Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/408/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne RNDr. A. B., bývajúcej v

Č., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou v Bratislave,

Mickiewiczova 6, proti žalovanému PEREX, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta

39/A, IČO: 00 685 313, v dovolacom konaní zastúpenému advokátskou kanceláriou LEGAL

PROFESIONALS, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Marek Ogurčák, advokát a konateľ, o ochranu

osobnosti a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Čadca pod

sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 9.novembra 2011 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

118,70 Eur na účet advokátskej kancelárii LEGAL PROFESIONALS, s.r.o., za ktorú koná

JUDr. Marek Ogurčák, advokát a konateľ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. augusta 2010 č.k. -453 uložil

žalovanému povinnosť strpieť, aby žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku dala na náklady žalovaného k dispozícii redakcii denníku Pravda na uverejnenie text

znenia: „Výroky, ktoré boli uverejnené v spoločenskom týždenníku „Moment“, ročník III.,

číslo 6 z 9. februára 2001, rubrika škandál, na str. 16-17, v článku autorsky podpísanom Z. S.

pod názvom „Agent KGB v srdci SNS?“ a to:

... Tokanie za pomoci darčekov a kvetín sa ukázalo byť úspešné a predsedníčka padla

do nastaveného náručia. Zlé jazyky však hovoria, že skôr ako láska ju zaslepili peniaze.

2

Zrejme to je aj dôvod, prečo zostávala slepá aj potom, keď jej už muselo byť jasné, že s jej

milencom niečo nie je v poriadku...,

... Fotografie A. a A. údajne poskytol médiám jej synovec ... Nečudo, jeho veľká príbuzná sa

mu vraj vyhrážala súdom ...,

... Jej vzťahy s najbližšími sú tiež naštrbené, ... došlo v rodine k viacerým hádkam a niektorí

príbuzní jej dokonca vrátili darčeky. Priateľskosť sa zmenila na nevraživosť. Cítia sa byť

oklamaní...,

...Svojím správaním však uškodila viacerým cirkevným hodnostárom ...,

sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce občiansku česť, ľudskú

dôstojnosť, neoprávnene zasahujú do práva na ochranu osobnosti, súkromia a súkromného

života RNDr. A. B..“ Vo zvyšku, vrátane návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

návrh žalobkyne zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Dopĺňacím rozsudkom z 22. júna 2011 č.k. -499 uložil žalobkyni

a žalovanému povinnosť, aby každý z nich zaplatil sumu 100,55 Eur titulom náhrady trov

štátu na účet Okresného súdu Čadca do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej uviedol, že vyhotovenie fotografickej snímky žalobkyne ako

verejne činnej a širokej verejnosti známej osoby spolu s jej priateľom (v tom čase rovnako už

verejnosti mediálne známym), urobenej po príchode na Slovensko a na verejnom mieste

(letisku) a následné zverejnenie v tlačenom periodiku, nemožno považovať za neoprávnený

zásah do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. V tomto smere prihliadol i na skutočnosť, že

žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že nielen ona sama ako verejne činná osoba, ale i jej

priateľ a ich vzájomný vzťah, sú predmetom legitímneho zvýšeného záujmu médií

a prítomnosti zástupcov médií na verejnom mieste. Z obdobných dôvodov za neoprávnené

zásahy do práva na ochranu osobnosti žalobkyne nehodnotil ani návrhom v tejto veci

napadnuté výroky uverejnené v citovanom spoločenskom týždenníku, a to „... Z ruského

milenca predsedníčky národniarov M. sa vykľul podvodník, alebo špión? ...“ a tiež „... k akým

informáciám sa dostal vďaka intímnemu vzťahu s poslankyňou NR SR, primátorkou Čadce a

Predsedníčkou SNS A. M.? ...“. Pokiaľ sa žalobkyňa vo vzťahu k uvedeným zásahom

domáhala ochrany osobnosti formou konštatovania nepravdivosti a neoprávnenosti zásahu,

žalobu zamietol. Inak hodnotil ďalšie štyri sporné výroky uverejnené v spoločenskom

týždenníku Moment. K prvému výroku uviedol, že hoci ide o hodnotiaci úsudok, ktorý

nepodlieha dokazovaniu, je vedený v rozpore s novinárskou etikou, zjavne so zlým úmyslom

poškodiť povesť žalobkyne v očiach verejnosti. Dospel preto k záveru, že je neprípustným

a že neoprávnene zasahuje do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. K ďalším trom sporným

výrokom uviedol, že žalovaný ako označený pôvodca neoprávneného zásahu, neuniesol

v tejto časti konania o ochranu osobnosti dôkazné bremeno, keďže v zmysle § 120 ods. l

neprodukoval vo vzťahu k predmetným výrokom tzv. dôkaz pravdy. Návrhu žalobkyne

v uvedených častiach preto vyhovel a uložil žalovanému povinnosť strpieť zverejnenie

znenia textu o porušení práva na ochranu jej osobnosti spornými výrokmi na jeho náklady

v denníku Pravda. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala uvedenia požadovaného textu aj v ďalších

troch tuzemských periodikách, žalobu zamietol, keď túto požiadavku považoval za

neprimeranú okolnostiam konkrétnej veci. Žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa

domáhala ochrany osobnosti formou určovacieho návrhu v zmysle pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže obsahom bol tento

návrh totožný so základom žaloby o plnenie. Napokon, za dôvodnú nepovažoval ani tú časť

žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Vychádzal zo zistení, že informácie obdobnej povahy a obsahu boli

v rozhodnom čase predmetom pomerne širokej medializácie vo viacerých i tlačených

médiách, že aj po zásahu žalovaného žalobkyňa zostala naďalej verejne činná v obdobnom

postavení a že nebolo zistené ani narušenie vzťahov v rámci rodiny, okruhu priateľov

a známych. Dospel preto k záveru, že neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne

nedosahoval takú intenzitu, ktorá by v značnej miere znížila jej dôstojnosť, resp. jej vážnosť

v spoločnosti a teda, že žalobkyni priznaná ochrana formou zadosťučinenia v zmysle § 13

ods. 1 (ďalej len „“) je primeraná a postačujúca. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie a žiadnej zo

sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. novembra 2011 sp.zn. ,

o odvolaní žalobkyne (napadla ním výroky, ktorým okresný súd vo zvyšnej

časti žalobu zamietol a ktorým rozhodol o trovách konania) a žalovaného (napadol ním

vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania) rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím

rozsudkom potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že okresný súd dospel na podklade vykonaného dokazovania ku správnym

skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Stotožnil sa v celom

rozsahu aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré považoval za výstižné,

zodpovedajúce kritériám uvedeným v K jednotlivým výrokom doplnil

na zdôraznenie ich správnosti aj ďalšie dôvody. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla,

aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa v časti, ktorou

odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa, v časti, ktorou potvrdil

napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku súdu prvého stupňa a v časti, ktorou rozhodol

o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. Žiadala priznať plnú náhradu trov dovolacieho konania. K prípustnosti

dovolania uviedla, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom, že vo veci konali

a rozhodovali vylúčení sudcovia a že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé

a nepreskúmateľné. Odňatie možnosti odôvodnila tým, že hoci trvala na nariadení

pojednávania, čo v dostatočnom predstihu písomne odvolaciemu súdu oznámila, odvolací súd

rozhodol vo veci samej rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Nemala preto možnosť

uplatniť práva účastníka súdneho konania v súlade so základnou zásadou ústnosti konania

pred súdom. Z hľadiska zabezpečenia ústavného práva na súdnu ochranu považovala

za neprijateľné, aby upovedomenie o vyhlásení rozsudku súd zverejnil iba na úradnej tabuli

súdu bez toho, aby ju o tomto dôležitom procesnom úkone riadne a včas písomne

upovedomil. Okrem toho vytýkala odvolaciemu súdu, že až v čase po vyhlásení rozsudku jej

bolo doručené písomné vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu, čím jej bolo znemožnené

oboznámiť sa s podaním protistrany a na argumenty v ňom vznesené reagovať. Navyše,

v prípise podpísanom členom senátu JUDr. F. Potockým bolo uvedené, že ďalšie vyjadrenie

