Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 51/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom , , vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu

sp. zn. z 28. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. (v sťažnosti navrhovateľa nesprávne uvedená

sp. zn. , pozn.) z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2013.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi nebola napadnutými

rozhodnutiami odstránená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti z rozsudku Okresného

súdu č. k. z 30. októbra 2008 dňom 14. mája 2009.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že postupom všeobecných súdov

„... došlo k porušeniu zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti a k porušeniu práva

sťažovateľa na prístup k súdu podľa ...“.

4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal túto jeho sťažnosť na konanie a aby

v tomto konaní vydal nález, v ktorom bude konštatované porušenie ním označených práv

napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, aby uznesenie najvyššieho súdu zrušil

a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie krajskému súdu a aby jeho právnemu zástupcovi

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatila trovy konania.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov; ďalej len „“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený ( ).

6. Ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že v tomto prípade sa nenaplnil úmysel

a očakávanie zákonodarcu, ktorý ustanovil nutnosť zastúpenia advokátom pred ústavným

súdom (ale to isté platí aj pre konanie pred najvyšším súdom) s nádejou, aby advokátsky

primus zamedzil bezúčelnému podávaniu ústavných sťažností (dovolaní). Pokiaľ advokát

podá celkom neprejednateľný návrh, ide o neprofesionálny výkon advokácie, a to buď

pre neznalosť právnych predpisov alebo snahu získať finančné prostriedky za zastupovanie;

v obidvoch prípadoch ide o porušenie buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

7. V danej veci totiž nebol daný žiaden racionálny procesný dôvod na začatie

samostatného konania o „odstránenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ na rozsudku

okresného súdu, takže ťažko pochopiť všeobecné súdy, že sa takýmto zmätočným návrhom

vôbec v samostatnom procesnom rámci zaoberali a svojím postupom a rozhodovaním

vzbudili aj u sťažovateľa očakávanie, že ide o správny postup, hoci opak je pravdou.

Otázka riadneho doručenia rozsudku právnej zástupkyni sťažovateľa sa totiž mala

riešiť v odvolacom alebo dovolacom konaní proti tomuto rozsudku, pretože inštitút

doručovania treba považovať za komunikačný prostriedok medzi súdom a účastníkom

konania, ktorý proti nemu uplatňuje subjektívne práva. Práve v tomto rámci sa uplatňuje

právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

8. Nemožno však pripustiť stav „umelého“ navyšovania počtu konaní vo veci, kde je

takéto navyšovanie bezúčelné. Tento postup zaťažuje súdy, čo vedie k poškodeniu

účastníkov ostatných konaní, ktorých riešenie sporov narastajúcou súdnou zahltenosťou sa

nutne predlžuje bez toho, aby pri tom bolo toto zvýšené úsilie i finančné výdaje ako

na strane účastníkov, tak na strane štátu, vyvážené tým, aby bola účinnejšie poskytnutá

ochrana právam účastníka, umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší priestor právam

a spravodlivosti.

9. Pretože platí zásada, že žiadny proces neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom je

dosiahnutie vzniku zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickej

osoby, táto skutočnosť sa musela nutne odraziť tiež v rovine základných práv a slobôd,

v danom prípade vo sfére vymedzenia rozsahu práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces. Ak sťažovateľ nebol zjavne nositeľom toho ktorého hmotného subjektívneho práva

v zmätočnom konaní, nemôže sa dovolávať práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces v tomto procese, ktorý nevykazuje žiaden racionálny hmotnoprávny

a procesnoprávny základ pre zmenu právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného

súdu z 30. októbra 2008. Takýto proces preto nepožíva ústavnoprávnu ochranu.

10. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá pre zjavnú

neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V . februára 2015