Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/178/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Jánom Ščurym, advokátom so sídlom v Čadci, M.R.

Štefánika 2618/18, proti odporcovi Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,

Dostojevského rad 4, o zaplatenie 16 830,31 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 28. februára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2013,

sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd

prvého stupňa“) z 2. februára 2012, č. k. -382, ktorým zamietol návrh

navrhovateľa z 28. júna 2010 „na odstránenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“

rozsudku z 30. októbra 2008, č. k. -204. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého

stupňa, mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol preukázateľne doručený

zástupkyni navrhovateľa, advokátke JUDr. Eve Štefánikovej dňa 28. apríla 2009 v súlade

s ustanovením , veta prvá ,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s Tiež dospel

k záveru, že je „pravdivá“ („pretože nebol preukázaný opak“) správa Slovenskej pošty, a.s.,

o prevzatí zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa splnomocnencom zástupkyne

navrhovateľa. Vyjadrenie splnomocnenkyne na prijímanie zásielok L. K. nepovažoval za

dôkaz opaku, „pretože bola zamestnancom právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorej

2

preberanie písomností adresovaných do vlastných rúk v rozhodnej dobe tvorilo jej

pracovné povinnosti“.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

a odôvodnenosť dovolania navrhovateľ vyvodzuje z ustanovenia

v spojení s Tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho nesprávnym postupom, a aj postupom súdu prvého stupňa, mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Tvrdí, že dôkaz výsluchom svedkyne L. K. (ktorá naostatok

poprela, že na doručenke je jej podpis) nebol vykonaný zákonným spôsobom, keďže ho

vykonal vyšší súdny úradník. Súdy nižších stupňov neodôvodnene zamietli aj jeho návrh na

nariadenia znaleckého dokazovania „ohľadom osvedčenia pravdivosti na predmetnej

doručenke“.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože ním napadnuté

rozhodnutie je správne a jemu predchádzajúce konanie netrpí v dovolaní vytýkanými vadami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom. Vychádzal pritom z týchto záverov:

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

3

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

uznesenie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa „na odstránenie

doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ rozsudku z 30. októbra 2008 č.k. -204.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže navrhovateľom podané dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu výroku

uznesenia odvolacieho súdu, prípustnosť jeho dovolania z ustanovení nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené prípustnosť dovolania navrhovateľa by zakladala

iba procesná vada konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie totiž nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je podľa prípustné.

Vady konania v zmysle až e/, v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých

sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu

nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu

sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie.

O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ),

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, ( ),

byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )].

Podstatná časť dovolania obsahuje námietku navrhovateľa, že v odvolacom konaní

mu bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi

účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ()

a ani toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Podstatná časť dovolacích námietok sa týka procesu dokazovania, ktoré bolo (alebo

podľa názoru navrhovateľa malo byť) vykonané, a správnosti vyhodnotenia vykonaného

dokazovania.

I keď čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,

neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú

byť posúdené. Ani neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu

na príslušné zákony. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých

posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho

súdu sp. zn. , , , ,

, a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten –

ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle

(viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno

vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa

prípustné (viď R 125/1999). Tým, že súdy nižších stupňov napriek návrhu navrhovateľa

nevykonal dokazovanie posudkom znalca, grafológa, neodňal navrhovateľovi možnosť

pred súdom konať.

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu tiež zastáva názor, že nesprávne hodnotenie

dôkazov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (porovnaj napríklad

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , a ).

Dovolací súd opakuje, že do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade

nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania

podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z jeho

charakteru vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ), preto

dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov.

Či už teda výsledky dokazovania boli súdmi vyhodnotené správne alebo nesprávne,

nemohlo to mať za následok procesnú vadu konania v zmysle

Za opodstatnenú naostatok nepovažuje dovolací súd námietku navrhovateľa,

že mu bolo odňaté právo riadne konať pred súdom aj tým, že dôkaz výsluchom svedkyne L.

K. vykonal vyšší súdny úradník. Bez hodnotenia, či vykonanie „informatívneho výsluchu“

menovanej svedkyne vyšším súdnym úradníkom bolo či nebolo v súlade so zákonom, možno

bez pochybností konštatovať, že ani prípadným prekročením procesných oprávnení pri

vykonaní tohto (inak sudcom nariadeného) dôkazu nebolo navrhovateľovi (ktorý sa výsluchu

svedkyne zúčastnil) odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Možno teda uzavrieť, že najvyšší súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľa odmietol podľa ods. l písm. c/

v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Najvyšší súd mu však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová