Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 82 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (89)e56/368876.646200.pdf
PDF · 121.14 KB
No categories available
1Cdo/177/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 177/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. K., a.s., so sídlom
na B., proti povinnému Ing. M. D., nar. X., bytom M., o vymoženie 13 055,-- Sk (433,35
EUR) s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
17 Er 2260/2007, pred súdnym exekútorom JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu L.,
o vymoženie 13 055,-- Sk s príslušenstvom, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline z 10. apríla 2008 sp. zn. 10 Co E 20/2008, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 10. apríla
2008 sp. zn. 10 CoE 20/2008 a uznesenie Okresného súde Martin z 8. októbra 2007 č. k.
17 Er 2260/2007-33 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu v L., požiadal písomným
podaním z 08. júna 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
vymoženie 13 055,-- Sk (433,35 EUR) s príslušenstvom a trov exekúcie na základe návrhu
oprávnenej a exekučného titulu – právoplatných a vykonateľných platobných výmerov
vydaných S.Z.P., pobočkou Ž., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet
tejto poisťovne nedoplatok na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30. novembra 2005
medzi S.Z.P. a.s., ako postupcom a V., a.s., ako postupníkom, fotokópiu zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s. ako postupcom a S. K., a.s. ako
postupníkom. s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre
pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Martin uznesením z 8. októbra 2007 č. k. 17 Er 2260/2007-33 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že sa nepreukázalo, že na osobu oprávneného označenú
v návrhu za začatie exekúcie (procesnoprávne legitimovaná osoba) prešlo právo, ktoré podľa
exekučného titulu prináleží inej osobe (hmotnoprávne legitimovaná osoba). Nakoľko osoba
označená v exekučnom titule ako oprávnený je osobou odlišnou od osoby označenej ako
oprávnený v návrhu na začatie exekúcie, bolo potrebné preukázať, že došlo k prechodu
(prevodu) práva z exekučného titulu. Oprávnený v otázkach prechodu vymáhaného práva
odkazoval na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2005 uzavretú medzi S.Z.P., a.s.,
ako postupcom a spoločnosťou V., a.s., ako postupníkom a zo dňa 30.12.2005 uzavretú medzi
spoločnosťou V., a.s., ako postupcom a S. K., a.s., ako postupníkom. Obe označené zmluvy
(tak v neoverenej fotokópii priloženej k návrhu, ako i v overenej fotokópii, ktorá je založená
do písomností správy okresného súdu) neobsahovali Prílohu č. 1, ktorá v zmysle článku
I týchto zmlúv bola ich neoddeliteľnou súčasťou a vymedzovala konkrétnymi údajmi všetky
postúpené pohľadávky. Nakoľko oprávnený nepreukázal riadne doručenie oznámenia
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, súd predloženie takéhoto oznámenia na účely
preukázania postúpenia pohľadávky neakceptoval.
Súd prvého stupňa dodal, že príloha, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
nie je so zmluvou pevne spojená, čo následne umožňuje jednotlivé pohľadávky
na konkrétnom výtlačku kedykoľvek meniť a dopĺňať. Zároveň zdôraznil, že neoverená
fotokópia akéhokoľvek dokladu nie je dôkazom so zodpovedajúcou preukaznou silou.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. apríla 2008 sp. zn.
10 CoE 20/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu v exekučnom konaní, ako konaní
výsostne návrhovom, je subjektom povinným preukázať prevod/prechod práva z exekučného
titulu oprávnený. Oprávneným predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, a to bez ohľadu
na hodnovernosť a preukaznú silu dokladov, ktorým bezprostredne oprávnený potvrdzoval
uzavretie týchto právnych úkonov, ani podľa odvolacieho súdu nie sú dostatočné
na preukázanie prevodu vymáhaného práva z pôvodne legitimovaného subjektu v zmysle
exekučného titulu na (aktuálneho) oprávneného. Stotožnil sa aj s konštatovaním súdu prvého
stupňa o nedostatočnej preukaznej sile neoverenej fotokópie akejkoľvek listiny. Predmetný
záver vyplýva z technického základu fotokópie, keď táto nie je nositeľnom autentickej
(pôvodnej) informácie. Na riadne preukázanie okolností, obsiahnutých v určitej fotokópii, je
nevyhnutné dotknuté údaje verifikovať; osobitne za situácie, keď tieto majú predstavovať
rozhodujúce, resp. zásadné skutočnosť pre prejednanie a rozhodnutie konkrétnej veci.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dňa 27. februára 2009 oprávnená
dovolanie a žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí
jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala prvostupňovému i odvolaciemu súdu,
že si v konaní o vydanie poverenia vytvorili právny názor, ktorý nemá oporu v platných
ustanoveniach zákona, presahuje rámec platného zákona, pričom takýmto postupom súdov
oprávnená stratila možnosť vymáhať svoju pohľadávku cestou exekučného konania napriek
skutočnosti, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na jej vymáhanie touto cestou.
Konaním prvostupňového a odvolacieho súdu bola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom
konať a bolo porušené jej ústavou garantované právo na právnu ochranu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej
veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale
o potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich
uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení
§ 237 písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.
neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) konať pred súdom (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto
práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie
exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"). Nesprávnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda
oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo
sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Dovolací súd dospel k záveru, že tak odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa splnenie
podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neposúdili správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45 EP) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44
ods. 1 EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak
sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 EP. Ak
nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta
EP).
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený")
(§ 37 ods. 3 EP).
V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má (okrem iného) obsahovať
prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Na výkon rozhodnutia
a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí,
ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
Podľa § 125 prvá veta O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP po podaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.
Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1 EP), či je
k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok
konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného
uvedených v návrhu a z exekučného titulu.
V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu
skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností došlo, vychádza však
v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností, ak tento údaj je
osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom (napr.
fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto pre
dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazné preukázaný (osvedčený) prechod práv
alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený povinným
v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej súkromnej
listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní o zastavenie exekúcie. Uvedené
osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu pre účely konania o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže zabrániť prípadnej účinnej
obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu práv alebo povinností z exekučného
titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto otázkou – ak sa medzi účastníkmi
stane spornou – bude musieť dôkazne zaoberať (tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).
Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností
z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel
jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien
v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo
povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel
od minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely
Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj podstatne
odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá v súvislosti
s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo práva
listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43
ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti
oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo
overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili
listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností a to v origináli alebo
osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006 už formu
takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej
predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.
Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá
zákonom stanovenú povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práv alebo povinností
z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením
listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo
osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje (nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže
oprávnený pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje
tvrdenie o právnom nástupníctve.
Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál
listiny alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu
listiny.
V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila
prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom
na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok
s výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o existencii rozporu
návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu, že oprávnená nepreukázala prechod
práva na ňu keď nedoložila potrebné (vyššie uvedené ) doklady, nerozhodol vecne správne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a ods. 3
O.s.p.).
Napokon treba dodať, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených zmlúv
o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných pohľadávok
voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy
č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok by nadbytočne
(nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom dôsledku zaťažilo
povinného, ktorý napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva z exekučného titulu ani
nemusí spochybniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová