Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)6b8/385377.77ad97.pdf
PDF · 151.36 KB
No categories available
5Cdo/242/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 242/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. Ž., v dovolacom
konaní zastúpeného JUDr. P. L., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovanému J. K.,
v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. R. M., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie
7 371,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany
pod sp.zn. PE 3 C 222/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 24. júna 2010 sp.zn. 7 Co 10/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. júna 2010 sp.zn. 7 Co 10/2009 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. mája 2006 č.k. PE 3 C 222/2002-149 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 172 102,-- Sk so 16,5 % úrokmi z omeškania
od 20. septembra 2002 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 59 314,-- Sk, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalobcu aj ţalovaného
zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov štátu, ţalobcu v sume 1 597,-- Sk
a ţalovaného v sume 11 342,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe účastníci uzavreli v mesiaci apríl 2002 ústnou formou zmluvu o dielo,
podľa ktorej sa ţalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať za odplatu na svoje nebezpečenstvo
pre ţalovaného dobudovanie bazéna, a to vykonanie povrchových obkladov a dlaţieb bazénu
a dodanie a montáţ jeho technológie. Ţalovaný vyplatil ţalobcovi na vybudovanie bazéna
preddavok v sume 220 000,-- Sk, pričom ţalobca stavbu bazéna ukončil v júli 2002. Ţalovaný
ţalobcom poţadovanú cenu diela v sume 442 060,-- Sk odmietol zaplatiť s odôvodnením, ţe
dielo vykazuje vady, pričom listom zo 16. októbra 2002 uplatnil u ţalobcu zľavu z ceny diela.
K dohode o zľave z ceny diela medzi účastníkmi však nedošlo. Ţalobca sa preto domáhal
zaplatenia ceny diela v sume 222 060,-- Sk pozostávajúcej z rozdielu medzi fakturovanou
sumou a zaplatenou zálohou. Keďţe z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo moţné
jednoznačne zistiť, akú výšku ceny za zhotovenie diela si účastníci dohodli, okresný súd
dospel k záveru, ţe treba poskytnúť primeranú cenu (§ 634 Občianskeho zákonníka). Rozsah
primeranej ceny stanovil v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. V. B. sumou
461 158,-- Sk. Vzhľadom na zistené vady diela (tieto presne špecifikovali znalci v znaleckých
posudkoch), ktoré však nebránili jeho riadnemu uţívaniu, určil v súlade
so záverom znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. J. P. výšku zľavy v sume
49 958,-- Sk. Ţalobe preto, po zohľadnení zľavy z ceny diela a ţalovaným zaplateného
preddavku, po sumu 172 102,-- Sk vyhovel a vo zvyšnej časti, t.j. nad priznanú sumu do sumy
222 060,-- Sk, ţalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Priznanie úroku z omeškania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie 517 ods. 1 a 2 OZ. O trovách konania a o trovách štátu
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p a § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí prvým) z 22. februára 2007 sp.zn.
7 Co 182/2006 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov prvostupňového
konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v sume 37 808,-- Sk advokátovi JUDr. R. M. a náhradu trov štátu v sume 12 939,--
Sk na účet Okresného súdu v Topoľčanoch, všetko do troch dní. Zhodne
so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe účastníci v ústnej forme uzavreli zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bolo dobudovanie bazéna v rodinnom dome ţalovaného
spočívajúce vo vykonaní obkladu a v dodávke a montáţi technologického zariadenia a ţe
výška ceny diela nebola dostatočne určite dohodnutá. Po ukončení diela preto patrí ţalobcovi
cena primeraná. Vychádzal z právneho názoru, ţe ţalobcovi náleţí cena za vykonané dielo
v zmysle § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka len za predpokladu, ţe dielo bolo skončené
riadne a včas (§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za riadne ukončené dielo je potrebné
povaţovať len také, ktoré je v stave, ktorý zodpovedá ustanoveniam zmluvy, resp. v stave,
ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu. Ak nezodpovedá určenému výsledku
a má vady, tak riadne skončené nie je. V takomto prípade nárok na zaplatenie ceny
diela zhotoviteľovi nevzniká. Po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel, na rozdiel
od súdu prvého stupňa k záveru, ţe ţalobca dielo riadne nedokončil, lebo dielo má vady, ktoré
neodstránil a nedodal všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. Cena diela sa zatiaľ
nestala splatnou a ţalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Ţaloba bola preto
podaná predčasne (uvaţovať o výške ceny bolo v tomto konaní predčasné), z ktorého
dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe
ţalobu v tejto časti zamietol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu zrušiť a potvrdiť rozsudok okresného súdu, ktorý povaţoval
za vecne správny. Uviedol, ţe s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţaloba bola podaná
predčasne, lebo ţalobca dielo riadne neskončil, nesúhlasí. Dielo tak, ako bolo dohodnuté
zmluvnými stranami vykonal a aj dokončil. Poukazoval na to, ţe ţalovaný potom, ako
odmietol uhradiť fakturovanú cenu diela, reklamoval len vady diela a z tohto dôvodu zároveň
uplatnil zľavu z ceny diela v sume 222 060,-- Sk. Nevzniesol ţiadne námietky voči cene diela
a ani voči plneniu, ktoré mu bolo poskytnuté. Taktieţ nereklamoval ani nedodanie niektorých
súčastí diela, ako to urobil neskôr v priebehu konania. Uviedol, ţe on urobil všetko pre to, aby
dielo riadne odovzdal a aby vady diela odstránil. Toto mu však bolo znemoţnené práve
správaním sa ţalovaného, ktorý mu odmietol v tomto smere poskytnúť súčinnosť. Okrem
iného poukazoval na záver znaleckého posudku znalca Ing. J. P., v ktorom znalec
konštatoval, ţe zistené vady nebránia riadnemu uţívaniu diela.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2008 sp.zn.
4 Cdo 164/2007 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe odvolací súd vychádzal z právneho názoru, ţe ţalobcovi náleţí cena
za vykonané dielo v zmysle § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka len za predpokladu, ţe dielo
bolo skončené riadne a včas (§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďţe dielo malo vady,
ktoré ţalobca neodstránil, nebol splnený zákonný predpoklad vzniku splatnosti ceny diela
v zmysle § 634 ods. 2 OZ (skončenie diela). Dovolací súd tento právny názor nepovaţoval
za úplne správny.
Poukázal na to, ţe zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je
vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, ţe ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá
strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú
cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyţaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať
dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, ţe
zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela
zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva aţ po skončení diela, teda súčasne
s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr.
dojednanie, ţe objednávateľ časť ceny diela uhradí aţ po odstránení vád). Ak sa teda predmet
diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase,
kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom
nemá vplyv skutočnosť, ţe dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje
vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady
diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, ţe dielo bolo
vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ), ale aj
v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Mal za to, ţe
pre správne posúdenie otázky, či zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela, má
rozhodujúci význam nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia (ne)vykazuje vady, ale aj
skutočnosť, či zhotovené dielo bolo objednávateľom (ţalovaným) riadne prevzaté.
V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ţe
zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela len v prípade, ţe dielo bolo vykonané v zmysle
§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka riadne (bez vád) a v dohodnutom čase. Neuvedomil si,
ţe toto právo zhotoviteľovi vzniká aj vtedy, ak dielo v čase plnenia síce vykazuje vady, ale
objednávateľ takéto vadné dielo riadne prevzal. Nesprávne preto vychádzal len zo skutkového
zistenia, ţe zhotovené dielo v čase plnenia malo vady, ktoré ţalobca neodstránil.
Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom neskúmal, či dielo bolo ţalovaným riadne
prevzaté alebo nie a v tomto smere z výsledkov vykonaného dokazovania neurobil ţiaden
skutkový záver.
Za nesprávny povaţoval dovolací súd aj záver odvolacieho súdu, ţe dielo nebolo
skončené, lebo ţalobca nedodal všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. Táto
skutočnosť nemá totiţ ţiaden vplyv na to, či dielo je alebo nie je skončené a teda či
(ne)nastala splatnosť ceny diela.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu bol daný dovolací
dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Keďţe v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia odvolací súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu ktorý vyslovil bol pre odvolací súd
záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 24. júna 2010 sp.zn. 7 Co 10/2009
opätovne rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol a ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume
1 741,49 €. Odvolací súd vec opätovne prejednal na odvolacom pojednávaní podľa § 214
ods. 1, 2 O.s.p. viazaný právnym názorom dovolacieho súdu najmä v tom, ţe na splatnosť
ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, ţe dielo v čase plnenia (prevzatia
objednávateľom) vykazuje vady, a ţe na to, či dielo je alebo nie je skončené a či nastala alebo
nenastala splatnosť ceny diela, nemá ţiadny vplyv skutočnosť, ţe ţalobca nedodal
ţalovanému všetky dohodnuté a ním fakturované komponenty. V súlade s odôvodnením
rozhodnutia dovolacieho súdu odvolací súd nanovo skúmal okolnosť riadneho odovzdania
diela ţalobcom ţalovanému. Odvolací súd na základe doplneného dokazovania, v prvom
odvolacom konaní a aj v terajšom odvolacom konaní, urobil skutkový záver o tom, ţe ţalobca
ţalovanému doposiaľ dielo právne významným spôsobom neodovzdal. Táto skutočnosť
medzi účastníkmi ani sporná nebola – obaja to vo svojich výpovediach aj potvrdili. Spornou
zostala právne irelevantná skutočnosť, ţe ţalobca sa o odovzdanie diela pokúšal tak, ţe termín
odovzdania diela si chcel dohodnúť telefonicky, avšak bezvýsledne, lebo ţalovaný telefonáty
neprijímal. Osobne ani písomne sa o stretnutie so ţalovaným nepokúsil a rovno vystavil
faktúru. Okolnosť, ţe by ţalovaný vyslovene odmietol dielo v danom stave pred vystavením
faktúry prevziať, odvolací súd nemal za preukázanú. Odvolací súd pritom v odvolacom
konaní poskytol účastníkom lehotu s cieľom osobne na mieste samom uzavrieť dohodu,
vrátane odovzdania a prevzatia diela; účastníci sa však pri stretnutí zamerali výlučne na výšku
sumy, ktorú by mal ţalovaný ţalobcovi zaplatiť, a pre rozdielne finančné poţiadavky
k dohode nedošlo. Keďţe k odovzdaniu a prevzatiu diela právne významným spôsobom
doposiaľ nedošlo, odvolací súd ustálil, ţe ţaloba o zaplatenie ceny neodovzdaného
a neprevzatého diela bola podaná predčasne, a preto je zatiaľ neopodstatnená. Z tohto dôvodu
opätovne rozsudok prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil
a ţalobu v tejto časti zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý namietal, ţe odvolací
súd aj napriek právnemu názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
uznesení zo dňa 19. novembra 2008, sp.zn. 4 Cdo 164/2007 a ktorý mal byť pre odvolací súd
záväzný, rozhodol v rozpore s týmto právnym názorom aj v rozpore so zisteným skutkovým
a právnym stavom. Ţiadal preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a potvrdiť
rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Namietal, ţe závery odvolacieho súdu sú
v rozpore s dôkazmi, ktoré v priebehu celého konania predloţil a ktoré preukázali, ţe urobil
všetko pre to, aby mohol dielo riadne odovzdať a aby mohol zaujať stanovisko
i k reklamovaným vadám diela. Uviedol, ţe z doterajšieho dokazovania jednoznačne
vyplynulo, ţe vykonal pre ţalovaného dielo, dielo bolo dokončené a spustené do prevádzky
za účasti ţalovaného, ţalovaný dielo uţíval a uţíva dodnes, tieto skutočnosti boli potvrdené
i v stanoviskách znalcov, ako i správnosť fakturovanej ceny diela, ktorú ţalovaný nenamietal,
uplatnil len zľavu z ceny diela. Poukázal tieţ na tú skutočnosť, ţe spravil všetko pre to, aby
dielo riadne odovzdal, avšak ţalovaný ho jednoznačne odmietol prevziať, čo vyplynulo
jednak z korešpondencie medzi ním a ţalovaným, a tieţ to vyplýva z výpovede ţalovaného
na odvolacom pojednávaní dňa 22. apríla 2010.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe odvolací súd rozhodol
správne, keď ţalobu zamietol z formálnych dôvodov, t.j. neschopnosti vystavenej faktúry byť
titulom pre zaväzujúci rozsudok. Zaoberanie sa výškou ceny, resp. hodnoty diela a v tomto
smere vykonané svedecké i znalecké dokazovanie bolo viacmenej zbytočné, nakoľko nech uţ
bola cena dohodnutá akokoľvek, fakturácia na akúkoľvek sumu (či uţ podľa dohodnutej –
pôvodnej ceny), alebo ceny jednostranne neoprávnene zvýšenej zo strany ţalobcu ako
zhotoviteľa, by bola irelevantná vzhľadom na to, ţe dielo nebolo riadne skončené
a odovzdané. Ţiadal preto dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je
dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V zmysle § 238 ods. 1 O.s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci.
Dovolanie ţalobcu je prípustné v zmysle hore uvedeného § 238 ods. 1 O.s.p., nakoľko
je dovolaním napadnuté zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ale odvolací súd sa
odchýlil i od právneho názoru dovolacieho súdu, najmä v tom, ţe sa nezaoberal tými
sktuočnosťami, ktoré pre jeho rozhodnutie mali byť relevantné v zmysle záverov dovolacieho
súdu. Odvolací súd, napriek tomu, ţe mal vykonať dokazovanie na skutočnosť odovzdania
predmetu zmluvy o dielo, z hľadiska ním zastávaného názoru o predčasnosti ţaloby,
nevykonal v tomto smere ţiadne dokazovanie, a svoje rozhodnutie, v ktorom zotrval
na nesprávnom právnom závere uvedenom v predchádzajúcom rozsudku, neodôvodnil.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f O.s.p.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Ústava Slovenskej republiky predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať
vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môţe nastať
stav, keď sa spoločensky upravený vzťah upravuje jedinou normou ústavy (II. ÚS 128/95).
Kaţdé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy
ústavy, pokiaľ existuje medzi nimi príčinná súvislosť (II. ÚS 48/97), a preto ústavný súd
opakovane vyslovil názor, ţe ustanovenia ústavy sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej
súvislosti všetkých relevantných noriem (II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 15/98,
II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, m. m. PL. ÚS 9/04 atď.).
Záver o interpretácii a uplatňovaní právnych noriem vo vzájomnej príčinnej súvislosti
sa nepochybne vzťahuje nielen na ústavné normy, ale aj na právne normy obsiahnuté
v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, teda aj na právne normy obsiahnuté
v zákonoch. Zároveň zo zásady ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych
predpisov explicitne vyjadrenej v čl. 152 ods. 4 ústavy vyplýva aj poţiadavka, aby všetky
orgány verejnej moci vykladali a uplatňovali zákony (zákonné normy) v súlade s obsahom
a účelom dotknutých ústavných noriem.
Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodrţiavanie základných práv a slobôd, je
na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ
konštantne zdôrazňuje, ţe pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôţe zastupovať všeobecné súdy, ktorým
predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a ţe jeho úloha sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä
v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú
arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,
I.ÚS27/04, I.ÚS74/05).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ústavne súladný výklad zákonov (podľa
čl. 152 ods. 4 ústavy), platného i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v danom prípade
predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá
základnému právu kaţdého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (obdobne napr.
Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade
v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a ţe tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému
právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane
vykonávajú, a teda ţe základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa
súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.
Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva
na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu
základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS
54/97).
Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko
závaţnú úlohu, ţe pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany
súdov do úvahy zuţujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných
predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné
obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje
v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich
postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich
povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými
úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí
v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je takým procesným právom,
ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu, musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211
O.s.p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ
s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým
preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene
rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné
zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku
(§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých
a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa.
Konanie odvolacieho súdu je postihnuté aj tzv. inou vadou (§ 241 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napriek tomu, ţe dovolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ako bolo uvedené vyššie, vyslovil záväzný právny
záver, odvolací súd sa ním neriadil.
Dovolanie ţalobcu je dôvodné i z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávanom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
;Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné vyvodiť záver o tom, z akého
skutkového stavu pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí o zamietnutí ţaloby vychádzal. Ak
odvolací súd zaujal právny záver, ţe k odovzdaniu a prevzatiu právne relevantným spôsobom
nedošlo, neodôvodnil právne skutkové závery, vyplývajúce z preukázaných skutočností, (o.i.
zápisnica o pojednávaní na odvolacom súde zo dňa 22. apríla 2010), kedy ţalovaný uviedol,
ţe k stretnutiu došlo pri vykonanom diele, s tým cieľom, aby ţalobcovi ukázal, aké vady sú
na vykonanom diele, kedy tieto vady ţalobcovi ukázal a tento prisľúbil ich odstrániť. Ako
uviedol dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, odvolací súd si neuvedomil, ţe
právo zhotoviteľovi na zaplatenie ceny vzniká aj vtedy, ak dielo v čase plnenia síce vykazuje
vady, ale objednávateľ takéto vadné dielo riadne prevzal a nesprávne preto vychádzal len
zo skutkového zistenia, ţe zhotovené dielo v čase plnenia malo vady, ktoré ţalobca
neodstránil. Ani v konaní po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom neskúmal, či dielo bolo
ţalovaným riadne prevzaté alebo nie a v tomto smere z výsledkov vykonaného dokazovania
opätovne neurobil záver, ktorý by presvedčivo odôvodnil. Konštatovanie, ţe medzi
účastníkmi nebola sporná skutočnosť, ţe k právne významnému riadnemu odovzdaniu diela
neprišlo, je v rozpore s vykonaným dokazovaním i tvrdením ţalobcu. Naviac i v rozpore
so skutočnosťou, ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dobudovanie bazéna, montáţ jeho
technológie, ktorý bazén sa nachádzal vo vlastníctve ţalovaného, ktorý ho po vykonaní diela
aj začal uţívať.
Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe ak mal odvolací súd za to, ţe bolo potrebné
poskytnúť účastníkom v tomto štádiu konania lehotu na uzavretie „dohody, vrátane
odovzdania a prevzatia diela“, tak výsledok tohto svojho postupu takisto odvolací súd
relevantne právnym spôsobom neodôvodil vo vzťahu k dovolacím súdom vyslovenému
záväznému právnemu názoru. Uviedol, ţe k dohode nedošlo pre rozdielne finančné
poţiadavky, avšak k otázke odovzdania a prevzatia diela sa opäť odvolací súd nevyjadril,
resp. zopakoval svoje konštatovanie, ţe k nemu právne významným spôsobom doposiaľ
nedošlo, bez toho, aby právne odôvodnil, ako malo právne relevantné odovzdanie a prevzatie
diela po ôsmych rokoch prebehnúť na základe dohody, aby mohol presvedčivo zaujať svoj
opačný názor, na základe ktorého zamietol ţalobu.
Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje
konanie a rozhodnutie tzv. inou vadou (§ 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), jeho rozhodnutie
spočíva na nesprávanom právnom posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a odvolací
súd svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je povinný riadiť sa záväzným právnym názorom
vysloveným v rozhodnutiach dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. augusta 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia : Dagmar Falbová