Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/127/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C., a.s., so sídlom V.,

IČO: X., zastúpeného H., s.r.o., so sídlom V., IČO: X., proti žalovanej E., bývajúcej v K.,

o zaplatenie 922,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. novembra

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 23. februára 2011 č. k. -45 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 854,07 € s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku

rozsudku); žalobu v časti istiny (68,71 €) a úroku z omeškania (špecifikovaným vo výroku

rozsudku) zamietol; zároveň podľa a vyslovil, že zmluvné podmienky

v zmluve o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej je žalobkyňa oprávnená požadovať

od žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej

sa dostala do omeškania a tiež na základe ktorej je žalobkyňa oprávnená účtovať žalovanej

úrok z omeškania, sú neprijateľné; žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

konania 155,69 €. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že účastníci konania uzavreli

29. októbra 2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa na jej základe poskytla

žalovanej úver vo výške 894,58 €. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 18 mesačných

splátkach po 60,51 € (1 823 Sk) splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15. novembrom

2

2007, svoj záväzok ale nesplnila (nezaplatením dohodnutých mesačných splátok v lehote

splatnosti), preto navrhovateľ podľa čl. IV. ods. 2 obchodných podmienok, ktoré boli

súčasťou zmluvy, od zmluvy odstúpil a uplatnil si vrátenie nezaplatených splátok, úrokov

z omeškania a zmluvnú pokutu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd

konštatoval, že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový

právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie a

týkajúce sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere považoval ustanovenie dojednávajúce úrok z omeškania 0,08%

z dlžnej sumy za každý deň omeškania (článok V. 5 Všeobecných obchodných podmienok)

ako aj ustanovenie o zmluvnej pokute 8% z mesačnej splátky pri omeškaní s jej zaplatením

viac ako 30 dní (článok V. 3 Všeobecných obchodných podmienok), neprimeranosť tejto

zmluvnej podmienky videl súd vo viazaní výkonu práva jednou strannou na úhradu sankcie

druhej strany, ktorá nemá žiadnu povinnosť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľky ( ). Žalovaná je pritom za porušenie

zmluvných povinností sankcionovaná aj inými právnymi inštitútmi – dohodnutými úroky

z omeškania – kde však chýba individuálnosť dojednania a i tu je značná nerovnováha

v právach a povinnostiach (zvýhodnenie žalobkyne ako veriteľky) v porovnaní s úpravou

v () a v (). Z týchto dôvodov súd

prvého stupňa podľa a vo výroku rozsudku vyslovil, že takto stanovené

zmluvné podmienky sú neprijateľné a vychádzajúc zo zákonnej úpravy posúdil nárok žalobcu

na zaplatenie žalovanej istiny a jeho príslušenstva, tak žalobe v časti vyhovel a v zostávajúcej

časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142

ods. 2

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. novembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej (žalobe

nevyhovujúcej) časti potvrdil (, ); žalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v danej veci bol žalobou uplatnený nárok

z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že bolo opodstatnené na tento právny vzťah

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva ( o spotrebiteľských

úveroch a ustanovenia až ). V spotrebiteľských veciach

je súd povinný skúmať platnosť právnych úkonov a dbať o zabezpečenie ochrany tzv. slabšej

strany sporu, spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv EÚ). V zmysle § 54

3

ods. 1 Občianskeho zákonník sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať

svojich práv priznávaných zákonom, ani si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V odôvodnení rozhodnutia sa podrobne vyjadril k dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa

považoval za neprijateľné dohodnuté zmluvné podmienky, tieto považoval za vecne správne

aj z pohľadu judikatúry Európskeho súdneho dvora. Súd prvého stupňa preto správne v tejto

časti žalobu zamietol, rovnako správne podľa a vyslovil neprijateľnosť

uvedených zmluvných podmienok. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa s tým,

že tento opravný prostriedok je prípustný podľa Namietol, že v konaní

došlo k tzv. inej vade konania ( ) a rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ). Z týchto

dôvodov dovolateľka žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený výrok

rozsudku súdu prvého stupňa zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , najprv skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo

možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. upravuje dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným

rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide

o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom

osobitne vymenovaných závažných procesných vád (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,

že ustanovenie je osobitným ustanovením (v zmysle jeho aplikačnej

prednosti a významovej rozhodnosti) vo vzťahu k ustanoveniami až 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky tento vzájomný vzťah uvedených ustanovení zákona

už vyjadril vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutie z 26. januára 2006 sp. zn.

, z 18. apríla 2006 sp. zn. , z 25. mája 2006 sp. zn.

, zo 17. januára 2008 sp. zn. , z 22. februára 2012 sp. zn.

), v ktorých uviedol, že zámer sledovaný zákonodarcom a vyjadrený v zákone

tým, že v niektorých prípadoch vylúčil možnosť preskúmania niektorých rozsudkov

v dovolacom konaní, nemôže zmeniť alebo zmariť odvolací súd tým, že vysloví prípustnosť

dovolania podľa proti rozsudkom, ktoré zákon zahrnul medzi rozhodnutia,

ktoré nemajú byť preskúmavané v dovolacom konaní a kde z tohto dôvodu výslovne vylúčil

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ak odvolací súd vo veci, v ktorej

priamo zákon vylučuje prípustnosť dovolania ( a ) vysloví, že dovolanie

je prípustné ( ), dovolací súd vychádza z toho, že prípustnosť dovolania nie

je daná. S týmto právnym názorom sa stotožnila aj odborná právnická literatúra (porovnaj

napr. Krajčo, J. a spol.: , I. diel komentár, Eurounion, 2010,

str. 950, tiež Ficová, S. a spol.: , 1. vydanie komentár, C. H. Beck,

2009, str. 678). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 14. decembra 2006 sp. zn.

, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2007 uviedol,

že: 1. v prípade, na ktorý dopadá ustanovenie a

je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným

v až 3 , 2. ak odvolací súd rozhodol o nároku

na deliteľné plnenie, došlo k rozštiepeniu uplatneného práva na dve samostatné práva

so samostatným skutkovým základom; prípustnosť dovolania treba posudzovať voči

jednotlivým rozštiepeným nárokom samostatne. Na podporu prezentovaného názoru dovolací

súd poukazuje, že Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu dňa 29. mája 2013 prijalo

rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky v znení jeho právnej vety: “Pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom

rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené

v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu neprípustné, i keď smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 238 ods. 1 až 3

.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 12. novembra 2012 sp. zn. ).

Vychádzajúc z takto vymedzeného vzájomného vzťahu ustanovení

a dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že pokiaľ zámer

sledovaný zákonom (vylúčiť možnosť preskúmania niektorých rozsudkov uvedených v § 238

6

ods. 4 a 5 ) nemôže zmeniť alebo zmariť odvolací súd výrokom o pripustení dovolania

v zmysle , nemôže ten istý zámer zákona zmeniť alebo zmariť súd prvého

stupňa výrokom o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a a odvolací

súd výrokom, ktorým tento výrok prvostupňového rozsudku potvrdí.

Dovolací súd zastáva názor, že pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo, aby dovolanie

bolo – bez ohľadu na výšku peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd – prípustné

proti každému rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu rozsudok, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , bolo

by to v ustanovení vyjadrené. Zákonodarca ale zrejme tento zámer nemal.

Naopak, pri novelizácii zaradil

príslušné ustanovenie o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a

do Tým dal v ustanovení na roveň (na významovo

rovnakú horizontálnu úroveň) oba tam uvedené prípady potvrdzujúcich rozsudkov

odvolacieho súdu, t. j. a/ rozsudok, vo výroku ktorého bola vyslovená prípustnosť dovolania,

b/ rozsudok, potvrdzujúci výrok prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvnej podmienky

podľa a Ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorá sa vzťahuje na prípustnosť dovolania proti rozsudkom uvedeným pod a/, možno preto

primerane aplikovať na prípustnosť dovolania proti rozsudkom uvedeným pod b/.

Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ výška peňažného

plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej

mzdy uvedené v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

neprípustné, i keď smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle

až 3 ).

V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný 23. novembra 2010; v deň

jeho podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády

č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia

minimálna mzda pre rok 2010 predstavovala sumu 307,70 €. Trojnásobok tejto sumy

je 923,10 €.

Pokiaľ ide o predmet sporu, žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia 922,78 €

s príslušenstvom (s úrokmi z omeškania). Súd prvého stupňa jej priznal 854,07 €

s príslušenstvom a žalobu v zostávajúcej časti (o zaplatenie istiny vo výške 68,71 €

s príslušenstvom) zamietol. Žalobkyňa podala odvolanie v zamietajúcej časti (68,71 €

s príslušenstvom); odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil. Odvolací

súd teda z pohľadu ustanovenia (na príslušenstvo žalovanej pohľadávky

sa neprihliada) rozhodol o peňažnom plnení 68,71 €. Dovolanie žalobkyne v dôsledku toho

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy (68,71 € < 923,10 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne je s prihliadnutím

na to vylúčená priamo zo zákona ustanovením

Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné,

iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až g/ netvrdila

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa zastupovaná kvalifikovaným zástupcom vytýkala len to, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/

), čo podrobne vyargumentovala (viď str. 3 až 12 dovolania).

Na základe takto uplatnených dovolacích dôvodov, ktoré boli vypracované

kvalifikovaným zástupcom účastníka konania ( ), dovolací súd konštatuje,

že k dovolacím dôvodom v zmysle a (pokiaľ by vôbec boli

dané) by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania (viď napr.

R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ,

, ), čo však nie je tento prípad. Z uvedeného potom pre daný

prípad platí, že na dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

(na iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a tiež

na nesprávne právne posúdenie veci) dovolací súd nemôže prihliadať.

Pokiaľ žalobkyňa dovolaním napadá aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1

O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale v zmysle

ustanovenia procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla založiť

iba procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy

ale v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalovanej (

v spojení s a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová