Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/176/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,

IČO: 36 864 421, proti povinnému D. Č., bývajúcemu v N., o vymoženie 174,60 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 Er

131/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19.

decembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. decembra 2012,

sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. decembra 2012, sp. zn.

o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe notárskej zápisnice spísanej 23. apríla 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom

pod sp. zn. N 1740/2005, NZ 17502/2005.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 26. marca 2012, č. k. -24

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora

zamietol, oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

2

vo výške 45,65 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol podľa § 57 ods. 1

písm. g/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že notárska zápisnica nie je vykonateľným

exekučným titulom a v nej obsiahnutý právny úkon je absolútne neplatný (§ 22 ods. 2 a § 39

). Pri jej spísaní a pri prejavoch vôle v nej urobených za povinného

konal totiž advokát Mgr. Tomáš Kušnír (resp. jeho substituent Mgr. Bruno Žlnay), záujmy

ktorého boli v rozpore so záujmami povinného, preto nebol oprávnený konať za neho ako

jeho zástupca. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej

úverovej zmluve formulárovo predtlačený, navyše povinný splnomocnil tohto zástupcu, aby

v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné ešte ani predpokladať.

Okrem toho v obdobných prípadoch uznal tento splnomocnený advokát za dlžníka dlh aj

s úrokmi z omeškania dosahujúcimi výšku 91,25 % ročne. Takýto úkon je neplatný.

Vzhľadom na to, že označená notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 19. decembra 2012,

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219

ods. 1 ), zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania, účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na správnosť

zastavenia exekúcie súdom prvého stupňa, nakoľko exekúcia môže byť nariadená len

na základe exekučného titulu, ktorý nie je v rozpore so zákonom a je materiálne vykonateľný.

V súvislosti s predmetnou vecou odvolací súd uviedol, že právny úkon urobený zástupcom

bol vykonaný v rozpore so záujmami zastúpeného, dlžník sa udeleným splnomocnením

vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať

vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie (čl. 68 ž 73 spisu), ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti napadla oprávnená

dovolaním (čl. 75 ž 80 spisu), v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej

právomoci“ ( v spojení s ), lebo nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), bez oprávnenia preskúmali

exekučný titul „metódou ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží“, 2. konali vo veci,

v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s ),

lebo formálna a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný

súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 3. oprávnenej odňali možnosť konať

( v spojení s ), a to tým, že s ňou

„nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali

bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna

vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho

základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke ()“; súdy

nevytýčili pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť ( § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, 4.

sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 5.

napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) spočívajúcom na nesprávnej aplikácii a interpretácii a

Exekučného poriadku, ,

Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS (z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1

písm. c/ a dovolací súd aby Súdnemu dvoru Európskej únie(ďalej len „Súdny dvor“)

predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , , s tým, že

odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd

na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne

príslušný ( a a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia , , ,

, , , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým,

že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa

navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia , , , ,

, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď

aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012, sp. zn. , a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. ),

3. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

6

v ustanoveniach § až 124 ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu

(porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný

exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného

konania ( a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek

tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať

iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2

) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt

má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého

sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového

subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a

za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodnou sa javí preto i námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5

7

Exekučného poriadku ústne pojednávanie. Toto ustanovenie však bolo účinné až

novelou od 8.8.2012 do 31.12.2012. Stanovovalo povinnosť

nariadiť pojednávanie v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

a k/. Súd prvého stupňa túto povinnosť nemal a odvolací súd jeho rozhodnutie ako

správne potvrdil, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané ešte

pred účinnosťou tejto novely, t. j. 26. marca 2012,

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide

o dôvod, so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo

až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Tieto právne závery (viď 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

V dovolaní sa napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012, a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková