Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 51/2015
PDF · 336.37 KB
No categories available
I. ÚS 51/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom , , vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7 Cdo 178/2013 z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
sp. zn. 3 Co 153/2012 z 28. februára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 178/2013 (v sťažnosti navrhovateľa nesprávne uvedená
sp. zn. 7 Cdo 176/2013, pozn.) z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 153/2012 z 28. februára 2013.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi nebola napadnutými
rozhodnutiami odstránená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti z rozsudku Okresného
súdu č. k. 8 C 456/1995 204 z 30. októbra 2008 dňom 14. mája 2009.
3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že postupom všeobecných súdov
„... došlo k porušeniu zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti a k porušeniu práva
sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 46 Ústavy...“.
4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal túto jeho sťažnosť na konanie a aby
v tomto konaní vydal nález, v ktorom bude konštatované porušenie ním označených práv
napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, aby uznesenie najvyššieho súdu zrušil
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie krajskému súdu a aby jeho právnemu zástupcovi
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatila trovy konania.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov; ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
6. Ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že v tomto prípade sa nenaplnil úmysel
a očakávanie zákonodarcu, ktorý ustanovil nutnosť zastúpenia advokátom pred ústavným
súdom (ale to isté platí aj pre konanie pred najvyšším súdom) s nádejou, aby advokátsky
primus zamedzil bezúčelnému podávaniu ústavných sťažností (dovolaní). Pokiaľ advokát
podá celkom neprejednateľný návrh, ide o neprofesionálny výkon advokácie, a to buď
pre neznalosť právnych predpisov alebo snahu získať finančné prostriedky za zastupovanie;
v obidvoch prípadoch ide o porušenie buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
7. V danej veci totiž nebol daný žiaden racionálny procesný dôvod na začatie
samostatného konania o „odstránenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ na rozsudku
okresného súdu, takže ťažko pochopiť všeobecné súdy, že sa takýmto zmätočným návrhom
vôbec v samostatnom procesnom rámci zaoberali a svojím postupom a rozhodovaním
vzbudili aj u sťažovateľa očakávanie, že ide o správny postup, hoci opak je pravdou.
Otázka riadneho doručenia rozsudku právnej zástupkyni sťažovateľa sa totiž mala
riešiť v odvolacom alebo dovolacom konaní proti tomuto rozsudku, pretože inštitút
doručovania treba považovať za komunikačný prostriedok medzi súdom a účastníkom
konania, ktorý proti nemu uplatňuje subjektívne práva. Práve v tomto rámci sa uplatňuje
právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
8. Nemožno však pripustiť stav „umelého“ navyšovania počtu konaní vo veci, kde je
takéto navyšovanie bezúčelné. Tento postup zaťažuje súdy, čo vedie k poškodeniu
účastníkov ostatných konaní, ktorých riešenie sporov narastajúcou súdnou zahltenosťou sa
nutne predlžuje bez toho, aby pri tom bolo toto zvýšené úsilie i finančné výdaje ako
na strane účastníkov, tak na strane štátu, vyvážené tým, aby bola účinnejšie poskytnutá
ochrana právam účastníka, umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší priestor právam
a spravodlivosti.
9. Pretože platí zásada, že žiadny proces neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom je
dosiahnutie vzniku zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickej
osoby, táto skutočnosť sa musela nutne odraziť tiež v rovine základných práv a slobôd,
v danom prípade vo sfére vymedzenia rozsahu práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces. Ak sťažovateľ nebol zjavne nositeľom toho ktorého hmotného subjektívneho práva
v zmätočnom konaní, nemôže sa dovolávať práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces v tomto procese, ktorý nevykazuje žiaden racionálny hmotnoprávny
a procesnoprávny základ pre zmenu právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného
súdu z 30. októbra 2008. Takýto proces preto nepožíva ústavnoprávnu ochranu.
10. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá pre zjavnú
neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V . februára 2015