Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/321/2013

Najvyšší súd 5 Oboer

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému P. J., nar. X., Z., o vymoženie

690,43 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2013, č. k.

-42 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 31. mája 2013, č. k. -42, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. mája

2013, č. k. -42, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania,

z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie do volacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku zo 6. mája 2008 sp. zn. SR 03595/2008 Stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok").

Okresný súd Senica uznesením zo 17. septembra 2012, č. k. -21, zastavil

exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi

Krutému náhradu trov exekúcie v sume 40,-- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku; , o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZoRK"); ;

2

o spotrebiteľských úveroch; Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS"); § 53

ods. 1, ; , Exekučného poriadku;

vyhláškou č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne

prvostupňový súd vychádzal z toho, že v zmysle ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK má súd právo

preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul aj z toho hľadiska, či

plnenie uložené rozsudkom je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd

pritom dospel k záver, že pokiaľ ide o prejednanie a rozhodnutie veci samej rozhodcovským

súdom - rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve,

resp. vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasti tejto zmluvy, zaväzuje exekučný

titul povinného na plnenie, ktoré právom dovolené nie je. Medzi účastníkmi došlo uzavretím

Zmluvy o úvere dňa 14. augusta 2007 k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, a preto

s prihliadnutím na ust. a nasledujúce nevyžaduje od povinného

ako od spotrebiteľa, aby prípadné spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, a teda, či táto rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá

mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane

žalovaného. Už túto skutočnosť súd považoval za neprijateľnú podmienku v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že

rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a núti spotrebiteľa neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného

práva na spravodlivý proces. Pretože neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd exekučné

konanie zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1

Exekučného poriadku a v zmysle ust. vyhlášky č. priznal

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 eur + 20% DPH vo výške 6,64 eur, čo spolu

po zaokrúhlení predstavuje sumu 40,-- eur.

3

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Trnave ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 31. mája 2013, č. k.

-42 tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil,

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. Odvolací

súd sa s jeho závermi plne stotožnil s použitím ustanovenia sa obmedzil

už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré

v podrobnostiach odkázal.

Odvolací súd v uznesení poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; ust. § 45

ZoRK; ust. ; na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora (napríklad vo veci

C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza

Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones)

a na Smernicu Rady 93/13/EHS. Odvolací súd uzavrel, že exekučný súd je oprávnený

i povinný, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ale i neskôr ex offo - z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský

rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené,

alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd mal za to, že z formy a obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná

o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už vopred pripravenú

a dopisoval do nej iba konkrétne údaje, týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto

zmluvy najmä v časti všeobecných podmienok žiadnym podstatným spôsobom nemohol

ovplyvniť ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne

dojednaná. Poukázal na ust. ; ust. zákona č.

v znení od 25. novembra 2004 a uzavrel, že všeobecné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné

aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy, ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane

spotrebiteľa č. Námietka odvolateľa, že a nasl. nie

je možné aplikovať na daný právny vzťah, s poukazom na vyššie uvedené preto neobstojí.

4

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú

doložku a tu dospel k súladnému záveru so súdom prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská

doložka, s poukazom na argumentáciu prvostupňového súdu, je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3

; /, /, a ods. 2 Smernice Rady

93/13/EHS; na rozsudok z 27. júna 2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA;

rozhodnutie Ústavného súd SR z 24. februára 2011; rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. .

Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle

ust. , a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými

stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich ZoRK,

nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne

neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným

titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je

neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. ).

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,

ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5,

§ 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd exekúciu v celom rozsahu v zmysle ust. § 57 ods. 2

Exekučného poriadku zastaví.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie

zaviazal oprávneného, trovy exekúcie určil v správnej výške.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť

z dôvodu, že by vyhovel návrhu oprávneného a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie

5

o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to

požadoval oprávnený podľa ust. K dôvodom, pre ktoré odvolací

súd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť, sa odvolací súd podrobne vyjadril

v odôvodnení uznesenia.

Rovnako odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie predmetného

konania v zmysle s tým, že by mal podať Ústavnému súdu SR

návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1

veta prvá , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom

ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Podľa odvolacieho súdu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť

exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie musí byť

výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie

poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom - teda

zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb, a to

zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu, odvolací súd

nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 veta prvá SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu

oprávnený namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení

s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne

záväzný právny predpis (v danom prípade konkrétne § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s , neboli ani splnené

podmienky, aby konanie podľa návrhu oprávneného v zmysle

prerušil a postúpil Ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska. Súd preto i tento návrh

oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

6

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie (ust, ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie, uvedenej v dovolaní, oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2013, sp. zn. ,

a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho

štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie

v časti, ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia

a Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

7

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z č1. 6 ods. 1 SR, ako aj z č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2013 č. k. -42 v časti o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a) odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým

bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

8

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2013 č. k. -42 podal včas

oprávnený, zastúpený v súlade s veta druhá , skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla

2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj

Smernica, z určujúceho hľadiska išlo, ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

9

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla 2013 sp. zn. ,

3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp.

zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p, (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

10

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je

exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Nedôvodnou je i námietka oprávneného, že mu súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku ústne

pojednávanie. Toto ustanovenie však (účinné od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012)

ustanovovalo povinnosť nariadiť pojednávanie iba v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle

11

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Ako vyplýva z rozhodnutia exekučného súdu, tento exekúciu

zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda exekúciu zastavil, pretože

to vyplývalo z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky

dodáva, že aj keby sa jednalo o prípad zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1

písm. g/ a k/ Exekučného poriadku (ako to tvrdil oprávnený v dovolaní), so zreteľom

na účinnosť ustanovenia § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (iba do 31. decembra 2012),

nebolo by možné (vo vytýkanom smere) dosiahnuť žiadnu nápravu ani zrušením dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dané ustanovenie je svojím

charakterom procesné a na rozdiel od hmotného práva platí zásada, že v prípade procesných

predpisov sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu.

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zrušenia rozhodnutí odvolacieho aj prvostupňového

súdu, by tieto neboli povinné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, pretože ust. § 57 ods. 5

Exekučného poriadku už nie je účinné.

Je potrebné ešte k argumentácii oprávneného uviesť, že už súd prvého stupňa

konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a povinný v ďalšom konaní pri vedomí

tohto záveru súdu o neprijateľnosti podmienky (z rozhodnutia súdu prvého stupňa) nevyjadril

vôľu, že si nepraje, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím by vlastne vyslovil súhlas

s dotknutou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd pri zistení totožného záveru

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako súd prvého stupňa mohol ex offo vyvodzovať

dôsledky tohto zistenia. Oprávnený i povinný mali v konaní tak pred súdom prvého i druhého

stupňa možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, avšak najneskôr z rozhodnutia súdu prvého

stupňa už mali vedomosť o tom, že v konaní sa posudzuje otázka formálnej i materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu (čo je napokon exekučný súd povinný), a že v rámci tohto

posudzovania sa skúma prijateľnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodzoval

rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie veci rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol

predložený v tomto konaní ako exekučný titul. Oprávnený zaujal stanovisko k právnemu

záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v podanom odvolaní.

Legitímne teda mohol očakávať v odvolacom konaní otváranie otázky prijateľnosti

rozhodcovskej doložky, ale napokon aj v prvostupňovom konaní, pretože exekučný súd je

povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

a taktiež je aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, prebiehajúcu na základe tuzemského

rozhodcovského rozsudku, ak zistí v rozhodcovskom konaní také vady, výsledkom ktorých je,

12

že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 2

ZoRK).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich

rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Námietka oprávneného,

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch

stupňov, rovnako nie je dôvodná.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad Smernice Rady 93/13/EHS nie je

správny, najvyšší súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č. 216/2013

o 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie je právne

záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku zabezpečuje

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ( o úradnom

vestníku Európskej únie).

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s písm.

c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

13

s a ). Najvyšší súd však nepriznal povinnému

náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože povinný návrh na jej priznanie

nepodal ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová