého stupňa k záveru, ţe ţalobca dielo riadne nedokončil, lebo dielo má vady, ktoré

neodstránil a nedodal všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. Cena diela sa zatiaľ

nestala splatnou a ţalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Ţaloba bola preto

podaná predčasne (uvaţovať o výške ceny bolo v tomto konaní predčasné), z ktorého

dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa zmenil tak, ţe

ţalobu v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok krajského súdu zrušiť a potvrdiť rozsudok okresného súdu, ktorý povaţoval

za vecne správny. Uviedol, ţe s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţaloba bola podaná

predčasne, lebo ţalobca dielo riadne neskončil, nesúhlasí. Dielo tak, ako bolo dohodnuté

zmluvnými stranami vykonal a aj dokončil. Poukazoval na to, ţe ţalovaný potom, ako

odmietol uhradiť fakturovanú cenu diela, reklamoval len vady diela a z tohto dôvodu zároveň

uplatnil zľavu z ceny diela v sume 222 060,-- Sk. Nevzniesol ţiadne námietky voči cene diela

a ani voči plneniu, ktoré mu bolo poskytnuté. Taktieţ nereklamoval ani nedodanie niektorých

súčastí diela, ako to urobil neskôr v priebehu konania. Uviedol, ţe on urobil všetko pre to, aby

dielo riadne odovzdal a aby vady diela odstránil. Toto mu však bolo znemoţnené práve

správaním sa ţalovaného, ktorý mu odmietol v tomto smere poskytnúť súčinnosť. Okrem

iného poukazoval na záver znaleckého posudku znalca Ing. J. P., v ktorom znalec

konštatoval, ţe zistené vady nebránia riadnemu uţívaniu diela.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2008 sp.zn.

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe odvolací súd vychádzal z právneho názoru, ţe ţalobcovi náleţí cena

za vykonané dielo v zmysle len za predpokladu, ţe dielo

bolo skončené riadne a včas ( ). Keďţe dielo malo vady,

ktoré ţalobca neodstránil, nebol splnený zákonný predpoklad vzniku splatnosti ceny diela

v zmysle (skončenie diela). Dovolací súd tento právny názor nepovaţoval

za úplne správny.

Poukázal na to, ţe zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je

vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, ţe ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá

strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú

cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyţaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať

dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, ţe

zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela

zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva aţ po skončení diela, teda súčasne

s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr.

dojednanie, ţe objednávateľ časť ceny diela uhradí aţ po odstránení vád). Ak sa teda predmet

diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase,

kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom

nemá vplyv skutočnosť, ţe dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje

vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady

diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, ţe dielo bolo

vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase ( ), ale aj

v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Mal za to, ţe

pre správne posúdenie otázky, či zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela, má

rozhodujúci význam nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia (ne)vykazuje vady, ale aj

skutočnosť, či zhotovené dielo bolo objednávateľom (ţalovaným) riadne prevzaté.

V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ţe

zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela len v prípade, ţe dielo bolo vykonané v zmysle

riadne (bez vád) a v dohodnutom čase. Neuvedomil si,

ţe toto právo zhotoviteľovi vzniká aj vtedy, ak dielo v čase plnenia síce vykazuje vady, ale

objednávateľ takéto vadné dielo riadne prevzal. Nesprávne preto vychádzal len zo skutkového

zistenia, ţe zhotovené dielo v čase plnenia malo vady, ktoré ţalobca neodstránil.

Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom neskúmal, či dielo bolo ţalovaným riadne

prevzaté alebo nie a v tomto smere z výsledkov vykonaného dokazovania neurobil ţiaden

skutkový záver.

Za nesprávny povaţoval dovolací súd aj záver odvolacieho súdu, ţe dielo nebolo

skončené, lebo ţalobca nedodal všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. Táto

skutočnosť nemá totiţ ţiaden vplyv na to, či dielo je alebo nie je skončené a teda či

(ne)nastala splatnosť ceny diela.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu bol daný dovolací

dôvod uvedený v Keďţe v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia odvolací súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa veta prvá zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu ktorý vyslovil bol pre odvolací súd

záväzný ( ).

Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 24. júna 2010 sp.zn.

opätovne rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume

1 741,49 €. Odvolací súd vec opätovne prejednal na odvolacom pojednávaní podľa § 214

ods. 1, 2 viazaný právnym názorom dovolacieho súdu najmä v tom, ţe na splatnosť

ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, ţe dielo v čase plnenia (prevzatia

objednávateľom) vykazuje vady, a ţe na to, či dielo je alebo nie je skončené a či nastala alebo

nenastala splatnosť ceny diela, nemá ţiadny vplyv skutočnosť, ţe ţalobca nedodal

ţalovanému všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. V súlade s odôvodnením

rozhodnutia dovolacieho súdu odvolací súd nanovo skúmal okolnosť riadneho odovzdania

diela ţalobcom ţalovanému. Odvolací súd na základe doplneného dokazovania, v prvom

odvolacom konaní a aj v terajšom odvolacom konaní, urobil skutkový záver o tom, ţe ţalobca

ţalovanému doposiaľ dielo právne významným spôsobom neodovzdal. Táto skutočnosť

medzi účastníkmi ani sporná nebola – obaja to vo svojich výpovediach aj potvrdili. Spornou

zostala právne irelevantná skutočnosť, ţe ţalobca sa o odovzdanie diela pokúšal tak, ţe termín

odovzdania diela si chcel dohodnúť telefonicky, avšak bezvýsledne, lebo ţalovaný telefonáty

neprijímal. Osobne ani písomne sa o stretnutie so ţalovaným nepokúsil a rovno vystavil

faktúru. Okolnosť, ţe by ţalovaný vyslovene odmietol dielo v danom stave pred vystavením

faktúry prevziať, odvolací súd nemal za preukázanú. Odvolací súd pritom v odvolacom

konaní poskytol účastníkom lehotu s cieľom osobne na mieste samom uzavrieť dohodu,

vrátane odovzdania a prevzatia diela; účastníci sa však pri stretnutí zamerali výlučne na výšku

sumy, ktorú by mal ţalovaný ţalobcovi zaplatiť, a pre rozdielne finančné poţiadavky

k dohode nedošlo. Keďţe k odovzdaniu a prevzatiu diela právne významným spôsobom

doposiaľ nedošlo, odvolací súd ustálil, ţe ţaloba o zaplatenie ceny neodovzdaného

a neprevzatého diela bola podaná predčasne, a preto je zatiaľ neopodstatnená. Z tohto dôvodu

opätovne rozsudok prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa zmenil

a ţalobu v tejto časti zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý namietal, ţe odvolací

súd aj napriek právnemu názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

uznesení zo dňa 19. novembra 2008, sp.zn. a ktorý mal byť pre odvolací súd

záväzný, rozhodol v rozpore s týmto právnym názorom aj v rozpore so zisteným skutkovým

a právnym stavom. Ţiadal preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a potvrdiť

rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Namietal, ţe závery odvolacieho súdu sú

v rozpore s dôkazmi, ktoré v priebehu celého konania predloţil a ktoré preukázali, ţe urobil

všetko pre to, aby mohol dielo riadne odovzdať a aby mohol zaujať stanovisko

i k reklamovaným vadám diela. Uviedol, ţe z doterajšieho dokazovania jednoznačne

vyplynulo, ţe vykonal pre ţalovaného dielo, dielo bolo dokončené a spustené do prevádzky

za účasti ţalovaného, ţalovaný dielo uţíval a uţíva dodnes, tieto skutočnosti boli potvrdené

i v stanoviskách znalcov, ako i správnosť fakturovanej ceny diela, ktorú ţalovaný nenamietal,

uplatnil len zľavu z ceny diela. Poukázal tieţ na tú skutočnosť, ţe spravil všetko pre to, aby

dielo riadne odovzdal, avšak ţalovaný ho jednoznačne odmietol prevziať, čo vyplynulo

jednak z korešpondencie medzi ním a ţalovaným, a tieţ to vyplýva z výpovede ţalovaného

na odvolacom pojednávaní dňa 22. apríla 2010.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe odvolací súd rozhodol

správne, keď ţalobu zamietol z formálnych dôvodov, t.j. neschopnosti vystavenej faktúry byť

titulom pre zaväzujúci rozsudok. Zaoberanie sa výškou ceny, resp. hodnoty diela a v tomto

smere vykonané svedecké i znalecké dokazovanie bolo viacmenej zbytočné, nakoľko nech uţ

bola cena dohodnutá akokoľvek, fakturácia na akúkoľvek sumu (či uţ podľa dohodnutej –

pôvodnej ceny), alebo ceny jednostranne neoprávnene zvýšenej zo strany ţalobcu ako

zhotoviteľa, by bola irelevantná vzhľadom na to, ţe dielo nebolo riadne skončené

a odovzdané. Ţiadal preto dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je

dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Dovolanie ţalobcu je prípustné v zmysle hore uvedeného , nakoľko

je dovolaním napadnuté zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ale odvolací súd sa

odchýlil i od právneho názoru dovolacieho súdu, najmä v tom, ţe sa nezaoberal tými

sktuočnosťami, ktoré pre jeho rozhodnutie mali byť relevantné v zmysle záverov dovolacieho

súdu. Odvolací súd, napriek tomu, ţe mal vykonať dokazovanie na skutočnosť odovzdania

predmetu zmluvy o dielo, z hľadiska ním zastávaného názoru o predčasnosti ţaloby,

nevykonal v tomto smere ţiadne dokazovanie, a svoje rozhodnutie, v ktorom zotrval

na nesprávnom právnom závere uvedenom v predchádzajúcom rozsudku, neodôvodnil.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať

vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môţe nastať

stav, keď sa spoločensky upravený vzťah upravuje jedinou normou ().

Kaţdé ustanovenie treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy

, pokiaľ existuje medzi nimi príčinná súvislosť (), a preto ústavný súd

opakovane vyslovil názor, ţe ustanovenia sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej

súvislosti všetkých relevantných noriem (, , ,

, , , m. m. atď.).

Záver o interpretácii a uplatňovaní právnych noriem vo vzájomnej príčinnej súvislosti

sa nepochybne vzťahuje nielen na ústavné normy, ale aj na právne normy obsiahnuté

v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, teda aj na právne normy obsiahnuté

v zákonoch. Zároveň zo zásady ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych

predpisov explicitne vyjadrenej v vyplýva aj poţiadavka, aby všetky

orgány verejnej moci vykladali a uplatňovali zákony (zákonné normy) v súlade s obsahom

a účelom dotknutých ústavných noriem.

Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodrţiavanie základných práv a slobôd, je

na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ

konštantne zdôrazňuje, ţe pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ) nemôţe zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a ţe jeho úloha sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

10

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

I.ÚS27/04, I.ÚS74/05).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ústavne súladný výklad zákonov (podľa

), platného i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v danom prípade

predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá

základnému právu kaţdého na súdnu ochranu podľa (obdobne napr.

).

Podstata základného práva priznaného podľa spočíva v prvom rade

v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a ţe tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému

právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane

vykonávajú, a teda ţe základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa

súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.

Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva

na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z . Ochranu

základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (, I. ÚS

54/97).

Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko

závaţnú úlohu, ţe pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany

súdov do úvahy zuţujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných

predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné

obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje

v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich

postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich

povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom

konania posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými

úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí

v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

11

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je takým procesným právom,

ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu, musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

12

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým

preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene

rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné

zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má

zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa.

Konanie odvolacieho súdu je postihnuté aj tzv. inou vadou (§ 241 ods. 1 písm. b/

) ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napriek tomu, ţe dovolací súd

vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ako bolo uvedené vyššie, vyslovil záväzný právny

záver, odvolací súd sa ním neriadil.

Dovolanie ţalobcu je dôvodné i z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávanom právnom posúdení veci ( ).

;Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné vyvodiť záver o tom, z akého

skutkového stavu pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí o zamietnutí ţaloby vychádzal. Ak

odvolací súd zaujal právny záver, ţe k odovzdaniu a prevzatiu právne relevantným spôsobom

nedošlo, neodôvodnil právne skutkové závery, vyplývajúce z preukázaných skutočností, (o.i.

zápisnica o pojednávaní na odvolacom súde zo dňa 22. apríla 2010), kedy ţalovaný uviedol,

ţe k stretnutiu došlo pri vykonanom diele, s tým cieľom, aby ţalobcovi ukázal, aké vady sú

na vykonanom diele, kedy tieto vady ţalobcovi ukázal a tento prisľúbil ich odstrániť. Ako

uviedol dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, odvolací súd si neuvedomil, ţe

právo zhotoviteľovi na zaplatenie ceny vzniká aj vtedy, ak dielo v čase plnenia síce vykazuje

vady, ale objednávateľ takéto vadné dielo riadne prevzal a nesprávne preto vychádzal len

zo skutkového zistenia, ţe zhotovené dielo v čase plnenia malo vady, ktoré ţalobca

neodstránil. Ani v konaní po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom neskúmal, či dielo bolo

ţalovaným riadne prevzaté alebo nie a v tomto smere z výsledkov vykonaného dokazovania

opätovne neurobil záver, ktorý by presvedčivo odôvodnil. Konštatovanie, ţe medzi

účastníkmi nebola sporná skutočnosť, ţe k právne významnému riadnemu odovzdaniu diela

neprišlo, je v rozpore s vykonaným dokazovaním i tvrdením ţalobcu. Naviac i v rozpore

so skutočnosťou, ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dobudovanie bazéna, montáţ jeho

technológie, ktorý bazén sa nachádzal vo vlastníctve ţalovaného, ktorý ho po vykonaní diela

aj začal uţívať.

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe ak mal odvolací súd za to, ţe bolo potrebné

poskytnúť účastníkom v tomto štádiu konania lehotu na uzavretie „dohody, vrátane

odovzdania a prevzatia diela“, tak výsledok tohto svojho postupu takisto odvolací súd

relevantne právnym spôsobom neodôvodil vo vzťahu k dovolacím súdom vyslovenému

záväznému právnemu názoru. Uviedol, ţe k dohode nedošlo pre rozdielne finančné

poţiadavky, avšak k otázke odovzdania a prevzatia diela sa opäť odvolací súd nevyjadril,

resp. zopakoval svoje konštatovanie, ţe k nemu právne významným spôsobom doposiaľ

nedošlo, bez toho, aby právne odôvodnil, ako malo právne relevantné odovzdanie a prevzatie

diela po ôsmych rokoch prebehnúť na základe dohody, aby mohol presvedčivo zaujať svoj

opačný názor, na základe ktorého zamietol ţalobu.

Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje

konanie a rozhodnutie tzv. inou vadou ( ), jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávanom právnom posúdením veci ( ) a odvolací

14

súd svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je povinný riadiť sa záväzným právnym názorom

vysloveným v rozhodnutiach dovolacieho súdu ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. augusta 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia : Dagmar Falbová