Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/1/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L., s miestom podnikania

S., Vysoká nad Kysucou, IČO: X., zastúpený: J., advokátom, so sídlom P., Čadca,

proti ţalovanému: T., so sídlom Š., Ţilina, IČO: X., zastúpený: M., advokátom, so sídlom

V., Ţilina, o zaplatenie 19 908,38 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky zo dňa 02. januára 2014 proti rozsudku Okresného súdu Ţilina zo dňa

16. novembra 2012 č. k. -271, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline

zo dňa 12. júna 2013 č. k. -326, takto

rozhodol:

I. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

o d m i e t a.

II. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa 16. novembra 2012 č. k. -271

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 18 130,85 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 14 % ročne z tejto sumy od 16. marca 2007 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd ţalobcu zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

2

konania vo výške 1 958,47 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 574,63 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Ţiline

zo dňa 14. apríla 2010 č. k. , ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok

súdu prvého stupňa vydaný v predmetnej veci. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení uvedeného

rozhodnutia dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa a uviedol, ţe medzi účastníkmi

bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere

1 800 m² a konštatoval dohodu, podľa ktorej základom ceny diela bola suma 255 Sk

za m² bez DPH. Ďalej uviedol, ţe došlo k dispozícii s dielom ţalovaným, bolo umoţnené

nakladať s predmetom diela, čo potvrdzuje správanie ţalovaného, ktorý poţadoval

od investora zaplatenie ceny diela vykonaného ţalobcom. Súd prvého stupňa tak v rámci

nového konania bude vychádzať zo záveru, ţe dielo bolo dané do dispozície ţalovanému,

bolo ţalovanému prostredníctvom investora umoţnené s ním nakladať. Súd prvého stupňa

opätovne vykonal dokazovanie za akceptovania záväzných záverov vyslovených

Krajským súdom v Ţiline a po aplikovaní ust. § 536 ods. 1, 3, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1,

§ 555 ods. 1, 2, 3, 4, § 560 ods. 1, 2, § 562 ods. 1, 2, 3, § 564, v spojení s ust. § 428 ods. 2, 3,

dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu je v časti o zaplatenie

18 130,85 eur spolu s príslušenstvom dôvodná. Ako prvou otázkou v konaní sa okresný súd

zaoberal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo podľa .

Podstatnými časťami zmluvy o dielo bola dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy

a dohoda o cene diela. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zistil a medzi účastníkmi

bolo nesporné, ţe predmetom záväzku ţalobcu bolo zhotovenie betónovej podlahy o rozlohe

1 800 m² na stavbe haly v Poľskej republike. Predmet diela bol medzi účastníkmi dohodnutý.

Čo sa týkalo otázky ceny diela, ţalovaný aj po rozhodnutí krajského súdu naďalej namietal

skutočnosť, ţe medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene diela, a teda medzi nimi nebola

uzatvorená platná zmluva o dielo. K otázke ceny diela sa však záväzným spôsobom vyjadril

krajský súd vo svojom rozhodnutí. V konaní, ktoré nasledovalo po rozhodnutí krajského súdu,

neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by tento záver krajského súdu spochybňovali.

Ohľadom dohody o cene diela preto uţ ţiadne ďalšie dôkazy vykonávané neboli. Okresný súd

bol teda viazaný názorom krajského súdu, v ktorom sa konštatovalo, ţe medzi účastníkmi

došlo k dohode o cene diela v rozsahu 255 Sk za m² betónovej plochy bez DPH.

3

Ohľadom otázky, či ţalobca splnil svoju povinnosť a dielo riadne ukončil

a ţalovanému odovzdal, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanému dielo

odovzdal tým, ţe mu umoţnil s týmto dielom ako riadne vykonaným nakladať. Tieto

okolnosti vyplývali jednak z výsluchu účastníkov, kde ţalobca a jeho právny zástupca uviedli,

ţe poľský investor vstúpil do úţitku diela. Skutočnosť, ţe poľský investor túto halu, a aj

podlahovú plochu uţíva, potvrdil aj samotný zástupca investora svedok P.. Tento svedok síce

tvrdil, ţe hala ako taká prevzatá nebola a prevzatá nebola ani podlaha, zároveň však uviedol,

ţe v hale vykonávajú práce. Poľský investor potvrdil, ţe halu uţíva. Nevedel sa pritom

vyjadriť k tomu, či vôbec prebehlo nejaké reklamačné konanie. Z jeho ďalších vyjadrení bolo

zrejmé, ţe medzi ním a ţalovaným neprebieha ţiaden spor, a teda zrejme neprebieha ani

ţiaden spor, ktorý by sa týkal prípadných nárokov z vád podlahy. Skutočnosť, ţe ţalovaný

vstúpil do uţívania predmetu diela, potvrdila aj ním predloţená faktúra, ktorou poľskému

investorovi fakturoval práce vykonané na stavbe haly.

Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal námietkou vád plnenia poskytnutého ţalobcom.

Skutočnosť, ţe podlaha mala určité vady v podobe nerovností, vyplynulo z viacerých

vykonaných dôkazov, a to napr. z výpovedí svedkov K. a P.. Svedkovia potvrdili, ţe podlaha

bola nerovná, ţe bola nekvalitne prevedená, čo sťaţuje uţívanie haly postavenej ţalovaným,

avšak v konaní nebolo preukázané, ţe za tieto vady by mal byť zodpovedný ţalobca ako

zhotoviteľ diela a nebolo tieţ preukázané, ţe vady boli ţalobcovi riadnym spôsobom

notifikované, a ţe titulom vád ţalovaný voči ţalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok. Jednotlivé

vady, ktoré mala mať podlaha, ani neboli presne označené a jednoznačne špecifikované.

Zo ţiadneho dôkazu nevyplynulo, aké presné vady mala mať podlaha. Nebolo moţné

špecifikovať a kvantifikovať ani rozsah týchto vád. Tvrdenia o vadách boli len všeobecného

charakteru, ţe podlaha bola nerovná, prípadne, ţe sa odlupovala, alebo tam boli nerovnosti aţ

do 4 cm. V súvislosti s vadami okresný súd poukázal na vyjadrenie ţalobcu, ktoré v konaní

nebolo nijakým dôkazom vyvrátené, podľa ktorého ţalobca nezabezpečoval ani dodávku

betónu a nezabezpečoval ani hutnenie podkladu. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, ţe by

ţalobca porušil povinnosť zhotoviteľa podľa , teda

povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu veci, alebo pokynov daných

na vykonanie diela. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe vady týkajúce sa nerovností, pokiaľ

malo ísť o odlupovanie podlahy, sú vady zjavné. Tieto mali byť objednávateľom zistené ešte

v čase, kedy došlo k odovzdaniu predmetu diela. Objednávateľ je povinný podľa § 562

predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku

4

a s vynaloţením odbornej starostlivosti zistiť prípadné vady. Bez zbytočného odkladu

po zistení týchto vád, pri odbornej starostlivosti, ktorú mal pri prehliadke ţalovaný ako

objednávateľ vynaloţiť, bol povinný vady oznámiť ţalobcovi ako zhotoviteľovi diela.

Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil.

Zo ţiadneho dôkazu nevyplynulo, ţe ţalobca bol zo strany ţalovaného informovaný o tom, ţe

dielo má vady, akého charakteru sú tieto vady a aký je ich presný rozsah. Podľa názoru súdu

prvého stupňa zo strany objednávateľa nepostačuje oznámenie vád v podobe neurčitého

tvrdenia o tom, ţe podlaha je nerovná, prípadne, ţe sa odlupuje. Ani takáto notifikácia vád

zo strany ţalovaného v konaní nebola zistená. Ţalovaný skutočnosť, ţe vady notifikoval,

preukazoval výlučne s odkazom na list ţalobcu zo dňa 07. marca 2007, v ktorom uvádza, ţe

neverí, ţe dielo má vady v podobe 4 cm nerovností. Vady pritom ţalobcovi mali byť

notifikované zrejme telefonicky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe takáto všeobecná,

bliţšie nešpecifikovaná notifikácia vád bola nepostačujúca. Súd prvého stupňa mal za to, ţe

na notifikáciu vád bolo potrebné, aby kaţdá vada bola presne opísaná a prípadne

zdokumentovaná, a to nielen jej popisom, akým spôsobom sa vada prejavuje, ale tieţ

popísaním rozsahu tejto vady, napr. uvedením veľkosti plochy, na ktorej sa vyskytuje, príp.

presným určením miesta, kde sa vyskytuje. Táto skutočnosť bola nevyhnutná vo vzťahu

k zhotoviteľovi diela, aby tento mohol adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu reagovať

a prípadne zabezpečiť plnenie uplatnených nárokov z takýchto vád diela. Bez presného popisu

vád diela a ich presnej kvantifikácie vo vzťahu k celkovému rozsahu diela, zhotoviteľ potom

nemá moţnosť adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu zareagovať. Notifikácia

telefonicky len so všeobecným, bliţšie nevymedzeným popisom vád nepostačovala

na splnenie povinnosti ţalovaným ako objednávateľom notifikovať zistené vady diela

ţalobcovi ako zhotoviteľovi. Súd prvého stupňa preto uzavrel, ţe ţalovaný ako objednávateľ

nesplnil svoju povinnosť a neoznámil vady diela ţalobcovi ako zhotoviteľovi bez zbytočného

odkladu po tom, čo bol tieto vady povinný zistiť pri odbornej prehliadke po prevzatí diela

vstupom do jeho úţitku.

Ohľadom námietky ţalovaného, nedodrţania povinnosti realizovať dohodnuté skúšky,

súd prvého stupňa mal za to, ţe v zmysle vyjadrenia ţalobcu bez súčinnosti ţalovaného takéto

skúšky ţalobca sám realizovať nemohol. Podľa vyjadrení ţalobcu, ktoré ţalovaný

nespochybnil, počas realizácie diela, a ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe prítomný

nikto zo spoločnosti ţalovaného. Ţalobca uvádzal, ţe rovinnosť bola meraná uţ počas

nanášania betónu a počas jeho hladenia laserovým meračom, pri čom bol osobne prítomný.

5

Súd prvého stupňa sa stotoţnil s vyjadrením ţalobcu, ţe vzhľadom na jeho postavenie

subdodávateľa, nebol oprávnený bez súčinnosti ţalovaného ako zhotoviteľa celej haly vôbec

vstupovať do tohto priestoru a samotný ţalobca tak nemohol zhotovenú podlahu v predmetnej

hale kontrolovať. Ţalovaný teda namietal nesplnenie povinnosti zo strany ţalobcu, ktorú

ţalobca sám bez súčinnosti ţalovaného ani nemohol splniť. Súd prvého stupňa vyslovil, ţe

ţalovaný sa nemôţe domáhať plnenia povinnosti ţalobcom, resp. namietať jej nesplnenie

v prípade, ak sa jednalo o vzájomné povinnosti účastníkov a nevyhnutnú vzájomnú súčinnosť

pri plnení tejto povinnosti vykonať skúšky. Ţalovaný v konaní namietal nesplnenie povinnosti

vykonať skúšky, a prípadne tieţ nesplnenie povinnosti dielo riadne odovzdať, a to napriek

tomu, ţe sám svoju povinnosť poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť na vykonanie týchto skúšok

a na prípadné odovzdanie diela na mieste samom nesplnil.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe nedošlo k zmene

takých podstatných skutkových okolností, ktoré odôvodňovali iný záver, neţ ten, ţe zo strany

ţalobcu došlo k odovzdaniu diela ţalovanému tým, ţe ţalovanému ţalobca umoţnil uţívanie

tohto diela. Ţalovaný poskytol rozpornosť tvrdení, keď na jednej strane uvádza, ţe mu dielo

odovzdané nebolo a na druhej strane, ţe voči ţalobcovi vady diela reklamoval a uplatnil

nároky z týchto vád. Ak by nedošlo k odovzdaniu diela, nemohol by ţalovaný relevantným

spôsobom uplatňovať nároky z vád a tieto vady reklamovať, pretoţe v takom prípade by

nebolo moţné posúdiť zodpovednosť za prípadné vady v čase odovzdania diela.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe dospel k záveru, ţe ţalobca splnil svoju

povinnosť, dielo ukončil a odovzdal ţalovanému. Tým ţalobcovi vzniklo právo poţadovať

zaplatenie dohodnutej ceny diela. Ţalovaný sa pritom v konaní bránil len tvrdením, ţe

ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, keďţe nebola uzatvorená zmluva o dielo,

resp. nedošlo k splneniu povinnosti ţalobcu z tejto zmluvy. Nebolo preukázané, ţe by

na základe tvrdených vád ţalovaný od ţalobcu poţadoval, či uţ ich odstránenie alebo

prípadnú zľavu z ceny diela. Splnenie notifikačnej povinnosti a prípadné uplatnenie

reklamačných nárokov nevyplynulo ani zo záznamu zo dňa 05. júna 2007. Notifikáciu vád

neobsahuje ani list právneho zástupcu ţalovaného zo dňa 15. júna 2007 adresovaný právnemu

zástupcovi ţalobcu. Podľa ust. by vzhľadom na nepreukázané

oznámenie vád nebolo moţné ţalovanému v súdnom konaní priznať prípadné nároky z týchto

vád, pretoţe ţalobca túto skutočnosť v súdnom konaní opakovane namietol.

6

Súd prvého stupňa nárok ţalobcu vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. V konaní bolo

preukázané, ţe medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej ţalobca pre ţalovaného

realizoval 1 800 m² betónovej plochy s cenou 255 Sk za m². Ţalovaný v konaní nepreukázal

svoje tvrdenia o vadách diela realizovaného ţalobcom, nepreukázal, ţe tieto vady oznámil

a nepreukázal ani, ţe by z titulu vád uplatnil voči ţalobcovi akýkoľvek nárok. Z vykonaných

dôkazov tieţ vyplynulo, ţe ţalobca splnil svoju povinnosť a dielo po jeho ukončení odovzdal

ţalovanému tým, ţe ţalovaný vstúpil do jeho uţívania. Pri cene 255 Sk za m² zodpovedá

celková cena diela vrátane vtedy platnej DPH vo výške 19 % sume 546 210 Sk. Táto čiastka

po prepočte konverzným kurzom zodpovedala sume 18 130,85 eur. Okresný súd potom

priznal ţalobcovi právo na zaplatenie sumy 18 130,85 eur a vo zvyšnej časti istiny bola ţaloba

zamietnutá. Súd prvého stupňa okrem istiny ţalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to

14 % ročne v zmysle ust. . V konaní nebol jednoznačne

ustálený dátum, ku ktorému došlo k ukončeniu prác ţalobcom na diele a k odovzdaniu tohto

diela ţalobcom ţalovanému vstupom ţalovaného do jeho úţitku. Z vykonaných dôkazov bolo

však nepochybné, ţe ţalobca práce ukončil ešte koncom leta 2006, pričom odvtedy na danej

stavbe nebol prítomný. V tomto období muselo dôjsť aj k odovzdaniu predmetu diela

ţalovanému. Ţalobca potom následne vystavil faktúru, kde za dátum dodania označil deň

28. november 2006. Okresný súd skonštatoval, ţe k odovzdaniu diela zrejme došlo najneskôr

v tento deň, keďţe práce boli ukončené niekoľko mesiacov predtým. Túto faktúru tak bolo

moţné povaţovať za výzvu ţalobcu na zaplatenie, pričom ţalobca určil dátum splatnosti

na deň 05. december 2006. V súdnom konaní úrok z omeškania poţadoval aţ

od 16. marca 2007, kedy tak bol ţalovaný nepochybne v omeškaní s plnením svojho

peňaţného záväzku voči ţalobcovi. Došlo tak k priznaniu aj 14 % úroku z omeškania ročne

zo sumy 18 130,85 eur od 16. marca 2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania,

teda v tej časti, ktorá bola poţadovaná z nepriznaného rozsahu istiny, bola ţaloba rovnako

čiastočne zamietnutá. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3

(ďalej len „“) a z titulu len nepatrného neúspechu

ţalobcu bola mu priznaná plná náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov konania

1 958,47 eur a z trov právneho zastúpenia 3 574,63 eur.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo dňa 12. júna 2013 č. k.

-326 rozsudok Okresného súdu Ţilina zo dňa 16. novembra 2012 č. k.

-271 v napadnutom výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu

18 130,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne z tejto sumy

7

od 16. marca 2007 do zaplatenia a vo výroku o povinnosti ţalovaného nahradiť ţalobcovi

na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1 958,47 eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 3 574,63 eur potvrdil a ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy

odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 413,70 eur, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. M..

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa za aplikácie v celom rozsahu

stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a preto v podrobnostiach

poukázal na jeho skutkové a právne závery. Na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu

prvého stupňa a k odvolacím dôvodom ţalovaného uviedol, ţe po doplnenom dokazovaní

súdom prvého stupňa nenastala kvalitatívne taká zmena skutkového a právneho stavu, ktorá

by nezakladala viazanosť uţ s vysloveným záväzným právnym názorom Krajského súdu

v Ţiline v zrušujúcom uznesení zo dňa 14. apríla 2010 č. k. -138.

V predmetnom rozhodnutí Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného

súdu v Ţiline zo dňa 22. mája 2009 č. k. -99 zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie, bol prijatý záver, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá zmluva o dielo,

2 2

predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1 800 mza cenu 255 Sk/m

betónovej plochy bez DPH. Ďalej krajský súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí uviedol, ţe

z tohto záveru bude vychádzať okresný súd v rámci nového konania, pokiaľ nenastanú

v predmetnom spore podstatné nové okolnosti, kvalitatívne odlišné, z ktorých by nebolo

moţné vychádzať práve z vysloveného záveru krajského súdu o uzavretí zmluvy o dielo

2

za odvolacím súdom ustálenú dohodnutú cenu diela 255 Sk/mbetónovej plochy bez DPH.

Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, zo zisteného

skutkového stavu nevyplývala kvalitatívne odlišná podstatná zmena skutkových okolností,

preto bolo potrebné vychádzať uţ z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Ţiline

v uznesení zo dňa 14. apríla 2010 sp. zn. . Pokiaľ takto konal aj súd prvého

stupňa a vychádzal zo záväzného právneho názoru uzavretej zmluvy o dielo medzi ţalobcom

a ţalovaným v zmysle a nasl. ustanovenia , predmetom ktorej

2

bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1 800 m² za cenu 255 Sk/mbetónovej plochy

bez DPH, tak bolo postupované z jeho strany vecne správne.

K úplnosti odvolací súd zvýraznil, ţe dohoda o cene diela 255 Sk/m² betónovej plochy

bez DPH vyplývala z výsledkov vykonaného dokazovania, keď ţalobca na pojednávaní

konanom dňa 14. januára 2009 uviedol (č. l. 75 súdneho spisu), ţe základom ceny bola suma

8

255 Sk/m² betónovej plochy bez DPH, ku ktorej cene, ak dodal, ţe malo dôjsť k navýšeniu,

tak toto nepreukázal, a tým sa vychádzalo zo ţalobcom tvrdenej ceny diela 255 Sk/m²

betónovej plochy bez DPH, čo bolo v zhode aj s vyjadrením konateľa ţalovaného

p. M., ktorý s ohľadom na ďalšie zákazky, ktoré boli realizované za cenu 255 Sk/m²

betónovej plochy bez DPH, mal za to, ţe aj v danom prípade zákazky bude cena rovnaká.

Nemohol byť preto relevantný odvolací dôvod ţalovaného, ktorý uviedol, ţe mu nie je

zrejmé, kedy, kde a akým spôsobom bola medzi ţalobcom a ţalovaným dohodnutá cena

255 Sk/m² betónovej plochy bez DPH, keď z takejto ceny ako základnej vychádzal ţalobca

a s takouto cenou počítal aj ţalovaný. K tvrdeniu navýšenia uvedenej ceny diela nebol

označený ţiaden dôkaz, ktorý by preukázal navýšenie ceny prác a predmetné dielo

na 280 Sk/m² betónovej plochy bez DPH. Krajský súd dospel k záveru, ţe výsledky

dokazovania potvrdili cenu diela 255 Sk/m² betónovej plochy bez DPH, z ktorej vychádzal

ţalovaný, obdobne ako v predchádzajúcich zákazkách, a z ktorej ceny vychádzal aj ţalobca,

ktorému, pokiaľ sa k tejto cene nepodarilo preukázať jej navýšenie, tak platila cena 255 Sk/m²

betónovej plochy bez DPH. K uzavretiu zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným došlo, keďţe

sa dohodli jej podstatné náleţitosti, a to predmet diela - zhotovenie betónovej podlahy

o rozlohe 1 800 m² na stavbe haly v Poľskej republike za cenu 255 Sk/m² betónovej plochy

bez DPH.

Krajský súd v Ţiline vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil aj ďalší záväzný právny

názor, keď za aplikácie a zisteného skutkového stavu

uviedol, ţe ţalobca dielo ţalovanému odovzdal, umoţnil ţalovanému s dielom nakladať

a do úţitku tohto diela vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v zmluvnom

vzťahu so ţalovaným, keďţe ţalobca vystupoval ako subdodávateľ. Investor vstúpil

do uţívania haly, kde bolo vykonávané dielo ţalobcom v subdodávateľskom reţime

pre ţalovaného a je nevyhnutné len logicky vyvodiť, ţe pokiaľ by ţalovaný nemal odovzdané

dielo ţalobcom, tak následne by nemal moţnosť s ním disponovať a toto dielo odovzdávať

hlavnému investorovi, s ktorým bol ţalovaný v zmluvnom vzťahu. Vo vzťahu k odvolacím

dôvodom ţalovaného opätovne odvolací súd uviedol, ţe k ukončeniu a odovzdaniu diela

ţalovanému došlo a na tento záver nemá vplyv absencia protokolárneho odovzdania diela.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacím dôvodom ţalovaného, ţe dielo nemohlo byť vykonané,

keďţe neboli zrealizované skúšky v zmysle , , uviedol,

ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje.

Nevykonanie, resp. vykonanie dohodnutých skúšok nemôţe byť na ujmu konštatovania

9

odovzdania diela, pokiaľ túto obranu pouţil ţalovaný, ktorý súčasne neposkytol súčinnosť

k vykonaniu týchto skúšok ţalobcom, pretoţe ţalobca ako subdodávateľ ţalovaného, ktorý

bol vo vzťahu s hlavným investorom, nemal moţnosť bez spolupráce so ţalovaným

vykonávať takéto úkony. Kontrolu vykonaných prác môţe zrealizovať ţalobca za účasti

ţalovaného, ktorú ţalovaný neposkytol, pretoţe podľa zistení vykonaných pred súdom prvého

stupňa rovinnosť betónovej podlahy bola ţalobcom zabezpečovaná uţ počas nanášania

betónu, pričom ţalovaný nespochybnil, ţe počas realizácie diela, ani v čase jeho ukončenia,

nebol na stavbe nikto prítomný za ţalovaného. Neposkytnutie vzájomnej súčinnosti

pri zrealizovaní skúšky diela, odvolací súd ako obranu ţalovaného nepovaţoval za relevantnú

preto, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe v tomto smere poskytol súčinnosť ţalobcovi.

Pri poţiadavke vykonávania skúšok by malo byť medzi stranami preukázané, ako boli

upravené podmienky vykonávania skúšok, kto ich zabezpečí, na koho náklady sa uskutočnia,

aké výsledky sa majú skúškami zistiť a overiť, aké dôsledky vyplynú z toho pre zhotoviteľa,

ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či ich

budú zmluvné strany robiť samé alebo za prítomnosti odbornej organizácie a podobne.

Zmluvné strany by si mali dohodnúť aj časový harmonogram skúšok, zodpovedné osoby,

ktoré sa majú na skúškach zúčastniť, ako aj otázky pozývania na skúšky. Uţ z uvedeného

vyplýva, ţe povinnosť vykonania skúšok od ţalobcu by mohla byť poţadovaná len v prípade,

ak by ţalovaný preukázal, ţe bol pripravený splniť si svoju povinnosť, a to poskytnúť

súčinnosť na vykonanie takýchto skúšok ţalobcom, k čomu však zo strany ţalovaného

nedošlo, resp. takéto splnenie povinností z jeho strany nebolo preukázané. V tomto smere

preto odvolací dôvod ţalovaného nebol opodstatnený a nemal vplyv na záver vykonania diela

ţalobcom a jeho odovzdania ţalovanému, poskytnutia do dispozície, v konečnom dôsledku

hlavnému investorovi ako zmluvnému partnerovi ţalovaného, ktorý dielo vykonané ţalobcom

uţíva.

