Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/78/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom

v B., IČO: X., proti povinnému K., bývajúcemu v C., o vymoženie 66,38 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdnemu exekútorovi bol 21. októbra 2011 doručený návrh oprávnenej na vykonanie

exekúcie na základe „Rozkazu o uložení sankcie za priestupok“, ktorý vydalo Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky v Trenčíne 8. septembra 2008 pod sp. zn.

ORP-P-1180/DI-TN-2008 (ďalej len „exekučný titul“) a ktorým bola povinnému uložená

pokuta 2 000 Sk.

Okresný súd Trenčín 31. októbra 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“)].

Uznesením z 21. februára 2012 č.k. 62 Er 2970/2011-24Okresný súd Trenčín exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ju zastavil.

2

V odôvodnení poukázal na to, že oprávnená 11. októbra 2011 navrhla vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2008

a vykonateľnosť 19. októbra 2008. Keďže podľa

o správnom konaní (správny poriadok), bolo možné výkon rozhodnutia nariadiť len

do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (v danom prípade

to znamená, že do 19. októbra 2011), došlo k preklúzii vymáhaného práva, so zreteľom

na ktorú je exekúcia neprípustná a nemožno ju vykonať.

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že podaním návrhu

na vykonanie exekúcie začalo exekučné konanie. Plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty (§ 71

ods. 3 ) bolo potrebné posudzovať s prihliadnutím na deň, v ktorom

bolo začaté exekučné konanie. V danom prípade teda prekluzívna lehota neuplynula

pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho neexistuje žiadna prekážka,

ktorá by bránila výkonu exekučného titulu. Upozornila, že zamietnutím návrhu na poverenie

na vykonanie exekúcie v rozpore so zákonom by mohlo dôjsť k odopretiu jej práva na výkon

vykonateľného rozhodnutia.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 7. augusta 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ).

V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa síce začína doručením návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, samotný výkon exekúcie ale začína až vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa správne zohľadnil, že v čase jeho

rozhodovania už vymáhané právo zaniklo, a z tohto dôvodu exekúciu zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Uviedla,

že neboli dané zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a pokiaľ ju súdy napriek tomu

zastavili, odňali oprávnenej možnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného

exekučného titulu a možnosť pred súdom konať ( ). Podľa názoru

oprávnenej súdy nepostupovali správne, pokiaľ na daný prípad aplikovali ustanovenie § 71

ods. 3 spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty

za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale až nariadenie

exekúcie. Exekučný poriadok pritom ani nepozná pojem „nariadenie výkonu rozhodnutia“

a právny záver, na ktorom spočívajú rozhodnutia súdov, nemá oporu v zákone. Po doručení

návrhu na začatie exekúcie plynú procesnoprávne lehoty, prekluzívna (hmotnoprávna) lehota

3

uvedená v ale neplynie. Opačný názor by viedol k značnej

právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok exekučného konania by celkom

závisel iba od včasnosti vykonania jednotlivých úkonov súdnym exekútorom a exekučným

súdom. V závere dovolania oprávnená dodala, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

je nepreskúmateľné, čo tiež zakladá procesnú vadu konania v zmysle

Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní

účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Občiansky

súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať

len proti rozhodnutiam výslovne uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok

odvolacieho súdu) a (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], alebo len

v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných procesných vád (viď ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a , oprávnenou

napadnuté uznesenie ale nemá znaky žiadneho z uznesení, ktoré sú uvedené v týchto

ustanoveniach. Prípustnosť oprávnenou podaného dovolania preto z a

nevyplýva.

So zreteľom na to by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávnenej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia zo 7. augusta 2012 sp. zn. a sp. zn. , ako

aj rozhodnutia z 11. októbra 2012 sp. zn. a sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí

v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. dovolateľka svoju argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, že súdy porušili procesné ustanovenia upravujúce

postup súdu v občianskom súdnom konaní; ustanovenie ale dáva

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou

činnosťou súdu, nie s jeho právnym hodnotením veci vyjadreným v napadnutom

rozhodnutí,

2. námietkou, že súdy vychádzali z nesprávnej interpretácie § 71 ods. 3 zákona

č. a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu právnemu názoru,

v zmysle ktorého z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty nie je určujúce podanie

návrhu na vykonanie exekúcie, ale nariadenie exekúcie, dovolateľka spochybnila

správnosť tej činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu (táto činnosť súdu

je obsahom právneho posudzovania veci); dovolateľka teda touto námietkou

spochybnila správnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté

rozhodnutie; nesprávne právne posúdenie veci ale nie je vadou konania v zmysle

a prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ),

3. pokiaľ najvyšší súd už v iných exekučných veciach vyslovil názor, že „nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(resp. zastavením exekúcie) sa oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia“ (viď uznesenie zo 17. decembra 2009 sp. zn.

, resp. uznesenie z 5. februára 2009 sp. zn. ),

je potrebné si uvedomiť že základom dovolacej argumentácie v preskúmavanej veci

je oprávnenou tvrdené nesprávne právne posúdenie veci v hmotnoprávnej otázke

(preklúzie práva), v označených konaniach išlo ale o vady procesnoprávnej povahy,

4. i keby teda tvrdenia oprávnenej o nesprávnom právnom posúdení veci boli prípadne

v danej veci opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

oprávnenou vytýkaná okolnosť by nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

,

5. dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov je (len) tzv. inou vadou

konania v zmysle (viď R 111/1998 a ),

ktorá nezakladá prípustnosť dovolania, lebo je vadou odlišnou od vád uvedených

v ustanovení

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zastavením exekúcie nebola

v preskúmavanej veci oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Dovolací súd ako poznámku uvádza, že na podobnej argumentácii spočívajú aj rozhodnutia

ďalších senátov najvyššieho súdu v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď napríklad rozhodnutia

z 10. januára 2013 sp. zn. a sp. zn. , resp. z 12. februára 2013

sp. zn. a z 26. februára 2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

6

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. novembra 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková