Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-102-2011.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/102/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Violy Takáčovej PhD., v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanej: L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., C. XX/X, o zaplatenie 922,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 02. 2011 č. k. 13C/373/2010-45, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach okrem prisudzujúcej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 854,07 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 854,07 eura od 16. 04. 2009 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 20 eur, splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom apríl 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh v časti o zaplatenie 68,71 eura a v časti nad 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 854,07 eura od 16. 04. 2009 až do zaplatenia zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je oprávnenie žalobcu požadovať od klienta, ktorý poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní a zmluvná podmienka, obsahom ktorej je oprávnenie žalobcu účtovať klientovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, sú neprijateľné. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi i náhradu trov konania vo výške 155,69 eura k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 29. 10. 2007 účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 894,58 eura, pričom žalovaná sa zaviazala tento splatiť v 18-tich mesačných splátkach po 60,51 eura pri ročnej percentuálnej miere nákladov 29,23 %. Zároveň si účastníci podľa čl. V.-3. Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru dohodli, že žalobca je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej sumy, s platením ktorej sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 30 dní a podľa čl. V.-5. je žalobca oprávnený uplatniť si aj úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy. Poukázal, že žalobca dňa 03. 09. 2008 zúčtoval do právneho vymáhania sumu 922,78 eura, pozostávajúcu zo sumy 488,98 eura ako dlžné mesačné splátky vrátane poplatkov za upomienku, omeškanie, vstup do vymáhania a zo zosplatnenej istiny úveru vo výške 433,80 eura. Uviedol, že žalobca v prípise zo dňa
09. 09. 2008 oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy, pričom nepredložil žiadny dôkaz o doručení tohto odstúpenia žalovanej. Zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere posúdil podľa § 2 písm. a), b) , § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná titulom splátok uhradila sumu 184,85 eura, z ktorej sumy žalobca použil sumu 13,28 eura na poplatky za zaslanie upomienok. S poukazom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 dôvodil, že žalobcovi nevznikol nárok na poplatky neuvedené v zmluve zo dňa 29. 10. 2007. V tejto súvislosti preto neprihliadol na žalobcom dodatočne predložený sadzobník poplatkov účinný od 01. 01. 2008, t. j. účinný až po uzatvorení zmluvy o úvere. Dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania o viac ako 30 dní je neprijateľná zmluvná podmienka, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako tak za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval i oprávnenie žalobcu účtovať žalovanej úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. V súlade s ust. § 153 ods. 4 OSP určil vo výroku rozsudku tieto zmluvné podmienky za neprijateľné. Z uvedených dôvodov preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 854,07 eura z titulu dlžných splátok do 03. 09. 2008 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 854,07 eura od 16. 04. 2009 do zaplatenia, ktorého výšku určil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšku návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od žalovanej zaplatenia poplatkov vo výške 39,85 eura a zmluvnej pokuty vo výške 28,86 eura ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 2 OSP a v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere jeho 80 %- ného úspechu v celkovej výške 155,69 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, okrem prisudzujúcej časti, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe v plnom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne i právne vec posúdil. Poukázal, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a jej obsahom bol jeho záväzok poskytnúť žalovanej úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu a záväzok žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky formou 18 mesačných dohodnutých splátok. Mal za to, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán, pričom ide o obchodnozáväzkový vzťah. Nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu o tom, že zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 30 dní je neprijateľná zmluvná podmienka, keďže Občiansky ani Obchodný zákonník neustanovujú maximálnu možnú výšku zmluvnej pokuty. V tomto smere poukázal na prípadnú možnosť súdu využiť moderačné právo a neprimerane vysokú pokutu znížiť. Zmluvnú pokutu považoval za riadne dohodnutú a právne dovolenú, nespôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej. S poukazom na ust. § 369 Obchodného zákonníka účinného od 15. 01. 2009 dôvodil, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nebola výška úrokov z omeškania limitovaná zákonom, z ktorého dôvodu považoval výšku úroku z omeškania za primeranú v súvislosti s nedodržaním zmluvných podmienok zo strany žalovanej. Tiež uviedol, že má nárok na poplatky za upomienky, resp. vstup do vymáhania, keďže tieto boli zmluvne dohodnuté a ich účtovanie explicitne uvádza i zákon o spotrebiteľských úveroch. Ich cieľom má byť pokrytie jeho nákladov spojených s vymáhaním nesplatených finančných prostriedkov. Svoj záver argumentačne oprel o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. 04. 1996 sp. zn. PL. ÚS 3 v zmysle ktorého ten kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem) nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( § 213 ods. 1 OSP ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 922,78 eura s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 867,35 eura od 01. 11. 2008 do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu predstavovala nezaplatené mesačné splátky úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy v celkovej výške 433,55 eura, zvyšné splátky úveru so splatnosťou po odstúpení od úverovej zmluvy vo výške 433,80 eura, zmluvnú pokutu vo výške 55,43 eura a ďalšie poplatky z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 29. 10. 2007. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti istiny žalobe žalobcu vyhovel, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu požadovanú sumu 854,07 eura a vo zvyšku žalobu žalobcu v časti poplatkov vo výške 39,85 eura a v časti zmluvnej pokuty vo výške 28,86 eura zamietol. Prisudzujúcu časť rozhodnutia žiaden z účastníkov konania odvolaním nenapadol, v tejto časti preto nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostala len žalobcom odvolaním napadnutá zamietajúca časť, časť, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok a na ne nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
V danom prípade niet sporu o tom, že právny vzťah účastníkov konania bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou dňa 29. 10. 2007. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len OZ) tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento aj v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, tieto si osvojil, a preto ich duplicitne opakovať nebude.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že ust. § 153 ods. 3 OSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov (čl. 98 Charty základných práv EÚ), má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu, na čo musí dodávateľ v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že pokiaľ súdy dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej určitým dodávateľom, aby tento dodávateľ opätovne si nároky z takejto zmluvnej podmienky neuplatňoval.
Na námietky odvolateľa uvádza, že ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje stranám pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. Je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob jej určenia, pričom výška nie je limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa preto dôvodne považoval dojednanú zmluvnú pokutu upravenú vo všeobecných podmienkach žalobcu (bod V.-3.) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Podľa tohto bodu totiž v prípade porušenia povinnosti žalovanou splácať poskytnutý úver riadne a včas bol žalobca oprávnený od nej požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostala do omeškania viac než 30 dní. Takto určená výška zmluvnej pokuty nastupujúca už po 30 dňoch v prípade omeškania s platením jednotlivých splátok i s prihliadnutím na okolnosť, že zároveň vznikol žalobcovi nárok i na 0,08 % denný úrok z omeškania, je potom potrebné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Z neplatnej zmluvnej podmienky takto nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie, ktorého sa od žalovanej domáhal z tohto titulu, pričom použitie moderačného práva vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty požadované žalobcom, odvolací súd považoval za nenáležité s ohľadom na jej absolútnu neplatnosť.
Obdobne za neprijateľnú považoval i zmluvnú podmienku týkajúcu sa úroku z omeškania, dohodnutého vo výške 0,08 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy, keďže táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že vzťahy vyplývajúce zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú vzťahmi občianskoprávnymi, a preto nárok predstavujúci úrok z omeškania je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Táto síce nevylučuje dohodu zmluvných strán o úrokoch z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorou si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť odchylne od zákona, pokiaľ však z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho odchýliť nemožno (§ 2 ods. 3 OZ). Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto bolo Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení do 31. 12. 2008 dopadajúce na danú vec, ktoré v ust. § 3 zakotvovalo, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne, jej prekročenie je neprípustné a dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom, je podľa § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ teda účastníci konania zmluvne dojednali úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne, čo predstavuje 29,2 % ročne oproti v tej dobe platnému zákonnému 8,5 % ročnému úroku, vo svetle zhora uvedených zásad plne obstojí záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti žaloby a neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tomto smere.
Závery prvostupňového súdu majú oporu aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno napraviť iba pozitívnym zásahom, a to naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň sú súladné i s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa ktorých ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako podstatná súčasť politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie sleduje rast kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických záujmov.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalovaná v tomto smere návrh nepodala.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.