Ohľadom obrany ţalovaného tvrdenej vadnosti diela odvolací súd poukázal na to, ţe

ak sa ţalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite toto dielo ním muselo byť

prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. Na skutočnosť, či

vady diela ţalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd v dostatočnom

rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne nielen skutkové alebo aj právne

závery. Z ust. vyplýva, ţe pri vadách diela platia primerane

ust. aţ 441 . Práve z ust. a

je zrejmé, ţe vytknutie vád, resp. splnenie notifíkačnej povinnosti ohľadom vád je

10

jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať

náleţitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná poţiadavka určitosti jednostranného

hmotno-právneho úkonu sa vyţaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým

spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná

spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom

dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t. j. akým spôsobom oprávnený subjekt ţiada

s týmito vadami naloţiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným

spôsobom. Ţalovanému sa nepodarilo preukázať, ţe takýto úkon uskutočnil, ţe ho zrealizoval

včas, vzhľadom k obrane ţalobcu v zmysle , , a preto

súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ k obrane ţalovaného o vadnosti diela

neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú. K úplnosti odvolací

súd dodal, ţe ţalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom,

preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený. Súd prvého stupňa správne

skonštatoval, pokiaľ z vykonaných dôkazov uzavrel, ţe námietka vadnosti zo strany

ţalovaného bola len vo všeobecnej rovine bez špecifikácie a konkrétnosti popisu vádu

s následne uplatneným právom. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe sa oboznámil s listinou zo dňa

07. marca 2007 (č. l. 8 súdneho spisu), ktorá obsahovo nemohla byť vyhodnotená ako

reklamácia - notifikovanie vád, resp. uplatnenie zodpovednostného nároku, keďţe ani táto

listina nespĺňala poţiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád ţalovaným. V súvislosti

s nepreukázaním včasnej notifikácie vád ţalovaným odvolací súd poukázal na samotnú

výpoveď ţalobcu pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa

24. novembra 2010, ktorý uviedol, ţe ohľadne námietok nerovnosti betónovej podlahy nebola

zo strany ţalovaného ţiadna komunikácia a vedomosti o týchto námietkach mal ţalobca len

z nekonkrétnych oznámení, pretoţe ţiadna konkrétna výzva na to, aby prišiel ţalobca

odstraňovať nejaké vady s určením termínu, nebola. Z výsledkov dokazovania nepochybne

vyplynulo, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe by uplatnil právne relevantným spôsobom

zodpovednostný nárok voči ţalobcovi (§ 564, v spojení s § 436 a nasl. Obchodného

zákonníka), čo bol základný predpoklad k tomu, aby sa mohlo viesť dokazovanie o tvrdenej

vadnosti účtovaného plnenia. Ak takýto základný predpoklad tu absentoval, tak nebolo moţné

pristúpiť ani k dokazovaniu, ktoré navrhoval ţalovaný. V súvislosti s odvolacím dôvodom

ţalovaného o nevykonaní znaleckého dokazovania odvolací súd uviedol, ţe znalecké

dokazovanie má vstúpiť do súdneho konania aţ vtedy, keď sa zhromaţdia potrebné skutkové

okolnosti, sú zrejmé skutkové závery, a len pokiaľ nemoţno odborne zodpovedať na všetky

otázky, tak je namieste nariadiť znalecké dokazovanie. V tomto smere nebol relevantný

11

odvolací dôvod ţalovaného, pretoţe najskôr museli byť v rámci dôkaznej povinnosti

ţalovaného preukázané základy obrany ţalovaného, t. j. vyššie uvedený základný predpoklad,

ktorým by bolo zodpovednostného nároku ţalovaným, k čomu nedošlo, a preto ani nemohlo

nastúpiť znalecké dokazovanie. Ţalovaný nepreukázal, ţe bol uplatnený zodpovednostný

nárok voči ţalobcovi a zvolené právo ţalovaného. Preto nebol priestor na znalecké

dokazovanie. Ak teda súd prvého stupňa návrhu ţalovaného na nariadenie znaleckého

dokazovania nevyhovel, ako aj návrhu na vykonanie obhliadky na mieste samom, tak týmto

postupom nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa netrpí ţiadnou vadou, čo namietal ţalovaný v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym

skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôkazný stav zistený

súdom prvého stupňa dal spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné

skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Na úplne a správne zistený skutkový stav veci súd

prvého stupňa aplikoval správnu právnu normu, a to hmotné právo - .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ,

v spojení s , a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu

trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 413,70 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi sumu 18 130,85 eur s úrokmi a trovy konania, v spojení s rozsudkom odvolacieho

súdu na podnet ţalovaného podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie v zmysle Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Zároveň

navrhol v zmysle odloţiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.

Dovolateľ zaujal názor, ţe k riadnemu odovzdaniu diela nikdy nedošlo, a preto

nemohla byť ani naplnená podmienka vykonania diela tak, ako ju predpokladá ust. § 554

ods. 1 . Listom zo dňa 18. decembra 2006, ktorý je označený ako

„vrátenie faktúry" ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe ho ako zhotoviteľ diela nevyzval

k odovzdaniu diela a jeho prevzatiu, pričom zároveň ţiadal o spísanie odovzdávacieho

protokolu, ktorý mal byť podkladom pre neskoršie vystavenie faktúry za vykonanie diela.

Ţalobca v odpovedi zo dňa 07. marca 2007 navrhol termín preberacieho konania na dni

14.-15. marca 2007, pričom nevyjadril námietku o spôsobe preberania, resp. nejakých iných

skutočnostiach, podstatných pre určenie, ţe bolo preberanie diela medzi zmluvnými stranami

12

dohodnuté inak. V priebehu dokazovania na súde prvého stupňa nebolo preukázané, ţe došlo

k odovzdaniu diela spísaním preberacieho protokolu, resp. iným spôsobom. Z uznesenia

Krajského súdu v Ţiline zo dňa 14. apríla 2010 sp. zn. vyplýva záver, podľa

ktorého bolo odovzdanie diela preukázané tým, ţe ţalovaný vstúpil do uţívania diela,

resp. tým, ţe konečný objednávateľ dielo prevádzkuje. Keďţe uvedeným právnym záverom,

ţe k odovzdaniu diela došlo tým, ţe ţalobca umoţnil ţalovanému nakladať s predmetom diela

(pričom toto tvrdenie vyplýva výlučne z tvrdení ţalobcu na pojednávaní konanom dňa

03. októbra 2008) bol súd prvého stupňa viazaný, argumentuje ním v napadnutom rozhodnutí.

Zo znenia ust. jasne vyplýva, ţe ak si účastníci zmluvy o dielo

dohodnú preberacie konanie, dôjde k odovzdaniu a prevzatiu diela len v prípade dodrţania

dohodnutého procesu odovzdania a prebratia. V prípade, ţe jedna zo zmluvných strán poţiada

o zaznamenanie procesu preberania a odovzdania v písomnej forme, je práve protokol tým

dokladom, ktorý následne môţe objektívne preukázať, či k riadnemu odovzdaniu diela došlo

alebo nie. Pokiaľ nedôjde k splneniu dohodnutých podmienok pri odovzdaní diela, nie je

moţné, aby došlo k faktickému odovzdaniu diela tým, ţe zmluvná strana, resp. konečný

objednávateľ vstúpi do uţívania diela. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný v podnete správne

argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá vychádza ešte z identickej

právnej úpravy zmluvy o dielo v . Rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky zo dňa 22. septembra 2009 sp. zn. a zo dňa

25. februára 2009 sp. zn. sa zaoberali otázkou, či mohlo dôjsť k riadnemu

vykonaniu diela v prípade, ţe nebolo dielo odovzdané dohodnutým spôsobom. Z uvedeného

má dovolateľ za to, ţe nedošlo k riadnemu odovzdaniu predmetu diela v zmysle § 554 ods. 1

ako jednej z podmienok na riadne vykonanie diela, ktoré je

s poukazom na jednou z podmienok na vznik nároku

na zaplatenie ceny za dielo, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak.

taktieţ umoţňuje v ust.

zmluvným stranám dohodnúť si, za účelom preukázania vlastností diela, vykonanie skúšok,

pričom v tomto prípade sa povaţuje vykonanie diela za dokončené aţ keď sa skúšky úspešne

vykonali. Zhotoviteľ diela pritom môţe skúšky uskutočniť aj bez účasti objednávateľa (§ 555

ods. 3 ). V tomto prípade podpíše zápisnicu namiesto objednávateľa

hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na týchto skúškach zúčastnila (§ 555 ods. 4

). Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, ţe ţalobca

uzavrel so ţalovaným ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie betónovej

13

2 2

podlahy o rozlohe 1 800 mv Poľskej republike, za cenu 255 Sk/mbetónovej plochy bez

DPH. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ţe by si zmluvné strany dohodli osobitne

vznik nároku zhotoviteľa a povinnosti objednávateľa na úhradu ceny diela, preto nárok

na cenu diela vznikol zhotoviteľovi v zmysle vykonaním

diela. Ďalej z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu ţalovaného, ako aj z listu

ţalovaného (vrátenie faktúry) zo dňa 18. decembra 2006, vyplynulo, ţe po realizácii diela sa

mali vykonať skúšky vlastností diela spočívajúce v meraní rovinnosti betónu a kontroly

hrúbky betónovej vrstvy, a zároveň sa mala kontrolovať aj dilatačná špára medzi dvomi

celkami. Skutočnosť, ţe zmluvné strany si dohodli vykonanie skúšok, potvrdil aj svedok

K.K.. Podľa vyjadrenia ţalobcu je takáto dohoda medzi zhotoviteľom a objednávateľom

pri podobných zákazkách úplne beţná, pričom vţdy sa meria rovinnosť a prepojenie

viacerých betónových častí. Listom zo dňa 07. marca 2007 ţalobca navrhol termín ohliadky

a prevzatia diela na deň 14.-15. marca 2007, na čo však ţalovaný nereagoval. Ţalobca

následne k vykonaniu skúšok diela v neprítomnosti ţalovaného nepristúpil, pričom v konaní

poukazoval na to, ţe počas realizácie diela na stavbe zo strany ţalovaného nebol nikto, preto

ani nebolo s kým realizovať takéto meranie rovinnosti a sám z vlastnej iniciatívy nemohol

po ukončení prác ísť kontrolovať zhotovenú podlahu do cudzej fabriky.

Rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu tak v otázke vykonania diela

a s tým súvisiacej otázke vzniku nároku na cenu diela podľa názoru dovolateľa spočívajú

v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Uviedol, ţe ţalobcovi nič nebránilo, aby v prípade, ţe ţalovaný sa neustanovil

za účelom vykonania dohodnutých skúšok, hoci bol na ne pozvaný, pristúpiť k ich vykonaniu

bez jeho prítomnosti. Neobstojí pritom tvrdenie ţalobcu, ţe nemohol ísť kontrolovať

zhotovenú podlahu do cudzej fabriky. Z vykonaného dokazovania ţiadnym spôsobom

nevyplýva, ţe by ţalobca v tomto smere prejavil akúkoľvek iniciatívu a ţe by mu bolo

zo strany konečného objednávateľa v Poľskej republike bránené skúšky vykonať. Naopak,

z výpovede svedka K. vyplýva, ţe mal vedomosť o dohode (medzi p. P. a B.), ţe sa budú

vykonávať skúšobné vrty, aby sa zistila skutočná hrúbka podlahy. Nie je preto

pravdepodobné, ţe by konečný objednávateľ vykonaniu dohodnutých skúšok bránil a túto

skutočnosť ani ţalobca netvrdil. Z uvedeného dôvodu samotné neposkytnutie súčinnosti

zo strany ţalovaného nezbavovalo ţalobcu jeho povinnosti vykonať dohodnuté skúšky diela

za prítomnosti inej osoby, prípadne samotného investora. Na uvedenom závere pritom nič

14

nemení skutočnosť, ţe počas realizácie diela bola zo strany ţalobcu priebeţne kontrolovaná

rovinnosť betónovej plochy. Vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela, resp. vznik

nároku zhotoviteľa na jeho zaplatenie bolo podmienené riadnym vykonaním diela, čo sa malo

preukázať vykonaním dohodnutých skúšok. Aţ úspešným vykonaním skúšok bolo moţné

povaţovať vykonanie diela za dokončené. Nakoľko v predmetnej veci k vykonaniu skúšok

vlastností diela nedošlo, vychádzajúc z ust. vykonanie

diela nie je moţné povaţovať za dokončené. Z uvedeného dôvodu ţalobcovi nikdy nevznikol

nárok na dohodnutú cenu diela podľa .

Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje

s názorom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého medzi ţalobcom

a ţalovaným nikdy nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela, a preto nemohla byť naplnená

podmienka vykonania diela tak, ako ju predpokladá ust. .

Ak si účastníci zmluvy o dielo dohodnú preberacie konanie, dôjde k odovzdaniu a k prevzatiu

diela len v prípade dodrţania dohodnutého procesu odovzdania a prebratia. Pokiaľ nedôjde

k splneniu dohodnutých podmienok pri odovzdaní diela, nie je moţné aby došlo k faktickému

odovzdaniu diela tým, ţe konečný objednávateľ vstúpi do uţívania diela. Uviedol, ţe

z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe ţalovaný listom zo dňa 18. decembra 2006

(označeným ako „Vrátenie faktúry“) ţalobcovi oznámil, ţe ho ako zhotoviteľ nevyzval

k odovzdaniu a prevzatiu diela, pričom nedošlo k prevzatiu diela ţalovaným, ktorý zároveň

ţiadal spísanie odovzdávacieho protokolu, ako podkladu pre vystavenie faktúry za vykonanie

diela. Ţalobca v reakcii listom zo dňa 07. marca 2007 nenamietal, ţe medzi účastníkmi bolo

dohodnuté preberacie konanie a spísanie odovzdávacieho protokolu ako podkladu

pre vystavenie faktúry. Krajský súd v Ţiline (uznesenie zo dňa 14. apríla 2010 sp. zn.

) dospel k záveru, podľa ktorého ţalobca preukázal odovzdanie a prevzatie

diela a to tak, ţe ţalovaný vstúpil do uţívania diela, resp. konečný objednávateľ diela s tým,

ţe na diele prevádzkuje výrobné haly, resp. skladové priestory a k tomuto záveru dospel

odvolací súd jedine na základe tvrdenia ţalobcu na pojednávaní dňa 03. októbra 2008.

Okresný súd Ţilina v rámci nového konania a rozhodnutia musel len konštatovať, ţe je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobca ţalovanému dielo odovzdal tým, ţe

mu umoţnil nakladať s predmetom diela. Ţalovaný má za to, ţe odvolací súd a súd prvého

stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym

záverom, podľa ktorých ţalobca splnil svoju povinnosť odovzdať dielo ţalovanému tým, ţe

ţalovaný vstúpil do uţívania diela, resp. hlavný poľský investor vstúpil do úţitku diela tým,

15

ţe na diele prevádzkuje výrobu, aj keď tento záver je v rozpore s tvrdeniami samotného

ţalobcu, ţalovaného, v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania a v rozpore s právnou

úpravou . Ţalovaný sa tieţ stotoţnil s názorom Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, ţe súdy dospeli k nesprávnemu záveru, podľa ktorého

nevykonanie, resp. vykonanie dohodnutých skúšok nemôţe byť v danom prípade na ujmu

konštatovania odovzdania diela. Ţalobcovi nič nebránilo, aby v prípade, ţe ţalovaný sa

neustanovil za účelom vykonania dohodnutých skúšok, hoci bol na ne pozvaný, pristúpiť

k ich vykonaniu bez jeho prítomnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe by ţalobca

v tomto smere prejavil akúkoľvek iniciatívu a ţe by mu zo strany konečného objednávateľa

v Poľskej republiky bolo bránené skúšky vykonať. Samotné neposkytnutie súčinnosti

zo strany ţalovaného nezbavovalo ţalobcu jeho povinnosti vykonať dohodnuté skúšky diela

za prítomnosti inej osoby, prípadne samotného investora. Aţ úspešným vykonaním

dohodnutých skúšok bolo moţné povaţovať vykonanie diela za dokončené. Nakoľko

v predmetnej veci k vykonaniu skúšok vlastností diela nedošlo, v zmysle § 555 ods. 2

dielo nie je moţné povaţovať za dokončené a z toho dôvodu

ţalobcovi nevznikol nárok na dohodnutú cenu. Ţalovaný uviedol, ţe z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, ţe ţalovaný listom zo dňa 18. decembra 2006 ţiadal ţalobcu

o vykonanie dohodnutých skúšok diela spočívajúcich v kontrole hrúbky betónovej vrstvy,

rovinnosti, celistvosti, vzhľadu hladenej vrstvy, styku dilatačných celkov a iné. Ţalobca

v reakcii listom zo dňa 07. marca 2007 nenamietal, ţe medzi účastníkmi bolo dohodnuté

vykonanie skúšok diela, dokonca na pojednávaní dňa 24. novembra 2010 potvrdil, ţe v rámci

realizácie objednávok pre spoločnosť S. boli vţdy realizované skúšky diela spočívajúce

v meraní rovinnosti a prepojenia viacerých betónových častí a na stavbe v Poľsku tieto skúšky

nerealizoval len z dôvodu neprítomnosti zástupcu ţalovaného. Ďalej uviedol, ţe závery

odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z ich

odôvodnení vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bolo dohodnuté vykonanie skúšok

diela, avšak záver súdov o nemoţnosti vykonania týchto skúšok z dôvodu neposkytnutia

súčinnosti ţalovaným je v rozpore s výsledkami dokazovania a v rozpore s právnou úpravou

zakotvenou v . Súdy sa priklonili k ničím nepreukázanému tvrdeniu

ţalobcu, ţe bez súčinnosti ţalovaného nemal moţnosť realizovať dohodnuté skúšky diela, aj

keď celú betónovú podlahu realizoval ţalobca v podstate bez prítomnosti zástupcu

ţalovaného na stavbe, pričom toto tvrdenie ţalobcu bolo v rozpore s jeho predchádzajúcimi

tvrdeniami. Záver súdu o nemoţnosti vykonania skúšok je zároveň v rozpore s ust. § 555 ods.

2, 3 a 5 . Ţalovaný má za to, ţe neúčasť zástupcu ţalovaného

16

nebránila ţalobcovi v realizácii dohodnutých skúšok, ţalobca ani netvrdil, ţe by mu niekto

(napr. poľský investor) bránil vo vykonaní skúšok a účasť ţalovaného ani nevyţaduje právna

úprava v . Vykonať dohodnuté skúšky diela bolo moţné aj

bez prítomnosti objednávateľa. Dielo teda nebolo dokončené a ţalovanému tak nevznikla

povinnosť zaplatiť cenu za dielo, ktoré nebolo zhotovené.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa

a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvému stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe ţalovaný po celý čas

konania tvrdil, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo z dôvodu

absencie dohody o cene diela, pričom tvrdil, ţe cena diela nebola medzi zmluvnými stranami

určená, bol určený iba predmet diela, preto podľa jeho názoru nemohla byť platne uzavretá

zmluva o dielo. Aj napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré ţalovaný tvrdil počas celého

konania v mimoriadnom dovolaní sa uvádza, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným nedošlo

k odovzdaniu a prevzatiu diela, pretoţe ţalobca dielo neodovzdal tak, ako bolo dohodnuté

v zmluve o dielo. Tieto skutočnosti si zásadne odporujú, preto nie je moţné akceptovať

tvrdenie, ţe ţalovaný navrhol preberacie konanie v zmysle zmluvy o dielo, keď samotný

ţalobca počas celého súdneho konania a vo svojom odvolaní tvrdil, ţe nedošlo k platnému

uzavretiu zmluvy o dielo a medzi účastníkmi zmluva o dielo nebola nikdy uzavretá. V takom

prípade neobstojí argumentácia, ţe súdom prvého stupňa nebolo dokázané, ţe došlo

k odovzdaniu a prevzatiu diela a k spísaniu preberacieho protokolu. Podľa ţalobcu neobstojí

argumentácia, ţe ho ţalovaný vyzýval na prevzatie diela. Ţalovaný mal právo s predmetným

dielom disponovať, toto dielo mu bolo dané do faktickej dispozície. Odvolávanie sa

na judikáty Najvyššieho súdu Českej republiky neobstoja, pretoţe medzi účastníkmi nebola

uzavretá písomná zmluva o dielo, ktorá by vyţadovala protokolárne odovzdanie diela.

Ţalobca nemal povinnosť dielo protokolárne odovzdať. Ţalovaný sa na predmetnej stavbe

nezúčastňoval, teda nebolo komu ani stavbu odovzdať. Práve naopak ţalobca umoţnil

ţalovanému so stavbou nakladať fakticky, predmetné dielo vstúpilo do uţívania a slúţilo

svojmu účelu, pričom sa v predmetnej stavbe riadne vyrábalo a fungovala prevádzka, na ktorú

malo byť určené. Ďalej namietal, ţe v prípade, ţe by nedošlo k prevzatiu a odovzdaniu diela

medzi ţalovaným a ţalobcom, nemohol by ţalovaný toto dielo ani ďalej odovzdať poľskému

investorovi, pričom je nesporné, ţe ţalovaný toto dielo poľskému investorovi odovzdal

a riadne vystavil faktúry na ţalobcom vykonané dielo poľskému investorovi. Aj z toho je

17

nesporné, ţe predmetom diela ţalovaný disponoval. Tieţ je zásadnou skutočnosťou, ţe ako

mohol ţalovaný fakturovať zhotovenie haly faktúrou FN 06048, ktorá sa nachádza v súdnom

spise na sumu 994 834 Sk, keď nemal prebratú betónovú plochu, ktorá je neodmysliteľnou

súčasťou takejto haly. V mimoriadnom dovolaní sa uvádza len výpoveď svedka pána K.,

ktorý bol sprostredkovateľom prác pre ţalovaného v Poľsku, pričom nevzal do úvahy výsluch

pána J.P., spolumajiteľa P., z ktorého výpovede vyplýva, ţe predmetné dielo je v úţitku,

pričom spoločnosť ho vyuţíva na riadne fungovanie. Tieţ je nesporné, ţe majiteľ spoločnosti

prvýkrát počul o spoločnosti B., teda je nesporné, ţe ţalobca nemohol ani sám ísť vykonávať

nejaké skúšky do objektu poľského investora, keďţe tento s ním nebol v ţiadnom zmluvnom

vzťahu a poľský investor výslovne uvádzal, ţe si objednal práce od ţalovaného. Tieţ je

nesporné, ţe spoločnosť P. so ţalovaným nie sú v ţiadnom súdnom spore, čo je v rozpore

s tvrdeniami ţalovaného, ktorý nepreukázal existenciu takéhoto súdneho sporu. Tieţ si

odporujú tvrdenia ţalovaného, keď na jednej strane tvrdí, ţe betónová podlaha bola

predmetom samostatnej ústnej dohody medzi poľským investorom a ţalovaným a na druhej

strane ţalovaný tvrdí, ţe k preberaniu a odovzdávaniu medzi poľským investorom

a ţalovaným nedošlo, pričom zástupca poľského investora tvrdí, ţe došlo k preberaciemu

konaniu, pri ktorom vyjadrili svoje výhrady, pričom doteraz nemajú protokol o prevzatí

predmetnej stavby a nemajú ani vyjadrenie ţalovaného. Tvrdenia ţalovaného sú rozporné,

pretoţe ţalovaný nemôţe na jednej strane tvrdiť neexistenciu zmluvy o dielo a na druhej

strane tvrdiť, ţe ţiadal prevzatie a odovzdanie diela a ešte dokonca aj notifikoval vady a riadiť

sa ustanoveniami zmluvy o dielo. Notifikácia vád počas konania nebola nijakým relevantným

spôsobom preukázaná. Uviedol, ţe na základe uvedeného Generálny prokurátor Slovenskej

republiky dospel k nesprávnemu záveru, ţe dielo nebolo odovzdané. V takom prípade by

ţalovaný ani nemohol vystaviť faktúru a poţadovať plnenie, ktoré mu bolo uhradené. Ţalobca

umoţnil ţalovanému s predmetným dielom nakladať, ktorý na podlahe staval halu. Čiţe je

nesporné, ţe po prácach ţalobcu s dielom nakladal ţalovaný, ktorý ho ďalej vyuţíval

pre svoje stavebné potreby, a následne ako celok spoločne s výrobnou halou, ktorá bola

postavená na tejto betónovej podlahe odovzdal poľskému investorovi. Tieţ nebolo

preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným malo dôjsť k vykonaniu akýchkoľvek skúšok.

Takáto dohoda v danom prípade absentuje a tieţ skúšky neboli potrebné, pretoţe s týmto

dielom disponoval ţalovaný, ktorý na tomto mieste staval výrobnú halu, čiţe kvalita betónu

musela byť zrejmá a musela byť zjavná a musel teda vedieť, ţe betón je urobený kvalitne.

Tieţ poukázal na výpoveď svedka pán P., ktorý tvrdil, ţe spoločnosť B. mu nič nehovorí

a počuje o nej prvýkrát, preto ţalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal tento púšťať do svojich

18

výrobných priestorov, kde uţ dávno prebiehala výroba plastových okien spoločnosť ţalobcu,

na uskutočnenie skúšok kvality betónu. Je nesporné, ţe bola uzavretá zmluva o dielo

medzi ţalovaným a poľským investorom aj o betónovej podlahe. Nie je nikde preukázané, ţe

poľský investor poţadoval vykonanie skúšok kvality a tvrdosti betónu. Zo strany ţalovaného

nikdy nebola vykonávaná priebeţná kontrola, vytýkanie vád, ţe by počas zhotovovania diela

boli zistené nejaké vady. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe po zhotovení podlahy na tejto

podlahe vykonávala práce spoločnosť ţalovaného, ktorá montovala oblúkovú halu, teda

zo strany ţalobcu došlo k odovzdaniu diela tým, ţe ţalovaný mohol na tejto podlahe

vykonávať stavbu a práce. Samotný ţalovaný má cenu diela uhradenú v plnej výške poľským

investorom. V prípade, ţe by nedošlo k odovzdaniu diela, nemohol by predsa ţalovaný

fakturovať poľskému investorovi, pričom zo spisu je nesporné, ţe ţalovaný poľskému

investorovi fakturoval a tento faktúru aj uhradil. Preto došlo k dvojitému odovzdaniu diela,

a to medzi ţalobcom a ţalovaným faktickým umoţnením disponovaním s dielom a zo strany

ţalovaného poľskému investorovi odovzdaním a prevzatím diela a výrobnej haly, ktorá slúţi

svojmu účelu a pouţíva sa v Poľsku na výrobu plastových okien. V tomto smere poukázal aj

na judikatúru Českej republiky (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 11. januára 2000

sp. zn. ), z ktorého vyplýva, ţe v prípade ak si ţalovaný uplatňoval zaplatenie

sumy od poľského investora a toto dielo mu aj odovzdal a reálne dostal plnenie, nemôţe voči

ţalobcovi namietať, ţe mu dielo neodovzdal. Ţalobca povaţoval dovolanie generálneho

prokurátora za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané s poukazom

na ust. , v spojení s bez nariadenia pojednávania

( ). Po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal v lehote jedného roka

( ) najprv skúmal, či boli splnené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní

v zmysle aţ 4

Mimoriadne dovolanie bolo generálnym prokurátorom podané podľa § 243f ods. 1

písm. c/ z dôvodu, ţe rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci

podľa Podľa názoru generálneho prokurátora rozhodnutia

prvostupňového aj odvolacieho súdu, tak v otázke vykonania diela a s tým súvisiacej otázke

vzniku nároku na cenu diela, spočívajú v nesprávnom posúdení veci. Vznik povinnosti

objednávateľa zaplatiť cenu diela, resp. vznik nároku zhotoviteľa na jeho zaplatenie, bolo

19

podmienené riadnym vykonaním diela, čo sa malo preukázať vykonaním dohodnutých

skúšok. Aţ úspešným vykonaním skúšok bolo moţné povaţovať vykonanie diela

za dokončené. Nakoľko v predmetnej veci by ku konaniu skúšok vlastnosti diela nedošlo,

vychádzajúc z ust. , vykonanie diela nie je podľa názoru

generálneho prokurátora moţné povaţovať za dokončené. Z uvedeného dôvodu ţalobcovi

nikdy nevznikol nárok na dohodnutú cenu diela podľa .

Podľa článku 46 ods. 1 kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch. Podstata základného práva na súdnu a inú ochranu podľa článku 46

ods. 1 spočíva v tom, ţe kaţdý sa môţe domáhať svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

k právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( ,

v spojení s článkom 51 ).

Podľa článku 51 ods. 1 domáhať sa práv uvedených v článku 35, 36, 37 ods. 4,

článku 38 aţ 42 a článku 44 aţ 46 moţno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú. V danom prípade je týmto

v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (článok 46 ods. 1

, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôlu pri rozhodovaní, je aj povinnosť

súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť

[( a ), m. m. )], pritom starostlivo prihliadať na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej

(m. m. ).

20

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať tieţ na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,

ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

musí súčasne vychádzať z toho, ţe práve tieto súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom

konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov ( , napr. , ,

, ).

Tieto zásady týkajúce sa ochrany ústavnosti, ktoré moţno vyvodiť z doterajšej

konštantnej judikatúry Ústavného i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli relevantné aj

v danej veci. Preto aj z týchto hľadísk posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a napádané rozsudky okresného i krajského

súdu.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je

moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie vymedzuje tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon

vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným

rozhodnutím súdu, druhou je poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými

právnymi prostriedkami. Všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia

byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu

mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyţaduje intervenciu (mimoriadnym

dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník vyuţil všetky právom

21

predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu zaloţeného rozhodnutím porušujúcim zákon,

napriek ich uplatneniu nebol úspešný.

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j. len

vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania vyuţil všetky zákonom dovolené

a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, najmä

podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov.

Splnenie uvedenej poţiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to

s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút

právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti (viď napr.

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 1996 sp. zn.

a zo dňa 19. júla 2000 sp. zn. ).

Z uznesenia sp. zn. zo dňa 19. októbra 2006 vyplýva, ţe podľa názoru

ústavného súdu ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne,

t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne vyuţila

všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom

chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, prípadne boli tu

objektívne prekáţky, ktoré jej znemoţnili ich vyuţitie. Z tohto zákonného predpokladu

vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania.

Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,

zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa , ako

i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom

konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,

ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré

mohol účinne vyuţiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (viď zjednocujúce

stanovisko v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. marca 2015 č. k.

PLz. -22).

22

V danom prípade účastník konania – ţalovaný nevyčerpal všetky zákonom dovolené

opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a ktoré sám mohol účinne vyuţiť na ochranu

svojich práv a oprávnených záujmov. Ţalovaný dovolanie proti rozsudku krajského súdu

nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe z početnej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je moţno vyvodiť kritický postoj ESĽP

k mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu verejnej

moci, či dôjde k podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku alebo nie a následne

k vyneseniu rozhodnutia, ktorým sa zruší právoplatné konečné rozhodnutie. V zmysle

judikatúry ESĽP je však prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty právoplatným

rozhodnutím vnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej vade alebo závaţnému

excesu, ktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti prípadu, pri čom však

podľa judikatúry ESĽP za takúto vadu exces však nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe

na predmet konania existujú dva rozličné názory, pretoţe právna istota v sebe zahŕňa

poţiadavku rešpektovania princípu res iudicata, ktorej prejavom je nezmeniteľnosť

rozhodnutia. Uplatňovanie tohto princípu je zdôraznený zásadou, ţe ţiadna zo strán nie je

oprávnená ţiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len z toho dôvodu, aby

dosiahol znovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretoţe takýto mimoriadny opravný

prostriedok by de facto mal charakter odvolania (pozri Ryabykh proti Rusku zo dňa

03. decembra 2003, sťaţnosť číslo 52854/99, § 52). V tejto súvislosti tieţ ESĽP uţ judikoval,

ţe nesúhlas s právnym posúdením prípadu odvolacím súdom, nie je sám osebe mimoriadnou

okolnosťou odôvodňujúcou zrušenie právoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku

zo dňa 18. januára 2007, sťaţnosť číslo 20887/03, § 29).

Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil

súd v konaní podľa , pričom zároveň toto odstránenie

nezákonnosti vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom

Občianskeho súdneho konania vyjadrený v Súčasne tento účel sleduje ochranu

účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu (konania, ktoré trpí základnými

procesnými pochybeniami a postupmi súdov, znamenajúcimi aţ porušenie práva na súdnu

ochranu). Tento záver potvrdzujú dôvody mimoriadneho dovolania ustanovené

(viď , , , ).

23

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyţaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e ak:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

V danom prípade generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1

výlučne z toho dôvodu, ţe rozhodnutia všeobecných súdov (t. j. rozsudky okresného

súdu a krajského súdu) spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ ), ktoré videl v tom, ţe vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela

a vznik nároku zhotoviteľa na jeho zaplatenie bolo podmienené riadnym vykonaním diela, čo

sa malo preukázať vykonaním dohodnutých skúšok. Nakoľko v predmetnej veci k vykonaniu

skúšok vlastnosti diela nedošlo, vychádzajúc z ust. ,

vykonanie diela nie je moţné povaţovať za dokončené, preto ţalobcovi nevznikol nárok

na dohodnutú cenu diela podľa .

Ústavný súd uţ v súvislosti s aplikáciou predmetných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a ich ústavne komfortným výkladom majúc na pamäti judikatúru ESĽP

dospel vo svojom náleze zo dňa 02. júla 2014 č. -33 k záveru, ţe pokiaľ

zákonodarca odvádza prípustnosť mimoriadneho dovolania z porušenia zákona s odkazom

na ust. , kde bliţšie konkretizuje moţné dôvody, medzi ktoré zaradil aj

nesprávne právne posúdenie veci, tak potom v prípade podania mimoriadneho dovolania

práve z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia je potrebné pod porušením zákona rozumieť

také porušenie procesného práva – zákona, ktoré v konečnom dôsledku znamená zároveň aj

nesprávne právne posúdenie (či uţ hmotnoprávneho alebo prípadne procesného charakteru).

K takémuto interpretačnému záveru dospel Ústavný súd v spojitosti s kumulatívnym

24

predpodkladom prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktorý stanovuje podmienku, ak to

vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu. V opačnom prípade, ak by nesprávne právne posúdenie bolo spájané výlučne

s porušením hmotnoprávnych ustanovení zákona (ktoréhokoľvek), tak by de facto,

v takmer kaţdom prípade bolo moţné napadnúť právoplatne rozhodnutú vec týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom, čím by sa tento mimoriadny opravný prostriedok

dostal na úroveň „ďalšieho“ odvolania a bolo by len na svojvôli generálneho prokurátora,

do ktorej právoplatne skončenej veci zasiahne podaním mimoriadneho dovolania

s odvolaním sa na nesprávne právne posúdenie veci. Takýto výklad dotknutých ustanovení

by vo svojich dôsledkoch znamenal porušenie minimálne

základného práva na súdnu ochranu jedného z účastníkov konania, rovnosti účastníkov

konania, zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a to treťou stranou,

odlišnou od účastníkov konania, ktorá nepatrí do súdnej moci, čo opodstatnene vyvoláva

otázky, či ide o prípustné legitímne zasahovanie do nezávislosti súdov a súdnej moci ako

takej. Ústavný súd v tomto svojom rozhodnutí poukázal tieţ na judikatúru ESĽP, z ktorej

vyplýva, ţe samotná okolnosť (moţnosť) existencie dvoch rôznych právnych názorov na vec

nie je dostatočným dôvodom opätovného rozhodovania vo veci.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje tieţ na Stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe „snaha

presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného

v Občianskom súdnom konaní, bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho

rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také

pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese,

pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, neţ pouţitím mimoriadneho opravného

prostriedku; majú charakter princípov narušenia spravodlivého procesu a v konečnom

dôsledku by znamenali odopretie práva na súdnu ochranu v duchu v článku 46 ods. 1 ,

v súvislosti aj s podstatným (závaţným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťaţisko

je v článku 46 aţ 50 . Z toho vyplýva výnimočnosť pouţitia

mimoriadneho opravného prostriedku a jeho aplikácia len vo veciach, v ktorých sa súdne

rozhodnutie dostalo do rozporu s oprávnenými záujmami alebo právami účastníkov konania,

ďalších osôb, ktoré sú priamo dotknuté obsahom výroku súdneho rozhodnutia, prípadne

takými osobami, ktoré mali byť účastníkmi konania, ale z dôvodu pochybenia súdu sa nimi

nestali („stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu číslo 36/2008“).

25

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ust. je

potrebné vykladať reštriktívne a pod porušením zákona, v prípade dôvodu vydaného v § 243f

ods. 1 písm. c/ (nesprávne právne posúdenie) rešpektujúc judikatúru Ústavného súdu,

je potrebné predovšetkým rozumieť závaţné porušenie zákona procesného charakteru, pretoţe

v opačnom prípade by nebola splnená ďalšia podmienka prípustnosti mimoriadneho

dovolania, a to poţiadavka ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu. Poţiadavka presadenia vecnej správnosti a spravodlivosti

meritórneho právoplatného rozhodnutia prostredníctvom mimoriadneho dovolania podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je legitímna v prípade ak generálny

prokurátor, napriek záveru o rešpektovaní všetkých relevantných procesných pravidiel

všeobecným súdom konajúcim o veci samej, presadzuje vyuţitím mimoriadneho opravného

prostriedku výlučne svoj odlišný právny názor na hmotnoprávne posúdenie právoplatne

ukončenej kauzy. Totiţ aj v prípade, ak by právny názor generálneho prokurátora rešpektoval

kritérium vecnej správnosti pri rozhodovaní v merite veci, „porušenie“ zákona pričitateľné

všeobecnému súdu, by nemalo charakter narušenia princípov spravodlivého procesu

a v konečnom dôsledku by neznamenalo odopretie práva na súdnu ochranu v duchu článku 46

ods. 1 , pretoţe absentuje podstatné (závaţné) porušenie práv účastníkov konania,

ktorých ťaţisko je v článku 46 aţ 50 ).

Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia

vyneseného v občianskom súdnom konaní s ohľadom na nezmeniteľnosť a záväznosť

súdneho rozhodnutia (pri zachovaní alebo prelomení princípu právnej istoty) je legitímna

v okamihu, keď sa v konaní alebo rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktoré sú v príkrom

rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú

riešiteľné inak, neţ pouţitím mimoriadneho opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, ţe v posudzovanej veci absentovali

akékoľvek mimoriadne okolnosti, závaţné porušenie procesných pravidiel alebo závaţný

exces, ktorým by generálny prokurátor odôvodnil pouţitie tohto mimoriadneho opravného

prostriedku. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli

naplnené predpoklady prelomenia právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd po preskúmaní, či v danom prípade

došlo k závaţnému porušeniu procesného postupu súdov, v dôsledku ktorého by súdy

vyslovili prípadný nespravný záver zistil, ţe k takým procesným vadám nedošlo. V danom

26

prípade absentovala závaţná okolnosť odôvodňujúca podanie mimoriadneho dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe dovolanie generálneho

prokurátora nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nad rámec hore uvedených dôvodov povaţoval

za podstatné uviesť, ţe dovolací dôvod podľa smeruje

k pochybeniu aplikacií práva na zistený skutkový stav a nie na pochybenia pri zisťovaní

skutkového stavu veci. Z obsahu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v časti

nároku ţalobcu na zaplatenie ceny diela vyplýva, ţe dovolateľ pod nesprávnym právnym

posúdením veci v skutočnosti namieta správnosť vykonaného dokazovania a jeho

vyhodnotenia súdmi. Za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle ust.

nemoţno povaţovať nesúhlas mimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi

(napríklad R 42/1993). Mimoriadnym dovolaním sa nemoţno úspešne domáhať revízie

skutkových zistení urobených súdmi, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkový záver je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať, len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( ). Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení

a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe

nie je oprávnený bez ďalšieho, prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti

v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu

dokazovania v dovolacom konaní.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd podľa , v spojení s

ods. 2 , a mimoriadne dovolanie

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý

úspech nemal. ( ) Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil ( , v spojení

s ).

27

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. apríla 2015

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.