z jej strany nie je potrebné doručovať krajskému súdu. Tým ju súd v skutočnosti „vyzval“,

aby sa vo veci nevyjadrovala. Takýmto postupom odvolacieho súdu bol priamo ovplyvnený

v jej neprospech zistený stav veci, ktorý tvorí základ pre súdne rozhodnutie. Uvedený postup

sudcov bol v rozpore s jej právom na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, v rozpore

so zásadou rovnosti zbraní, keď sudcovia uprednostnili žalovaného, ktorý mal priaznivejšie

podmienky na prezentovanie svojich návrhov. Na základe uvedeného je dôvodné mať

objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcov. Vyslovila preto presvedčenie, že vo veci

na krajskom súde konali a rozhodovali vylúčení sudcovia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu odôvodnila tým, že odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými jej

odvolacími námietkami. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov dospeli

k „skutkovým zisteniam nad rámec a v rozpore so skutkovým stavom zisteným vykonaným

dokazovaním“ a že pri vydaní rozsudku postupovali v rozpore s judikatúrou.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v danej veci nešlo o prípad v zmysle

, kedy by odvolací súd bol povinný pojednávanie nariadiť. Pokiaľ preto

prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania, neodňal žalobkyni právo konať pred súdom.

Podľa jeho názoru neexistovala ani žiadna podstatná nevýhodnosť v procesnom postavení

žalobkyne v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd umožnil obom účastníkom konania

vyjadriť sa k podanému odvolaniu druhej strany. Námietku žalobkyne, podľa ktorej vo veci

rozhodovali vylúčení sudcovia považoval za vykonštruovanú, nepodloženú relevantnými

dôvodmi a preto za neopodstatnenú. Navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť a priznať mu

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť (§ 236

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci žalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v až e/ dovolateľka nenamietala a ani v konaní

nevyšli najavo. Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení nie je prípustné.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdení, že žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred ním

( ). a že v prejednávanej veci rozhodovali vylúčení sudcovia ( písm.

g/ )

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto

procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil

účastníka konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Z hľadiska existencie tejto vady, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní

došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie

je ňou skutočne postihnuté.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že jej mala byť postupom odvolacieho súdu odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie, hoci

výslovne trvala na jeho nariadení, že upovedomenie o vyhlásení rozsudku odvolací súd

zverejnil iba na úradnej tabuli súdu bez toho, aby ju o tomto dôležitom procesnom úkone

riadne a včas písomne upovedomil a že až po vyhlásení rozsudku jej bolo doručené písomné

vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu, čím jej bolo znemožnené oboznámiť sa s podaním

protistrany a na argumenty v ňom vznesené reagovať.

Podľa v znení , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008 a ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu,

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/

súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch (iné než sú uvedené v

) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Vyššie citovaná novela zakotvila pravidlo, podľa

ktorého odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie iba v zákone vymenovaných

prípadoch. V ostatných prípadoch je vecou odvolacieho súdu, či na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie alebo nie. Ak preto v týchto prípadoch odvolací súd prejedná a rozhodne

o odvolaní bez nariadenia pojednávania, týmto postupom neodníma účastníkovi možnosť

konať pred súdom.

V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa. Dospel preto k názoru, že nie je potrebné dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa zopakovať ani doplniť. Rozhodnúť bez odvolacieho pojednávania mohol aj

z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a že zo spisu nevyplýva,

že by prejednanie a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyžadoval dôležitý verejný

záujem. Napokon, existenciu uvedených skutočností dovolateľka v dovolaní ani netvrdí. Ak

preto v danej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne bez nariadenia pojednávania,

postupoval v súlade so zákonom. Týmto procesným postupom nemohol preto založiť

procesnú vadu konania v zmysle

Podľa rozsudky sa vyhlasujú v mene

Slovenskej republiky a vždy verejne. Zákon preto vyžaduje aj v prípadoch, v ktorých súd

rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, aby oznámil miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením ( ). V týchto prípadoch neukladá

súdu povinnosť písomné upovedomenie o vyhlásení rozsudku doručiť účastníkom konania.

V posudzovanej veci zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 9. novembra 2011 (č.l. 521

spisu) vyplýva, že odvolací súd vyhlásil v tento deň rozsudok v predmetnej právnej veci

bez nariadenia pojednávania. Bol preto povinný oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento

procesný postup bol v danom prípade zachovaný, účastníci konania boli o čase a mieste

verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom zodpovedajúcim

Odvolací súd nebol povinný písomne upovedomiť účastníkov o vyhlásení rozsudku, ako sa

mylne domnieva žalobkyňa. Postupom odvolacieho súdu pri verejnom vyhlásení rozsudku,

ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo preto dôjsť k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred

súdom v zmysle

Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd neodňal žalobkyni možnosť pred súdom

konať ani tým, že jej bola doručená písomná odpoveď žalovaného k jej odvolaniu až potom,

ako odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil.

Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch dospel

k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára

stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom

kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces

(, , ), a možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti

konať súdom (). Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že

v niektorej veci môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého

účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide napríklad vtedy, keď súd rozhodujúci

o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku,

t.j. odpoveď k opravnému prostriedku nemá zásadný vplyv na rozhodnutie súdu o opravnom

prostriedku (viď napr. , ).

9

Podľa dovolacieho súdu zásadu kontradiktórnosti treba vnímať v kontexte okolností

každého prípadu a teda aj potrebu doručenia konkrétneho vyjadrenia účastníka konania

procesnej protistrane treba posúdiť vzhľadom na jeho obsah a dosah na výsledok konania.

Odpoveď účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka by mala byť poskytnutá

na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy, pokiaľ má zásadný vplyv na rozhodnutie

odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením

procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci)

proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania.

Dovolací súd dospel preto k názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama

skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho

odvolaniu. Obdobné právne stanovisko bolo vyslovené aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovesnej republiky (viď napríklad uznesenia sp.zn. , ,

).

V posudzovanej veci dovolací súd dospel k záveru, že doručenie vyjadrenia

žalovaného k odvolaniu žalobkyni až po vyhlásení rozsudku odvolacím súdom, nemalo

v danom prípade za následok odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom. Z obsahu spisu

je totiž zrejmé, že žalovaný v odpovedi k odvolaniu žalobkyni uviedol výhrady, ktoré má voči

dôvodom odvolania žalobkyne, pričom viaceré z nich sú len opakovaním toho, čo žalovaný

uviedol už v konaní pred súdom prvého stupňa a konštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov uvedených v jeho rozsudku. V odôvodnení dovolaním napadnutého

rozsudku sa vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nespomína a ani z jeho jednotlivých

obsahových častí nevyplýva, že by odvolací súd k prijatiu jeho záverov viedlo vyjadrenie

žalovaného k odvolaniu žalobkyne. Odvolací súd teda nezaložil svoje rozhodnutie vo veci

samej na tomto vyjadrení. Uvedené vyjadrenie žalovaného zásadným spôsobom rozhodnutie

odvolacieho súdu neovplyvnilo. V takomto prípade preto nebolo ani potrebné vyjadrenie

žalovaného ako odpoveď na odvolanie žalobkyni doručovať.

K tvrdeniu dovolateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, lebo

odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými jej námietkami treba uviesť, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

10

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003). Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého:

„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46

ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Naostatok

nemožno opomenúť ani ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolaciemu

súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.Tá je podmienená

stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu

v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie

dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, ako súd prvého stupňa

rozhodol vo veci samej, aké skutkové závery vyvodil z výsledkov vykonaného dokazovania

a ako vec právne posúdil. Podrobne opísal, čo bolo obsahom odvolaní žalobkyne

a žalovaného. V súlade s ustanovením skonštatoval správnosť skutkových

11

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie

dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Tieto doplňujúce dôvody možno považovať aj

za reakciu na argumenty žalobkyne a žalovaného uvedené v ich odvolaniach. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v kontexte s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa s poukazom na ustanovenie spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Napokon, dôvodnou nie je ani námietka žalobkyne, že vo veci rozhodovali vylúčení

sudcovia ( ).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

( ).

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa citovaného ustanovenia predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (Čl. 48

SR). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno preto len výnimočne

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,

nezaujato a spravodlivo. Účelom ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna

úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je

ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1. k veci, v rámci ktorého

vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom

účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere, vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod bodom 2.). Treba zdôrazniť, že vzhľadom na náročnosť preskúmania vnútorného

rozpoloženia sudcu, je potrebné zaoberať sa nestrannosťou v širšej, objektívnej rovine.

Za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť javí navonok samotnému sudcovi

(účastníkovi konania), ale to, či existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť

pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci. Subjektívne hľadisko

o zaujatosti sudcu môže byť podnetom na jeho skúmanie, samotné rozhodovanie však musí

byť uskutočnené výlučne na základe hľadiska objektívneho. Preto k vylúčeniu sudcov

z prejednania a rozhodnutia veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

rozhodovať. Zákon však za dôvod na vylúčenia sudcu z prejednávania veci nepovažuje

skutočnosti, ktoré majú základ v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

V posudzovanej veci žalobkyňa vyvodzovala dôvodnosť vady uvedenej v § 237

písm. g/ tým, že konajúci sudcovia odvolacieho súdu majú pomer k prejednávanej veci,

lebo opakovane vadným jednostranným procesným postupom (nenariadenie pojednávania,

hoci na jeho nariadení trvala, neupovedomenie o vyhlásení rozsudku, doručenie odpovedi

žalovaného k jej odvolaniu až po vyhlásení rozsudku s poznámkou sudcu, že ďalšie

vyjadrenie nie je potrebné doručovať krajskému súdu) jej nezabezpečili rovnaké podmienky

na uplatnenie jej práva a postavili ju do podstatne horšej pozícií voči protistrane. Znamená to,

že žalobkyňa stratu dôvery k namietaným sudcom zdôvodňovala nadobudnutým

presvedčením o ich nesprávnom a jednostrannom konaní.

Toto presvedčenie podľa dovolacieho súdu však nemá reálny základ.

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich častiach rozsudku totiž vyplýva, že

sudcovia odvolacieho súdu sa nedopustili v konaní žiadneho žalobkyňou namietaného

jednostranného nesprávneho postupu. Naopak, ich postup v súvislosti s prejednaním odvolaní,

s vyhlásením rozsudku a s možnosťou účastníkov oboznámiť sa s podaním protistrany, bol

v súlade so zákonom. Nejednalo sa ani o postup jednostranný, ktorým by zvýhodňoval jednu

procesnú stranu oproti druhej. Bez nariadenia pojednávania totiž prejednal nielen odvolanie

žalobkyne, ale aj odvolanie žalovaného, o vyhlásení rozsudku neupovedomil písomnou

formou žiadnu z procesných strán a obe odvolania boli doručené protistranám. Ide teda len

o subjektívne získaný pocit žalobkyne, že sudcovia v jej veci nekonali a nerozhodli podľa jej

predstáv. Táto skutočnosť však nie je zákonným dôvodom na vylúčenie sudcu, lebo sama

13

osebe nie je spôsobilá objektívne (nie subjektívne z pohľadu žalobkyne) vzbudiť opodstatnené

pochybnosti o nezaujatosti sudcu ( ). Ani poznámku sudcu JUDr. Potockého

uvedenú v prípise z 3.novembra 2011, z hľadiska jej obsahu a účelu, nemožno považovať

za takú skutočnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú ani okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci ( ). Na dosiahnutie nápravy, prípadnej vecnej

nesprávnosti rozhodnutí súdov v občianskom súdnom konaní, slúži totiž systém opravných

prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že

konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté ani vadou podľa

Pokiaľ dovolateľka namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok, resp. že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba

uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle Námietky

účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva,

treba považovať za dovolacie dôvody podľa a , ktoré však sami

o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv.

inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní žalovanému vznikli trovy

v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon

právnej služby činí sumu 91,29 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej služby, a to písomné

vyjadrenie k dovolaniu z 30. marca 2012 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.

14

č. ) a jeden krát režijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu

za úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,63 Eur plus 20 % DPH.

Celkove vznikli žalovanému trovy v sume 118, 70 Eur, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť

na účet advokáta žalovaného ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. januára 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová