Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/199/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X. zastúpeného JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej B., a.s.,

so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom v B., IČO:

X., o náhradu majetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2012 sp. zn. , , takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. , vo výroku,

ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo 4. októbra 2012

č.k. -1029, a tiež vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho

konania; zároveň zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo 4. októbra 2012

č.k. -1029. Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II

na ďalšie konanie.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a v časti, ktorou bol

napadnutý výrok uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012

sp. zn. , potvrdzujúci uznesenie Okresného súdu Bratislava II

zo 4. septembra 2012 č.k. -1008.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 25. júla 2012 č.k. -968 uložil

podľa žalobcovi a žalovanej povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania vo výške 132 800 €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná podľa uvedeného

navrhla, aby súd v danom konaní (uplatňuje sa v ňom právo na zaplatenie peňažnej sumy

prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) uložil

účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5 % z hodnoty sporu.

2

Súd návrhu vyhovel, lebo boli splnené predpoklady pre postup podľa uvedeného ustanovenia.

Za preukázanú mal medziiným aj podmienku, v zmysle ktorej povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania nemožno uložiť takému žalobcovi, u ktorého sú splnené podmienky

pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ; splnenie tejto podmienky vyvodil

z toho, že žalobca už v predchádzajúcom priebehu konania neúspešne požiadal súd

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Po doručení uvedeného rozhodnutia žalobca opätovne požiadal súd o oslobodenie

od súdnych poplatkov ( ). Okresný súd Bratislava II jeho žiadosti nevyhovel

a uznesením zo 4. septembra 2012 č.k. -1008 mu oslobodenie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. -1029

konanie zastavil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca preddavok na trovy

konania nezložil a žalovaná preddavok zložila ( ). Toto uznesenie napadol

žalobca odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2012 sp. zn. ,

obe odvolaniami napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správne ( a ); žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení konštatoval jednak splnenie podmienok pre zastavenie konania

v zmysle , jednak vecnú správnosť prvostupňového uznesenia o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol,

že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle tým,

že súd mu nedoručil návrh žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania ani vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu proti uzneseniu o zastavení konania.

Namietol tiež, že rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov

je arbitrárne, nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žiadal,

aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v a

Dovolateľ v danom prípade napadol odvolaním uznesenie, ktoré v týchto ustanoveniach nie

je uvedené. Prípustnosť jeho dovolania preto z a nevyplýva.

So zreteľom na druhá veta dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie

žalobcu nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a žalobca nenamietal

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Žalobca v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť pred súdom konať ( ) tým, že mu súd nedoručil návrh žalovanej

na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle (viď 1.1.)

ani vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu (viď 1.2.).

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

1.1. Podľa vety prvej , navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako

60 dní zložil preddavok na trovy konania.

Zo spisu vyplýva, že návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania bol

doručený súdu prvého stupňa 4. júla 2012 (č.l. 963 spisu). Prvostupňový súd bez toho, aby

tento návrh žalovanej doručil žalobcovi, uznesením z 25. júla 2012 č.k. -968

uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

O povinnosti zložiť preddavok na trovy konania ( ) môže súd

rozhodnúť len na návrh. Vzhľadom na to je potrebné primerane vychádzať z ustanovenia § 79

ods. 4 , podľa ktorého súd návrh doručí ostatným účastníkom do vlastných rúk.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo preto doručiť žalobcovi predmetný návrh a ešte

pred rozhodnutím o ňom vytvoriť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu žalovanej.

Súd prvého stupňa tak ale nepostupoval. Jeho nesprávny postup mal za následok znemožnenie

realizácie procesného oprávnenia žalobcu oboznámiť sa vopred v primeranom čase

s predmetným návrhom žalovanej. Postup súdu prvého stupňa, nesprávnosť ktorého odvolací

súd nezohľadnil, vykazuje znaky procesnej vady konania v zmysle

1.2. Pokiaľ dovolateľ namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

súd mu nedoručil vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa

o zastavení konania, dovolací súd uvádza, že k danej problematike už zaujal právne závery

vo viacerých skorších rozhodnutiach (viď napríklad uznesenia sp. zn. ,

5

a ). Opakovane v nich uviedol, že odňatie možnosti

pred súdom konať nezakladá sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie

druhej procesnej strany k jeho odvolaniu (viď tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ). Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu iného účastníka

konania musí byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie

k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu

práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať

neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania

k vyjadreniu druhého účastníka konania a k bezbrehému opakovaniu argumentov, ktoré

už boli v konaní prednesené.

Dovolací súd dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia žalovanej k odvolaniu druhej

procesnej strane (k odvolaniu žalobcu) bolo v preskúmavanej veci z hľadiska ustanovenia

právne irelevantné, lebo toto vyjadrenie nemalo zásadný vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobcu. Obsah spisu v ničom

nenasvedčuje tomu, že odvolací súd by – nebyť tohto vyjadrenia žalovanej – rozhodol inak,

alebo že by odvolací súd k prijatiu jeho rozhodnutia viedlo vyjadrenie žalovanej k odvolaniu

žalobcu.

1.3. Vzhľadom na procesnú nesprávnosť, ktorej sa týka bod 1.1., dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa o zastavení konania; zároveň zrušil aj týmto výrokom potvrdené uznesenie

prvostupňového súdu o zastavení konania ( a ).

2. V dovolaní sa namieta aj to, že výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené prvostupňové uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,

je nepreskúmateľný, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu a spočívajúci

na nesprávnom právnom posúdení.

2.1. Nepreskúmateľnosť je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považovaná za tzv. inú procesnú vadu (viď R 111/1998), ktorá je síce relevantný dovolací

dôvod v zmysle , sama o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku)

rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

2.2. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k procesnej vade v zmysle došlo

v dôsledku neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov, dovolací súd uvádza, že

dovolateľom namietaná nesprávnosť môže viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu,

nezakladá ale procesnú vadu konania v zmysle V tejto súvislosti

dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania.

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie

však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

2.3. K argumentácii žalobcu, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), úspešne ale môže byť uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Sama

nesprávnosť právneho posúdenia veci prípustnosť dovolania nezakladá (R 54/2012).

2.4. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. (posudzujúc

ústavnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta 2012 sp. zn. ) uviedol, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza,

že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

opätovne zaujal stanovisko k tomu, či prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním

napadnutého uznesenia (ne)zakladá vadu konania podľa , pričom

zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. , ,

) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený

skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “.

2.5. Z dôvodov uvedených v bodoch 2.1. až 2.4. dovolací súd uzatvára, že v konaní

o dovolaní žalobcu v časti smerujúcej proti výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2012 sp. zn. , , ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Bratislava II zo 4. septembra 2012 č.k. -1008, sa nepotvrdila

existencia procesnej vady konania tvrdenej žalobcom ( ) a ani nevyšli

najavo iné procesné vady konania vymenované v Vzhľadom na to, že prípustnosť

tejto časti podaného dovolania nevyplýva ani z ustanovenia , odmietol Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/

3. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (k tomu viď 1.1.), súd, ktorého

rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval

o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková