Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/177/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. K., a.s., so sídlom

na B., proti povinnému Ing. M. D., nar. X., bytom M., o vymoženie 13 055,-- Sk (433,35

EUR) s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.

, pred súdnym exekútorom JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu L.,

o vymoženie 13 055,-- Sk s príslušenstvom, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 10. apríla 2008 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 10. apríla

2008 sp. zn. a uznesenie Okresného súde Martin z 8. októbra 2007 č. k.

-33 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu v L., požiadal písomným

podaním z 08. júna 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

vymoženie 13 055,-- Sk (433,35 EUR) s príslušenstvom a trov exekúcie na základe návrhu

oprávnenej a exekučného titulu – právoplatných a vykonateľných platobných výmerov

vydaných S.Z.P., pobočkou Ž., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet

tejto poisťovne nedoplatok na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30. novembra 2005

medzi S.Z.P. a.s., ako postupcom a V., a.s., ako postupníkom, fotokópiu zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s. ako postupcom a S. K., a.s. ako

postupníkom. s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre

pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Martin uznesením z 8. októbra 2007 č. k. -33 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pri svojom

rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že sa nepreukázalo, že na osobu oprávneného označenú

v návrhu za začatie exekúcie (procesnoprávne legitimovaná osoba) prešlo právo, ktoré podľa

exekučného titulu prináleží inej osobe (hmotnoprávne legitimovaná osoba). Nakoľko osoba

označená v exekučnom titule ako oprávnený je osobou odlišnou od osoby označenej ako

oprávnený v návrhu na začatie exekúcie, bolo potrebné preukázať, že došlo k prechodu

(prevodu) práva z exekučného titulu. Oprávnený v otázkach prechodu vymáhaného práva

odkazoval na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2005 uzavretú medzi S.Z.P., a.s.,

ako postupcom a spoločnosťou V., a.s., ako postupníkom a zo dňa 30.12.2005 uzavretú medzi

spoločnosťou V., a.s., ako postupcom a S. K., a.s., ako postupníkom. Obe označené zmluvy

(tak v neoverenej fotokópii priloženej k návrhu, ako i v overenej fotokópii, ktorá je založená

do písomností správy okresného súdu) neobsahovali Prílohu č. 1, ktorá v zmysle článku

I týchto zmlúv bola ich neoddeliteľnou súčasťou a vymedzovala konkrétnymi údajmi všetky

postúpené pohľadávky. Nakoľko oprávnený nepreukázal riadne doručenie oznámenia

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, súd predloženie takéhoto oznámenia na účely

preukázania postúpenia pohľadávky neakceptoval.

Súd prvého stupňa dodal, že príloha, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

nie je so zmluvou pevne spojená, čo následne umožňuje jednotlivé pohľadávky

na konkrétnom výtlačku kedykoľvek meniť a dopĺňať. Zároveň zdôraznil, že neoverená

fotokópia akéhokoľvek dokladu nie je dôkazom so zodpovedajúcou preukaznou silou.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. apríla 2008 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu v exekučnom konaní, ako konaní

výsostne návrhovom, je subjektom povinným preukázať prevod/prechod práva z exekučného

titulu oprávnený. Oprávneným predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, a to bez ohľadu

na hodnovernosť a preukaznú silu dokladov, ktorým bezprostredne oprávnený potvrdzoval

uzavretie týchto právnych úkonov, ani podľa odvolacieho súdu nie sú dostatočné

na preukázanie prevodu vymáhaného práva z pôvodne legitimovaného subjektu v zmysle

exekučného titulu na (aktuálneho) oprávneného. Stotožnil sa aj s konštatovaním súdu prvého

stupňa o nedostatočnej preukaznej sile neoverenej fotokópie akejkoľvek listiny. Predmetný

záver vyplýva z technického základu fotokópie, keď táto nie je nositeľnom autentickej

(pôvodnej) informácie. Na riadne preukázanie okolností, obsiahnutých v určitej fotokópii, je

nevyhnutné dotknuté údaje verifikovať; osobitne za situácie, keď tieto majú predstavovať

rozhodujúce, resp. zásadné skutočnosť pre prejednanie a rozhodnutie konkrétnej veci.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dňa 27. februára 2009 oprávnená

dovolanie a žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala prvostupňovému i odvolaciemu súdu,

že si v konaní o vydanie poverenia vytvorili právny názor, ktorý nemá oporu v platných

ustanoveniach zákona, presahuje rámec platného zákona, pričom takýmto postupom súdov

oprávnená stratila možnosť vymáhať svoju pohľadávku cestou exekučného konania napriek

skutočnosti, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na jej vymáhanie touto cestou.

Konaním prvostupňového a odvolacieho súdu bola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom

konať a bolo porušené jej garantované právo na právnu ochranu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( v spojení s

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej

veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v a , ale

o potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich

uznesení vymenovaných v až c/

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení

až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v až e/ a

neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) konať pred súdom (§ 237 písm.f/

).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. ). K porušeniu tohto

práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie

exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"). Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda

oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo

sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Dovolací súd dospel k záveru, že tak odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa splnenie

podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie neposúdili správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45 EP) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44

ods. 1 EP).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech

iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak

sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 EP. Ak

nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta

EP).

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený")

(§ 37 ods. 3 EP).

V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má (okrem iného) obsahovať

prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Na výkon rozhodnutia

a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí,

ak tento osobitný predpis neustanovuje inak ( prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa prvá veta za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP po podaní žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.

Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1 EP), či je

k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je

exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok

konania v zmysle V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu a z exekučného titulu.

V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu

skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností došlo, vychádza však

v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností, ak tento údaj je

osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom (napr.

fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto pre

dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazné preukázaný (osvedčený) prechod práv

alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený povinným

v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej súkromnej

listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní o zastavenie exekúcie. Uvedené

osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu pre účely konania o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže zabrániť prípadnej účinnej

obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto otázkou – ak sa medzi účastníkmi

stane spornou – bude musieť dôkazne zaoberať (tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).

Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností

z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel

jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien

v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo

povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel

od minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely

Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj podstatne

odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia , ktorá v súvislosti

s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo práva

listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43

ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti

oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo

overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili

listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností a to v origináli alebo

osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak

od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1. decembra 2006 už formu

takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej

predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.

Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá

zákonom stanovenú povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práv alebo povinností

z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením

listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo

osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje (nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže

oprávnený pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje

tvrdenie o právnom nástupníctve.

Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie

prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál

listiny alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu

listiny.

V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila

prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom

na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok

s výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o existencii rozporu

návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu, že oprávnená nepreukázala prechod

práva na ňu keď nedoložila potrebné (vyššie uvedené ) doklady, nerozhodol vecne správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a ods. 3

).

Napokon treba dodať, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených zmlúv

o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných pohľadávok

voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy

č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok by nadbytočne

(nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom dôsledku zaťažilo

povinného, ktorý napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva z exekučného titulu ani

nemusí spochybniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová