Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/263/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. Ď., bývajúceho v B.,

proti žalovanej SIBA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drobného 11, IČO: 31 365 833,

o zaplatenie 348 536,14 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV. uznesením z 27. mája 2011 č.k. -88 priznal

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na začatie konania a zamietol jeho

návrh na ustanovenie zástupcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že u žalobcu boli splnené

podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa Návrh

žalobcu na ustanovenie zástupcu v zmysle (v znení účinnom do 31. decembra

2011) zamietol s tým, že žalobca je schopný hájiť svoje záujmy v konaní sám s ohľadom

na predmet sporu, ktorým je nárok na vrátenie požičanej sumy a tiež jeho vysokoškolské

vzdelanie. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca je konateľom a predsedom predstavenstva

niekoľkých súkromných obchodných spoločností, ako aj na kvalifikovane vypracovanú

žalobu a úroveň ostatných podaní žalobcu v konaní. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku

o zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu podal žalobca odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. septembra 2011 sp.zn.

potvrdil rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2

). Uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa právo účastníka konania

2

na vyhovenie jeho návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov a ani nezaručuje

bezvýhradné právo na poskytnutie odbornej právnej pomoci. Konštatoval, že žalobca síce

spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak ustanovenie zástupcu

z radov advokátov si nevyžaduje ochrana jeho záujmov v prejednávanej veci, ktorá tým

nebude dotknutá ani znížená. V konaní o nároku na plnenie zmluvy o pôžičke nie je skutkový

stav a jeho právne zdôvodnenie natoľko zložité, aby žalobca nemohol v konaní vystupovať

a hájiť svoje záujmy sám. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu

prvého stupňa a považoval ho za vecne správne.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj

,,dovolateľ,,). Prípustnosť svojho dovolania odôvodnil tým, že v konaní došlo k vade podľa

ustanovenia (odňatie možnosti účastníka konať pred súdom), ktorá

spočívala v zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, čím

došlo k porušeniu jeho práva podľa . Ako dôvod

podaného dovolania uviedol aj ustanovenie a (konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval

za nepreskúmateľné, pretože odvolací súd sa v ňom nevysporiadal s jeho odvolacou

argumentáciou najmä ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa

a náročnosťou konania vyžadujúceho si jeho právne zastúpenie v ňom. Súdy nevzali do úvahy

ustanovenie o poskytovaní právnej pomoci, v zmysle

ktorého spĺňa všetky zákonné predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu. Žiadal, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie súdu prvého stupňa. V závere dovolania požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

pre dovolacie konanie.

Okresný súd Bratislava IV uznesením zo 17. januára 2012 č.k. -110

právoplatným dňa 26. januára 2012 odkázal žalobcu vo veci žiadosti o ustanovenie advokáta

na účely dovolacieho konania v zmysle na Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo 14. marca 2012 sp.zn. , ev.č.

1145/12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 16. januára 2014 sp.zn.

3

nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom

konaní. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ ďalej len

,,najvyšší súd“ (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015, pretože dovolanie bolo podané pred týmto

dátumom)] zistil, že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ).

Dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1

veta druhá ). V prejednávanej veci, vychádzajúc z predmetu dovolaním napadnutého

rozhodnutia, nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať

za prekážku brániacu dovolaciemu súdu pokračovať v konaní. Dovolací súd zastáva názor, že

ak predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti

účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle (ako je tomu

v preskúmavanej veci), nemožno striktne trvať na splnení podmienky právneho zastúpenia

v dovolacom konaní. Opačný prístup by totiž viedol k popretiu zámeru, ktorý účastník

podaním návrhu na ustanovenie zástupcu sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho

konania, v ktorom predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, že

účastník nespĺňa predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu v zmysle

(obdobne aj ďalšie uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Dovolací súd

preto bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či opravný

prostriedok podaný žalobcom smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa.

4

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( veta prvá ). Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže

napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v a , nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť

z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa najvyšší súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

5

Dovolateľ existenciu procesných vád konania podľa až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobca v dovolaní výslovne namietal, že mu rozhodnutiami okresného a odvolacieho

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý je v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ktorým sa súčasne odníme

účastníkovi konania možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ide najmä

o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam,

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom

(svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1,

, , , , , , ).

Dovolateľ svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle

nezaložil na tvrdení, že súdy mu odňali či upreli niektoré z jeho procesných oprávnení

priznaných mu . Obsah jeho námietok spočíval v jeho

nespokojnosti s negatívnym rozhodnutím súdov a v jeho názore, že spĺňa podmienky

pre ustanovenie právneho zástupcu.

Dovolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho skutkovým či právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Dovolanie totiž nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( ,

ods.2 písm. b/ ) a hmotnoprávnych vád ( ). Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Súčasne

6

právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnymi názormi ().

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných

predpisov zo strany súdov nižšieho stupňa, v dôsledku ktorého by žalobcovi boli odňaté jeho

procesné práva, čo napokon ani netvrdil. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní

( ) spočíva v rovnakom prístupe súdu k účastníkom a vo vytvorení rovnakých

možností pre uplatnenie ich procesných oprávnení. Hoci prejavom tejto zásady civilného

konania je aj ustanovenie (v znení účinnom do 31. decembra 2011), nemožno ho

interpretovať ako právo účastníka na bezpodmienečné vyhovenie každej žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu. Právo na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdmi

v zmysle nie je neobmedzené, ale je garantované

len za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Preto samotné zamietnutie žiadosti

účastníka o ustanovenie právneho zástupcu bez ďalšieho nezakladá vadu v zmysle § 237

písm. f/

K námietke nepreskúmateľnosti (t.j. nedostatku v odôvodnení) rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorý sa podľa žalobcu nevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou,

dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho

súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .“

S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľom považovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

, ktorá síce je relevantným dovolacím dôvodom avšak v súlade s konštantnou

judikatúrou najvyššieho súdu (pozri napr. sp.zn. a ,

, , ) vada tejto povahy prípustnosť dovolania

7

nezakladá. Súčasne dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci boli splnené podmienky

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého

stupňa) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle a obsahuje

aj právne úvahy súdu (ich vecnou správnosťou sa dovolací súd nezaoberal), ktoré viedli

k prijatiu záveru, že u žalobcu nie sú splnené podmienky pre ustanovenie právneho zástupcu

a k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní totiž nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale len na tie, ktoré sú pre posúdenie veci podstatné (m.m. ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv žalobcu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

Námietky žalobcu voči rozhodnutiu odvolacieho súdu vzťahujúce sa k (ne)splneniu

podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu a k nesprávnej aplikácii ustanovení zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci a , z hľadiska obsahového (

ods. 2 ) spadajú pod skutkové a právne posúdenie veci súdom, ktoré môže byť

podrobené dovolaciemu prieskumu len za predpokladu procesnej prípustnosti podaného

dovolania, čo nie je prípad prejednávanej veci a preto sa dovolací súd obsahom týchto

námietok nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postup a rozhodnutia

súdov, v dôsledku ktorých žalobcovi nebol ustanovený právny zástupca, nemal za následok

odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že žalobca v dovolaní namietal aj tzv. inú vadu

konania ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (

), ktoré sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, nezakladajú však procesnú

prípustnosť dovolania (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

8

Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29.júna 2010 sp.zn. , z 29. novembra

2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn. , z 24. mája 2011 sp.zn.

, z 23. júna 2011 sp.zn. ). I keby teda tvrdenia žalobcu boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), mali by za následok

nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či konanie je postihnuté tzv.

inou vadou a tiež či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo.

Keďže procesná prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva ani z ustanovenia § 239

, ani , dovolací súd odmietol jeho dovolanie ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( a

písm. c/ ).

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová